Oscar Niemeyer

Monday, 13 May 2002 | Zošity humanistov č. 31

Jens Glüsing a Matthias Matussek

Oscar Niemeyer je svedok storočia v oblasti architektúry. S priateľmi L. Costom a Le Corbussi?rom postavili najprv v r.1937 budovu Ministerstva školstva v Rio de Janeiro, potom za krátke tri roky 1957 – 1960 mnohé budovy Brazílie, hlavného mesta rovnomenného štátu a od tých čias nespočetné budovy na celom svete.

Dnes 94-ročný architekt prichádza každé ráno o 9.00 do svojej pracovne s výhľadom na pláž Copacabany a opúšťa ju o 21.00. T. č. plánuje verejné budovy pre susedné mesto Niterói a jeden hotel v Brightone v južnom Anglicku.

Na jednej bielej stene jeho ateliéru, celej posiatej drobnými nákresmi, čítame nápis hrubými písmenami:

„Až keď sa bieda ešte väčšmi rozrastie a aj posledná nádej bude miznúť… dôjde k revolúcii.“

Z jeho myšlienok pri nedávnych rozhovoroch s novinármi hodno spomenúť:

Tisícročný boj chudobných proti bohatým trvá a priostruje sa. Často sa zdá, že človek je ešte stále zviera. Kapitalizmus je v kríze a musí byť prekonaný, no nikto nevie, ako dlho to potrvá a čo ho nahradí. Rímska ríša mala tisíc rokov, keď padla. Sila USA je úžasná, ale neverím, že ich neokolonializmus natrvalo prežije, najmä nie v Latinskej Amerike. Páči sa mi, že v Argentíne idú ľudia aspoň na ulicu. Nepáči sa mi, že Bush hádže bomby na bezbranné štáty a nikto v Európe neprotestuje.

Neverím na nič, čo vyzerá večné. Život je dúšok, minúta a potom nič; som realista.

Že som staval kostoly a katedrály, hoci som vyznávajúci ateista? Samozrejme – architekt musí byť vstave splniť každú objednávku. My si objednávky nevyberáme – prídu nám na rysovací stôl. Priznám sa, že kostoly a katedrály boli a sú témy, ktoré ma fascinujú. Vyrástol som v prísne katolíckej rodine, kde bolo zvykom slúžiť omše vo vlastnom dome. Ale potom som zistil, že život je nespravodlivý a že biedy je vo svete príliš veľa. Že treba k tomu zaujať stanovisko: sťažovať si, a ak treba, protestovať. To je dokonca dôležitejšie ako kresliť.

Keď sme stavali Brazíliu, prežívali sme socialistickú utopiu. Všetci sme mali rovnaké práva: inžinieri sa obliekali ako robotníci, jedli sme tých istých krčmách, spolu sme sa zabávali. Pocit rovnosti a solidarity bol fantastický. Mysleli sme si, že sa zmení celá spoločnosť, že bude spravodlivejšia. Aká to bola ilúzia! Keď za tri roky stáli paláce aj divadlá, byty a školy – keď došlo k slávnostnej posviacke nového mesta – prišli politici, vyrojili sa páni peňazí – a všetko bolo zas tak, ako predtým.

Kritizujú ma, že nechávam málo miesta pre zeleň. Samozrejme. Sú prípady, keď treba vidieť budovu jedným razom. Boli ste už na Markovom námestí v Benátkach? Myslíte, že by tam mohla rásť zeleň?

Považujem za dôležitejšie zlepšovať životné podmienky ľudu ako stavať krásnu architektúru. To je logické. Až raz bude spoločnosť spravodlivejšia, bude aj práca architekta dôležitejšia.

Samozrejme som komunista, aj keď som zo strany vystúpil. Len komunizmus má ten veľkodušný postoj k životu, ktorý umožňuje nášmu srdcu veriť na lepší a spravodlivý svet. Fidel Castro je môj priateľ a veľký politický líder Latinskej Ameriky. Kam príde, tam dominuje. Oslobodil Kubu od Američanov a odvážne čelí desaťročia ich hospodárskej blokáde. Je fantastický. Aj Jean-Paul Sartre bol ohromný. Vždy mal vo vrecku peniaze – pre žobrákov. Bol šťastný, keď mohol niečo dať a ďakoval obdarovanému, že prijal.

Pred dvomi týždňami prepadli zlodeji taxík, v ktorom som sedel vzadu a revolverom si od šoféra vynútili všetky peniaze, čo mal. Kedysi boli slušnejší. Raz prepadli môjho vnuka, odvliekli ho až na kraj mesta, ale tam mu nechali toľko peňazí, aby sa mohol taxíkom vrátiť domov. Dnes všetci hneď strieľajú, banditi aj policajti. A rovnako jedni aj druhí vydierajú peniaze a terorizujú.

Čo príde po smrti? Nič. A keby boh predsa len bol? Na podobnú otázku raz odpovedal veľký klavírista Arthur Rubinstein: Neverím na život po smrti. Ale keby som náhle zomrel a potom by ešte niečo prišlo – bolo by to milé prekvapenie! Súhlasím.

* * *

Prameň: Jens Glüsing a Matthias Matussek: Ein Krieg der Armen gegen die Reichen. Der Brasiliaerbauer Oscar Niemeyer über Aufgaben und Irrtümer der Architekten. (Vojna chudobných proti bohatým. Staviteľ Brasilie Oscar Niemeyer o úlohách a omyloch architektov.) Spiegel, č. 11, 11. 3. 2002, s. 244.

tags , , , ,

Zatiaľ bez komentárov.

Pridaj komentár

Rubriky

Hľadaj

O Zošitoch humanistov

Všetky preklady sú dielom Rastislava Škodu, ak nie je poznamenané inakšie.

Radi uverejníme originálny článok slovenského autora alebo preklad zaujímavého článku z oblasti humanizmu a preľudnenia.

Staršie čísla Zošitov humanistov, ako aj knihy bývalého vydavateľstva Rastislav Škoda, si možno zakúpiť na stránke humanistického kníhkupectva Váš antikvariát.
Adresa:
Vladislav Marušic – ALTERNATÍVA
Za hradbami 18
902 01 Pezinok
Telefónne číslo: 0903 266 221
E-mail: info@vasantikvariat.sk

Vydáva:
Rastislav Škoda
J. Stanislava 8/73
841 05 Bratislava
Telefónne číslo: 0940 346 296
E-mail: rastskoda2@gmail.com

Technická spolupráca: Ján Parada

Archív podľa dátumu