Ideologické námietky proti klonovaniu neobstoja

Tuesday, 11 March 2003 | Zošity humanistov č. 36

David J. Triggle

Na rozdiel od Dylanovho originálu heslo „Každý musí byť klonovaný” sa asi nestane národnou hymnou tohto desaťročia. Tento neúspech je ďalším triumfom metaforickej morálky nad významom vedy a ľudského zdravia.

V skutočnosti má diskusia o klonovaní ľudského materiálu menej do činenia s pretekami úplne rovnako vyzerajúcich jedincov, s teamom super-atlétov, či dokonca s náhradou buniek, resp. génov, ako skôr s oveľa širším stretom kultúr, ktorý najmä v Amerike a západnej Európe zahrnuje prerušenie tehotenstva, eutanáziu, kontrolu pôrodnosti a plánovanie rodiny, evolúciu, úlohu náboženstva vo verejnosti a sexuálnu výchovu. Na jednej strane sa pýta James D. Watson, Nobelovou cenou vyznamenaný autor knihy Dvojitá špirála:

„Ak vieme ako robiť lepšie ľudské bytosti pridaním génov, prečo by sme to nemali robiť?”

Na druhej strane Leon Kass, predseda Etickej rady prezidenta G.W. Busha, namieta:

„Veľmi dobre vidíme, kam ten vlak mieri a nepáči sa nám jeho cieľ.”

Aj Kass aj Francis Fukuyama súhlasia s tézou, že

„existuje prirodzený stav celého organizmu, ktorý je výsledkom okolností jeho vývoja; tento stav nie je nijako náhodná sociálna konštrukcia.”

Pri prvom čítaní sa táto téza vidí správna, skoro by sme súhlasili, ale je priehľadne falošná. Veď ľudstvo zasahovalo do svojej evolučnej histórie od svojho odchodu z Afriky: antibiotiká, umelá inseminácia, rodenie cisárskym rezom, antikoncepcia, fertilizácia in vitro, liečba ožiarovaním, hygiena, čistá voda a chirurgia je len pár príkladov úsekov cesty, ktorú sme prekonali v rámci jej „normálneho priebehu”. Dá sa predpokladať, že ani Kass, ani Fukuyama nemienia úradne zakázať tieto po clom svete rozšírené a všade verejne vyžadované praktiky … alebo mienia?

Medzitým podľa názoru fyzika Stephena Hawkinga pravdepodobne potrebujeme veľké genetické zmeny samých seba, aby sme obstáli v súťaži s vynárajúcimi sa inteligentnými strojmi a počítačmi:

„Musíme ísť tou cestou, ak chceme, aby biologické stroje ostali nadradené elektronickým.”

Klonovanie a čo k nemu patrí, si zaslúži zaoberať sa ním nezávisle od argumentov, že technológia a jej používanie je bez ohľadu na zjavný úžitok či diskutovanú hodnotu pre ľudstvo konečný „klzký svah”. Toto neuznáva Kassom vedená prezidentova Rada pre bioteku, ktorá nedávno predložila svoju správu. V nej sa jednoznačne odporúča zakázať reprodukčné klonovanie, ale komisia sa nezhodla na postoji k terapeutickému klonovaniu; väčšina členov podporuje klonovanie pre účely biomedického výskumu, ale odporúča štvorročné moratórium. Cynici hovoria, že toto rozhodnutie je politicky tak štylizované, aby vyhovovalo - alebo aspoň priamo neodporovalo - názorom Kassa a prezidenta Busha, ktorí dopredu ohlásili svoju opozíciu proti každej forme klonovania.

Isté je, že existujú výborné vedecké a technologické dôvody, aby sa reprodukčné klonovanie nekonalo - v súčasnosti. Je neefektívne; je pravdepodobné (a pri súčasnom stave technológie možno isté), že je pre klón nebezpečné, lebo vznikajú fyzikálne abnormality a/alebo dochádza k skráteniu dĺžky života, čo je spojené s nenormálnou reguláciou a prejavom určitých génov. Nakoniec sa dá povedať, že použitie klónu na „náhradné diely” sa asi nedočká schválenia samotným klónom. Scenár knihy Dobrý nový svet, kde sa pestujú vojenské alebo robotnícke skupiny ľudí v budúcnosti, sa dá v každom prípade skôr uskutočniť sociálnym prostredím a propagandou. Aktuálnym príkladom sú fundamentalistické náboženstvá, ktoré nemajú ťažkosti pri príprave nábožných teroristov a samovražedných atentátnikov. Spojené štáty boli neobyčajne úspešné pri vytvorení novej občianskej podtriedy prísnou aplikáciou trestných zákonov za drogy, ktoré postihli predovšetkým mestské menšiny. Ak máme hovoriť o asexuálnej reprodukcí, to by nebola zábava. A Mullerova hypotéza o brzdiacom kolese hovorí, že sex zbavuje reprodukčný systém škodlivých mutácií. Ak však strata génov v chromozóme Y bude pokračovať, ako sa diala dosiaľ, vymrú muži v pribehu päť až desať miliónov rokov: potom bude nevyhnutné asexuálne klonovanie. Ironicky pôsobí predstava, že táto úvaha by mala niektorým fundamentalistickým vieram prikazovať klonovanie, pretože sex je len špinavá, hriešna a nechutná predohra k rozmnožovaniu.

