Nie, veda nemôže dokázať, že boh neexistuje

Friday, 2 November 2001 | Zošity humanistov č. 28

Bobby Treat

Odpoveď  Theodorovi Schickovi

S potešením som čítal článok Theodora Schicka „Môže veda dokázať, že boh neexistuje?” vo Free Inquiry, zima 2000/01. Uviedol zaujímavé a pôsobivé argumenty a vcelku súhlasím s jeho názorom. Je mi však hádankou, ako sa môže profesor filozofie v jednom článku dopustiť takých logických omylov.

Dlho sme počúvali zásadu, že „Zápor sa nedá dokázať”, ale to neplatí bez kvalifikácie. Dr. Schick hovorí, že táto zásada je vyjadrená aj vetou „Niet dôkazov pre neobmedzený zápor”, ale táto zásada je neobmedzený zápor, teda ak je pravdivá, nedá sa dokázať a tak nemôže byť pravdivá (to je jeho argumentácia v kocke).

Dr. Schick nevysvetľuje do podrobností, čo môže byť neobmedzený zápor. Hlavná chyba v jeho argumentácii je, že tvrdenie môže byť pravdivé, aj keď sa nedá dokázať. Matematik Gödel dokázal, že žiaden logický systém, obsahujúci obecnú aritmetiku, nemôže byť aj konzistentný (bez kontradikcií) aj kompletný (vrátane dôkazu pre každé pravdivé tvrdenie). Gödelovo dielo presvedčivo a bezprostredne kladie hranice sile logiky odpovedať na otázky.

Existuje postup pri spracúvaní tvrdení, ktoré môžu byť pravdivé, ale sa nedajú dokázať. V prvom rade treba také tvrdenie pozitívne identifikovať; to sa robí dôkazom, že pracujeme s konzistentným systémom: a/ predpokladom, že tvrdenie je axióm, alebo b/ predpokladom, že negácia tvrdenia je axióm. Potom si jeden z týchto systémov vyberieme, a to ten, ktorý je užitočnejší. To ilustruje princíp, ktorý sa dá vyjadriť jednoducho aj vetou „Cíť sa slobodný použiť taký konzistentný systém, aký sa ti páči, ak len ti je užitočný.” Ilustruje to aj skutočnosť, že dva konzistentné systémy môžu byť navzájom protirečivé.

Teraz sa pozrime na otázku existencie boha. Na vytvorenie systému, v ktorom existuje boh, máme dve možnosti. Môžeme brať boha ako axióm, alebo (ak je to možné) môžeme dokázať existenciu boha na základe iných axióm. Verím, že druhá možnosť je nemožná, ale čo s prvou opciou?  Aby som bol špecifický, staviam ten axióm takto: „Boh existuje ako osobná (mužská) jednotka, ktorá stvorila Vesmír a jeho fyzikálne zákony; ďalej ho kontroluje, ako sa mu páči.” Ako sa bude držať tento axióm a systémy na ňom vybudované pri preverovaní?

Ako to už povedal Dr. Schick, existujú kritériá pre posudzovanie logických systémov a ich axióm, vrátane podľa jeho názvoslovia jednoduchosti, rozsahu, konzervativizmu a „účinnosti” (užitočnosť). V protiklade s názorom Dr. Schicka tvrdím, že „axióm boh” je prekrásne jednoduchý, veľkolepo rozsiahly a úplne konzistentný s existujúcou teóriou (teda konzervatívny). Sťažnosť, že axióm boha je „nadprirodzený”, je pochybná: ak osobný boh riadi prírodu od minúty k minúte, ak sa fyzikálne zákony môžu kedykoľvek meniť, a ak sa to občas aj deje, potom je axióm boha - nech sa nám to akokoľvek nepáči - práve „prirodzený”, lebo nič iné neopisuje prírodu presnejšie.

Tento axióm však nevedie k nijakým novým úspešným predpovediam (nie je užitočný). Čo je ešte horšie, podminováva predvídaciu silu každého systému, ku ktorému sa pridá.

