Prvý koncern sveta

Thursday, 8 May 2003 | Zošity humanistov č. 37

John F. Jungclaussen

Cosimo del Medici sa zriekol časti svojej moci, aby zvýšil svoj vplyv. Ako bankár pápeža je vzorom moderného predsedu predstavenstva veľkého koncernu.

Ráno 5. septembra 1434 vystupoval po schodoch paláca Signoria vo Florencii nenápadne oblečený muž s nápadne zahnutým nosom. Bankár Cosimo del Medici mal vtedy 43 rokov a skromné vystupovanie; no chcel si opäť raz zahrať v politike a poprosil Vysokú mestskú radu o pohovor; zdvorilo im chcel dať pár pokynov v zmysle ich budúcich stykov so svojím obchodným domom. Nedošiel ani k dverám. Ozbrojená stráž ho zajala. Politický vietor dul Mediciovcom do tváre.

Súperiaci klan Albizziovcov podplatil radných pánov a vydieral ich. Cosimo del Medici sa naraz našiel v páchnucej kobke veže paláca. A o mesiac musel aj s rodinou a príbuznými opustiť Florenciu a ísť na desať rokov do vyhnanstva do Paduy a Benátok. Zdalo sa, že budúci pisatelia dejín nebudú musieť poznať ich meno.

A predsa zakrátko nato Cosimo del Medici vybuduje najväčší bankový a obchodný dom vtedajšieho sveta. Jeho firmu budú poznať na Islande aj v Afrike; jeho spolupracovníci sa povezú po hodvábnej ceste do Číny, jeho príbuzní dajú svetu umenie Michelangela a Botticelliho.

Päťsto rokov prv ako vôbec existuje výraz „koncern“, Cosimo del Medici je už  hlavnou osobou v dejinnej hre o raste finančnej moci a o uchopení ekonomickej moci.

V čom sa skrývalo tajomstvo jeho úspechu, jeho vzostupu, jeho zbohatnutia?

Na prvom mieste to bola zmes podplácania, stykov, vzťahov a spojení, ale to ho nijako neodlišovalo od iných florentských rodín. Intrigy a vydieranie tu patrili v tých časoch medzi celkom bežné obchodné praktiky, ale tak sa to robilo aj v mnohých iných mestách. No Florencia bola predvojom kapitalistického rozvoja: tu už politicky nevládli šľachtickí majitelia rozsiahlych pozemkov ani hodnostári spásonosnej cirkvi, ale peniaze. Od polovice 13. storočia sa vo Florencii razili zlaté floríny, najstabilnejšia a vo vtedajšej Európe najrozšírenejšia mena. So svojimi viac ako 20 bankami a okolo 50 000 obyvateľmi bola metropola Florencia finančným centrom severného Talianska, pokladnicou prístavov Janova a Benátok. Talianske kniežatá a obchodníci ovládali svetový obchod, ktorý financovali peniazmi, požičanými vo Florencii. Od Mediciovcov.

Z Florencie do sveta

Netrvalo veľa mesiacov a frakcia Mediciovcov získala v mestskej rade zrušenie vyhnanstva a návrat výsad osobitného postavenia. Jednoducho: podplácali a intrigovali lepšie ako iné rodiny a ich hlavní konkurenti Albizziovci mali nešťastie, že naviedli mesto na krvavé a prehrané vojenské dobrodružstvo s milánskym kniežatstvom; vtedy zrušili radní páni Cosimovo nezaslúžené vyhnanstvo.

V septembri 1444 sa teda Cosimo vracia do rodného mesta. Odteraz  bude mať politický pokoj, ktorý potrebuje na realizáciu svojho sna: rozšíriť rast svojho podniku až po hranice vtedy známeho sveta.

Najdôležitejším pomocníkom mu má byť rímskokatolícka cirkev

Pápež a Mediciovci – bola to neobvyklá aliancia. Na začiatku renesancie totiž bankovníctvo trpelo na závažný nedostatok, ktorý sťažoval obchody: Kde vládla cirkev, tam bolo zakázané „úžerníctvo“. Kto požičal peniaze, nesmel žiadať úroky. No proti prísnej dogme cirkvi existoval fígeľ, ako sa dal príkaz obísť: filiálka v zahraničí. Zúročenie pôžičky sa dalo ľahko zastrieť tým spôsobom, že sa vystavili zmenky splatné na inom mieste a v inej mene. Pre vyrovnanie straty pri zmene kurzu meny bolo banke dokonca dovolené počítať zákazníkovi poplatok za riziko. Tak vznikal zisk – a cirkev bola predsa spokojná. Po rokoch uznala, že to s tými úrokmi nie je natoľko duchovná záležitosť a povolila ich. (Povolila aj mäso v piatok a dokonca vo veľkom pôste. Ustúpi raz aj vo veci kňažiek a biskupiek?- Poznámka prekladateľa).

