Anjeli sú vzrušujúci trip

Monday, 2 October 2000 | Zošity humanistov č. 21

Oliver Fahrni

Všetci čakajú na to, čo urobí Boh. Po moci túžiaci kardináli. Na príkazy striehnuci služobníci kúrie. Za obnovu zapálení kňazi. Katolícke ženy. Korešpondenti vo Vatikáne – tí pripravujú v týchto dňoch už piatu či šiestu salvu nekrológov za pápeža Jána Pavla II. No Stvoriteľ váha, zdá sa, povolať k sebe hlavného pastiera svojho stáda.

Čudesné vyčakávanie. Karol Wojtyla, ktorý má 80 rokov, je oslabený Parkinsonovou chorobou, no stále je ešte na Telo premenené Slovo, už dávno sa vyparil do neurčitých výšok. Čoskoro po jeho zvolení za pápeža v roku 1978, v tom roku troch pápežov, bolo jasné: Tento muž, ktorý prišiel z komunistickej zimy, je autoritatívny, tvrdohlavý a spiatočnícky. Pestuje mariánsky kult, verí na zázraky a zahráva si s mystériami. Bude to pápež morálnej a politickej reštaurácie, šéf cirkvi zhrozene zahľadenej do minulosti a vyhýbajúcej sa budúcnosti.

Počas dvoch desaťročí robil tento Poliak veľa pre svoju zlú povesť. Aj kňazi aj ovečky ho v húfoch opúšťali. Teraz, po porážke komunizmu a potlačení teológie oslobodenia, po 93 zájazdoch do cudziny, po tisícke blahorečení a nespočetných apoštolských poučeniach, teraz, keď mu už telo slabne, mnohí predpovedali jeho svetskému panstvu postupný úpadok do bezvýznamnosti.

Ale Ján Pavol II., ktorého ženie predstava jeho vlastného konca ako aj konca všetkých čias, urobil z osláv milénia 2000 v Ríme svoj osobný sviatok. „Búrkovú atmosféru naliehavosti, visiacu nad jeho pontifikátom, ešte zahusťuje“, píše jeho biograf Jan Ross v týždenníku Die Zeit. Vraj to vyzerá tak, „akoby chcel sám odpovedať na všetky otázky, aj na tie, ktoré nikto nepoložil“. (Jan Ross, Der Papst. Alexander-Fest-Verlag, 2000).

Skoro by sa zdalo, že sa mu to čiastočne darí a čím väčšmi sa blíži smrť, tým priateľskejšie sú nekrológy. „Jeho meno rastie,“ píše vo viedenskom Profile kritický teológ Adolf Holl, ktorému Wojtyla pred rokmi odobral právo učiť aj kňazský úrad. Ján Pavol II. je vraj „najvýznamnejší pápež moderny“, tvrdí v hamburskej Woche ďalší biograf Gianfranco Zizola a dodáva: „Je to na počudovanie, ale debatu o obsahu a význame tohto pontifikátu bude treba viesť odznova.“

Toto oneskorené osvietenie možno zapríčiňujú masy ľudí, ktorých tento „globálny telepontifex“ priťahuje (Die Zeit). Ako pred pár mesiacmi päť miliónov Filipíncov, alebo v lete dva milióny mladých ľudí v Ríme. Prišli na svetové stretnutie mládeže, ktoré bolo „najväčším zhromaždením ľudí od pádu Rímskej ríše“, ako písala talianska tlač. Extatická poľná omša, hromadná spoveď, masové vyznanie.

Rímsko-katolícka cirkev, tento relikt z dvadsiatich storočí

Vyznanie čoho? Prihlásenie sa k čomu? Žeby rímsko-katolícka cirkev, tento relikt z dvadsiatich storočí zločinov a paktovania so všetkými svetskými vládcami, napriek očakávaniam a navzdory prázdnym kostolným laviciam, predsa mala význam pre novú generáciu veriacich?

Ale kde! To, že extáza sa netýkala katolíckej cirkvi, sa dalo ľahko vyčítať zo stiesnenej mimiky prelátov. Sedeli tam zoradení podľa hodností vo svojich najvzácnejších ornátoch – a predsa sa show konala bez nich. Pápež a jeho obec si to vybavili medzi sebou.

„Milujem ho! Je jeden z nás! Teraz ho prežívam!“ kričal jeden mladý muž, ktorý sa dostal do tranzu nielen v dôsledku božskej empatie. „Som obkľúčený anjelmi! To je teda trip!“

Bola to púť, pripravovaná mesiace so všetkými prostriedkami modernej reklamy a mediálnej techniky. Ján Pavol II. je pápež masmediálneho veku. Je svetová hviezda a globálny hráč, vie virtuózne hrať so silou obrazu. Celá paleta symbolických gest a celá inscenácia – len on sám, celý v bielom a so všetkými atribútmi autority – cieli na maximálny emocionálny účinok. Nech je pritom posolstvo akékoľvek. Mnohí tínedžeri hľadeli zdvorilo bokom, keď od nich pápež žiadal predmanželskú zdržanlivosť a potom vernosť.

