Podpaľači Krista kráľa

Sunday, 12 January 2003 | Zošity humanistov č. 35

Piotr Stanski

Prieskum okultnej moci

Mocná katolícka cirkev, ktorá otriasla komunistickým režimom, nevedela naliať vína do svojho omšového vína. Hoci je spiatočnícka a neúmerne namyslená na zbytky svojej niekdajšej popularity, aj tak má naďalej značný vplyv na poľskú spoločnosť.

Ak sa pozeráme zvonku, môže fasáda pôsobiť dobrým dojmom. Vrstva pontifikálnej omietky a jašteričky na chvíľu ujdú zbadaniu. 18. augusta 2002 sa v Krakove zišli 2 milióny Poliakov asistovať na poľnej veľko-omši celebrovanej pápežom Jánom Pavlom II. Ktorá iná katolícka cirkev v Európe by sa mohla popýšiť takým zápalom? Ale pozor: mimo týchto davov sa množia príznaky prehlbujúcich sa ťažkostí.

Viac ako 90 percent Poliakov sa hlási k praktizovanému katolíckemu náboženstvu a každú nedeľu sa veriaci nezmestia do kostolov. Stotisíce Poliakov sa držia zvyku robiť si z pútí najmilšie trávenie voľného času; apoštolská a rímska hierarchia je naďalej prítomná na všetkých frontoch sociálneho, hospodárskeho a politického života v štáte. Vo vleku modernizácie spoločnosti však stará štruktúra začína dychčať.

Otec Adam Boniecki, šéfredaktor krakovského katolíckeho týždenníka Tygodnik Powszechny, vysvetľuje:

“V období komunizmu združovala cirkev demokratickú opozíciu. Bola jedinou inštitúciou, ktorá sa mohla postaviť proti režimu a disponovala totálnou podporou obyvateľstva. V roku 1989, po páde tohto režimu, niektorí členovia hierarchie dúfali, že to tak pôjde aj ďalej a že cirkev si zachová bezbrehý vplyv na politiku. Sklamali sa.”

Dnes už 60 % Poliakov súdi, že by cirkev mala prestať mať svoj tajomný vplyv na dianie v štáte. Hlavná politická strana pravice, Akcia voličskej solidarity (AWS) bola pri parlamentných voľbách koncom roku 2001 dezavovaná, priam posmechu vystavená - a akým spôsobom! Potom čo bola štyri roky vládnucou stranou, si nezachovala v novom parlamente, ovládnutom ľavicou, ani jediné miesto. Civilná spoločnosť odopiera uznávať moc prelátov, ktorých roky držala vo vedúcich postaveniach. Vytýka im, že majú veľa rovnakých chýb, ako mala zosnulá červená nomenklatúra.

“Cirkev je spiatočnícka inštitúcia. Nesleduje vývoj spoločnosti, hovorí bezcitnou rečou zdedenou z čias sovietizmu”,

sťažuje si Piotr, 30 rokov, presvedčený katolík a vyšší káder v priemysle.

Návrat k evanjelijám

Otrávený touto frazeológiou sa Piotr zúčastnil pred pár mesiacmi zjazdu niekoľko stotisíc (!) mladých katolíkov, organizovaného pri Mazurských jazerách dominikánom Janom Gorom. Okrem rockového koncertu sa konala nočná diskusia o problémoch viery. Trpké konštatovanie:

“Tradičná cirkev nenachádza slová pre reč s mladými.”

 Stále väčší počet mladých sa púšťa na charizmatické chodníky revitalistických hnutí, skupiniek odporúčajúcich svojim členom ponoriť sa do evanjelií, priam hltať ich obsah. Nie mnohí to dokážu.

Ako mnohí veriaci okolo neho, ani Piotr sa nevie spamätať z odhalení o zatajenom živote monsignora Juliusza Paetza. Ohromený národ sa dozvedel, že tento poznanský arcibiskup je homosexuál, ktorý dlhé roky zneužíval kňazov a seminaristov svojej diecézy. Jednému z nich vraj daroval gate, na ktorých bolo vyšité slovo “Roma” (Rím). “Treba čítať odzadu!”, navádzala Jeho Eminencia obdarovaného (amor = láska). Škandál sa dostal na prvé stránky denníkov vďaka spolupráci progresívnych katolíkov volajúcich po prevetraní skríň biskupských rezidencií. Treba však čakať na závery komisie, vyslanej Vatikánom, vraj s odkazom pápeža Jána Pavla II., aby teplý arcibiskup podal demisiu. Aj dominikán Jan sa rozhorčuje:

“Poľskému episkopátu sa neuráčilo ani vydať nejakú deklaráciu, robia, akoby sa nebolo nič stalo. Arcibiskup hovorí, že je obeťou zlej machinácie. No otázky spojené s celibátom, prerušením tehotenstva a manželskou vernosťou sa v nedeľných kázniach najviac ak menom spomenú. Ale o sebe hierarchia nepripustí hovoriť - a to je dlhodobo neúnosné.”

Odmietaní po ľavici musia predáci poľskej cirkvi rátať aj s nepotopiteľnosťou ultrakonzervatívneho krídla na pravici; jeho symbolom je Radio Maryja.