Zatiaľ sú argumenty proti výskumu klonovania očividne ideologické. Jedna extrémna pozícia hovorí, že každý výskum embryonálnych kmeňových buniek je spojený s deštrukciou ľudského života a  musí byť zakázaný, lebo obetuje jedno indivíduum pre možnosť liečby druhého. Je samozrejmé, že taká pozícia zakáže aj prerušenie tehotenstva za každých okolností, vrátane znásilnenia a incestu. Sú aj takí, čo hlásajú, že využívanie „nadbytočných” embryí je prípustné na klinikách, ktoré robia fertilizáciu in vitro, ale neslobodno konštruovať embryá úmyselne len pre výskumné účely. To je taká istá morálna pasca, ako tá, do ktorej vbehol prezident Bush 9. augusta 2001, keď konštatoval:

„A tak som urobil záver, že povolíme federálnu podporu pre výskum na tých existujúcich kmeňových bunkách, kde už padlo rozhodnutie o živote a smrti.”

Ak je zo zásady nemorálne vytvárať kmeňové bunky, potom musí byť nemorálne používať ich na čokoľvek, nech by to bolo ako chválitebné. Okrem toho: načo rozlišovať medzi dvoma druhmi embryí? Michael Sandel, člen Rady pre etiku, raz povedal:

„Protivníci výskumu klonovania nemôžu mať obidvoje. Nemôžu pripustiť vytváranie a používanie nadbytočných embryí na tzv. fertilitných klinikách a v tom istom čase si sťažovať, že tvorba embryí pre regeneračnú medicínu je exploatácia hodná zavrhnutia.”

Existuje aj argument, že výskumné programy klonovania nesmú dostať federálne podpory. Ak je však nemorálne dávať na vývoj nových bunkových línií federálne podpory, ako môže byť morálne dávať na ten cieľ súkromné podpory? V posledných mesiacoch nič nenasvedčovalo tomu, že by súkromný sektor bol morálnejší ako verejný.

Pre ideológov zákazu klonovania sa diskusia nakoniec obmedzí na definíciu života a jeho hodnotu. Prezident Bush povedal:

„Aj ja verím, že život je posvätný dar nášho stvoriteľa a mám obavy o kultúru, ktorá znehodnocuje život …”

Náboženskí vodcovia sa netaja priznať, že majú na život a jeho zmysel rovnaký názor ako ich boh. Edmund Pellegrino, profesor na Univerzite v Georgetowne, zhrnuje postoj mnohých konzervatívnych katolíckych a protestantských skupín do týchto slov:

„Biologická a ontologická individualita ľudskej bytosti vzniká pri počatí (koncepcii).”

Navrhnuté štvorročné moratórium na výskum klonovania sa týmto ľuďom môže vidieť rozumné, keďže ich opozícia proti klonovaniu má predovšetkým, ak nie výlučne, teologické základy; veď čože sa už môže stať za tento krátky čas? Je len nepatrná nádej na nejaký úžitok z moratória: nie je pravdepodobné, že sa raz dosiahne sekulárne-náboženský kompromis v tejto veci, pretože už z definície vychádza, že dogma sa nezmení.

Rozhodnutie zakázať federálne fondy na klonovanie je nerozumné, pretože zanechá túto dôležitú oblasť v rukách výlučne na zisk orientovaných fertilitných kliník a súkromnej biotechnologickej industrie. Medzi novými technológiami nie je reprodukčná technológia toho druhu, žeby podľahla neviditeľnej ruke Adama Smitha. Tí, ktorým sa páči „trhový prístup”, nečítali Adama Smitha; keby ho boli čítali, poznali by jeho poznámku:

„Ľudia toho istého odvetvia obchodu sa stretávajú zriedka, aj pre rozveselenie a pre radosť; ak spolu konverzujú, tak to obyčajne končí sprisahaním proti verejnosti …”

 Britská rada pre ľudskú fertilizáciu a embryológiu udala iný a lepší tón ako americká vláda.

Pri stanovení patričných štandardov pre výskum klonovania má byť nedogmatickým a neideologickým kritériom ochrana cítiaceho života, javiaceho sa vo vhodne komplexnej mnohobunkovej štruktúre. Malý hlúčok buniek tvoriaci blastocyt zrejme necíti. Preto nemožno brať ohľad na ideologické úvahy a nemali by sa klásť zásadné námietky proti súvislému štúdiu a výskumu klonovania ľudských embryonálnych kmeňových buniek. Daniel Perry odhaduje na 12,5 milióna počet Američanov trpiacich na choroby, pri ktorých sa očakáva pomoc od tohto výskumu. Pri starnutí obyvateľstva bude toto číslo ďalej rásť. Títo ľudia nechcú byť mlčiacou väčšinou.

K článku je 17 literárnych a internetových údajov k zásadným tvrdeniam tejto eseje. David J.Triggle je profesor na univerzite v Buffale, N.Y.

Prameň: David J. Triggle, “Everybody Must Get Cloned. Ideological Objections Do not Hold Up.” Free Inquiry, 23/1, s. 32-33, zima 2002/03.

tags , ,

Zatiaľ bez komentárov.

Pridaj komentár

Rubriky

Hľadaj

Nové komentáre

O Zošitoch humanistov

Všetky preklady sú dielom Rastislava Škodu, ak nie je poznamenané inakšie.

Radi uverejníme originálny článok slovenského autora alebo preklad zaujímavého článku z oblasti humanizmu a preľudnenia.

Staršie čísla Zošitov humanistov, ako aj knihy bývalého vydavateľstva Rastislav Škoda, si možno zakúpiť na stránke humanistického kníhkupectva Váš antikvariát.
Adresa:
Vladislav Marušic – ALTERNATÍVA
Za hradbami 18
902 01 Pezinok
Telefónne číslo: 0903 266 221
E-mail: info@vasantikvariat.sk

Vydáva:
Rastislav Škoda
J. Stanislava 8/73
841 05 Bratislava
Telefónne číslo: 0940 346 296
E-mail: rastskoda2@gmail.com

Technická spolupráca: Ján Parada

Archív podľa dátumu