Či sa ich to týka, že táto cirkev prispela k šíreniu biedy na svete? Že tento pápež potlačil teológiu oslobodenia a o vyše 900 kňazoch a mníškach zavraždených vládcami Latinskej Ameriky nestratí ani slovo? Starajú sa oni o to, že vydal kúriu do rúk pravičiarskych siekt, ako je Opus Dei? Týka sa ich celibát, výluka žien z kňazských úradov, úloha cirkvi pri genocíde v Rwande alebo podpora šírenia AIDS v Afrike v dôsledku pápežových morálnych predstáv o veciach zábrany počatia?

Tu nejde o náboženstvo. Tento aktuálny starec vábi inými sľubmi. Zosobňuje autoritu solídneho charizmatického patriarchu, keď sa naokolo rúcajú všetky bývalé životné istoty, ktorý tvrdí, že pozná zmysel bytia, keď kapitalizmus ponúka len konzum a keď plány do budúcnosti sú stále neistejšie. A ponúka zapojenie do kolektívnych zážitkov – bez námahy zapojiť sa do spoločnosti.

Ján Pavol II. pracuje s deficitmi modernej spoločnosti, nie na ich odstránení. Sú podkladom jeho obchodu: Keby boli ľudské záležitosti usporiadané zmysluplnejšie, klesol by dopyt po náboženstve ako zdroji odpovedí na otázky o posledných veciach. Novodobé je na tom to, že pápež svoju ponuku individualizuje. Nejde mu o to, aby v nejakom cirkevnom spoločenstve vybudoval nejaký nábožensky podložený projekt – hovorí k nám z pozície svojho osobného poslania. Koncentrácia na jeho charizmatickú osobnosť je však pre katolícku cirkev bolestivá rana do tvári.

V Ríme bolo posledne zreteľne vidieť, že Wojtyla zosobňuje odpoveď na novú formu náboženskej praxe: „Každý si zostavuje svoje náboženstvo ako jedálny lístok ? la carte (podľa želania),“ povedal Bruno Etienne, ktorý v Aix-en-Provence riadi svetové Observatórium náboženstiev. „Sviatky sa odbavujú spoločne, ale potom nastupuje sektárstvo, delenie na klany a osamotňovanie.“ Ako radikálne formy islamu, hinduizmu alebo židovstva, aj katolicizmus sa stáva identitárnym.

Kúria, zvedená Wojtylovým morálnym konzervativizmom, nespoznala, aké je to nebezpečné pre cirkev ako organizáciu. Preláti teraz zisťujú, že pápež už cirkev dávno opustil. Väčšinu záležitostí delegoval. Prepotrebné reformy, napr. decentralizácia, sa odkladajú. Kňazi a miestne cirkvi trpia na nedostatok prostriedkov, chýbanie personálu a miznúcich zákazníkov. V Ríme už mesiace intrigujú kardináli o následníctve. Nech sa bude budúci pápež volať akokoľvek – v prvom rade sa bude musieť postarať, aby cirkev prežila Jána Pavla II.

Prameň: Oliver Fahrni, Anjeli sú vzrušujúci trip, Weltwoche, č.34, 2000.

*  *  *

Dodatok: Putovná výstava proti poverčivosti v Číne.

Pod názvom „Podporovať vedu a civilizáciu, potláčať poverčivosť a nevedomosť“ otvorili vo Vojenskom múzeu v Beijingu výstavu, ktorá sa považuje za prvý krok vládnej kampane po neúspechu doterajších pokusov zastaviť šírenie sekty Falun Gong politickými a policajnými opatreniami. Jeden rámec má za tému modernú medicínu a ukazuje, ako zdravie a dlhý vek závisia od vedeckých poznatkov; upozorňuje, že návrat k určitým tradičným liečbam môže mať osudné následky. Text k exponátu, ktorý ukazuje chromozómy a vývoj ľudského plodu počas tehotenstva, je zameraný vyslovene proti náboženskej predstave mnohých Číňanov: „To sú jednoducho len bunky. Po nejakom reinkarnovanom duchu tu niet nikde ani stopy.“

Prameň: Rationalist International Bulletin č. 37, 2000.

tags , , ,

Zatiaľ bez komentárov.

Pridaj komentár

Rubriky

Hľadaj

O Zošitoch humanistov

Všetky preklady sú dielom Rastislava Škodu, ak nie je poznamenané inakšie.

Radi uverejníme originálny článok slovenského autora alebo preklad zaujímavého článku z oblasti humanizmu a preľudnenia.

Staršie čísla Zošitov humanistov, ako aj knihy bývalého vydavateľstva Rastislav Škoda, si možno zakúpiť na stránke humanistického kníhkupectva Váš antikvariát.
Adresa:
Vladislav Marušic – ALTERNATÍVA
Za hradbami 18
902 01 Pezinok
Telefónne číslo: 0903 266 221
E-mail: info@vasantikvariat.sk

Vydáva:
Rastislav Škoda
J. Stanislava 8/73
841 05 Bratislava
Telefónne číslo: 0940 346 296
E-mail: rastskoda2@gmail.com

Technická spolupráca: Ján Parada

Archív podľa dátumu