O dobrom použití kanibalizmu

Wednesday, 6 December 2000 | Zošity humanistov č. 22

Jonathan Swift

Skromný návrh, ako zabrániť tomu, žeby deti chudobných boli na ťarchu svojim rodičom alebo svojej krajine a ako ich urobiť užitočnými pre verejnosť (napísané r. 1729).

Do jedného z poradovníkov zakladáme hlásenia medzinárodných inštitúcií o nezávideniahodnom osude detí tretieho sveta. V súčasnosti sa tam šesť zo sto detí nedožije svojich prvých narodenín a osem zo sto prežívajúcich svojich piatych narodenín … Do roku 2025 pribudnú na zemeguli dve miliardy obyvateľov. Skoro všetci (97 %) sa narodia v chudobných štátoch Juhu a budú mať biedne detstvo s ťažkými nedostatkami potravy, pitnej vody, bývania, školskej výchovy a zdravotníctva. V niektorých nástupníckych štátoch SZ viedlo zrútenie sa starých štruktúr sociálnej solidarity k tomu, že je tam vo veľkomestách tisíce detí ponechaných samy na seba. Osobitne, ako o tom svedčí osem priložených (žiaľ, len vo franc. originále, p.p.) fotografií Alexandra Gljadelova, na Ukrajine, v krajine, o ktorej si pamätáme, že sa tam za Stalina, v roku 1933, vyskytol v dôsledku neúrody a politickej situácie obrovský hlad, ktorému padlo za obeť podľa niektorých údajov až 4 milióny ľudí a ktorý vraj dohnal roľníkov k jedeniu vlastných zomretých detí … (Georges Sokoloff, 1933, Année noire. Témoignage sur la famine en Ukraine. - Čierny rok 1933. Svedectvá o hladomore na Ukrajine. Albin Michel, Paris 2000).

Ako nepomyslieť v tejto súvislosti na leptavý satirický pamflet írskeho spisovateľa (v anglickej reči) Jonathana Swifta z roku 1729, Skromný návrh v súvislosti s chudobnými írskymi deťmi - z ktorého uverejňujeme podstatné časti? Aby protestoval proti hroznej biede, ktorá vtedy vládla v Írsku pod anglickou nadvládou, píše Swift zúfalým a zúrivým tónom, že Íri „považujú za osobitne veľké šťastie byť predaný vo veku jedného roku na jedenie, a tak sa vyhnúť rozličným nešťastiam a útlakom zo strany majiteľa”. (Jonathan Swift napísal aj Gulliverove cesty, kde preháňa nie menej ako v tomto článku; p.p. ).

Smutný pohľad sa naskytá tomu, kto prechádza veľkým mestom alebo cestuje krajinou, keď vidí ulice, cesty a prahy chatrčí plné žobrákov, na ktorých sú zavesené tri, štyri aj šesť detí, všetko to v handrách a obťažujúc okoloidúceho otrčenými dlaňami. Matky miesto toho, aby si čestnou prácou zarábali na živobytie, sú nútené tráviť čas motaním sa po uliciach a žobronením biedneho jedla pre svoje bezbranné dojčatá, z ktorých vyrastú zlodeji, lebo nikde nenájdu prácu, a nakoniec opustia svoju drahú vlasť a pôjdu kamsi biť sa za španielskeho následníka trónu alebo predať sa do otroctva na Barbadoské ostrovy.

Myslím si, že sa s každým zhodnem na konštatovaní, že tento fenomenálny počet detí, visiacich na ramenách, chrbtoch alebo aj pätách svojich matiek, často aj svojich otcov, predstavuje v súčasnom žalostnom stave kráľovstva veľkú prebytočnú záťaž. Preto ten, čo by vynašiel jednoduchý a lacný spôsob, ako zúčastniť tieto deti na verejnom spoločnom bohatstve, by si zaslúžil taký verejný záujem, že by sa mu postavila socha ako dobrodincovi národa.

*  *  *

Ja v šak nemám v úmysle obmedziť svoj plán na deti vyložených žobrákov; môj projekt cieli oveľa ďalej a širšie na všetky deti určitého veku, ktorých rodičia sú v skutočnosti takisto neschopní zaručiť výchovu svojich detí ako tí, čo od nás mámia dobročinnosť na ulici.

