Humanistika ako vysokoškolský odbor

Sunday, 6 July 2003 | Zošity humanistov č. 38

Gerd Eggers

Náčrt budúceho projektu

Potom čo už v roku 1999 našli prvé prvky humanistiky svoje miesto vo vedeckom doplnkovom štúdiu „humanistická mravná výchova“, vznikol v rámci Humanistickej akadémie projekt „Humanistika“.

V Berlíne sa vytvorila pracovná skupina, ktorá má tento projekt sledovať koncepčne. Cieľom je vedecká profesionalizácia mnohých humanistických pracovných odvetví. Budú z toho môcť profitovať aj humanistické združenia v iných spolkových krajinách Nemecka.

Už v polovici 19. storočia sa začala erózia dogmaticky podložených a často spoločnosťou nanútených náboženských svetonázorových predstáv. Pre 20. storočie boli charakteristické daromné pokusy nahradiť tieto náboženské svetonázory totalitnými, respektívne autoritatívnymi svetonázorovými systémami s politickými zámermi. V Nemecku prebehla rozsiahla pluralizácia a individualizácia náboženských a svetonázorových presvedčení. V tejto súvislosti ustúpilo staré hnutie voľnomyšlienkarov, fixované predovšetkým na kritiku cirkví, novému angažovanému sekulárnemu humanizmu, sústreďujúcemu sa na spravodlivé usporiadanie spoločnosti na tomto svete, tu a teraz. Prejavilo sa to aj vo forme organizovaného humanizmu, ktorý si v Nemeckom humanistickom zväze dáva za úlohu “všestrannú podporu humanizmu a humanity na svetskom základe”. Čím väčší je však dopyt po kultúrnych, vzdelávacích a poradných ponukách zväzu, tým nástojčivejšia je otázka vedecky fundovanej profesionality týchto pracovných oblastí.

Doplnkový študijný odbor „Humanistická mravná výchova“

Najzreteľnejšie sa to javí v pracovnej oblasti mravnej výchovy, ktorá t. č. existuje len v Berlíne, o ktorú je však čoraz väčší záujem aj v iných spolkových krajinách.

Kým v prvých dvadsiatich rokoch existencie výučby mravnej výchovy v Berlíne museli stačiť doplnkové, doplňujúce, či rozširujúce kurzy, aby sa zabezpečila kvalifikácia učiteľov tohto odboru, v januári 1999 bol založený Inštitút pre humanistickú mravnú výchovu pod vedením Wilfrieda Seiringa. Už na jeseň r. 1999 sa začal na základe viacročných príprav jeho Vedeckého poradného zboru pre mravnú výchovu doplnkový študijný rok popri zamestnaní. Jeho absolvovanie je berlínskym senátom uznané za rovnocenné so skúškami učiteľskej spôsobilosti. Už týmto študijným odborom sa začala výučba prvkov humanistiky, chápanej ako „vedecké a pedagogické skúmanie sekulárne chápaného humanizmu ako vysokoškolskej disciplíny“ (Horst Groschopp). Vedecký charakter štúdia humanistickej mravnej výchovy je zrejmý predovšetkým z jeho požiadaviek pri skúškach.

Zdôvodnenie a perspektívy

V roku 1997 bola v Berlíne založená Humanistická akadémia. V súčasnosti sú jej členmi viac ako šesťdesiati vedci. Od tých čias prebieha aj široká diskusia o dejinách, prítomnosti a formách sekulárneho humanizmu, o čom svedčí rad úspešných vedeckých podujatí a početné zošity Akadémiou vydávaného časopisu „Humanismus aktuell“. To bol rámec, v ktorom sa od roku 1999 vyvíjajú predstavy, ako má v budúcnosti vyzerať vedecké skúmane humanizmu, a to systematicky až do vybudovania vysokoškolskej disciplíny a univerzitného odvetvia. Podnetné boli pritom bohaté skúsenosti holandských humanistov s ich Univerzitou humanizmu v Utrechte .

V rokoch 2001 a 2002 boli vedecké konferencie na tému humanistika. Ich výsledky a analýzy sú zhrnuté v rozsiahlej štúdii. Odborný posudok tejto štúdie od Friedera Otta Wolfa spája všeobecné odôvodnenie humanistiky v kontexte sekularizácie s touto otázkou: Ako je možná racionálna životná orientácia ľudí bez toho, žeby sa muselo siahať po náboženských alebo tradičných myšlienkových predstavách - keďže zlyhal optimistický názor, že samotný vedecký pokrok ukončí všetky debaty o ľudskej orientácii už tým, že pre všetky konkrétne prípady udá „one best way“ (jednu najlepšiu cestu), ako možno dosiahnuť ciele, ktoré si ľudia dávajú. Takýmto spôsobom sa dá vyriešiť najviac ak pomerne úzky rozsah technických otázok, nie však orientačné otázky o priebehoch a cieľoch ľudského života. Na druhej strane sa takéto otázky nemôžu ponechať individuálnej spontánnosti; musia byť sprístupnené spoločnému preberaniu a ‘kultivácii’ racionálnym dialógom všetkých zúčastnených a postihnutých. To vyžaduje vypracovanie a “pestovanie” náležitých intelektuálnych predpokladov.

