Racionalita viery podľa J. Grygara

Saturday, 15 September 2001 | Zošity humanistov č. 27

Adam Roman

Jiří Grygyar je známy popularizátor astronómie a vitálny bojovník proti rôznym pavedám. Jeho boj proti astrológii, „ufológii” a iným populárnym protivedeckým názorom je bezpochyby záslužný a vyvoláva úctu. Je len preveľká škoda, že ten istý človek súčasne háji najlepšie organizovanú pavedu s politickými ambíciami - kresťanskú vieru, ktorú považujem za oficiálnu ideológiu politickej organizácie nazývanej cirkev.

Nemienim tu polemizovať so všetkým, čo kedy na tému vzťahu vedy a viery J. Grygar povedal či napísal, pretože je toho dosť; zameriam sa iba na jeho príspevok „Racionalita víry a iracionalita pavědy” uverejnený v revue UNIVERSUM v r. 1999, pretože ten, zdá sa mi, najlepšie odhaľuje zásadnú chybu, ktorej sa autor dopúšťa pri povyšovaní teológie na úroveň vedy.

Jadrom citovaného textu je tvrdenie, že „viera i veda majú spoločné racionálne princípy”. Dôkaz tohto prekvapujúceho postulátu začína autor dosť nevhodne - konštatovaním personálnej únie medzi starovekými teológmi a vedcami. Táto únia vraj akosi predznamenala spoločnú metodiku súčasných prírodných vied a teológie, o čom sa dá veľmi úspešne pochybovať, ak zohľadníme závery životných pútí niektorých vedcov. Prototypom vedeckej zásady, ktorú v tejto súvislosti uvádza, je Ock-hamova britva, ktorá požaduje, aby sme sa snažili prírodovedné javy vysvetľovať najmenším počtom predpokladov. Pánu Grygarovi potom akosi vychádza, že ten najmenší počet reprezentuje jeden boh. Mne sa zdá, že žiaden boh je ešte menej.

Nemôžem prejsť mlčaním nasledujúce intermezzo, v ktorom autor konštatuje, že rehabilitácia Galilea pápežom Jánom Pavlom II. ukázala,

„ako údajný rozpor medzi racionálnym skúmaním vo vede a zdanlivo iracionálnym spôsobom teologického skúmania nie je dnes vôbec oprávnený”.

Každému je už dnes jedno, aký má vzťah cirkev ku Galileovi, lebo všetci vieme, že pravdu mal on, nie cirkev. Nechápem ako môže rehabilitácia po 350 rokoch ukázať čosi pozitívne: pápež, ktorý Galilea „rehabilitoval”, urobil len to, čo mala cirkev urobiť už pradávno. Cirkev touto rehabilitáciou zo seba zmyla iba hanbu, neurobila však nič pozitívne. Takýto „ústupok” cirkevnej ideológie vede by som preto nepovažoval za heroický počin kresťanskej tolerantnosti, a tobôž nie za dôkaz neprítomnosti akéhokoľvek rozporu. Rozpor tu bol a zostáva. Veda sa riadi dokázanou pravdou, viera fikciami. Zaráža ma tiež tvrdenie, že jestvuje akési „teologické skúmanie”. Rád by som sa dozvedel niečo o jeho plodoch, najmä ako prispelo k ľudskému poznaniu, pretože doteraz som o ničom takom neslýchal. Počul som iba kedysi „otca” Antona Hlinku, ako v televízii čosi hovoril o tom, že boh predsa nie je žena, a rozčuľoval sa, že niektorí by sa už najradšej modlili namiesto Otčenáša Mamanáš. Žeby to boli prvé kroky rodiacej sa teologickej gynekológie?

