Aká bude Európa a Slovensko v nej?

Tuesday, 2 March 2004 | Zošity humanistov č. 42

Peter Prusák

Dnešnú Európu charakterizuje proces jej integrácie a zatiaľ sa vyznačuje jednotným trhom, spoločnou menou a obchodom. Tento technicko-hospodársky rozvoj sám o sebe neuspokojuje jednotlivé národy, pretože ho sprevádzajú mnohé negatívne javy a zlá.

Problém spočíva v tom, že globálny kapitalizmus sa nevyvíja tak, žeby ho charakterizovala demokracia, sociálna rovnosť, otvorená občianska spoločnosť, právny štát, nezávislý verejný priestor a masové ľudové mimovládne hnutia a organizácie.

Z pohľadu na budúcnosť integrujúcej Európy chýba duchovný rozmer. Poslaním nás, humanistov, je vrátiť Európe ducha - humanistické idey, hodnoty a zásady, aby sa jej nezmocnili na jednej strane bezohľadní technokrati, obchodníci a špekulanti, na druhej strane náboženskí fundamentalisti.

Vatikán znovu objavil Európu a jeho prioritnou úlohou sa stalo dať globalizácii kresťanskú „dušu”, inakšie povedané znovu ju evanjelizovať, rekatolizovať; chce ovplyvňovať všetky oblasti verejného života a stať sa opäť mocou (nová kolonizácia). Pápež Ján Pavol II. prišiel s etickým modelom hospodárstva, ktorý by mal vyriešiť problémy západnej civilizácie. To je ako keby niekto chcel žiť v džungli, ale nepodriadil sa jej zákonom. Pritom by katolícka cirkev musela prehodnotiť o.i. také pojmy ako dobro, zlo, hriech a iné, na ktorých stojí a padá celé kresťanské učenie. Čo oprávňuje katolícku cirkev, aby si mohla nárokovať také jedinečné poslanie a presadzovať ho proti všetkým ostatným? Kde sa berie jej sektárske presvedčenie?

Katolícka cirkev odmieta zmieriť sa s pokračujúcim emancipačným sekularizačným procesom, prebiehajúcim na celom svete. Vo všetkých štátoch sa jednotlivé sféry verejného života vyslobodzujú spod diktátu cirkvi - niekde viac, inde menej, ale všade. Všelikde je na programe dňa oddelenie náboženstva od politiky, cirkvi od štátu; aspoň sa o tom hovorí.

Aj na Slovensku sa vynorili nepriatelia nezávislého verejného priestoru na modeli odluky cirkvi od štátu; zdôrazňujú až nanucujú presvedčenie, že pre morálne konanie ľudí nestačí sloboda svedomia a všetko čo s ňou súvisí. No tento rigorózny postoj spôsobuje, že sa katolícka cirkev dostáva do izolácie, z čoho plynie jej nervozita a nepriateľstvo k ľuďom iného náboženského presvedčenia či svetonázoru.

Akú to Európu chcú mať slovenskí náboženskí fundamentalisti? Jednoznačne kresťanskú na podklade stredovekého vzoru! Vraj ak sa naša historická pamäť neponorí do čias pred Osvietenstvom, potom bude mať nová jednota Európy len povrchné a nepevné základy. A takáto do minulosti zahľadená cirkev si nárokuje právo stať sa garantom budúcej Európy? Žeby sa rozum, veda, technika i sekulárne učenia a hnutia naozaj už boli vyčerpali a nemali čo ponúknuť dnešnej spoločnosti?

Katolícka cirkev chce mať Európu svätcov, t.j. osôb, ktoré vraj vybudovali cirkev. Počas svojho pontifikátu pápež Ján Pavol II. blahorečil 1297 a za svätých vyhlásil 465 cirkevníkov. Do jeho nástupu to bolo 1201, resp. 302 osôb. Bude Európa Európou svätcov a zázrakov? Na blahorečenie treba dva zázraky, na svätorečenie ďalšie dva. Pápež sníva o reevanjelizácii Európy na začiatku tretieho tisícročia každú noc.

Žiaľ, tieto jeho myšlienky nachádzajú v krajinách strednej a východnej Európy úrodnú živnú pôdu, osobitne na Slovensku - hovoria o tom aj jeho opakované cesty na Slovensko. Na to Slovensko, kde náboženskí fundamentalisti odopierajú akúkoľvek vnútornú hodnotu sekularizovanej spoločnosti a jej členom, ľuďom síce bez náboženskej viery, ale schopným rozmýšľať a žiť čestne aj bez pápeža a ostatných autorít katolíckej cirkvi.

Akými formami a prostriedkami sa usiluje katolícka cirkev znovu evanjelizovať či rekatolizovať Európu?

V žiadnom prípade nie formou diskusie a dialógu, ale mocou, dokonca snahou legitimovať si svoj nárok aj na svetskú moc; uzákonením svojej pravdy a morálky bez možnosti ich verifikácie. Avšak jej postoj napr. k židovstvu, islamu a ľuďom bez náboženskej viery ju zbavuje toho nároku! Lebo každá pravda bez verifikácie a oponentúry sa stáva despotizmom, ktorý treba čím skôr zvrhnúť.

