Pozerajme na to inými okuliarmi

Saturday, 8 January 2000 | Zošity humanistov č. 13

Olaf Schäfer

„Ako vychádzaš s moslimami?“ počujem často a najmä vtedy, keď padne slovo, že mám za ženu tureckú moslimku. Otázka máva aj podtón, že islam je náboženstvo, ktoré musí Európan a humanista odmietať. V tejto súvislosti treba predovšetkým jasne povedať, že obraz moslimov v mysliach Stredoeurópanov počas minulých storočí vytvárali hlavne kresťanské cirkvi.

Pre kresťanov bol islam od začiatku konkurenčným náboženstvom. Na rozdiel od židovstva predstavoval pre stredoveké cirkvi a západoeurópsky feudálny systém hrozivé nebezpečenstvo. Stačí pohľad na zemepisné šírenie nového učenia proroka Mohameda: od hedžry, jeho prechodu z Mekky do Mediny v roku 622 n. l. (čo sa považuje za začiatok islamu a jeho letopočtu) do dobytia Španielska Maurmi v r. 711 neprešlo ani sto rokov.

Počas celého stredoveku sa islam neprestal šíriť a vojensky ohrozoval - osobitne to platí pre „Turkov“ - kresťanské feudálne štáty. Pritom kultúrne kresťanstvo ďaleko prevyšoval. Bez prekladov islamských filozofov by sme dnes nič nevedeli napr. ani o Aristotelovi. Naše dnešné arabské čísla svedčia o výkonnosti islamských matematikov a početné arabské mená hviezd o učenosti ich hvezdárov.

Pustošenia v mene Krista

Islamská kultúra bola voči ostatným monoteistickým náboženstvám pomerne tolerantná. Kresťanskí a židovskí poddaní mali v islamských kultúrnych oblastiach spravidla ďalekosiahlu náboženskú autonómiu. Naproti tomu kresťanskí vládcovia sa chovali v stredoveku i v novoveku voči moslimom priam barbarsky. V mene Krista pustošili kresťania v opakovaných križiackych výpravách krajiny blízkeho východu, prenasledovali kacírov, pálili čarodejnice a robili pogromy proti židovským menšinám; pre ich významnú ekonomickú funkciu v peňažníctve, pravda, vo väčšine štátov nechceli sa bez židov zaobísť natrvalo.

Keď sa úspešne skončila rekonkista (znovuvydobytie), boj kresťanského obyvateľstva Španielska proti arabskej nadvláde, boli z krajiny vyhnaní aj moslimovia aj židia a tak boli položené základy homogénneho katolíckeho štátu. Mnoho židov vtedy ušlo spolu s moslimami do severnej Afriky alebo do Osmanskej ríše natrvalo. Dnešná židovská obec v Istanbule vznikla vtedy zo sefardických utečencov.

Ale nielen v Španielsku sa vojnou položili základy homogénneho kresťanského štátu. V našich končinách sa pri uzavretí Westfálskeho mieru v r. 1648 zaviedol všeobecný princíp cuius regio eius religio (čí kraj, toho náboženstvo) a to malo za následok ďalekosiahlu náboženskú harmonizáciu obyvateľstva. Treba pripomenúť, že jediná významná náboženská menšina, židovstvo, bola takmer vyvraždená v 20. storočí. Ako záver možno konštatovať, že Stredoeurópania, najmä Nemci, mali oveľa menej príležitostí naučiť sa tolerancii voči náboženským a etnickým menšinám, než ako to bolo možné a potrebné napr. v kultúrnej oblasti islamu.

Na otázku, ako sa má chovať k islamu Európan a humanista, sa dá odpovedať len na základe historického vývoja. Treba mať na pamäti, že tento pomer je historicky zaťažený.

A nezabúdať, že dnešný islam je taký mnohoraký, ako kresťanstvo. Sú tu nielen dva hlavné prúdy sunitov a šiitov, ale v obidvoch početné sekty, ktorých predstavy o náboženských pravdách a príkazoch sa často veľmi rozchádzajú. Anatolskí aleviti uznávajú centrálne postavenie úlohy človeka vo svojom živote a pri všetkých ostatných rozdieloch sú potenciálnymi partnermi svetských humanistov. Spolky s fanatikmi treba samozrejme odmietať, či ide o moslimov, kresťanov alebo kohokoľvek.

Tolerancia a rešpekt

Spolužitie môže fungovať len na báze obojstrannej tolerancie a rešpektu. V tomto ohľade sa moslimovia nelíšia od príslušníkov iných náboženstiev a svetonázorov. No až keď by som bol obmedzovaný vo svojej slobode, bol by to pre mňa dôvod na protest: keby sa niekto na misionársky spôsob pokúšal obrátiť ma na svoju vieru, keby ma ohrozoval alebo keby ma nevydržateľne omŕzal. Konkrétny príklad: Ranné vyzváňanie z blízkeho kostolíka ruší môj spánok takisto ako hodža zvolávajúci megafónom k rannej modlitbe. V dobe, keď každý má budík alebo náramkové hodinky, považujem také rituály za prekonané.