To, čo nasleduje v citovanom príspevku ďalej, je skutočne pritiahnuté za vlasy. Jiří Grygar sa púšťa do vopred stratenej bitky, keď sa odvažuje porovnávať (hoci len formálne) matematiku s teológiou. Upozorňuje čitateľa na to, že matematika, rovnako ako teológia, vychádza z nedokázaných tvrdení, tzv. axióm. Musím sa búriť už hneď tu na začiatku. Matematické axiómy sú síce naozaj nedokázané tvrdenia, ale nie tvrdenia, ktoré by odporovali našej rozumovej skúsenosti. Nie sú to nedokázateľné tvrdenia, ktorým by sme museli iba veriť aj v rozpore s tým, čo nám hovoria naše zmysly, ako je to v prípade cirkevných dogiem. V euklidovskej geometrii je jednou z axióm tvrdenie, že rovnobežky sa nepretínajú. Neviem, či teológia obsahuje podobne jasnú axiómu. Tajomstvo tzv. svätej trojice, či počatia z ducha svätého takými zrejme nebudú. Jednou z axióm aritmetiky je nedokázané tvrdenie, že ak k ľubovoľnému číslu pripočítame nulu, toto číslo sa nezmení. Zdá sa vám to byť nejakým mystickým tajomstvom? Pán Grygar zrejme počíta s tým, že bežný čitateľ nemá rád matematiku a nevie preto o jej základoch nič. Áno, axiómy matematiky sú síce nedokázané, ale bežný človek ani len netuší, že by sa vôbec mali dokazovať - to iba matematici sú takí nároční a exaktní, že dokazujú aj to, čo väčšina ľudí považuje za samozrejmé. Uvediem príklad vety, ktorá vyplýva z takých nedokázaných axióm: Jordanova veta, kľúčová veta topológie, tvrdí zhruba to, že priamka delí rovinu na dve časti a tvorí ich spoločnú hranicu. A dôkaz tejto vety zaberá niekoľko strán! Myslím si, že väčšina ľudí by túto vetu prijala bez dôkazu. Neviem však, či je každému rovnako jasné, že Kristus je syn Dávidov preto, lebo Jozef, ktorý nebol Kristovým otcom, bol Dávidovým potomkom (Mt 1, 1-16).

Sú „axiómy” teológie také jasné ako axiómy matematiky? A ktoréže axiómy to vôbec sú? Dosť podrobne som si prečítal autoritatívne dielo katolíckej dogmatiky Katechizmus katolíckej cirkvi, ale nenašiel som v ňom nie že axiómy, ale ani len náznaky nejakých zmysluplných tvrdení. Domnievam sa, že ešte stále možno považovať za základné dogmy kresťanstva tvrdenia obsiahnuté v kréde, teda apoštolskom či nicejskom vyznaní viery. Sú tieto tvrdenia také zrejmé ako axiómy matematiky? A spĺňajú hlavné požiadavku každého axiomatického systému: neprotirečivosť a úplnosť? Čo je jasné a našej každodennej skúsenosti neodporujúce na „axiómach”: „počal sa z Ducha Svätého”, „zostúpil k zosnulým”, „tretieho dňa vstal z mŕtvych”, „sedí po pravici (nie ľavici?) Boha”?

Nerád by som pána Grygara urazil, ale naozaj nechápem, čo sa musí s vedcom stať, aby sa odhodlal tvrdiť, že v teológii

„sa používajú princípy matematickej logiky, aby sme vytvorili určitú náboženskú štruktúru”?

Rád by som vedel, čo si pán Grygar a teológovia myslia o matematickej logike. Študoval som základné diela tejto preveľmi náročnej matematickej disciplíny od Alonza Churcha aj Yehoshuu Bar-Hillela. Neviem, či J. Grygar vie, že vrcholom matematickej logiky je Gödelova veta o neúplnosti aritmetiky a že jej najkratší dôkaz zaberá v diele R. L. Goodsteina, Mathematical Logic (Leicester University Press 1957)  osem strán. Veľmi rád sa dám poučiť, ale v Katechizme katolíckej cirkvi som nezbadal ani len náznak používania akejkoľvek logiky, ani len neformálnej. Aby ma niekto neobvinil z tárania, uvediem príklad.

Keďže ma zaujíma vzťah viery a rozumu, všimnem si paragraf 156, ktorý vysvetľuje:

„Dôvodom viery nie je to, že sa zjavené pravdy javia ako pravdivé a pochopiteľné svetlu nášho prirodzeného rozumu. Veríme pre autoritu samého Boha, ktorý zjavuje a ktorý sa nemôže mýliť ani nemôže klamať”.

Toto je typicky scholastický „argument” z autority, ktorý matematická logika nepozná. Je súčasne ukážkou nelogického tvrdenia, akými sa celý Katechizmus hemží. Dôvodom viery je teda podľa Katechizmu božia autorita. Lenže ak máme veriť autorite boha, musíme veriť najprv v jeho existenciu. Dôvodom viery v boha je teda viera v boha. Takže tieto dve vznešené vety sú peknou ukážkou nič nehovoriacej tautológie.

