Liečebná účinnosť modlitby

Sunday, 7 May 2000 | Zošity humanistov č. 17

Irwin Tessman a Jack Tessman

„Medzníková štúdia” Byrda a nedávny pokus Harrisa a spol. o jej potvrdenie, obidve tvrdiace, že „prímluvná” modlitba má preukazný liečebný efekt, v skutočnosti nič nedokazujú a sú neplatné. Prvá bola zle naplánovaná, druhá mylne analyzovaná - a navzájom si protirečia.

Liečebný účinok modlitby je opakujúca sa téma mnohých zástancov alternatívnej medicíny. Človek si ľahko vie predstaviť prirodzené vysvetlenie údajného prospechu: psychologická vzpruha na základe viery, že nás chráni nadprirodzená moc. Čo však vtedy, keď neviete, že sa za vás niekto modlí? Takáto prímluvná modlitba môže pôsobiť len prostredníctvom nadprirodzenej agentúry.

Výskumu účinnosti prímluvnej modlitby dal vedeckú legitimáciu Francis Galton, otec biometrie a ústredná postava pri zakladaní modernej štatistickej analýzy. V klasických pojednaniach (1872 a 1883) tvrdil, že bez ohľadu na to, akým spôsobom by modlitby „mohli pôsobiť, ich účinnosť je dokonale vhodná na vedecké skúmanie a toto je oprávnené”, lebo sa dá testovať štatisticky, ako to potom aj urobil (1).

„Medzníková štúdia”

Velebená štúdia, uskutočnená vo Všeobecnej nemocnici v San Francisku Randolphom C. Byrdom tvrdila, že pacienti na kardiologickom oddelení mali štatisticky preukazný osoh z prímluvnej modlitby (Byrd 1988). Táto práca získala v obci alternatívnej medicíny veľmi špeciálny štatút a bola opakovane pretláčaná ako „medzníková štúdia” (Byrd 1997).

V tom istom skeptickom duchu, aký motivuje hľadanie chyby v nákrese perpetua mobile, sme sa pustili do preverenia Byrdovej štúdie, ako to už urobili aj iní (Posner 1990, Sloan a spol. 1999, Witmer a Zimmerman 1991), aby sme našli prirodzené vysvetlenie pre prístup k nadprirodzeným vysvetľovaniam.

Sme toho názoru, že v kritickej tabuľke 3 existuje vážna chyba, ktorá budí pochybnosti o jej platnosti. Tabuľka zhrňuje celkové výsledky u pacientov, prijatých na kardiologické oddelenie. Pri prijatí boli náhodne zadeľovaní do jednej z dvoch skupín: skupina „prímluvnej” modlitby (192 pacientov) a kontrolná skupina (202 pacientov). Výsledky sa hodnotili ako dobré, stredné a zlé (2). Byrd uzatvára, že pri porovnaní s kontrolnou skupinou sa v skupine s prímluvnou modlitbou vyskytol prebytok dobrých a deficit zlých výsledkov so signifikantnou diferenciou v prospech tejto skupiny s hodnotou P <0,01. Štúdia bola samozrejme naplánovaná ako dvojito slepý pokus, t.j. pacienti, personál a lekári nemali po celý čas štúdie vedieť, za koho sa orodovníci modlia, resp. nemodlia.

Žiaľ, nebolo to tak v kritickom čase. Tabuľku 3 mala zostavovať skupina „neinformovaných” lekárov, no zostavoval ju sám Byrd. To sa však stalo ako odpoveď na kritiku predošlej verzie rukopisu, zostavenie ktorého už vyžadovalo otvorenie kódu, takže Byrd už nebol „nevidomý”, keď zostavoval odpoveď na kľúčovú otázku, ktorá skupina bola lepšia; tá s prímluvnou modlitbou alebo kontrolná (Byrd, osobné oznámenie).

Keďže tabuľka sa zostavovala z údajov uložených v počítači za použitia kritérií, ktoré nepripúšťali Byrdovo osobné hodnotenie v žiadnom individuálnom prípade, nedostatok „oslepenia” tu nemusel mať nijaký účinok. Hoci „slepé” hodnotenie je zrejme vhodnejšie, dá sa otvorená analýza brániť, ak boli dáta spracované v každej fáze len počítačom. V tomto prípade však kritériá, ktoré sa volili na vyhodnotenie výsledku u jednotlivých pacientov, boli formulované až po získaní údajov a v čase, keď už Byrd nebol oslepený. To je nespoľahlivý prístup k veci. Kritériá mali byť určené pred začiatkom štúdie.