Svojím modelom rechristianizácie navrhuje cirkev predstavu uzavretej Európy, t.j. opak ideálu otvorenej Európy. Európy otvorenej všetkým ľuďom všetkých presvedčení a vier, s pluralizmom náboženstiev, filozofií a svetonázorov. Katolícki kresťania nenachádzajú nijaké pozitívne hodnoty v iných náboženstvách a filozofiách (karma, kontemplácia, reinkarnácia, jogínstvo) a z toho vyplýva ich strach pred nimi, ba ž nepriateľstvo voči nim.

V tejto súvislosti je oprávnená otázka, ako bránilo kresťanstvo v minulosti dôstojnosť človeka a jeho neodobrateľné práva; koľko zla napáchalo na účet ľudskosti a ľudských práv? Môže kresťanský duch reprezentovať hodnoty, ktoré sa dnes nazývajú demokracia, sloboda, sociálna spravodlivosť, rovnosť, pluralita, tolerancia - hodnoty, na ktorých má spočívať budúcnosť Európy? Sotva. Nikdy!

Slovenskí náboženskí fundamentalisti a pietisti majú z Európy na týchto základoch a z Ústavy Európskej únie na demokratických občianskych princípoch (ale bez pripomienky svojho Boha a kresťanských koreňov …) strach až hrôzu. Strach ich vedie k militantným výzvam proti inakosti myslenia a presvedčenia, k organizovaniu imunitných mechanizmov proti vírusom ako sekularizmus, ateizmus, liberalizmus, hroziacim preniknúť zo západu na Slovensko. Ich agresívna pozícia svedčí len o tom, že nemajú nič spoločné s ideou tolerancie.

Kresťanstvo nemá všeľudský duchovný charakter a nemôže si teda robiť nárok na výlučný duchovný základ Európy, ktorá má z hľadiska náboženstiev a filozofických smerov pluralitný charakter; len vo Francúzsku žije dnes okolo šesť miliónov moslimov. Ochudobňovanie plurality súčasnej Európy vyhlásil nemecký kancelár Schröder za najväčší zločin.

Ako humanisti nesmieme stratiť kontakt s veľkou európskou humanistickou tradíciou a jej hodnotami. Naopak, naším poslaním je oživiť ich tam, kde pohasínajú, aby sa všade kládli základy nového 21. storočia na racionálnom poňatí človeka a sveta, na priorite vedy, na autonómnej morálke, na rozmanitosti kultúry rozvíjanej jednotlivými suverénnymi národmi a štátmi. Treba rozvíjať demokraciu za masovej účasti obyvateľstva na verejnom živote a na posilňovaní občianskych princípov. Dianie v celej Európe nám nesmie byť ľahostajné. Nesmieme otupieť, nesmieme sa stať pasívnymi voči aktivitám katolíckej a iných cirkví na Slovensku. Treba uchovať vernosť ideám Osvietenstva, zachovať si duchovný nepokoj, odvážiť sa diskutovať o Európe a aj o  Slovensku v nej. Inakšie sa dostaneme do moci netolerantného kresťanstva.

Duchovným korelátom dnešnej Európy sú a budú nie kresťanské, ale všeľudské hodnoty. Našou úlohou je vytvárať všeľudské duchovné hodnoty na princípe rozvoja našich národných kultúr a rozvíjať Slovensko na základe Ústavy, zákonov a kultúry. Človek musí ostať na vrchole hodnôt a tam, kde tam ešte nie je, treba ho tam dostať, aby mohol slobodne prejavovať svoju ľudskú podstatu, svoju dôstojnosť a ľudskosť; aby nemusel hľadať zmysel a cieľ svojho života mimo seba - v najhoršom prípade zakotvovať svoje hodnoty na nadprirodzených bytostiach. Nie menej, ale viac rozumu, kritického myslenia, slobody a občianskych práv tvorí základ budúcej Európy a Slovenska v nej.

tags , ,

Zatiaľ bez komentárov.

Pridaj komentár

Rubriky

Hľadaj

O Zošitoch humanistov

Všetky preklady sú dielom Rastislava Škodu, ak nie je poznamenané inakšie.

Radi uverejníme originálny článok slovenského autora alebo preklad zaujímavého článku z oblasti humanizmu a preľudnenia.

Staršie čísla Zošitov humanistov, ako aj knihy bývalého vydavateľstva Rastislav Škoda, si možno zakúpiť na stránke humanistického kníhkupectva Váš antikvariát.
Adresa:
Vladislav Marušic – ALTERNATÍVA
Za hradbami 18
902 01 Pezinok
Telefónne číslo: 0903 266 221
E-mail: info@vasantikvariat.sk

Vydáva:
Rastislav Škoda
J. Stanislava 8/73
841 05 Bratislava
Telefónne číslo: 0940 346 296
E-mail: rastskoda2@gmail.com

Technická spolupráca: Ján Parada

Archív podľa dátumu