Potreba humanistiky ako vysokoškolskej disciplíny vyplýva - ako už bolo naznačené na začiatku - aj z konkrétnej potreby vedecky kvalifikovaných odborných pracovníkov v rozličných humanistických pracovných odvetviach.

Nárok na štátnu podporu humanistiky ako vysokoškolskej disciplíny vyplýva aj z ústavného nároku na také zaobchádzanie s Nemeckým humanistickým zväzom, chápaným ako svetonázorová spoločnosť, akému sa tešia náboženské spoločnosti. Práve berlínske univerzity majú početné teologické katedry a už mnoho rokov pripravujú učiteľov náboženstva v základných študijných odboroch.

Humanistická mravná výchova a poradenstvo ako jadro štúdia

Spoločenská potreba humanistiky je zrejmá predovšetkým vo vzťahu k humanistickej mravnej výchove, ktorú v Berlíne poskytuje viac ako 400 učiteľov. Nový školský zákon, ktorý v Berlíne čo nevidieť vstúpi do platnosti, má zvýšiť požiadavky na kvalifikáciu učiteľov náboženstva a svetonázorov vôbec na vysokoškolskú úroveň. Preto berlínsky zväz humanistov pripravuje návrh na základné štúdium humanistiky na niektorej berlínskej univerzite, ktorého ťažiskom bude humanistická mravná výchova.

Študijná skupina „Humanistika“, ustanovená vo februári 2003 berlínskym krajským výborom zväzu humanistov, pripravuje aj ďalší odbor štúdia - „Humanistické poradenstvo“. Na rozdiel od poradenstva pri sociálnej práci alebo v psychoterapii sa týmto poradenstvom rozumie sekulárny variant k práci kňaza či duchovného. Potreba takýchto ľudí je akútna najmä v nemocniciach a na klinikách, v domoch dôchodcov, hospicoch, v armáde, v polícii a vo väzenstve. Vstupné poradenstvo má miesto aj na sociálnych poradniach a ošetrovniach, bytových úradoch, v jasliach a materských školách, v sociálnej práci v školách i pri ošetrovaní chorých a nevládnych doma.

Pretože potreba vedecky kvalifikovaných odborníkov pre obidva spomínané pracovné odvetvia humanistov bude rásť nielen v Berlíne, ale aj v iných spolkových krajinách Nemecka, bolo by potešiteľné, keby sa do prebiehajúcich diskusií o humanistike zapojili aj iné krajské zväzy humanistov.

* * *

Požiadavky pri skúškach pri doplňovacom štúdiu

“Humanistická mravná výchova”

(výber)

I. Dejiny humanizmu a otázky teoretickej orientácie

  • Dôkladné vedomosti o dejinách a súčasnom stave humanizmu (humanistické stanoviská v dejinách filozofie od antiky až do 20. storočia; kritika humanizmu).
  • Vedomosti o dejinách názorov na svet a o problematike pojmu svetonázor (od mýtu k náboženským a - rozličným - vedeckým obrazom sveta a ich kritike).
  • Dôkladné vedomosti o kritike náboženstiev, o filozofii náboženstiev a o náboženskej vede.
  • Znalosť teórií o podvedomí a o prínose psychológie a psychoanalýzy pre humanizmus.

II. Praktický humanizmus

  • Dôkladné vedomosti o analýze etických problémov každodenného života a možné stratégie ich riešenia.
  • Dôkladné vedomosti o základných stanoviskách filozofickej etiky.
  • Dôkladné vedomosti o organizácii a programe humanizmu doma a v jednotlivých štátoch, ich dôležitosť pre spoločnosť, pre štátne právo a pre formuláciu ľudských práv až po Chartu Organizácie spojených národov.
  • Prehľad o téme humanizmus, estetika a spôsob života (dôležitosť umenia pre humanisticky zameraný spôsob života).