Tvrdenie, že štúdia bola „slepá”, je mylné ešte aj v inom ohľade (jeden aspekt už rozobrali Witmer a Zimmermann 1999). Vo svojom poďakovaní Byrd ďakuje „panej Janet Greenovej za jej starostlivosť o túto štúdiu”, ale nespresňuje jej rolu. V ďalšej práci (Byrd a Sherill 1995) sa dozvedáme, že pani Janet bola prijatá „ako koordinátor … Janet dával mená všetkých dobrovoľníkov do počítača, ktorý ich náhodne rozdelil do dvoch skupín … za polovicu z nich - len Janet vedela, ktorí to boli - sa každý deň modlili naši prosebníci … viedla podrobné protokoly o všetkých pacientoch v obidvoch skupinách.” Takže hlavný koordinátor celej štúdie vôbec nebol „nevidomý”. Potom čo boli pacienti zaradení do skupín, nemala mať Greenová nijaký styk s nemocnicou (3).

Keby bol Byrdov dôkaz nadprirodzenej intervencie platný, bol by pravdepodobne jedným z najdôležitejších vedeckých objavov posledného tisícročia. Aby sa mu však dalo veriť, vyžaduje sa okrem iného (Posner 1990; Sloan a spol. 1999; Witmer a Zimmerman 1991) podstatne viac pozornosti prísnej neinformovanosti. Keďže táto dôveryhodnosť chýba, je hodnota celej štúdie, najmä prívlastok „medzníková”, vysoko pochybná.

Pokus o potvrdenie

Nedávno sledovala iná štúdia, založená zhruba na Byrdových (a početných iných novších) správach z októbra a novembra 1999 skupinu 990 pacientov, prijatých na jedno oddelenie koronárnych chorôb (Harris a spol. 1999). Autori sledovali účinok „prímluvnej modlitby” na výskyt 34 komplikácií (Harrisova tabuľka č. 3),podobných 26 komplikáciám, ktoré sledoval Byrd (jeho tabuľka 2).

Ich zásadný prístup k hodnoteniu účinnosti prímluvnej modlitby je zhrnutý takto: „Keďže modlitba sa obetovala za rýchle vyzdravenie bez komplikácií (naša kurzíva), malo sa za to, že účinok modlitby sa neprejaví v nijakej špeciálnej klinickej kategórii (napr. v potrebe antibiotík, vzniku pneumónie, alebo zhoršení infarktu), ale bude viditeľný len v určitom typu celkového skóre.”

Pozrime sa teda najprv na rýchlosť vyzdravenia. Dĺžka pobytu na koronárnom oddelení sa v skupine s modlitbou znížila o 9 percent, a to s P = 0.28 (6); dĺžka pobytu v nemocnici sa v tejto skupine predĺžila o 9 percent, a to s P = 0.41(ich tab. 4). V obidvoch prípadoch svedčia vysoké hodnoty P pre štatistickú bezvýznamnosť efektu, takže niet dôkazu, žeby „prímluvná modlitba mala hocijaký vplyv na rýchlosť vyzdravenia.

Teraz sa pozrime na dva typy globálneho skóre. Jeden je MAHI-CCU (Mid America Hearth Institute - Cardiac Care Unit), vážené skóre (ich tabuľka 4) (7) pre 34 komplikácií. Toto skóre nazývajú „primárny preddefinovaný záver” svojej štúdie. Vykazuje 11-percentné zlepšenie pre skupinu s prímluvnou modlitbou, a to s preukazným P = 0.04.

Druhý typ celkového skóre sa dosahuje vyhodnotením konečného posudku podľa názoru neinformovanej skupiny lekárov, že je dobrý, stredný alebo zlý podľa Byrdových kritérií (2). Kým Byrd našiel preukazný rozdiel (P<0.01) v dobrej a zlej skupine v prospech skupiny s modlitbou, Harris a spol. nenašli, pri použití tých istých kritérií, preukazný rozdiel (P = 0.29, Harrisova tabuľka 5). Z toho vychádza záver, že Harris a spol. nielenže nepotvrdili preukazné rozdiely, ktoré zistil Byrd, ale je to druhá skupina ich výsledkov (prvá bola o rýchlosti vyzdravenia), ktorá nevykazuje preukazné pozitívne výsledky prímluvnej modlitby.

Takže Harris a spol. urobili tri veľké testy o účinnosti prímluvnej modlitby: sledovali

1. hodnoty rýchlosti vyzdravenia (tab. 4),
2. celkové skóre MAHI-CCU (tab. 4) a
3. výsledné skóre (tab. 5).

Na základe len MAHI-CCU-skóre s jeho ledva preukaznou hodnotou P = 0.04 uzatvárajú, že „prímluvná” modlitba má priaznivý účinok.