Nakoniec treba zodpovedať ešte otázku o vzťahu muža a ženy. Bežný predsudok znie, že islam ženy veľmi ukracuje. K tomu by som poznamenal, že ženy sú na tom zle v každom monoteistickom náboženstve (v biblii: list Efezanom 5; Korinťanom 11 a 14; v koráne: sura 4/34). Sú však určité rozdiely. Islam nepozná „hriech mäsa“, telesnosti. Sexualita v manželstve nie je hriech a môže slúžiť radosti. A diskusia, ako sa vedie v katolíckej cirkvi o zábrane tehotenstva, nie je v islamskom svete možná.

Samozrejme je postavenie ženy vo vysoko vyvinutej priemyselnej spoločnosti celkom iné ako v spoločnosti agrárno-feudálnej. Dovoľte mi však zapochybovať: má západná Európa s jej preplnenými domami/útulkami pre nešťastné ženy, s vysokým počtom týrania žien a s prekvitajúcim sexturizmom do tretieho sveta oprávnený pocit duchovnej a materiálnej prevahy?

Priznám sa, že sa mi väčšina šatiek nepáči a aj šador odmietam, lebo ženám prekáža. Na druhej strane ani mníšky sa mi nevidia oblečené šik a mnohé produkty módneho priemyslu, napr. topánky s vysokými opätkami, bránia ženám v slobode pohybu rovnako ako ten šador. V tomto zmysle sa pokúšam znášať takéto javy s humorom a rozvahou; viem, že aj u nás aj inde by mohlo byť všeličo lepšie a humánnejšie.

*  *  *

Dr. Olaf Schäfer je pedagóg so zameraním na medzikultúrnu výchovu; žije v Berlíne a pracuje pre Humanistický zväz ako učiteľ spoločenskej výchovy.

*  *  *

Prameň: Olaf Schäfer, “Eine andere Brille aufsetzen”, Diesseits, č. 49, s. 12-13, 1999.

tags ,

3 Comments to Pozerajme na to inými okuliarmi

Cibrinka
August 13, 2014

A jedja. Tu sa tiež vyskytuje mýtus o arabských číslach. Citujem:
Naše dnešné arabské čísla svedčia o výkonnosti islamských matematikov
Nie, nie je to pravda. Arabské čísla sú čísla rímske, ktoré v Indii pre rýchlosť zápisu písali poležiačky a vzniklo z toho to, čo používame dnes tu. No a že sa to vrátilo z Indie do Európy cez Arábiu je snáď len zemepisná logika veci.
Takže si zapamätajte. Arabi nevynašli arabské číslice.

Rastislav
August 14, 2014

Pán Cibrinka,
Máte čiastočne pravdu, Arabi nevynašli arabské číslice. Ale nemáte pravdu, keď píšete, že arabské čísla sú čísla rímske, prebrané najprv Indmi a potom vrátené do Európy cez Arábiu.
Naše arabské čísla sú v skutočnosti indického pôvodu. Niektoré z nich mali dnešnú podobu (najmä 6 a 7, menej 8 a 9) už v 3. stor. p.n.l., iné (1, 2 a 3) až v 8. stor. n.l.
Vetu o ich rímskom pôvode na základe rýchlosti zápisu a nepohodlnej polohy pri písaní poležiačky považujem za aprílový žart. V prvom rade: o akú rímsku matematiku mohli mať záujem pokročilí indickí matematici a astronómovia v 3. storočí p.n.l.? Nijaká neexistovala predtým ani potom. Po druhé, ako sa dá vidieť grafický pôvod čísla 7 v VII alebo čísla 8 v VIII? Nech sa na tieto obrázky pozerám stojmo alebo poležiačky, tu mi fantázia nestačí. No nakoniec nás musí rozosmiať podarená slovná hračka s písaním číslic poležiačky.
Obrovský prínos Arabov, ktorí prekladom indických vedeckých diel najprv do svojej reči a potom do latinčiny (pridajúc k tomu m.i. vlastný objav algebry) sprostredkovali Európe obrovský kultúrny skok, nijako nezmenšuje Vaša veta „Arabi nevynašli arabské číslice.“ Nie je to veľa, že ich (a veľa iných vecí) preniesli z ďalekej Indie na Pyrenejský polostrov a do Maghrebu? Sú učenci, ktorí preto nazývajú tieto číslice indoarabskými. Oddnes budem tak robiť aj ja.

Teo Dor
February 7, 2017

Skvelé, zdieľam príspevok. Obzvlášť v súčasnom období revivalu fanatického nacionalizmu je veľmi užitočné pripomenúť si, ako veľmi sú títo noví kotlebisti a ľudáci vo svojom čiernobielom videní sveta vedľa.

Pridaj komentár

Rubriky

Hľadaj

O Zošitoch humanistov

Všetky preklady sú dielom Rastislava Škodu, ak nie je poznamenané inakšie.

Radi uverejníme originálny článok slovenského autora alebo preklad zaujímavého článku z oblasti humanizmu a preľudnenia.

Staré čísla ZH ako aj knihy bývalého vydavateľstva Rastislav Škoda si možno zakúpiť na stránke humanistického kníhkupectva www.alternativa-antikvariat.sk.
Adresa: Vladislav Marušic – ALTERNATÍVA, Za hradbami 18, 902 01 Pezinok
Telefónne číslo: 0903 266 221
E-mail: info@alternativa-antikvariat.sk

Vydáva:
Rastislav Škoda
J. Stanislava 8/73
841 05 Bratislava
Telefónne číslo: 0940 346 296
E-mail: rastskoda2@gmail.com

Technická spolupráca: Ján Parada

Archív podľa dátumu