Vieme, akú bohatú štruktúru vytvoril A. Einstein len z dvoch nedokázaných predpokladov (konštantnosť rýchlosti svetla a invariantnosť prírodných zákonov voči neinerciálnym transformáciám). Bohatosť tejto štruktúry spočíva v množstve potvrdených predpovedí (ohyb svetla v gravitačnom poli, pohyb perihélia Merkúra, expanzia Vesmíru). Kresťanské náboženstvo však nevytvorilo žiadne štruktúry takého typu. Neviem, na čo myslí J. Grygar, keď tvrdí, že

„U kresťanského náboženstva je úplne zrejmé, že vytvorilo veľmi bohatú štruktúru; o tom svedčia dejiny kresťanskej civilizácie”.

Hádam len Bachova hudba, Rembrandtove obrazy, či Newtonova mechanika nevyplývajú z kresťanských axióm pôsobením matematickej logiky?! To všetko by bolo vzniklo aj bez kresťanstva. Je príliš lacné prisvojovať si diela ľudí (ktorých skutočný vzťah k náboženstvu sa nikdy nedozvieme) len preto, že žili v dobe, kedy mocensky (a despoticky) vládla cirkev. Prečo však nepovažovať za „bohaté štruktúry” aj vynaliezavosť inkvizičných mučiteľov či nemravnosť pápežov? A z predstavy, že vo Vesmíre niet miesta pre boha, už nevyplýva žiadna „štruktúra”? Taký selektívny postup pripomína logiku niektorých komunistov: všetko dobré bolo dielom pracujúceho ľudu vedeného komunistickou stranou, všetko zlé mali na svedomí triedni nepriatelia.

Uzavriem jedným čudesným presvedčením J. Grygara:

„Som presvedčený, že existuje korelácia medzi kresťanským náboženstvom a vznikom vedy. Kresťanské náboženstvo je totiž racionálne podobné ako veda, takže spoločnosť, ktorá prijala kresťanské zmýšľanie … tým získava neobyčajne silný podnet v prospech prírodných vied.”

J. Grygar si myslí, že veda za svoju existenciu vďačí náboženstvu aj napriek tomu, že dejiny vedy sú dejinami bojov vedy s cirkvou. No čo, s presvedčením sa už nedá polemizovať, proti presvedčeniu sa dá postaviť iba iné presvedčenie. Nie som jediný, kto si myslí, že to bolo práve naopak, ako tvrdí J. Grygar.

„Je zábavné počúvať moderných kresťanov, keď vám hovoria, aké je kresťanstvo v skutočnosti mierne a racionálne, a ignorujú fakt, že za všetku túto miernosť a ten racionalizmus treba vďačiť učeniu ľudí, ktorí v svojej dobe boli prenasledovaní všetkými pravovernými kresťanmi”,

napísal Bertrand Russell (v eseji “Čím prispelo náboženstvo k rozvoju civilizácie?”, časť Zdroje netolerantnosti, Zošity humanistov č. 2, 1998), nositeľ Nobelovej ceny (1950), autor priekopníckej monografie Principia Mathematica o matematickej logike, toľko spomínanej pánom Grygarom.

tags , , ,

10 Comments to Racionalita viery podľa J. Grygara

Giordano Bruno
January 16, 2011

Milý pán Roman,

v podstate s Vašim článkom súhlasím, len som objavil drobnú nepresnosť. Tá spomínaná Jordanova veta nehovorí o priamke v rovine (tvrdenie ktoré tu namiesto nej uvádzate by sa dalo dokázať ľahko), ale o krivke homeomorfnej s kružnicou (teda o tzv. jednoduchej cyklickej krivke) v rovine a tá rozsekáva rovinu na dve oblasti a je ich spoločnou hranicou. A tú vetu by som nenazýval kľúčovou v topológii, jej význam je skôr historický. Svojho času dala mateamtikom zabrať :)

S pozdravom
Bruno

Lemmy
April 2, 2018

Nevýhodou Grygara je zrejme to, že nečíta knihy o ateizme. Možno číta knihy o ateizme, ale autormi sú podkutí nábožní ľudia. Mal by čítať a vzdelávať sa z kníh, ktorých autormi sú vzdelaní ľudia. Napríklad knihy Polemika o viere a Antológia moderného ateizmu (pozri knižné vydania). Keby nebol spokojný, odporúčam mu ešte prečítať knihu od Thomasa Paina Vek rozumu (The Age of Reason, 1794).

Pozri: Grygar by mal sám sebe udeliť anticenu Bludný balvan.

