Úvod prekladateľa Russellových esejí

Monday, 5 October 1998 | Zošity humanistov č. 01

Rastislav Škoda

Keď v r. 1961 vyšiel v Prahe český preklad knihy nositeľa Nobelovej ceny Bertranda Russella Proč nejsem křesťanem a jiné eseje, vynechali cenzori stať „Môže nás náboženstvo zbaviť starostí?“, v ktorej Russell zaraďuje komunizmus popri budhizme, hinduizme, islame a kresťanstve medzi „veľké svetové náboženstvá“ a upozorňuje na ich nebezpečenstvo pre súčasnosť i budúcnosť ľudstva, ak sa praktizujú dogmaticky. Komunisti radi využili Russellov agnosticizmus či ateizmus pre svoje účely, ale zamlčali svojim čitateľom polovicu pravdy, t. j. že Russell odmieta každý dogmatizmus. Ak sa dá konštatovať, že nebezpečenstvo dogmatického komunizmu prakticky už existuje už len v Severnej Kórei, platí pravý opak pre dogmatizmus náboženský, a to v celosvetovom meradle: islam v arabskom svete a v juhovýchodnej Ázii, hinduizmus v Ázii a rozličné formy kresťanstva prakticky na celom svete.

Nás sa týka situácia na Slovensku. Hoci ústavný článok č. 1 hovorí, že Slovenská republika „…sa neviaže na nijakú ideológiu ani náboženstvo“, máme prebytok katolíckych cirkevných sviatkov, uznaných za dni pracovného pokoja; medzi nimi sú aj také, ktoré nie sú cirkevné sviatky – sviatok Sedembolestnej Panny Márie, len pre katolíkov patrónky Slovenska; učitelia dostávajú za dobrú prácu rad sv. Gorazda; prezident sa zúčastňuje pútí a aj v televízii sme ho videli prijímať Telo Pána; masmédiá sú plné propagandy kresťanských myšlienok – vraj o „kresťanskej minulosti“ našej vlasti. Ak k týmto duchovným prejavom pripočítame svetské bohatstvá, ktorými všetky doterajšie vlády zahrnuli cirkev, čo ešte chýba, aby sme dostali prívlastok „katolícky štát“?

Obrancovia kresťanstva si myslia, že komunizmus je veľmi odlišný od kresťanstva a jeho zlé činy radi porovnávajú s údajnými požehnaniami, ktorým sa vraj tešia kresťanské národy. Ale to je veľký omyl. Tvrdiť, že kresťanstvo malo povznášajúci vplyv na morálku, možno len vtedy, ak sa ignorujú a niekedy dokonca aj falšujú všetky historické dôkazy. Betrand Russell vyhlasuje všetky veľké náboženstvá sveta – budhizmus, hinduizmus, kresťanstvo, islam i komunizmus – tak za nepravdivé, ako za škodlivé. V týchto troch esejach to dokladá svojím pútavým literárnym štýlom.

Eseje Bertranda Russella o náboženstve stoja vždy za vydanie. No v dnešnej dobe, keď sme svedkami ťaženia za obnovenie náboženského štátu, vedeného so všetkou rafinovanosťou moderných metód reklamy a teologickej propagandy, je prejav klasických názorov neveriaceho racionalistu osobitne želateľný – aj keď je to možné len vo forme tejto skromnej brožúrky.

Prvé vydanie tejto brožúry z novembra 1998 je rozpredané. Dotláčame ho v marci 2003 v upravenejšej forme a pridávame esej Zachráni nás náboženská viera, ktorá v jednom evanjelickom zborníku kritiky náboženstva reprezentuje len tú časť Russellovho diela, kde autor kladie rovnítko medzi náboženstvo a komunizmus. Po polstoročí sa ukazuje, kde mal filozof pravdu – a kde sa mýlil, či nedovidel dosť ďaleko.

Bertrand Russell (1872 – 1970), jeden z najvýznamnejších mysliteľov a jeden z najpozoruhodnejších ľudí dvadsiateho storočia, bol matematik, filozof, spisovateľ (dostal Nobelovu cenu), pacifista, odporca socializmu, ale kritik tradičnej vykorisťovateľskej morálky, plodný publicista a učiteľ na početných univerzitách. Patril medzi vedúcich voľnomyšlienkarov svojej doby: Bol prezidentom Združenia racionalistickej tlače a čestným členom Národnej sekulárnej spoločnosti. Obidve organizácie vydali uvedené eseje r. 1983 s poznámkou, že v niektorých maličkostiach môžu byť prekonané, ale aj tak ostávajú výborným súhrnom argumentov na odmietanie náboženstva vo všeobecnosti a kresťanstva osobitne, ako aj na prihlásenie sa k racionalizmu a sekularizmu.

Svojím filozofickým dielom položil Russell základy logického empirizmu a analytickej jazykovej filozofie (Mysticizmus a logika a iné eseje, New York 1918; V čo verím, London 1925; Religion and Science, London 1935). Okrem jeho vedeckých prác ho urobil známym jeho vytrvalý boj za rozumný humanizmus a dlhodobé zaistenie mieru na svete. Jeho náboženská kritika, zameraná predovšetkým na ustanovené kresťanské cirkvi, popiera všetky argumenty na dôkaz existencie boha, o nesmrteľnosti duše a božstve Ježiša Krista. Keď sa zaujíma o Ježišovu osobu, nevidí v ňom ideálnu postavu, čo aj bezpochyby dal niektoré dobré etické impulzy; podčiarkuje, že v podstate nevieme o ňom nič istého; a konštatuje, že bol zlostný, dokonca pomstychtivý a že sa riadne mýlil, keď ohlasoval príchod svojho kráľovstva na Zemi.