Stanica, založená v roku 1991 redemptoristickým pátrom Tadeuszom Rydzykom, uniká biskupskej kontrole. Zúrivo reakcionárska navádza povedať Nie pri hlasovaní o vstupe do Európskej únie v roku 2003. Hlásatelia a poslucháči si na tejto vlne bez rozpakov vymieňajú osočovania, ktoré boli bežné už v dvadsiatych a tridsiatych rokoch za diktatúry maršála Pilsudszkého: v mene “pravej viery” sa útočí na židov, slobodomurárov, kozmopolitov, feministky a homosexuálov. Stanica schvaľuje politiku Ligy poľských rodín, ktorá má v parlamente okolo tridsať poslancov a zo zásady odmieta akýkoľvek ústupok modernosti. Radio Maryja tvrdí, že má tri milióny verných poslucháčov; väčšinou sú to starí a starší ľudia; je isté, že ho viac alebo menej podporuje časť biskupov a nižšieho duchovenstva.

“Tí, čo prisahajú len na Radio Maryja, vykazujú celý súbor zvrátených názorov sekty, združenej okolo svojho guru, otca Rydzyka. Nerešpektujú verejný poriadok a opakovane sa vyhrážajú aj episkopátu,” vysvetľuje Mons. Tadeusz Pieronek, rektor krakovskej Teologickej akadémie a bývalý generálny tajomník episkopátu.

Vedomý si rozsahu narastajúceho problému rozhodol sa poľský prímas Mons. Jozef Glemp volať týchto samozvaných podpaľačov Krista-kráľa na koberec. Keď nepomohli upozornenia, nariadil zatvoriť kancelárie stanice - aspoň vo farnostiach varšavskej diecézy. Nepolepšiteľní reagujú organizovaním zbierok na mítingoch pre podporu svojej rádiostanice, na ktorých otvorene cirkulujú antisemitské brožúry.

Mons. Glemp prosí veriacich, aby rezervovali svoj obolus pre Radio Jozef, ktoré sa pokúša krotiť ambície rozhlasových “križiakov” vystupujúcich z pivníc Svätej inkvizície. Mons. Pieronek je v ohľade účinnosti protiopatrení skeptický. Má pravdu. Časť biskupov jednoducho odmietla zatvoriť kancelárie Radia Maryja vo svojich diecézach. A vzbura proti vrchnosti sa šíri.

Poľskí križiaci v Európe!

Mimo svojich múrov musí cirkev čeliť čoraz virulentnejším útokom poľských feministiek.

“Hierarchia má o ženách predstavu zdedenú zo stredoveku,” vysvetľuje profesorka Kazimiera Szczuková. „Chcela by, aby sme ostali doma, čakali na muža a utierali deťom nos. A sú aj horšie veci! Cirkev presadila vyučovanie svojho katechizmu na všetkých úrovniach školstva, kontroluje kurzy občianskej výchovy, a zakázala právo na prerušenie tehotenstva. O tom predmete nie je dnes možná nijaká diskusia. Vládnuca postkomunistická ľavica a cirkev urobili tichú dohodu: cirkev podporí vstup Poľska do Európskej únie a ľavica sa nebude dotýkať zákona o prerušení tehotenstva.”

Poľská ľavica rozmnožuje prípady povoľnosti voči duchovenstvu. Aleksander Kwasniewski, hoci ateista, nevynechá ani jednu pápežovu omšu; a premiér Leszek Miller, tiež exkomunista, žiada, aby sa budúca Ústava vyslovene dovolávala kresťanstva! Poľská cirkev totiž nemá v úmysle robiť figuranta alebo obmedziť svoj svetský vplyv. Ján Pavol II. to predsa jasne povedal na krakovskom letisku pred návratom do Ríma:

“Dúfam, že poľský národ ceniaci si tradície a od storočí aktívny príslušník Európy nájde aj v štruktúrach Európskej únie miesto, ktoré si zaslúži; pritom si zachová svoju identitu, ktorá je obohacujúcim činiteľom pre celý svet.”

Slovom, podľa pápežských prianí by z Varšavy mali vyraziť prvé šíky križiakov s poslaním znovu pokresťančiť náš Starý kontinent …

Prameň: Piotr Stanski, Marianne, č. 291, 18. novembra 2002.

tags , , , ,

Zatiaľ bez komentárov.

Pridaj komentár

Rubriky

Hľadaj

O Zošitoch humanistov

Všetky preklady sú dielom Rastislava Škodu, ak nie je poznamenané inakšie.

Radi uverejníme originálny článok slovenského autora alebo preklad zaujímavého článku z oblasti humanizmu a preľudnenia.

Staršie čísla Zošitov humanistov, ako aj knihy bývalého vydavateľstva Rastislav Škoda, si možno zakúpiť na stránke humanistického kníhkupectva Váš antikvariát.
Adresa:
Vladislav Marušic – ALTERNATÍVA
Za hradbami 18
902 01 Pezinok
Telefónne číslo: 0903 266 221
E-mail: info@vasantikvariat.sk

Vydáva:
Rastislav Škoda
J. Stanislava 8/73
841 05 Bratislava
Telefónne číslo: 0940 346 296
E-mail: rastskoda2@gmail.com

Technická spolupráca: Ján Parada

Archív podľa dátumu