III. Pedagogika výučby mravnej výchovy

  • Prehľad dejín svetského školstva a výučby mravnej výchovy.
  • Dôkladné vedomosti o teóriách morálneho vývoja v detskom a dospievajúcom veku.
  • Dôkladné vedomosti o teórii a metodike výučby mravnej výchovy.
  • Vedomosti o teórii a praxi poradenského rozhovoru o mravnej výchove.
  • Prehľad témy pre- a protifilozofovania s deťmi.
  • Prehľad o spôsoboch výučby humanistickej mravnej výchovy v iných štátoch.

Poznámky prekladateľa:

  1. Široký pojem humanizmu, ktorý je v tejto knihe definovaný na mnohých miestach, síce zahrnuje všeobecnú ľudskosť v zmysle dobrotivosti či poľudšťovania, ale už vo svojom prvotnom razení v dobe začínajúcej renesancie znamenal zásadný odklon od chápania sveta ako diela a javiska činnosti nadprirodzeného (židovsko-kresťanského) boha v zmysle biblie; tvorcom a nositeľom všetkých hodnôt sa stal človek. Zdôrazňujúc toto ponímanie skutočnosti si na základe autorského práva na názov „humanisti” robia nárok ľudia, ktorí neveria na pojmy ako nadprirodzeno, duša, nebo, zázrak atď., teda aj boh; ktorí sa z rozličných dôvodov nazývajú aj bezverci, ateisti, neteisti, agnostici, naturalisti, racionalisti, voľnomyšlienkari, sekulárni humanisti atď. Isteže, aj veriaci môžu byť a spravidla sú humanisti v širšom zmysle slova; presnejšie označenie by však bolo analogické sekulárnym humanistom: „veriaci humanisti”. Ani na Západe nie je takéto používanie pojmu humanizmus ešte celkom bežné, ako o tom svedčia názvy rozličných organizácií ateistov vo svete. Ak však už existujú a zakladajú sa nové univerzity a katedry humanistiky, svedčí to o postupujúcej sekularizácii spoločnosti, ktorá neobchádza ani Slovensko.
  2. Takto prekladám nemecký oficiálny názov učebného predmetu „Lebenskunde”, doslovne „náuka o živote”, pretože nepoznám iný živý slovenský ekvivalent. V budúcnosti pôjde o to, či bude treba, resp. či si niekto bude priať odlíšiť mravnú výchovu na podklade náboženských dogiem od základov na podklade všeobecných slušností.
  3. Univerzita humanistiky v Utrechte bola založená r.1989 a t.č. má 10 profesorov, 80 zamestnancov a 320 študentov. Humanistika sa chápe ako akademické štúdium otázok po zmysle života a humanizácie spoločnosti. Humanistik je potom odborník a školený poradca jednotlivcov, skupín a organizácií, ktoré majú záujem o otázky po zmysle života v humanistickej perspektíve. Študentom sa vštepujú postoje charakterizované otvorenosťou, uvažovaním, mentálnou pružnosťou, vnímavosťou a angažovanosťou, čo sa považuje za hlavné vlastnosti humanistika. - Štúdium trvá 6 rokov a obsahuje odbory: filozofia, etika, psychológia, pedagogika, sociológia, teológia a história. Delí sa na 3 základné roky a 3 roky špecializácie. - Absolventi nachádzajú uplatnenie predovšetkým v sociálnej práci a pomoci a v školstve; mnohí sú poradcami v zdravotníctve, v armáde a vo väzenstve, iní úradníkmi štátnej správy, manažérmi alebo pracujú vo výskume o etických a existenčných otázkach.

Možnosti kontaktu a informácie: j.lovenhardt@uvh.nl; www.uvh.nl; alebo tel. 00 3130 2390175.

* * *

Prameň: Gerd Eggers, Humanistik als Studienfach, Diesseits, č. 62, 2003. aj Humanismus aktuell č. 15, 2004.

tags , ,

Zatiaľ bez komentárov.

Pridaj komentár

Rubriky

Hľadaj

O Zošitoch humanistov

Všetky preklady sú dielom Rastislava Škodu, ak nie je poznamenané inakšie.

Radi uverejníme originálny článok slovenského autora alebo preklad zaujímavého článku z oblasti humanizmu a preľudnenia.

Staršie čísla Zošitov humanistov, ako aj knihy bývalého vydavateľstva Rastislav Škoda, si možno zakúpiť na stránke humanistického kníhkupectva Váš antikvariát.
Adresa:
Vladislav Marušic – ALTERNATÍVA
Za hradbami 18
902 01 Pezinok
Telefónne číslo: 0903 266 221
E-mail: info@vasantikvariat.sk

Vydáva:
Rastislav Škoda
J. Stanislava 8/73
841 05 Bratislava
Telefónne číslo: 0940 346 296
E-mail: rastskoda2@gmail.com

Technická spolupráca: Ján Parada

Archív podľa dátumu