Napríklad elektromagnetická teória predpovedá množstvo pozorovaných a (dosiaľ) nepozorovateľných udalostí, vzťahov a účinkov. Práve tým, že robí predpovede, sa každá teória otvára dôkazu pre svoju neplatnosť. Ak elektromagnetická teória predpovedá niečo iné ako to, čo sa deje v prírode, pozorovanie skutočnosti vyvolá pochybnosť a výsledkom je, že opravíme alebo opustíme tú teóriu. Keď sa to stane, opustíme ju pre jej neužitočnosť - a nie preto, lebo bola mylná.

Pridať niekam axióm boha nevedie ku kontradikcii, lebo o iných zákonoch sa predpokladá, že ich vyslovil a platnosť im dal boh. Berie nám to však možnosť predpovede - iba že by sme vedeli, ako sa mu to bude páčiť. Kým sa to bohu páči, naša televízia pobeží; no v tom okamihu, ako sa mu prestane páčiť, prestane bežať.

Elektromagnetické zákony sa môžu zmeniť v hociktorej chvíli a budeme musieť objaviť nové, ak budeme môcť. Ak sa zákony nikdy nemenia, to neznačí, že niet naporúdzi boha, ktorý by ich zmenil: jednoducho sa rozhodol neurobiť to. Axióm boha môže v určitom systéme pretrvávať bez obmedzenia a ostáva imúnny proti každej výzve; všetky predpovede však robí závislými od čohosi, čo sa veľmi podobá na modlitbu. Keďže neexistuje nič, čo by sme mohli predpovedať, niet ani možnosti na pozorovanie, ktoré by protirečilo nejakej predpovedi o danom systéme, niet možnosti zbaviť systém platnosti.

Napriek tomu dôkaz, že nejaká teória je slabá, nie je dostatočný na jej zavrhnutie. Čo aj Dr. Schick tvrdí opak, veda nedokazuje neplatnosť nejakého tvrdenia tým, že dokazuje jeho nepotrebnosť. Veda dokazuje tým, že nachádza protirečenia. Axióma boha nepatrí do vedeckej teórie práve preto, lebo nemôže byť vyvrátená. Samozrejme to vedie k otázke: „Čo, ak je pravdivá?”

To by nás vrhlo do veľmi zlej situácie z dôvodov, ktoré som už naznačil. To, čo nazývame vedou, by stratilo všetok zmysel a urobilo by to z nás slepých žobrákov. Len preto - a nie pretože axióma boha je „nadprirodzená” - ju môžem tvrdohlavo odmietnuť aj v tom prípade, že by bola dokázaná. V rozhovoroch so svojím mladším bratom (fundamentalistickým kresťanom) som často zdôrazňoval, že aj keby mal celkom pravdu a keby mi to vedel dokázať, nemal by som nijaký záujem o to, čo predáva. Nepotrebujem to, neobšťastnilo by ma to a bránim sa proti nevýslovne chybnému argumentu, že musím veriť, aby som zachránil svoju dušu pred večným zatratením. (Aby som bol fair, brat takto nedôvodí; no kresťanstvo sa práve na tom zakladá.)

Nakoniec ani ateisti sa neriadia podľa rozumu. Logika nikomu neudáva dôvody, aby ráno vstal z postele. Máme city, ako je hrdosť, dôstojnosť, a radi si vymýšľame rozličné veci. Nech by sme chceli byť akokoľvek logickí, hlavným dôvodom, prečo sa s uvedeným problémom zaoberáme, je to, že život, založený na axióme boha - rovnako ako teória, ktorá obsahuje tento axióm - by nám nepriniesol úžitok.

*  *  *

Odpoveď Theodora Schicka Bobby Treatovi:

Ďakujem pánu Treatovi za jeho premyslený komentár a vítam príležitosť na ďalšie objasnenie.

Zo zásady „Neobmedzený zápor sa nedá dokázať” som nededukoval, že „Ak sa to nedá dokázať, musí to byť nepravda”, ale že „Ak sa to nedá dokázať, je logicky možné, že je to nepravda”. To ani zďaleka nie je logický omyl, ale je to logický truizmus. Potom som sa pokúsil ukázať, že je nielen logicky možné dokázať neobmedzený zápor, ale že už to bolo dokázané.