Tento argument je jednoducho klamný: Tam, kde sa robili viaceré testy, nie je správne vybrať len jeden pozitívny a nebrať do úvahy druhé dva s vysokými hodnotami P, ktoré ukazujú, že medzi sledovanými skupinami niet rozdielu. Napríklad, keby tie tri testy boli úplne nezávislé, pravdepodobnosť, že najmenej jeden z nich bude len náhodou P = 0.04, je 1-0.96 (3) = 0,12, čo je hodne viac ako konvenčná maximálna hodnota 0.05 pre preukaznosť. Keďže testy nie sú nezávislé, je zrejmé, že celková pravdepodobnosť zistiť, že čo len jeden z týchto testov favorizuje prímluvnú modlitbu s P takým nízkym ako 0.04, sa dá dobre vysvetliť náhodou (8).

Závery

Ak sa testy Harrisa a spol. posudzujú ako celok, nedokazujú nijaký preukazný osoh z „prímluvnej” modlitby a jeden z nich priamo protirečí Byrdovej primárnej výpovedi o jej účinnosti (jeho tab. 3), ktorá je základným kameňom jeho „medzníkovej” štúdie.

Poďakovanie

Ďakujeme Louisovi C. Coteovi (Purdue University) za rozsiahlu diskusiu a kriticizmus.

Poznámky

1. Galtonova analýza ukázala, že modlitba nemala pozitívny efekt.
2. Skóre dobre a zle sa hodnotili podľa kritérií, ktoré sú latinské názvy prejavov chorôb a môžu zaujímať len odborníka.
3. Byrd mohol ísť ďalej a plánovať štúdiu tak, žeby nikto nevedel, v ktorej skupine je ktorý pacient, až do chvíle určenej na otvorenie kódu. Ak orodovníci potrebovali mená pacientov, za ktorých sa mali modliť, mohli sa použiť pseudonymy bez vedomosti organizátorov, komu patria. Pre židovsko-kresťanského boha, ku ktorému sa orodovníci modlili, by z toho nebola vznikla nijaká ťažkosť.
4. Ani pacienti nevedeli, že sa na nich robí nejaká štúdia, aby sa pomohlo „sleposti” štúdie. Požiadavka informovaného súhlasu sa nedodržala čiastočne aj preto, lebo sa myslelo, že štúdia nevystavuje riziku ani jednu skupinu pacientov.
5. Medzi komplikácie patrila napríklad potreba protiangínových preparátov, antibiotík a dvadsaťdva ďalších klinických stavov.
6. Nám vychádza P = 0.36. Pripomeňme si: toto P je pravdepodobnosť výsledku len v dôsledku náhody. Konvenčne platí, že ak je P väčšie ako 0.05, nie sú výsledky štatisticky preukazné.
7. Príklad tohto skórovacieho systému: „Ak mal pacient nestabilnú angínu (1 bod), opakovane dostal protiangínové lieky (1 bod), bol poslaný na katetrizáciu srdca (1 bod), podstúpil neúspešnú revaskularizáciu perkutánnou koronárnou angioplastikou (3 body) a dostal bypasy koronárnej artérie (4 body), jeho vyvážené MAHI-CCU-skóre je 10.”
8. Je úlohou Harrisa a spol. vypočítať celkovú hodnotu P.

* * *

Prosím čitateľov za prepáčenie odborných výrazov - lekári hovoria po latinsky. Dôverujeme im.

* * *

Literatúra je k dispozícii v redakcii ZH.

* * *

Prameň: Irwin Tessman a Jack Tessman, „Efficacy of Prayer”, Skeptical Inquirer  24/2, s. 31-33, 2000.

Preložil Rastislav Škoda

tags , , , ,

Zatiaľ bez komentárov.

Pridaj komentár

Rubriky

Hľadaj

O Zošitoch humanistov

Všetky preklady sú dielom Rastislava Škodu, ak nie je poznamenané inakšie.

Radi uverejníme originálny článok slovenského autora alebo preklad zaujímavého článku z oblasti humanizmu a preľudnenia.

Staršie čísla Zošitov humanistov, ako aj knihy bývalého vydavateľstva Rastislav Škoda, si možno zakúpiť na stránke humanistického kníhkupectva Váš antikvariát.
Adresa:
Vladislav Marušic – ALTERNATÍVA
Za hradbami 18
902 01 Pezinok
Telefónne číslo: 0903 266 221
E-mail: info@vasantikvariat.sk

Vydáva:
Rastislav Škoda
J. Stanislava 8/73
841 05 Bratislava
Telefónne číslo: 0940 346 296
E-mail: rastskoda2@gmail.com

Technická spolupráca: Ján Parada

Archív podľa dátumu