V Russellových očiach nie je náboženstvo nijako potrebné pre vedenie slušného života. Vo svojej neznášanlivosti je dokonca škodlivé, lebo udržuje veriacich v stave podrobenosti a stále im vnucuje pocity viny. Až dosiaľ sa musel každý historický pokrok náboženstvám priam vyvzdorovať, a preto si ako prekážka slobodného života zaslúžia zánik. Boj proti náboženstvám treba viesť výchovou, lebo vzdelanie určuje životný postoj budúcich generácií. Russell priznáva, že takto aj on chce „naočkovať“ svetonázor, ale „vedecký“; v ohľade ovplyvnenia ľudskej slobody rozhodovať nie je teda zdržanlivejší ako náboženstvo:

„Kým platia nejaké tvrdenia za posvätné a neslobodno o nich zapochybovať, nevštepí sa mladým ľuďom vedecké myslenie; vedecký prístup k veciam vyžaduje, aby sa žiadali dôkazy na všetko, čomu má človek veriť, a aby sa tieto dôkazy hľadali všade, kde sa len dá.“
(„Výchova a spoločnosť“ v knihe Výchova bez dogiem, Mníchov 1932).

To sú prejavy ešte celkom patetickej pozitivistickej viery vo vedu, ktorá sa chce s osvietenským elánom zmocniť sveta, aby ho zbavila všetkých iracionálnych pút.

Russellova kritika si zaslúži pozornosť najmä preto, lebo sa týka existujúcich cirkví a spoločensko-náboženskej praxe jeho doby, menej teologických diskusií; v tomto smere sú vraj jeho úsudky „svojvoľné a nepreukazné“ – hovoria teológovia; pre koho? Možno pre nich; pre nás majú cenu zlata.

* * *

Pramene:

  1. Why I Am Not a Christian and Other Essays on Religion and Related Subjects. London, George Allen & Unwin Ltd., Ruskin House Museum Street, 1957.
  2. Proč nejsem křesťanem a jiné eseje. Československá společnost pro šíření politických a vědeckých znalostí Orbis, Praha 1961.
  3. Warum ich kein Christ bin. Szczeesny Verlag, München 1963.

Prečo nie som kresťanom“ uverejnil po prvý raz C. Watts r. 1927 ako brožúrku pre Združenie racionalistickej tlače. Od tých čias bola táto esej veľa razy tlačená znovu a znovu, a to v mnohých jazykoch a vydaniach; napr. bola zaradená do zborníka Paul Edwardsa „Prečo nie som kresťanom a iné eseje o náboženstve a s tým súvisiacich otázkach“ vydaného v r. 1957 v Anglicku a v USA a r. 1961 preloženého do češtiny; ako aj do zborníka R. E. Egnera a L. E. Denonna „Zásadné spisy Bertranda Russella“ (1961). Obidve knihy boli opakovane vydávané a prekladané do mnohých jazykov.

Vyznanie racionalistu“ odznelo pôvodne ako rozhovor vo vysielaní BBC 20. mája 1947 v relácii, nazývanej „Čo verím“ – vtedy voľnomyšlienkari po dvadsaťročnej kampani po prvý raz dostali slovo v rozhlase. Ešte toho istého roku bolo uverejnené vo viacerých časopisoch a ako brožúrka pre Združenie racionalistickej tlače. Dosiahlo veľa vydaní a prekladov. Nachádzame ho napr. v zborníku „Ateizmus“ Madalyn Murray O'Hairovej z r. 1972.

Esej „Môže nás náboženstvo zbaviť starostí?“ vyšla v r. 1954 v štokholmských novinách Dagens Nyheter a neskôr bola prevzatá do početných zborníkov. Russell v nej brojí proti všetkým náboženstvám, najmä proti kresťanskému, ale označuje komunizmus za ideológiu veľmi blízku náboženstvu a pre ľudstvo rovnako nebezpečnú a škodlivú – preto ju nenachádzame v českom vydaní Russellových spisov z r. 1961.

tags , ,

Zatiaľ bez komentárov.

Pridaj komentár

Rubriky

Hľadaj

O Zošitoch humanistov

Všetky preklady sú dielom Rastislava Škodu, ak nie je poznamenané inakšie.

Radi uverejníme originálny článok slovenského autora alebo preklad zaujímavého článku z oblasti humanizmu a preľudnenia.

Staré čísla ZH ako aj knihy bývalého vydavateľstva Rastislav Škoda si možno zakúpiť na stránke humanistického kníhkupectva www.alternativa-antikvariat.sk.
Adresa: Vladislav Marušic – ALTERNATÍVA, Za hradbami 18, 902 01 Pezinok
Telefónne číslo: 0903 266 221
E-mail: info@alternativa-antikvariat.sk

Vydáva:
Rastislav Škoda
J. Stanislava 8/73
841 05 Bratislava
Telefónne číslo: 0940 346 296
E-mail: rastskoda2@gmail.com

Technická spolupráca: Ján Parada

Archív podľa dátumu