Pán Treat je toho názoru, že hypotéza existencie boha je jednoduchá, obsiahla a konzervatívna, ale že neprináša nijaký úžitok, lebo nemá za následok nijaké overiteľné predpovede. Myslím si, že sa mýli vo všetkých týchto bodoch, a to aj vo svojej analýze jej užitočnosti. Zamerajme sa bližšie na jednoduchosť a užitočnosť. Pojem jednoduchosti vo vzťahu k voľbe teórie  vyjadruje myšlienka Occamovej britvy: „Nevyžaduj viac faktorov, ako je nevyhnutne potrebné.” V tomto ohľade je hypotéza existencie boha menej jednoduchá ako naturalistická hypotéza z toho jednoduchého dôvodu, že vyžaduje najmenej jeden postulát navyše, a to existenciu boha. Ak sa jav, na vysvetlenie ktorého bolo treba boha, dá vysvetliť aj bez neho, niet logického dôvodu veriť, že boh existuje. A ak niet ani logických dôvodov veriť, že existuje, nedá sa pochybovať o tom, že neexistuje.

Dôvodil som tým, že sú dva typy dôkazov: logické a vedecké. Logický dôkaz vyslovuje svoj záver bez možnosti logického zapochybovania, kým vedecký dôkaz sa uspokojuje so záverom, ktorý je mimo rámca rozumnej pochybnosti. Vedecké dôkazy nie sú logické, ale aj tak sú to dôkazy. Dá sa povedať, že veda dokázala, že materiálne predmety sa skladajú z atómov, hoci je možné, že to nie sú materiálne predmety (Hindovia, kresťanskí vedci a berkeleyánci môžu mať pravdu, keď tvrdia, že všetko, čo existuje, sú len ľudské mysle a ich obsah.)  Podobne nemusí byť nesprávne povedať, že veda dokázala, že sopky nie sú dielom rímskeho boha Vulkána, lebo logicky je možné, že ním sú. Ak môžete dokázať, že niet logického dôvodu veriť, že niečo existuje, dokázali ste, že to s najvyššou pravdepodobnosťou  naozaj neexistuje.

Čo sa týka užitočnosti, teistická hypotéza o bohu vytvára overiteľné predpovede. Okrem iného sa dá predpokladať, že množstvo zla vo svete bude mizivo malé; keďže boh je vševediaci, vie, čo je kde zlé; keďže je nanajvýš dobrotivý, bude chcieť eliminovať zo sveta zlo; a keďže je všemohúci, môže to zlo vykántriť. Teda v protiklade s tým čo by nám chceli nahovoriť logickí pozitivisti, Popperiánci a pán Treat, hypotéza o bohu je overiteľná, aj falšovateľná. Overovali ju, a ukázalo sa, že je falošná, nepravdivá.

Prameň: Bobby Treat, No, Science Cannot Prove that God Does Not Exist, Free Inquiry, 21/3, s. 51-52. - Preložil Rastislav Škoda.

tags , ,

Zatiaľ bez komentárov.

Pridaj komentár

Rubriky

Hľadaj

O Zošitoch humanistov

Všetky preklady sú dielom Rastislava Škodu, ak nie je poznamenané inakšie.

Radi uverejníme originálny článok slovenského autora alebo preklad zaujímavého článku z oblasti humanizmu a preľudnenia.

Staršie čísla Zošitov humanistov, ako aj knihy bývalého vydavateľstva Rastislav Škoda, si možno zakúpiť na stránke humanistického kníhkupectva Váš antikvariát.
Adresa:
Vladislav Marušic – ALTERNATÍVA
Za hradbami 18
902 01 Pezinok
Telefónne číslo: 0903 266 221
E-mail: info@vasantikvariat.sk

Vydáva:
Rastislav Škoda
J. Stanislava 8/73
841 05 Bratislava
Telefónne číslo: 0940 346 296
E-mail: rastskoda2@gmail.com

Technická spolupráca: Ján Parada

Archív podľa dátumu