Čo sa mňa týka, strávil som veľa rokov intenzívnym rozmýšľaním o tomto kapitálnom probléme, pozorným rozborom rozličných projektov iných mysliteľov, a vždy som tam našiel hrubé chyby vo výpočtoch. Je pravda, že matka môže svoje dieťa vyživiť vlastným mliekom od narodenia počas celého solárneho roka skoro bez inej potravy, respektíve s malým doplnkom, ktorého cena nepresahuje dva šilingy; to je suma, ktorú si ľahko opatrí, ak treba, aj žobraním; môže to byť aj protihodnota v odpadkoch zo stolov. A je to práve vek jedného roka, keď sa chcem postarať o tieto deti, takže miesto toho, aby sa stali záťažou pre svojich rodičov alebo pre svoju farnosť, aj tak trpiac nedostatkom chleba a šiat, budú môcť prispieť živiť a čiastočne aj šatiť mnohých.

Môj projekt má okrem toho ešte aj ďalšie prednosti, a to zníženie počtu úmyselných potratov a tej hroznej praxe žien, žiaľ, tak veľmi rozšírenej v našej dnešnej spoločnosti, že vraždia svojich bastardov (nemanželské deti); pritom obetujú tieto nevinné nemluvňatá skôr snahe vyhnúť sa výdavkom, ako snahe vyhnúť sa hanbe: to je konanie, ktoré musí vohnať slzy sústrasti aj do očí najneľudskejších divochov.

Všeobecne sa pripúšťa, že naše kráľovstvo má jeden a pol milióna obyvateľov; z toho dedukujem, že je to približne dvesto tisíc dvojíc so ženou ako ploditeľkou; odpočítavam asi tridsať tisíc dvojíc, ktoré sú vstave zabezpečiť potreby svojich detí, hoci sa obávam, že ich vzhľadom na bezútešný súčasný stav nášho kráľovstva nebude toľko; za takýchto predpokladov nám ostáva asi sto sedemdesiat tisíc ploditeliek. Odpočítam ešte päťdesiat tisíc na účet potratov a detí, ktoré umrú na choroby a nehody v priebehu prvého roku svojho veku. Ostáva teda asi sto dvadstať tisíc detí, ktoré sa každý rok narodia chudobným rodičom.

Ako vychovať a ako zaistiť budúcnosť tomuto množstvu mladých ľudí? To je veľmi boľavá otázka, pretože, ako som už povedal, v dnešnej situácii sa všetky navrhované metódy ukazujú neaplikovateľné z toho jednoduchého dôvodu, že pre týchto mladých ľudí nemožno nájsť zamestnanie ani v remeslách, ani v poľnohospodárstve; lebo nestaviame nové budovy (aspoň nijaké na vidieku), ani neobrábame pôdu; zriedkakedy sa stane, že tieto deti môžu žiť zo zbojstva pred dosiahnutím veku šesť rokov; to sa podarí len výnimočne nadaným jedincom, hoci uznávam, že základom remesla sa naučia oveľa skôr; v tomto období ich možno považovať len za učňov-previnilcov; významná osobnosť z Cavanovho výboru ma uistila, že nepozná viac ako jedného alebo dvoch kvalifikovaných zlodejov mladších ako šesť rokov ani v tej časti kráľovstva, ktorá má svoje renomé v ohľade praktickej a skorej kompetencie v tomto umení.

Naši obchodníci ma uistili, že pred dosiahnutím veku dvanásť rokov nie sú ani dievčatá ani chlapci vhodný a uspokojivý obchodný produkt; aj v tomto veku sa z nich nedá vyťažiť viac ako tri libry, na burze možno tri a pol, a to nie je dosť profitu ani pre rodičov ani pre kráľovstvo, keďže výdavky na stravu a hocaké zdrapy šatstva za taký dlhý čas predstavujú aspoň štvornásobok tejto sumy.

Idem teda skromne predložiť svoje vlastné myšlienky v nádeji, že nevyvolajú ani najmenší odpor. Jeden veľmi kompetentný Američan, ktorého som spoznal v Londýne, ma uistil, že malé dieťa v dobrom zdraví a dobre živené predstavuje vo veku jedného roka znamenité jedlo, výživné a zdravé, či sa už podáva podusené, varené, pečené na ražni alebo v rúre; mám všetky dôvody veriť, že bude chutné aj so smotanovou omáčkou alebo ako guláš.

