Nenahradil som si chrbticu krížom

Saturday, 4 May 2002 | Zošity humanistov č. 31

Konrad Riggenmann

Interveiw s učiteľom, ktorý už nemusí pracovať pod krížom

diesseits: Pán Riggenmann, pred šiestimi rokmi ste žalobou žiadali od bavorského štátu, aby bol z vašej triedy odstránený kríž. Čo máte proti krížu?

Konrad Riggenmann: Po prvé mi ide o slobodu svetonázoru, a to pre všetkých učiteľov v Bavorsku. Po druhé o pedagogiku: Kríž škodí vývinu dieťaťa. A po tretie mi ide o zákon, ktorý nariaďuje kríž do každej triedy.

d.: Bavorský Správny súd rozhodol: Z Vašej triedy musí kríž von; pritom však nejde o zásadné rozhodnutie, ale len o rozhodnutie v atypickom prípade.

K.R.: Každý rozsudok je najprv rozsudok v jednotlivom prípade, má však dôsledky pre budúce rozhodovanie. Každý učiteľ sa teraz môže odvolať na tento rozsudok.

d.: Ak dôvody svedomia a teda ľudské práva vážia viac ako úradnícke predpisy, nemohlo by sa stať, že úrady nasadia komisie na preverenie svedomia, ako to robili kedysi pri odmietaní vojenskej služby z náboženských dôvodov?

K.R.: To nebezpečenstvo existuje. Čo sa so mnou dialo v Mníchove, to bolo preverovanie svedomia.

d.: Keď sa dívate späť, čo ste pre seba dosiahli?

K.R.: Veľa sa mi vyjasnilo. Bolo to odvážne. Ale vnútorne som sa stále cítil dobre. Školská byrokracia ma chcela zlomiť - nepodarilo sa jej to. Nepadol som pred krížom na kolená. Nenahradil som si chrbticu krížom. Môj úspech bude mať významný dôsledok pre všetkých učiteľov v Bavorsku v tom zmysle, že ich práva budú posilnené.

d.: Teraz ste opäť činný v škole - predtým ste na čas zo školy vypadli. Ako to súviselo s procesom?

K.R.: Nebol by som nikdy žiadal dovolenku, keby ma neboli nútili pracovať pod krížom. Ale proti mojej vôli to trvalo už tri roky a tak som šiel na neplatenú dovolenku. Tri roky som žil zo svojich úspor. Najprv som dúfal, že už v októbri prvého roku dostanem súdny termín pojednávania, ale to som sa sklamal. A v druhom roku mojej dovolenky prišiel súd dokonca k záveru, že nepotrebujem právnu ochranu, kým som na dovolenke. To bola teda rana! Veď všetky úspory sa raz minú. A tak mi moja právnička poradila, aby som sa vrátil do školy - len tak sa bude vec prejednávať pred súdom.

d.: Dobre som rozumel? Proces sa len preto obnovil, lebo ste sa vrátili do školy?

K.R.: Práve tak. Inakšie by to boli nechali zapadnúť prachom. Ale to najlepšie ešte len prišlo: V roku 2000 súd vyslovil názor, že keby som prešiel na inú školu, muselo by sa celé jednanie začať znovu od začiatku, lebo som prišiel na inú školu. Ministerstvo sa toho chytilo a chceli ma z Pfaffenhofenu preložiť.

d.: Na škole medzitým vešali „mäkké” kríže: okrúhle podložky s nadmerným krížom uprostred, bez mŕtvoly Krista, ale s motýľom, ktorý nie je priklincovaný, ale len prilepený. Čo si o tom myslíte?

K.R.: Už pri pojednávaní som povedal, že to sa blíži k rúhaniu sa. V Bavorsku raz odsúdili umelca, ktorý na krucifixe zobrazil prasa. Pritom je prasa inteligentné zviera, vývojovo stojí oveľa vyššie ako motýľ. Považoval som to za provokáciu, že slabochovi, ktorý neznáša násilie znázornené v krucifixe, vešajú pred oči napohľad miernejší a mäkší kríž, ako sa vyjadril rektor.

d.: Nie je to duchu času prispôsobená inštrumentalizácia kríža? Čoho mohlo byť ľudstvo ušetrené, keby boli kresťania počas 2000 rokov oslavovali nežného motýľa miesto umučenej mŕtvoly …

K.R.: To ukazuje, aké ťažké to majú kresťania so svojou firemnou značkou. Pri znázorňovaní násilia sa človek necíti dobre. Ale cirkev je fixovaná na krucifix. Zo svojich dejín ho nemôže vygumovať. Kresťanská ideológia sa krúti okolo smrti Krista na kríži, o vykúpenie krvavou popravou.

d.: V tlači sa písalo, že ste kresťan.