Bohatnúca cirkev potrebovala poradcov a účtovníkov, občas na veľkú stavbu chrámu či rezidencie aj úver – a túto úlohu plnili od roku 1410 Mediciovci. Toho roku bol totiž za pápeža zvolený bývalý námorný lupič, „pirát“ Baldassare Cossa, blízky priateľ Cosimovho otca Govanniho del Medici. Od tých čias je podnik Medici oficiálnou bankou Jeho Svätosti …

Tento čestný titul využíva Cosimo na speňažitelné výhody: Zo siedmich vetví svojho rodu vyberie všetkých schopných a spoľahlivých synovcov, dá im začiatočný kapitál a vyšle ich do hospodárskych centier Európy založiť filiálky. Vo svete, v ktorom sa moc mamonu pomaly presadzuje proti moci cirkvi, Cosimo obidve spája: svoje meno dáva dobrým peniazom, keď sa stáva takrečeno bankárom „Všemohúceho“, čo jeho zástupcom v iných mestách otvára okamžitý prístup na miestne kniežacie dvory.

Dary pre ľud

V priebehu pár rokov vznikajú pobočky v Pise, Miláne, Bazileji, Ženeve, Avignone, Brügge, Antverpách a Londýne. A Mediciovci skoro zbadajú, že sa dá zarábať ešte viac, ak svoju činnosť neobmedzia na obchody s peniazmi. Duchovní páni v Ríme túžia po svetských statkoch: radi majú hodvábne tapety vo svojich komnatách, brokát na svoje obleky, kožušiny, striebro a šperky. Z banky sa postupne stáva obchodný dom, ktorý to všetko obstará – aj na úver. Po prvý raz v dejinách Európy.

Cez pobočky v Amsterdame, Londýne a Brügge objednáva Cosimo del Medici luxusný tovar severu a prepravuje ho na juh až do Ríma. Z Talianska vyváža korenia, olivový olej a citróny na grófske dvory strednej a severnej Európy. Úspech sa rozrastá a osamostatňuje: nezáleží na tom, čo si zažiada srdce grófa či kniežaťa, biskupa či prepošta, vojvodu alebo aj kráľa: Medici to všetko má. Po prvý raz v dejinách Európy.

Cosimo vie užitočne využiť svoje napojenie na pápeža; najzreteľnejšie sa to ukázalo pri udelení práva na dolovanie kamenca. Na území rímskej kúrie sú veľké náleziská tohto nerastu, ktorý je až dodnes nepostrádateľný pri farbení látok a spracovávaní koží. Pontifex udelil výlučné právo na bane svojmu bankárovi – ktorého skupina firiem vytvorila kartel, kontrolujúci dolovanie kamenca na celom európskom kontinente.

Bankový a obchodný dom Medici je všadeprítomný: Kto si u nich vo Florencii požičiava peniaze, aby v Londýne kúpil ovčiu vlnu, podpíše zmenku, ktorá bude splatná za šesť mesiacov u firmy Medici v Brügge. Vo florentských podnikoch firmy Medici nechá zákazník vlnu zafarbiť a spracovať a cez filiálku v Antverpách ju predá tkáčom kobercov vo Flámsku.

Okolo roku 1450 dosahuje firma Medici ročný obrat, ktorý presahuje bohatstvo mnohých európskych štátov. Má rozsah, ako majú dnes len svetové koncerny General Motors alebo Daimler-Chrysler.

Cosimov rozhodujúci prostriedok na dosiahnutie úspechu je pritom stratégia, ktorú americkí manažéri po 500 rokoch oslavujú ako svoj vraj nový objav: decentralizácia. Inakšie povedané: že sa patriarcha sám zbaví svojej moci.

Vo Florencii 13. a 14. storočia sú Medici najprv len jedna z mnohých úspešných bankárskych rodín. Každá z týchto rodín má hlavu, predstaveného, patriarchu. On je osobne ručiaci člen spoločenstva, on neobmedzene vládne nad celým rodom, a to podľa železného zákona, že sa nič nestane bez jeho vôle a súhlasu.