*  *  *

Skromne teda predkladám verejnosti do pozornosti tento návrh: z oného odhadovaného počtu sto dvadsať tisíc sa zachová dvadsať tisíc na reprodukciu, no z toho počtu bude len štvrtina chlapcov - to je viac, ako je zvykom pri ovciach a baranoch, pri hovädzom dobytku a pri ošípaných. Príčinou je, že tieto deti sú len zriedka plodmi riadneho manželstva - to je formalita, ktorú si naši divosi len málo vážia; v dôsledku toho bude jeden samec iste stačiť na obslúženie štyroch samíc. Ostatných stotisíc by sa vo veku jedného roka dalo do predaja a ponúklo bohatým a pánskym ľuďom v celom kráľovstve; matkám by sa však odporúčalo, aby deti posledný mesiac nadájali do sýtosti, žeby tieto boli bucľaté a tučnučké ako sa patrí na dobré jedlo na hostinu. Ak prídu hostia, dajú sa z jedného dieťaťa pripraviť dva chody, ak je to len pre rodinu, stačí zobrať štvrtku, pliecko alebo stehno, ktoré, ak sa zasolí alebo dá do pácu, bude výborné na pečenie za také štyri dni, najmä v zime.

Vypočítal som, že novorodenec váži priemerne dvanásť libier a že za solárny rok môže mať, ak je riadne živený, takých dvadsať osem libier.

Uznávam, že táto poživatina bude dosť drahá, ale práve preto bude veľmi vhodná pre veľkostatkárov, ktorí, keďže už vyciciavajú špik z kostí otcov, zdajú sa predurčení na pojedanie mäska detí …

Ako som už povedal vpredu, náklady na dieťa žobráka (to je kategória, do ktorej zaraďujem aj nájomcov pôdy, nádenníkov a najmenej štyri pätiny roľníkov) obnášajú dva šilingy do roka, vrátane zdrapov na ošatenie a verím, že ani jeden džentlmen sa nebude ošívať vynaložiť desať šilingov za dobre vykŕmeného dojčenca na zabitie, ktorý, opakujem, vydá chutné a výživné mäso na štyri jedlá či už na pohostenie priateľa alebo na rodinnú hostinu. Takto sa zemania naučia byť dobrými vlastníkmi pôdy a ich popularita medzi ich nájomníkmi bude vzrastať; matky budú mať čistý zárobok osem šilingov, z ktorých vyžijú a budú môcť pracovať do tých čias, kým neprinesú na svet ďalšie dieťa.
Tí, čo konajú ekonomicky (ako to vyžaduje, priznávam, dnešná doba), môžu objekt odrať, kým ho rozštvrtia: ak sa koža spracuje tak, ako treba, budú z nej prepychové dámske rukavičky alebo vkusné pánske letné sandále.

Čo sa týka nášho pekného mesta Dublin, dal by sa tu zariadiť bitúnok, veď sú tu na to vhodné štvrte, a mäsiari by nechýbali; odporúčam však skôr kupovať dojčence v živom stave a pripravovať ich „na krvavo” ako pečené prasiatka.

*  *  *

Myslím si, že moje návrhy majú početné a zrejmé výhody a prednosti, ktoré sú všetky veľmi významné.

Predovšetkým, ako som už poznamenal, podstatne by sa znížil počet pápežencov, ktorí čoraz viac zaplavujú našu krajinu, lebo sa najviac množia a sú naši úhlavní nepriatelia; ostávajú v kráľovstve s pevným úmyslom vydať ho do rúk pretendantovi trónu v nádeji, že budú mať osoh z neprítomnosti toľkých dobrých protestantov v štáte, ktorí sa radšej vysťahovali až za more, ako by v rodnej vlasti mali proti vlastnému presvedčeniu platiť desiatok biskupskému správcovi.

Po druhé: Aj tí najchudobnejší roľníci budú mať konečne niečo, čo bude mať nejakú hodnotu, niečo, čo sa bude dať zhabať alebo zexekvovať. Keďže ich zvieratá a ich úroda sú už zhabané a peniaze sú u nich neznámy pojem, len toto im môže umožniť platiť nájomné majiteľovi pozemkov, na ktorých živoria.

Po tretie: Vzhľadom na to, že cena výživy pre stotisíc detí vo veku dva roky a viac sa nedá znížiť pod prah desiatich šilingov na hlavu a per annum, verejné spoločné bohatstvo vzrastie každý rok o päťdesiat tisíc libier, a to ani nehovorím o výhode novej poživatiny pre stôl všetkých bohatých gavalierov, ktorí sa tešia vyberanej chuti; v krajine budú cirkulovať peniaze a spotrebný tovar bude celkom domáceho pôvodu a doma vyrobený.

Po štvrté: Trvalí reproduktori získajú predajom svojich detí osem šilingov per annum a okrem toho sa zbavia výdavkov na výživu dieťaťa v druhom roku veku.