Cyprian Cibrinka
April 15, 2018
Lemmy
April 15, 2018

Cyprian (alias Tvojoponent), tie nezmysly si napísal preto, lebo si nečítal knihy Polemika o viere a Antológia moderného ateizmu. V tom majú múdri náskok, že okrem vedeckých kníh si prečítali aj polemické knihy, ako napríklad bibliu. Nedá sa kritizovať čosi, čo si človek ani neprečíta. Ja som prečítal bibliu, preto ju viem aj konkrétne kritizovať. Všeobecne, ateisti majú prehľad o teizme, preto vedia, čo kritizujú. Ty naopak, nečítal si knihy, ktoré som ti odporučil, a predsa hundreš.

Cyprian Cibrinka
April 16, 2018

Lemmy! Veď Vy ani netušíte, o čom Grygar hovoril. Z Grygara ste si urobili ikonu nenávisti. Nenávidíte ho preto, lebo je katolík. Vedu si vážite len z toho dôvodu, že v nej vidíte nástroj nenávisti. Keď ste však konfrontovaný so skutočnosťou, vedu zahodíte a budete popierať a vedecké výstupy, logiky zahodíte a budete sa klaňať špagetovým bôžikom. Váš ateizmus je dogmatický a nenávistný rovnako ako ateizmus Hitlera. Zadefinovali ste si nepriateľa a proti nemu vediete vojnu - tá Vám dáva zmysluplnosť (inak prázdneho) bytia.
Napriek tomu si rád prečítam, čo mi zacitujete od toho internetového anonyma Adama Romana (divný “humanista”, ktorý sa hanbí v sekulárnom štáte za svoje pravé meno).

Lemmy
April 16, 2018

Cyprian, na tvoje bludy o nenávisti nevidím dôvod reagovať. Toto zo 16. 4. 2018 je primitívny hanopis, na aké slušní ľudia nereagujú. Nevieš nič, len haniť, ohovárať, špiniť a šíriť klebety.

Cyprian Cibrinka
April 16, 2018

Nielenže neviete, čo je hanopis, ale neviete ani čo je ateizmus a humanizmus. Vy neodmietate reagovať z etických dôvodov, vy sa jednoducho bojíte toho, že by ste v diskusii pohoreli.
V mojich komentároch nenájdete urážky, hanenie, špinenie… Používam len argumenty a moje reakcie sú excelentným príkladom logiky. :D
A nakoniec príklad argumentačného klamu, citujem: “…je primitívny hanopis, na aké slušní ľudia nereagujú…”. No schváľne, či rozpáznate v tom citáte učebnicový príklad argumentačného klamu?

Lemmy
April 16, 2018

Toto je hanopis: „Z Grygara ste si urobili ikonu nenávisti. Nenávidíte ho preto, lebo je katolík. Vedu si vážite len z toho dôvodu, že v nej vidíte nástroj nenávisti.“ Hanopis je literárno-publicistický útvar satirického až sarkastického charakteru s aktuálnou tematikou; ostrá útočný text, písomnosť, článok a pod., ktoré niekoho hanobia a znevažujú. A tu ma hanobíš bez dôkazov, je to len tvoj subjektívny pocit, a plný klamstiev. V tom nie je žiadna logika, len blen.

Cyprian Cibrinka
April 16, 2018

Nielenže neviete, čo je ateizmus a humanizmus, navyše dokazujete, že neviete, čo je hanopis. Podľa Vás je zrejme hanopisom aj rozsudok súdu nad masovým vrahom.

Vy nazývate pána Grygara tupcom a vôbec také niečo nenazývate hanopisom…

[...] v roku 2001 Rastislav Škoda zverejnil hanopis Adama Romana s názvom Racionalita viery podľa J.Grygara. Sústredím sa len na jednu myšlienku internetového ateistického anonyma vystupujúceho pod [...]

Pridaj komentár

Rubriky

Hľadaj

O Zošitoch humanistov

Všetky preklady sú dielom Rastislava Škodu, ak nie je poznamenané inakšie.

Radi uverejníme originálny článok slovenského autora alebo preklad zaujímavého článku z oblasti humanizmu a preľudnenia.

Staršie čísla Zošitov humanistov, ako aj knihy bývalého vydavateľstva Rastislav Škoda, si možno zakúpiť na stránke humanistického kníhkupectva Váš antikvariát.
Adresa:
Vladislav Marušic – ALTERNATÍVA
Za hradbami 18
902 01 Pezinok
Telefónne číslo: 0903 266 221
E-mail: info@vasantikvariat.sk

Vydáva:
Rastislav Škoda
J. Stanislava 8/73
841 05 Bratislava
Telefónne číslo: 0940 346 296
E-mail: rastskoda2@gmail.com

Technická spolupráca: Ján Parada

Archív podľa dátumu