Cosimo del Medici vidí a myslí ďalej, myslí moderne. Komunikácia je ešte aj v 15. storočí obtiažna, každé posolstvo je len také rýchle ako najlepší jazdec na najlepšom koni. Ale hospodárske záujmy florentského bankára už dávno ležia mimo jeho rodného mesta. Rozhodne sa teda zmenšiť svoju moc a obmedziť vládnutie. Namiesto toho, aby zamestnal vedúcich pobočiek, ktorých bude platiť a dávať im príkazy, čo sa k nim dostane až za týždne až mesiace, urobí z nich spolumajiteľov a dá im najväčšiu možnú nezávislosť.

Vo Villa Medici, nádhernom sídle firmy na Via Larga (Široká cesta) vo Florencii nepracuje viac ako desať mužov v maličkých izbičkách; sú vyzbrojení len brkami z husacích pier a počítačmi. Im a ich manažerom vonku vo svete prenecháva Cosimo každodennú prevádzku. Sám síce pracuje často aj do noci, ale obmedzuje sa na strategické rozhodnutia, komentuje ročné uzávierky, určuje limity pre pôžičky alebo v mramorových sálach prijíma európske kniežatá, ktoré potrebujú peniaze, aby mohli viesť svoje neustále vojny … Takto sa  z Cosima stal predseda predstavenstva prvého veľkopodniku v dejinách ekonómie. V roku 1458 má väčšinový podiel v 13 podnikoch, ktoré nesú meno jeho a jeho partnera. Každá banková pobočka a každý priemyslový podnik konajú ako juristicky samostatné firmy.

Cosimo je mierny šéf a veľkorysý obchodný spoločník. Ako protihodnotu za neobmedzenú lojalitu a pracovné zanietenie, ktoré sa o storočie bude nazývať protestantským či kalvínskym, platí vysoké platy. Napríklad Giovanni Amerigo del Benci začal vo florentskej banke v r. 1409 ako jednoduchý pisár, no vypracoval sa až na špičku podniku a stal sa rovnoprávnym spoločníkom holdingu. V r. 1455 umrel ako jeden z najbohatších mužov Florencie. Taká kariéra je aj dnes zriedkavá.

Skúsenosti zo sprisahania rodiny Albizzi v septembri roku 1433 ukázali Cosimovi, čo ohrozuje jeho postavenie princa vo Florencii. Preto ustavične posilňoval svoju pozíciu nesmiernou veľkorysosťou a svojmu rodnému mestu darúval kolosálne stavebné diela. Filippo Bruneleschi dostal za úlohu postaviť kupolu chrámu Santa Maria del Flore. To uspokojilo najlepšieho zákazníka banky, Svätú stolicu, a získalo aj hlasy v Mestskej rade.

Medzi rokmi 1434 a 1471 vydali „starý“ a jeho potomkovia spolu 663 755 zlatých florínov na postavenie verejných budov, podporu umelcov a rozšírenie svojej knižnice, ktorá v tých časoch platila za najväčšiu na svete. Bolo to veľa peňazí, ak uvážime, že za 150 florínov sa dalo výborne žiť v dome so záhradou celý rok.

O podnikateľskom géniovi Cosima del Medici svedčí aj rýchly úpadok rodiny za panstva jeho vnuka Lorenza Nádherného. Svojou podporou Michelangela a Botticelliho síce sponzoroval vznik pravdepodobne najväčších diel dejín umenia, ale zmysel pre obchodné záležitosti mu chýbal. Po Lorenzovej smrti v pamätnom roku 1492 životné dielo Cosimu del Medici rýchlo zaniklo.

Prameň: John F. Jungclaussen, Der erste Konzern der Welt, Die Zeit, č. 10, 2003.

tags , , ,

Zatiaľ bez komentárov.

Pridaj komentár

Rubriky

Hľadaj

O Zošitoch humanistov

Všetky preklady sú dielom Rastislava Škodu, ak nie je poznamenané inakšie.

Radi uverejníme originálny článok slovenského autora alebo preklad zaujímavého článku z oblasti humanizmu a preľudnenia.

Staršie čísla Zošitov humanistov, ako aj knihy bývalého vydavateľstva Rastislav Škoda, si možno zakúpiť na stránke humanistického kníhkupectva Váš antikvariát.
Adresa:
Vladislav Marušic – ALTERNATÍVA
Za hradbami 18
902 01 Pezinok
Telefónne číslo: 0903 266 221
E-mail: info@vasantikvariat.sk

Vydáva:
Rastislav Škoda
J. Stanislava 8/73
841 05 Bratislava
Telefónne číslo: 0940 346 296
E-mail: rastskoda2@gmail.com

Technická spolupráca: Ján Parada

Archív podľa dátumu