Po piate: Niet pochýb, že nové jedlo privábi početných zákazníkov do hostincov, ktorých majitelia ho budú vedieť dokonale pripraviť podľa rafinovaných kuchárskych receptov a ich podniky budú potom navštevovať najdistingvovanejší šľachtici, právom sa hrdiaci svojimi gastronomickými znalosťami; šikovný kuchár bude vedieť na poctu svojich hostí pripraviť mäso takým spôsobom, ktorý im bude vyhovovať.

Po šieste: Tento projekt bude silným popudom do manželstva, ktoré všetky múdre národy alebo podporujú odmenami, alebo prikazujú zákonmi a sankciami. Zvýši oddanosť a nežnosť matiek voči ich deťom, vyplývajúce z vedomia, že tieto úbohé bábätká im nebudú na obtiaž po celý život. Zákrok spoločnosti z nich urobí pre matky určitým spôsobom zdroj skorého zisku miesto dlhodobej straty. Medzi vydatými ženami sa vyvinie určitý druh zdravého súťaženia - vyhrá tá, ktorá prinesie na trh najtučnejšie dojča - a muži sa voči ženám počas tehotnosti stanú pozornejší, tak ako sú teraz pozorní voči svojim žrebným kobylám, teľným kravám a prasnicim pred oprasením; strach pred potratom im potom zabráni rozdávať (tak ako teraz rozdávajú) údery päsťou alebo kopance. (…)

*  *  *

Dalo by sa vymenovať ešte veľa ďalších predností: napríklad reintegrácia niekoľko tisíc kusov hovädzieho dobytka, čo by zvýšilo náš vývoz nasoleného mäsa; návrat bravčoviny na mäsový trh a zdokonalenie umenia pripravovať dobrú prerastenú slaninu, ktorá sa od čias veľkého odstupu od bravčoviny stala zriedkavou pochúťkou pre naše chuťové kanáliky; bravčovina sa pričasto podáva na naše stoly v surovom stave; toto mäso nemôže súťažiť ani čo do chuti ani čo do vzhľadu s mäsom ročného dieťaťa, ktoré, dobre prerastené a upečené v jednom kuse vyvolá veľký dojem na bankete lorda starostu mesta alebo pri inej verejnej oslave. Snažím sa však byť stručný, a preto sa nebudem zdržovať ani pri tomto bode ani pri mnohých iných. (…)

Nevidím nijakú možnú námietku proti tomuto návrhu okrem tej, že sa značne zníži počet obyvateľstva v kráľovstve. K tomuto bodu otvorene priznávam, že to bolo mojím úmyslom, keď som svoj projekt predkladal verejnosti. Rád upozorňujem čitateľa na skutočnosť, že som tento ozdravujúci prostriedok vymyslel len pre írske kráľovstvo a pre žiaden iný štát na svete v minulosti, teraz a iste nikdy v budúcnosti.

Nech mi nikto nepríde s návrhmi iných opatrení:

  • uložiť daň päť šilingov na každú libru príjmov pre cudzincov;
  • zakázať nosiť šaty a mať nábytok, ktoré nie sú irského pôvodu a výroby;
  • prísne odmietnuť výrobky a predmety, ktoré povzbudzujú k luxusu prichádzajúcemu z cudziny;
  • nejako odpomôcť šíreniu pýchy, márnivosti, lenivosti a malichernosti našich slobodných aj vydatých žien;
  • naočkovať ľuďom ducha hospodárnosti, rozumnosti a striedmosti;
  • naučiť mládež milovať našu krajinu, lebo v tomto predmete nás prekonávajú aj Laponci a obyvatelia Topinamby;
  • zanechať naše hádky a rozbroje a prestať sa správať ako židia, ktorí sa hrdúsili medzi sebou ešte aj vtedy, keď nepriateľ obsadzoval ich mesto;
  • mať aspoň nepatrné zábrany pri predaji našej vlasti a nášho svedomia;
  • naučiť našich statkárov, aby preukazovali aspoň trochu súcitu voči svojim nájomcom.

A nakoniec, vštepiť ducha čestnosti, zanietenia a kompetencie našim obchodníkom, ktorí by sa pri zákaze kupovať iné ako írske produkty okamžite spojili, aby nás klamali, podvádzali a vydierali v ohľade hodnoty, mier a kvality svojho tovaru; prečo sa nedarí doviesť ich aspoň k tomu, aby za svoj tovar žiadali spravodlivú cenu, hoci ich k tomu opakovane zanietene vyzývame?

Preto opakujem, nech mi nikto nepríde s týmito návrhmi ani s inými opatreniami tohto druhu, kým neexistuje prinajmenšom nepatrná nádej, že raz bude možné opatrne sa pokúsiť o ich realizáciu.

