Bohu česť … v Európskej únii

Friday, 8 December 2000 | Zošity humanistov č. 22

Jacqueline Hénardová

Európa, aký je tvoj pomer k bohu? Veľmi rozličný. Konvent, t.j. zhromaždenie odborníkov, ktorí majú za úlohu vypracovať Chartu základných práv Európskej únie, sa na svojej predposlednej schôdzke na tejto otázke skoro rozpadol.

Len lživý a dodnes skoro nespozorovaný kompromis nakoniec chartu zachránil: V preambule jej posledného, päťdesiateho (!) znenia sa po nemecky vyslovene hovorí o „duchovno-náboženskom (religióznom)” dedičstve Európy - kým v iných zneniach tento výraz chýba.

Úľava z úspechu, že sa pod vedením bývalého nemeckého prezidenta Romana Herzoga v krátkom čase podarilo dať dohromady pomerne obstojné dielo, prekrýva - pravdepodobne však len dočasne - pôvodný dlhotrvajúci spor: Akú dôležitosť má pre budúcu Európu odvolávanie sa na židovsko-kresťanskú kultúrnu tradíciu? Vo Francúzsku sa už rozhára nedôverčivá debata: Nezhoda vo veci preambuly je možno len na dlhé lakte pripravený ťah katolíckej cirkvi proti moderne, a to s Ingo Friedrichom, poslancom v Štrasburgu za bavorskú katolícku CSU (kresťansko-sociálnu úniu) ako výkonným orgánom.

Friedrich sa rád priznáva, že rozruch vyvolal on. Keď konvent na posledných zasadaniach začal formulovať preambulu a stále, rovnako ako v celom ostatnom texte, nepadlo ani slovo o kresťanstve,

„zavolal som obidve veľké cirkvi a vyzval som ich, aby napísali listy Romanovi Herzogovi“.

A vo svojej pracovnej skupine začal Friedrich naraz hovoriť o bohu, nahrádzajúc ho občas „kresťanskými” a potom aj „kresťansko-židovskými” koreňmi. Zástupca katolíckeho nuncia v Bruseli mu vraj za tieto intervencie opakovane osobne poďakoval.

Francúzov však zarážali aj ďalšie, čo aj miernejšie znenia tejto pripomienky. Na jednej tlačovej konferencii v Paríži vyhlásil Pierre Moscovici, francúzsky minister pre európske záležitosti, že ak konvet schváli 47. návrh Charty s poukazom na „religiózne” dedičstvo Európy, Francúzi Chartu nepodpíšu. Podľa Friedricha protestovali u prezidenta konventu obidvaja prví muži Francúzska, aj prezident, aj ministerský predseda. „To bol deň, keď Herzog dostal infarkt”, dodáva Friedrich perfídne.

Lebo aj Friedrich „veľmi masívne” hrozil, ako sa vyjadruje, že nechá Chartu spľasknúť. Opustí vraj konvent aj s ostat-nými 15 kresťanskými demokratmi, ak sa z textu stratí navrhovaný poukaz na náboženstvo - z nemeckého textu, to treba priklincovať, ktorý Friedrich v tejto súvislosti celkom vážne označuje za „východiskové znenie” a dodáva: „Ako si to iní potom preložia, to mi je jedno.”

Deväť mesiacov nehral filozofický pôvod európskeho systému súčasných etických hodnôt pri vypracúvaní európskej Charty základných práv nijakú rolu. Len krátko pred záverom (a je to asi príznačná náhoda, že len pár týždňov pred prepuknutím vnútronemeckého sporu o „základnej nemeckej kultúre”) sa dostali na pretras dňa zásadné rozdiely v dejinách vzniku európskych štátov. Lebo jednohlasný protest všetkých politických zoskupení vo Francúzsku (podporovaný laicistickým Portugalskom) a len mierny odpor nemeckej ľavice v konvente sa zakladajú na výpovediach jednotlivých ústav: Nemci si v r. 1949 vpísali do preambuly ústavy „zodpovednosť pred bohom a pred ľuďmi”; vtedy nebolo treba spresňovať, že sa myslí len kresťanský boh. Naproti tomu Francúzi majú zdôraznené už od roku 1946 v prvom odstavci ústavy, že ich republika je „laická”. Korene ideologického rozdielu siahajú teda až do čias krátko po druhej svetovej vojne, vlastne až do chvíle krátko pred vznikom myšlienky európskej jednoty.

Dve pripomienky: Podľa výpovede všetkých opýtaných sa zástupcovia islamských spoločenstiev v Európe počas trvania celého konventu neprihlásili k slovu. A väčšine zástupcov iných štátov bola celá záležitosť s náboženstvom ľahostajná. Nech sa Nemci a Francúzi dohodnú na takom texte, s ktorým budú všetci môcť nejako žiť! Hľadanie kompromisov je teda predsa len ten hlbší zmysel nemecko-francúzskeho vzťahu. Tento raz obidvaja švindľujú.

Chartu neproklamovali, ale podpísali; pozri dolu.

Prameň: Jacqueline Hénardová, Die Zeit, č.45/2000.

*  *  *

Šéfovia štátov a vlád Európskej únie 8. 12. 2000 v Nice síce neproklamovali, ale podpísali Chartu základných práv. Jej Preambula sa začína po nemecky odstavcom: „Európske národy sú rozhodnuté na základe spoločných hodnôt budovať si pokojnú budúcnosť a vytvárať stále užšie spojenie. Vo vedomí svojho duchovno-religiózneho a mravného dedičstva sa Únia zakladá na nedeliteľných a univerzálnych hodnotách dôstojnosti človeka, slobody, rovnosti a solidarity. Spočíva na základoch demokracie a právneho štátu. Do stredu svojho konania stavia človeka…” Francúzsky text nemáme k dispozícii.  O kresťanskom dedičstve sa nehovorí.

tags , ,

Zatiaľ bez komentárov.

Pridaj komentár

Rubriky

Hľadaj

O Zošitoch humanistov

Všetky preklady sú dielom Rastislava Škodu, ak nie je poznamenané inakšie.

Radi uverejníme originálny článok slovenského autora alebo preklad zaujímavého článku z oblasti humanizmu a preľudnenia.

Staršie čísla Zošitov humanistov, ako aj knihy bývalého vydavateľstva Rastislav Škoda, si možno zakúpiť na stránke humanistického kníhkupectva Váš antikvariát.
Adresa:
Vladislav Marušic – ALTERNATÍVA
Za hradbami 18
902 01 Pezinok
Telefónne číslo: 0903 266 221
E-mail: info@vasantikvariat.sk

Vydáva:
Rastislav Škoda
J. Stanislava 8/73
841 05 Bratislava
Telefónne číslo: 0940 346 296
E-mail: rastskoda2@gmail.com

Technická spolupráca: Ján Parada

Archív podľa dátumu