Dobre ste si zaklamali, pán redaktor Hlaváč!

Thursday, 1 May 2003 | Zošity humanistov č. 37

Rastislav Škoda

Tento výkrik mi prišiel na um pri prezretí predslovu redaktora a zalistovaní v zborníku Kresťanstvo a fyzika (SSV, Trnava 2001). Adresoval ho Friedrich Nietzsche vo svojom druhom zúčtovaní s kresťanstvom, v Antikristovi, evanjelistovi Markovi, ktorý Ježišovi pripísal výroky: „Veru, hovorím vám: Niektorí z tých, čo tu stoja, neokúsia smrť, kým neuvidia, že Božie kráľovstvo prichádzať s mocou“ (Mk 9,1); a „Nepominie sa toto pokolenie, kým sa to všetko nestane“ (Mk 13,30). To bol predsa jasný prísľub druhého príchodu Krista na zem v oblakoch slávy a založenia pozemského božieho kráľovstva, ktoré malo trvať tisíc rokov, a uskutočniť sa malo skôr, ako umrú všetci ľudia, ktorí vtedy žili. Ostatne, toto nebolo jediný raz, keď Ježiš vyslovil podobné slová; aj Matúš ich cituje aspoň tri razy:10,23; 16,28 a 24,3. Taký bezprostredný vývoj udalostí očakávali Ježišovi učeníci a prví kresťania – ale nestalo sa tak. Sklamal sa Ježiš vo svojej viere, alebo si svätí evanjelisti Marek aj Matúš niečo vymysleli? (Viac o tom píše Russell v stati „Prečo nie som kresťanom“ – Zošity humanistov, č.1, 1998). Preto Nietzsche napísal: „Dobre si si zaklamal, Lev!“ Prečo „Lev“?

Aj Nietzsche parafrázoval cudzí výrok: použil verš zo Shakespearovho Sna letnej noci, ktorý znie: „Well roar’d, Lion!“  (Dobre si zareval, Lev!) – a treba si uvedomiť, že lev je tradične zvierací symbol evanjelistu Marka.

Použitie výrazu o klamaní (pre niektorých dosť tvrdého) odôvodňujem takto:

Pán Hlaváč píše, že (slovenskí) veriaci prírodovedci po novembri 1989 a/ publikovali v časopisoch články ozrejmujúce náboženský svetonázor; b/ že tieto články boli v prílohe Katolíckych novín a iných časopisov; c/ že v predchádzajúcej marxistickej ére sa takto nepísalo. Ani jedno z týchto tvrdení nezodpovedá pravde tak, ako ju mám v pamäti.

Skutočnosť, že 18 príspevkov tohto zborníka pochádza od len 7 autorov, viedla k tomu, že 10 statí musel napísať ten istý autor (prof. Krempaský). S uspokojením konštatujem, že ani na Slovensku nie je veriacich prírodovedcov nadbytok a nepredbiehajú sa v písaní fantázií – ako ani inde vo svete.

A dal som sa do hľadania sľubovanej „postupnej“ publikačnej činnosti. Hneď mi udrelo do očí, že sa Katolícke noviny ani v textoch ani v Literatúre nespomínajú ani raz. Potom som si spomenul, že bola vlastne reč o „prílohe“ Katolíckych novín, ktorú nepoznám; mohla by to byť neznáma mi ALFA (Bratislava 1990, 1992) ? alebo ORGANON F 2 (bez údaja miesta, 1995) či Organon F IV (1997) ? – tento sotva, lebo ide o článok v angličtine; ale aký to chaos v spôsobe citovania!

Články vedcov sa nezaobídu bez citovania literatúry.

Vedec priznáva autorovi novej myšlienky prvenstvo a cituje použitý prameň. Rovnako cituje stúpencov a odporcov tejto myšlienky – tak je to od čias, keď si Galilei vypracoval stratégiu obrany pred útokmi cirkevných hodnostárov a ich pavedeckých prisluhovačov, ktorí ho neúnavne obžalúvali, vieme z čoho.

Teda v zborníku Kresťanstvo a fyzika z 18 príspevkov 13 má literatúru, 5 je bez nej. Spolu je tu 93 citácií (malo by ich byť 94, ale raz vypadlo jedno číslo v poradí), a to 71 zahraničných a 22 slovenských článkov; posledné sú od 13 autorov, takže jeden (prof. Krempaský) sa cituje osemkrát. Ak odpočítame 5 článkov publikovaných v Ríme (SÚSCM, A. Hlinka a iní v rokoch 1968–1980), ostane domácich slovenských článkov iba 17. Ale …

Na uvedených 22 slovenských článkoch sú zaujímavé roky ich publikácie, ktoré vyzerajú v postupnom slede takto: 1944, 44, 70, 77, 77, 79, 80, 80, 82, 86, 88, 89 – spolu 12; 1990, 90, 91, 92, 92, 92, 95, 95, 96 – spolu 9; jedna citácia je bez časového údaja. Takže sa dostávam k svojej hlavnej námietke, pán Hlaváč: nepodávate dôkazy pre to, čo hlásate: slovenskí veriaci prírodovedci nezapĺňali po roku 1990 „vákuum“, „veľkú medzeru“ v oblasti témy „kresťanstvo a fyzika“ väčšmi, ako to robili pred rokom 1990. Z prvého obdobia ste našli 12 článkov, z druhého len 9. Nezodpovedá teda pravde už prvá veta vášho predslovu, že sa kedysi u nás „prezentovali svetonázorové otázky len (podčiarkujem ja) z pozície ateistickej materialistickej filozofie“. Isteže, absolútne prevládali, ale to je iné ako „len“.

