Ľudský genóm a genetický supermarket

Friday, 9 March 2001 | Zošity humanistov č. 24

Peter Singer

Musel to byť špeciálny vedecký objav, ak ho svojim národom naraz ohlasovali aj prezident Spojených štátov, aj britský premiér. Prečítanie „hrubého nárysu” ľudského genómu, ako bolo oznámené 26. júna 2000, bolo iste významným vedeckým míľnikom, ale keďže táto „najzázračnejšia mapa, akú kedy ľudia nakreslili”, ako povedal Clinton, nám zatiaľ nepovie, čo tieto gény robia, nič z toho nevyplýva, aspoň pre dnešok.

Ako keby sme sa boli naučili čítať, vyslovovať, abecedu nejakej cudzej reči, ale nerozumieme, čo znamenajú jednotlivé slová. Za pár rokov sa budeme pozerať na to, čo sa dosiaľ dosiahlo, ako na odrazový mostík na ceste za významným cieľom, za poznaním toho, ktoré aspekty ľudskej prirodzenosti sú geneticky určené, a ktorými génmi. Publicita, ktorá sprevádza tento odrazový mostík, sa však môže obrátiť na výhodu, ak nás privedie k serióznemu uvažovaniu o zmenách, spojených s dosiahnutím ďalších významných objavov za takých desať až dvadsať rokov.

Oficiálne sa vyhlasuje, že ak raz budeme o ľudskom genóme vedieť všetko, umožní nám to nielen poznať príčiny mnohých vážnych chorôb, ale aj liečiť ich spôsobom, ktorý predtým nebol možný, totiž nie liečením príznakov, ako to robíme dnes, ale zasiahnutím skutočnej príčiny - genetickej chyby, ktorá chorobu zapríčiňuje, resp. nás postihuje. Pre niektoré choroby to bude iste možné. Bolo by však naivné myslieť si, že nové poznatky o ľudskom géne nebudú použité aj na iné ciele.

Indikáciou jednej z budúcich možností môžu byť inzeráty, ktoré sa v posledných dvoch rokoch objavujú v študentských novinách aj prestížnych amerických univerzít: ponúkajú až 50 tisíc USD za jedno vajíčko od darkyne, ktorá má veľmi dobré známky pri skúškach a vysoká je najmenej päť stôp a tri palce (~ 178 cm). Asi ide o nejakých výnimočne hlúpych boháčov, lebo inakšie sa medzi nami všeobecne vie, že náhoda pri rozmnožovaní ľudí znamená, že neraz má vysoká inteligentná žena malé hlúpe dieťa. Ale koľko budú ľudia ochotní zaplatiť za metódu, ktorá preverením embryí vylúči genetickú lotériu a zabezpečí dieťaťu genetickú základňu pre uvedenú nadpriemernú inteligenciu, telesnú výšku, atletické schopnosti a iné vlastnosti?

(Ilustrácia: V Genetomarte má budúca matka na nákupnom vozíku chlapčeka a vyberá v regáli s nápisom: Oči: modré, zelené, tmavohnedé, svetlohnedé, …)

Keď sa to stane technicky možné, vznikne tlak znemožniť to, a to z toho dôvodu, že by to viedlo k oživeniu eugeniky. Lebo pre väčšinu rodičov je nadovšetko dôležité, aby svojim deťom zabezpečili čo možno najlepší štart do života. Túžba urobiť to predáva milióny kníh pre rodičov o tom, ako pomôcť deťom rozvinúť všetky ich schopnosti; zapríčiňuje sťahovanie rodičov na predmestia, kde sú lepšie školy, aj keď budú musieť denne strácať veľa času dochádzkou do zamestnania; stimuluje šetrenie rodičov, aby neskôr mohli deťom zaplatiť dobrú strednú školu. A selekcia „najlepšieho” génu môže dieťaťu osožiť viac, ako ktorákoľvek z uvedených techník. Ak skombinujeme známu americkú nechuť voči vládnej regulácii so skutočnosťou, že genetická previerka bude schodnou cestou k vysnívanému cieľu, ukáže sa nepravdepodobným, že by ju americký kongres zakazoval, resp. keby to urobil, že by to bolo účinné.

Či sa vám to páči alebo nie, stojíme pred budúcnosťou, keď opäť pôjde o eugeniku. No budúce eugenické hnutia nebudú sponzorované vládami, ako to bolo v minulosti; nebudú sa konať násilné sterilizácie „neschopných”, ani genocídy. Stane sa to spôsobom, ktorý sa uplatnil pri toľkých doterajších zmenách v Amerike: voľbou spotrebiteľa na trhovisku. Samozrejme je to ďaleko lepšie ako násilná eugenika, ale aj tak to stavia mnohé otázky o budúcnosti našej spoločnosti. Jedna z najznepokojujúcejších znie: čo sa stane s tými, čo nebudú môcť nakupovať v genetickom supermarkete? Ich deti budú predurčené na prostrednosť? To bude koniec veľkého amerického mýtu o rovnosti možností? Ak nechceme, aby sa to stalo, urobíme dobre, ak začneme intenzívne myslieť na to, čo v tom ohľade môžeme urobiť.

* * *

Peter Singer je hosťujúci profesor bioetiky na University Center for Human Values na Prin-cetonskej univerzite v New Jersey. Je autorom kníh Oslobodenie zvierat, Praktická etika, Ako máme žiť a Inakšie myslieť o živote a smrti. Od vlaňajška píše eseje o antropogenetike pre Free Inquiry. Nedávno mu reakcionári zabraňovali prednášať vo Švajčiarsku a Nemecku.

Prameň: Peter Singer, The Human Genome and the Genetic Supermarket, Free Inquiry, 21/1, s. 7-8, zima 2000/01.

Preložil Rastislav Škoda

tags , ,

Zatiaľ bez komentárov.

Pridaj komentár

Rubriky

Hľadaj

O Zošitoch humanistov

Všetky preklady sú dielom Rastislava Škodu, ak nie je poznamenané inakšie.

Radi uverejníme originálny článok slovenského autora alebo preklad zaujímavého článku z oblasti humanizmu a preľudnenia.

Staršie čísla Zošitov humanistov, ako aj knihy bývalého vydavateľstva Rastislav Škoda, si možno zakúpiť na stránke humanistického kníhkupectva Váš antikvariát.
Adresa:
Vladislav Marušic – ALTERNATÍVA
Za hradbami 18
902 01 Pezinok
Telefónne číslo: 0903 266 221
E-mail: info@vasantikvariat.sk

Vydáva:
Rastislav Škoda
J. Stanislava 8/73
841 05 Bratislava
Telefónne číslo: 0940 346 296
E-mail: rastskoda2@gmail.com

Technická spolupráca: Ján Parada

Archív podľa dátumu