Čo sa mňa týka, vyčerpával som sa dlhé roky predkladaním márnych teórií, malicherných a utopických, a už som strácal nádej na úspech, keď mi náhodou napadol tento plán, ktorý je síce úplne nový, ale má v sebe čosi solídneho a reálneho, vyžaduje len málo námahy a nijaké náklady, môžeme ho uskutočniť sami a pritom nepodstupujeme ani najmenšie riziko, že by sme sa mohli znepáčiť Anglicku. Pretože tento typ výrobku nemôže byť exportovaný, keďže detské mäso je príliš jemné a neznesie dlhšie naloženie do soli. Na druhej strane by som vedel pomenovať krajinu, pre ktorú by bolo vrcholnou radosťou zožrať náš národ, čo aj bez soli.

Vcelku nie som tak vášnivo zaujatý svojím plánom, že by som odmietol každý príspevok múdrych ľudí, keby sa niektorý z nich ukázal rovnako nevinný, lacný, ľahký a účinný ako môj. No prv než niekto navrhne projekt takéhoto druhu, ktorý by protirečil môjmu a poskytoval lepšie riešenie problému, zaprisahávam jeho pôvodcu alebo pôvodcov, aby ráčili so zrelou pozornosťou uvážiť tieto dva body:

  • Po prvé, ako chcú pri súčasnom stave nášho hospodárstva uživiť stotisíc neužitočných úst a ošatiť stotisíc chrbtov?
  • Po druhé, nech berú do úvahy, že v tomto kráľovstve je dobrý milión bytostí zdanlivo ľudských, verejná starostlivosť o ktorých by vyvolala deficit asi dvoch miliónov libier šterlingov; a to ešte treba pripočítať profesionálnych žobrákov k mase roľníkov, nájomcov pôdy a poľnohospodárskych robotníkov, samozrejme s ich ženami a deťmi, ktorí sú v skutočnosti tiež žobrákmi.

Zaprisahávam štátnikov a politikov, ktorí by sa postavili proti môjmu projektu a možno cítia dosť odvahy na podanie iného návrhu, aby sa najprv išli spýtať rodičov týchto smrteľníkov, či by dnes nepovažovali za šťastie, že boli predaní ako jatočné mäso vo veku jedného roka spôsobom, ktorý som vpredu opísal, a že sa tak vyhli celej tej sérii nešťastí, ktoré ich postihovali až dodnes, t.j. útlak majiteľov pozemkov, nemožnosť splácať načas dlžoby, žiť bez práce a bez peňazí, mať nedostatky najrozličnejšieho druhu, žiť bez strechy nad hlavou a bez šiat, ktoré by v zime chránili proti chladu. To všetko s perspektívou zanechať celú túto biedu, ba možno ešte horšiu, ako dedičstvo svojmu potomstvu, a to generáciu po generácii.

Z úprimného srdca dodávam, že nemám nijaký osobný záujem na robení reklamy tomuto svojmu projektu, ktorý považujem za prepotrebný; jedinou motiváciou mi je blaho môjho štátu, rozvoj nášho trhu, zaistenie šťastia našich detí, uľahčenie situácie chudobných a obstaranie trochy radosti pre bohatých. Nemám detí, ktorých predaj by mi mohol vyniesť čo len peny; najmladšie má deväť rokov a moja žena prekročila vek, keď môže rodiť deti.

*  *  *

© Editions Mille et une nuits. Preklad do fracúzštiny Lili Sztajn. Do slovenčiny preložil Rastislav Škoda.

Prameň: Le Monde diplomatique, november 2000.

tags ,

Zatiaľ bez komentárov.

Pridaj komentár

Rubriky

Hľadaj

Nové komentáre

O Zošitoch humanistov

Všetky preklady sú dielom Rastislava Škodu, ak nie je poznamenané inakšie.

Radi uverejníme originálny článok slovenského autora alebo preklad zaujímavého článku z oblasti humanizmu a preľudnenia.

Staršie čísla Zošitov humanistov, ako aj knihy bývalého vydavateľstva Rastislav Škoda, si možno zakúpiť na stránke humanistického kníhkupectva Váš antikvariát.
Adresa:
Vladislav Marušic – ALTERNATÍVA
Za hradbami 18
902 01 Pezinok
Telefónne číslo: 0903 266 221
E-mail: info@vasantikvariat.sk

Vydáva:
Rastislav Škoda
J. Stanislava 8/73
841 05 Bratislava
Telefónne číslo: 0940 346 296
E-mail: rastskoda2@gmail.com

Technická spolupráca: Ján Parada

Archív podľa dátumu