Deti, ktoré dávia zlo

Monday, 14 July 2003 | Zošity humanistov č. 38

Michael Bitala

V Kongu huckajú fanatické sekty rodičov proti vlastným deťom - tie, čo túto poveru prežijú, sa túlajú po uliciach Kinšasy.

Pokazená chladnička nie je nič zvláštneho nikde na svete, tým menej v hlavnom meste Konga, Kinšase (Kinshase). Konžan s fungujúcou chladničkou - to by bolo niečo veľmi zvláštne. Absolútna väčšina z nich si totiž chladničku nemôže dovoliť a tých pár, čo ju majú, nemá z nej veľa radosti. Príliš často vypadá v Kinšase elektrický prúd, ak vôbec v blízkosti je. V tomto klokotajúcom, chaotickom, preľudnenom tropickom veľkomeste nefunguje doslova nič. Žije tu šesť, osem, desať miliónov ľudí? Nikto nevie, koľko ich je, skoro nikto nemá prácu a skoro nikto si nevie obstarať pravidelné jedlo; denne prichádzajú ďalší hladoši, utečenci, vysídlenci a vyhnanci občianskej vojny a niet náznakov, že by sa situácia mohla zlepšiť. Kanalizácia bola založená pred desiatkami rokov pre 300 000 obyvateľov, odvoz smetí nefunguje už šesť rokov a tak leží nad „mestom” zvláštny pach, zmes naftových výfukov, starého potu, žeravého dreveného uhlia, hnijúcich kopcov odpadu a štipľavého bahna v tropickej horúčave pretekajúcich kanálov.

Kalumbu Mahonda mala raz fungujúcu chladničku. Potom sa jej pokazila a to bol prvý znak. Ochorela, a nijaký lekár jej nevedel povedať, čo jej je. Keď sa jej potom pokazil ešte aj mlynček na kukuricu, to už vedela, a jej muž takisto, kto je na vine: ich synovia Ikomba a Luwuabisa, osem- a desťročný. Diagnóza rodičov bola jasná: sú to detskí čarodejníci. Toľko nešťastí nemôže mať prirodzenú príčinu.

Dali by sa uviesť mnohé podobné historky, napríklad o Angelle, Nzuzi, Lambertovi alebo Marii; niektoré z týchto osudov sa však nedajú rozpovedať, sú také strašné. Niektoré deti nemali ešte ani štyri roky, keď ich žehličkami, horiacimi sviečkami či bičmi zabili samozvaní proroci, exorcisti alebo aj vlastní rodičia. Stalo sa, že aj celkom útle dojčatá boli vyhodené na smetisko. Pretože, vraj, boli posadnuté zlým duchom. Ikomba a Luwaibasa mali šťastie - boli len vyhnaní z rodičovského domu.

Viera v čarodejníctvo je v Afrike veľmi rozšírená, no detské čarodejníctvo v Kinšase je celkom nový fenomén. Dosiaľ bývali podozrievaní a obžalúvaní len dospelí ľudia, čudácki starci, bohatí príbuzní alebo telesne postihnutí. Na deti nepadalo podozrenie. Simon Lawson, miestny šéf pomocnej organizácie „Hľadanie spoločnej bázy” šacuje, že z celkového počtu 40 000 detí ulice je v Kinšase 30 000 podozrievaných z čarodejníctva. Organizácie „Lekári bez hraníc” a „Zachráňme deti” udávajú podobne vysoké číslo.

„Mnohé z nich mučia vlastní rodičia. Z iných vynucujú priznanie, že sú naozaj čarodejníci, ich príbuzní a susedia”,

hovorí Lawson. Potom ich vyženú z domu do víru mesta, kde ich vidno potulovať sa na každom rohu, v prístave alebo okolo sochy zavraždeného prezidenta Laurenta Kabilu.

Konžania majú všetky dôvody považovať sa za naháňaných zlými duchmi. Život to s nimi nikdy nemyslel dobre. Najprv ich storočie utláčali a vykorisťovali Belgičania, potom desaťročia diktátor Mobutu a keď aj tohto konečne zvrhli, vypukla občianska vojna; prebieha ako najväčšie krviprelievanie súčasnosti, podľa rozličných údajov už zahynuli dva až tri milóny ľudí. Mnohí Konžania sú presvedčení, že takéto nepredstaviteľné nešťastie nemôže mať prirodzenú príčinu, tá musí byť nadprirodzená. V tejto viere ich utvrdzujú fanatické sekty, ktoré nachádzajú v Kinšase davy prívržencov. Sú ich stovky a ich samozvaní vodcovia kážu v plechových búdach na predmestiach o čertoch a konci sveta. Niektorí   rozdávajú letáky s návodom, ako môžu rodičia rozpoznať, či ich dieťa paktuje so zlým duchom: keď sa pocikáva, keď mu veci vypadávajú z rúk, keď je tvrdohlavé. Spomedzi vyháňačov diabla je najznámejší prorok Onokoko. Aj trojročné deti necháva týždne hladovať a bez milosti ich škrtí, aby „zlo vydávili”.

Hudobná skupina La Chytoura zložila pieseň o detskom čarodejníctve v Kinšase. Známy spevák Romain Mazamba chce svojim krajanom ukázať, že povera je veľký nezmysel a hľadá pre vydedené deti bez akejkoľvek kontaktnej osoby pomoc, kde sa len dá. Ale aj pomocníci sa môžu stať znepokojujúcim problémom. Spolupracovník jednej americkej pomocnej organizácie pred nedávnom povedal:

„Najväčší problém máme s tým, ako rozoznať falošné detské čarodejnice od ozajstných.”

Bol to asi protestantský evanjelista. Ale aj podľa Katechizmu katolíckej cirkvi posadnutie zlým duchom existuje, každé biskupstvo má kňaza špecializovaného na vyháňanie zlých duchov a sám pápež Ján Pavol II. robil exorcizmus dvakrát; poznámka prekladateľa.

Prameň: Michael Bitala, Kinder, die das Böse erbrechen, Süddeutsche Zeitung, 20. 01. 2003.

tags , , ,

Zatiaľ bez komentárov.

Pridaj komentár

Rubriky

Hľadaj

Nové komentáre

O Zošitoch humanistov

Všetky preklady sú dielom Rastislava Škodu, ak nie je poznamenané inakšie.

Radi uverejníme originálny článok slovenského autora alebo preklad zaujímavého článku z oblasti humanizmu a preľudnenia.

Staršie čísla Zošitov humanistov, ako aj knihy bývalého vydavateľstva Rastislav Škoda, si možno zakúpiť na stránke humanistického kníhkupectva Váš antikvariát.
Adresa:
Vladislav Marušic – ALTERNATÍVA
Za hradbami 18
902 01 Pezinok
Telefónne číslo: 0903 266 221
E-mail: info@vasantikvariat.sk

Vydáva:
Rastislav Škoda
J. Stanislava 8/73
841 05 Bratislava
Telefónne číslo: 0940 346 296
E-mail: rastskoda2@gmail.com

Technická spolupráca: Ján Parada

Archív podľa dátumu