Ponechávam stranou otázku vedeckej kvality článkov, o ktorých je v tejto súvislosti reč. Skutočnosť, že vychádzali v Bratislavských novinách, v Smene a Mladej fronte, priam zakazuje komentár.

Prečo píšem tieto riadky? Prečo sa nedržím rád Američana Stephena Gouldena a Angličana Richarda Dawkinsa, nepúšťať sa do verejných debát napr. s kreacionistami a vôbec s veriacimi ľuďmi, ktorí sa snažia za každú cenu dokázať aj taký nezmysel, ako že pápežova encyklika  Fides et ratio má ten istý cieľ ako snaženie vedcov? Ide im o akýkoľvek osobný, písomný či literárny styk s ozajstnými vedcami. Sú to ľudia, ktorí potrebujú publicitu, kyslík dôveryhodnosti vo svete ozajstnej vedy. Pre ich naivné a ľahkoverné publikum stačí, ak sa ich ľudia vyskytnú na pódiu s ozajstnými vedcami.

„Musí byť niečo na tom, že fyzika dokazuje (alebo možno len pripúšťa?) existenciu najsvätejšej trojice, ak doktor vied a univerzitný profesor Ten a Ten publikuje o tom články, vystupuje v televízii a hovorí v rozhlase!“ 

 Omyl. O tom, akú búrku nesúhlasu vyvolá takéto konštatovanie (a celý rad iných, rovnako o pomstu do neba volajúcich – ich podrobnejší rozbor s komentárom je v článku Adama Romana na s. 3) v normálnom slovenskom publiku, aké úsmevy, či skôr úškrny sa objavia na tvárach (nezastrašených) kolegov fyzikov a iných členov akademickej obce, o tom, že je to pod úroveň serióznej recenzie v časopise, ktorý má sebaúctu, o tom sa bude vytrvale mlčať. No zborník Kresťanstvo a fyzika je na svete a bude sa často a bez ostychu citovať aj v súvislostiach, na ktoré neoprávňuje.

Nemienim preceňovať význam úlohy redaktora, ktorý sa podujal sprístupniť zrozumiteľnosť ťažkých myšlienok fyzikov, ktorí si občas zahrali na filozofov, resp. teológov, ba priam pánov farárov – poviem to priamo, ktorí občas držia nedeľné kázne v dedinskom kostole. Tým menej, že aj pán Hlaváč pri tomto nesplniteľnom predsavzatí rezignoval a nakoniec „ponechal pôvodné znenie“. Veď čože má robiť nielen fyzik, ale aj obyčajný človek s vetou:

„V závratnom procese a sebarozdávaní Boh vydal nielen celý vesmír, ale aj seba samého, aby priviedol k spáse zrnko prachu.“

Či skutočnosť, že sa tu v jednej vete vyskytujú slová pre fyzikálne pojmy prachu a vesmíru, robí z tohto vyznania viery  vedecké pojednanie z oblasti astrofyziky? Mýlil by sa, kto povie, že to nie sú slová fyzika , ale veriaceho. Napísala to veriaca fyzička, a práve o to išlo pri naplánovaní a uskutočnení slovenského vydania zborníka v zmysle celosvetových smerníc šéfa Jána Pavla II. v spomenutej encyklike.

Ja si pod pojmom „kresťanstvo a fyzika“ predstavujem predovšetkým demystifikáciu neba a neúspech dôkazu nadprirodzena. Toto fiasko postihlo nielen kresťanstvo, ale v rovnakej miere aj židovstvo a v súčasnosti sa v hrozivej forme ukazuje nevyhnutnosť a možnosť sekularizácie islamu; malo by sa teda v každom prípade hovoriť o „náboženstve a fyzike“ – keby bolo čo nové povedať. Nielen v rámci tolerancie sú samozrejme prípustné, ale pre historikov, lingvistov, etnológov a i. sú iste aj zaujímavé starodávne rozpravy o rastlinách, zvieratách, medicíne – aj o človeku a jeho vierach. No potom by v našom prípade mali mať zborníky tohto typu názvy „Veriaci a fyzika“ či „Veriaci a biológia“, čo je dosť veľký rozdiel.

Pán redaktor, sľubovali ste mi fyziku – ale týchto šesť strán doc. Majerníkovej je bigotná kázeň až vrúcna modlitba – veď na prvom mieste aj cituje pátra A. Hlinku. Treba ešte niečo dodať o vašej vedeckosti a pravdovravnosti?

tags , ,

Zatiaľ bez komentárov.

Pridaj komentár

Rubriky

Hľadaj

O Zošitoch humanistov

Všetky preklady sú dielom Rastislava Škodu, ak nie je poznamenané inakšie.

Radi uverejníme originálny článok slovenského autora alebo preklad zaujímavého článku z oblasti humanizmu a preľudnenia.

Staršie čísla Zošitov humanistov, ako aj knihy bývalého vydavateľstva Rastislav Škoda, si možno zakúpiť na stránke humanistického kníhkupectva Váš antikvariát.
Adresa:
Vladislav Marušic – ALTERNATÍVA
Za hradbami 18
902 01 Pezinok
Telefónne číslo: 0903 266 221
E-mail: info@vasantikvariat.sk

Vydáva:
Rastislav Škoda
J. Stanislava 8/73
841 05 Bratislava
Telefónne číslo: 0940 346 296
E-mail: rastskoda2@gmail.com

Technická spolupráca: Ján Parada

Archív podľa dátumu