K.R.: Som rozhodne nekresťan a člen Spolku pre slobodu ducha. Som prísny kritik kresťanstva, ale neodmietam ho paušálne. Vidím, že kresťanstvo má sociálnu stránku a poznám v kresťanstve ľudí, ktorí si zaslúžia úctu.

d.: Ako to bude ďalej? Čo plánujete?

K.R.: Pripravujem knihu „Krucifix a holokaust - o najúspešnejšom predvádzaní násilia v dejinách sveta” - vyjde vo februári 2002. Rozoberám v nej vzťah medzi ideológiou smrti na kríži a udalosťami v Osvienčimi. Vydavateľstvo predpokladá, že kniha vyvolá búrku rozhorčenia. Ja v to dúfam.

Otázky kládol dipl. odborník sociálnych vied Dr. W.Proske, referent pre výuku pri bavorskom Spolku pre slobodu ducha a člen Humanistického zväzu Nemecka.

Prameň: Konrad Riggenmann, Ich habe nicht mein Rückgrat durch das Kreuz ersetzt …  Diesseits č. 58, s.4-5, 2002.

*  *  *

Dodatok

Bavorský správny súd rozhodol v poslednom spore o kríž v januári 2002, že Dr. K. Riggenmann, profesor na strednej škole, nemusí vyučovať v triede s krížom na stene; sloboda jeho svedomia zaváži viac ako jeho povinnosť úradníka.

Helmuth Mangold, predseda Zväzu katolíkov v Bavorsku označil tento rozsudok za „ťažko pochopiteľný”.

Podľa Moniky Hohlmeierovej, bavorskej ministerky kultúry, Riggenmann sa stavia „bez tolerancie a bez ohľadu na svoju spoločnosť proti rozhodnutiu väčšiny”.

Günther Beckstein, bavorský minister vnútra, vidí Riggenmanna „na hranici k psychopatológii”.

Generálny sekretár kresťanskej CSU Goppel hovorí „o nepredstaviteľnej kampani proti krížu”, o neznášanlivosti smiešne malej menšiny, o terore „samozvaných zlepšovateľov sveta”, ktorých už majú ľudia v Bavorsku až po krk. Má na mysli Spolok pre slobodu ducha. Lebo ten uverejňuje najnovšie v internete list, ktorým môžu rodičia žiadať, aby sa v triede ich dieťaťa zvesil zo steny kríž (http://members.aol.com/bfgmuc).

Medzitým sa ukazuje, že prípad Riggenmann nie je ojedinelý. V januári 2002 sa zdráha vyučovať pod krížom napr. Gerhard Rauch z Neu-Ulmu.

Prameň: Diesseits, č. 4, 2001.

tags , ,

Zatiaľ bez komentárov.

Pridaj komentár

Rubriky

Hľadaj

O Zošitoch humanistov

Všetky preklady sú dielom Rastislava Škodu, ak nie je poznamenané inakšie.

Radi uverejníme originálny článok slovenského autora alebo preklad zaujímavého článku z oblasti humanizmu a preľudnenia.

Staršie čísla Zošitov humanistov, ako aj knihy bývalého vydavateľstva Rastislav Škoda, si možno zakúpiť na stránke humanistického kníhkupectva Váš antikvariát.
Adresa:
Vladislav Marušic – ALTERNATÍVA
Za hradbami 18
902 01 Pezinok
Telefónne číslo: 0903 266 221
E-mail: info@vasantikvariat.sk

Vydáva:
Rastislav Škoda
J. Stanislava 8/73
841 05 Bratislava
Telefónne číslo: 0940 346 296
E-mail: rastskoda2@gmail.com

Technická spolupráca: Ján Parada

Archív podľa dátumu