Homeopatia: prepis textu televíznej relácie BBC

Wednesday, 10 March 2004 | Zošity humanistov č. 42

BBC

Dňa 9. novembra 2002 vysielala britská televízia BBC v rámci vedecko-naučného programu Horizont sériu scén o homeopatii. Toto je prepis textu základnej scény, v ktorej vystupovali skutočné historické osobnosti, zapojené do diania okolo homeopatie a osobitne autor hypotézy o „pamäti vody”, Dr. Benveniste.

Rozprávač (Neil Pearson): Tento týždeň robí Horizont niečo celkom nové. Po prvý raz uskutočňujeme svoj vlastný experiment: Testujeme druh medicíny, ktorá by mohla zmeniť svet. Keby boli výsledky pozitívne, musel by mám dať tento pán milión amerických dolárov.

James Randi (vyšetrovateľ paranormálnych javov): Urobte tento test, dokážte, že to funguje a vyhráte milión dolárov.

Rozprávač: Ale ak budú výsledky negatívne, potom milióny ľudí, vrátane niektorých najslávnejších a najvplyvnejších na svete, vyhadzovali - a vyhadzujú - svoje peniaze von oknom. Udalosti, ktoré viedli Horizont k súťaži o milión, začali v laboratóriu profesorky Madeleine Ennisovej, ktorá udávala, že zistila niečo nemožné.

Prof. Madeleine Ennisová (Queen’s University, Belfast): Bola som nevýslovne prekvapená a mala som naozaj veľký pocit nedôvery.

Rozprávač: Jej práca sa týka druhu medecíny, ktorá sa protiví zákonom vedy.

Walter Stewart (chemik-výskumník): Ak sa ukáže, že Madeleine Ennisová má pravdu, znamená to, že veda prehliadla čosi veľmi dôležitého.

Rozprávač: Prebudila k životu jednu z najväčších kontroverzií posledných rokov.

Prof. Bob Park (University of Maryland): Výsledky pokusov Madeleine Ennisovej nemôžu byť správne. Chcem povedať, že sú absurdné, že nedávajú zmysel.

Madeleine Ennisová: Nemám nijaké vysvetlenie pre to, čo sa stalo. Ide však o vedu. Keby sme poznali odpovede na položené otázky, nenamáhali by sme sa robiť pokusy.

Rozprávač: Ide o vec, s ktorou sa môžete stretnúť v Británii na každom kroku: o homeopatiu. Homeopatia nie je nijaká bezvýznamná okrajová viera. Je staršia ako 200 rokov a používajú ju milióny ľudí vrátane prezidentov a popových hviezd. Dokonca sa jej pripisuje k dobru, že pomohla Davidovi Beckhamovi prekonať poranenie členka a kráľovská rodina ju nadšene používa od čias kráľovnej Viktórie. Je to však aj vedecká záhada. Tajomnou ju robia jej dva základné princípy formulované v 18. storočí. Prvý princíp znie, že pri pátraní po liečbe máte hľadať látku, ktorá zapríčiňuje príznaky ako pri vašej chorobe. To je princíp, že podobné sa lieči podobným, po latinsky: similia similibus curantur.

Dr. Peter Fisher (homeopat anglickej kráľovnej): Napríklad pri prechladnutí a sennej nádche používame často Allium cepa, čo je cibuľa. Prečo? Pretože poznáme následky krájania cibule: vieme, že oči bolestivo slzia, z nosa tečie sopeľ, kýchame a tak používame Allium cepa, cibuľu, pri prechladnutí, ktoré má podobné príznaky.

Rozprávač: Teória, že podobné sa lieči podobným, viedla k používaniu tísícok rôznych látok, s ktorých niektoré sú čudesné.

Dr. Lionel Milgrom (homeopat): V podstate môžete pripraviť homeopatickú medecínu z absolútne všetkého, čo je rastlinného pôvodu.

Peter Fisher: Z ľuľkovca zlomocného (Atropa belladonna).

Lionel Milgrom: Zo zvierat.

Peter Fisher: Z hadieho jedu.

Lionel Milgrom: Z minerálov.

Peter Fisher: Z uhličitanu vápenatého, čo je obyčajné stavebné vápno.

Lionel Milgrom: Z chorobných produktov.

Peter Fisher: Z tuberkulóznej uzliny kravy.

Lionel Milgrom: Z radiácie.

Rozprávač: Potom však homeopati zistili, že mnohé z používaných látok sú jedovaté a tak ich začali riediť. Toto viedlo k neobyčajnej druhej zásade homeopatie: čím viac riedite homeopatický liek, tým účinnejším sa stáva, ale len ak to robíte špeciálnym spôsobom. Metóda, ktorú homeopati dodnes používajú, sa volá sériové riedenie. Kvapka pôvodnej látky, či je to hadí jed alebo kyselina sírová, sa pridá do 99 kvapiek vody alebo alkoholu. Táto zmes sa potom prudko potrasie. Tu sa to bude robiť strojovo, ale homeopati tradične tlčú skúmavku o tvrdú podložku. Nech je tomu akokoľvek, homeopati veria, že toto tlčenie je rozhodujúcim momentom. Pritom sa vraj liečivá sila z pôvodnej látky nejakým spôsobom prenáša do vody. Výsledkom je zmes zriedená stokrát.

Lionel Milgrom: Toto prvé zriedenie sa volá 1C, to je jeden diel na sto (po latinsky centum). Potom zoberiete toto riedenie 1C a zriedite ho v ďalších 99 častiach vody, čím dostanete riedenie 2C.

Rozprávač: Pri 2C je liek riedený v pomere jedna časť na 10 000, ale homeopati pokračujú v riedení, až sa príde k bodu, kde prepukne konflikt s vedou. Pri 6C je liek zriedený milión miliónovkrát. To zodpovedá jednej kvapke v 20 plaveckých bazénoch. Ďalších 6 riedení vám dá 12C a to zodpovedá jednej kvapke v Atlantickom oceáne, no ani to nie je dosť pre mnohé homeopatické medecíny. Typické riedenie je 30C, čo je skutočne už astronomické číslo, nielen riedenie.

Bob Park: Jedna kvapka do všetkých oceánov Zeme by dala väčšiu koncentráciu ako toto. Musel by som ísť mimo planéty, aby som dostal takéto zriedenie.

Rozprávač: Ale homeopati veria, že jedna kvapka tejto ultra zriedenej - dalo by sa povedať nepredstaviteľne zriedenej - zmesi na kocke cukru vás môže vyliečiť. Homeopatia je preto taká kontroverzná, lebo veda hovorí, že to všetko nemá nijaký zmysel.

Bob Park: Existuje totiž hranica, po ktorú sa dá každá látka riediť. Môžeme riediť len do toho bodu, keď nám ostane jediná molekula. V ďalšom riedení nebudeme mať pravdepodobne už ani túto jednu molekulu.

Walter Stewart: Je možné spočítať, koľko molekúl je prítomných v homeopatickej dávke a zarážajúca odpoveď znie, že žiadna. Šanca, že je tam jedna jediná molekula, je menšia ako jedna k miliónu, respektíve jedna k miliarde.

Rozprávač: Molekula je najmenšia časť látky, ktorú môžete mať, a tak ak niečo má mať nejaký účinok, bežná veda hovorí, potrebujete z toho najmenej jednu molekulu.

Walter Stewart: Veda mnohými pokusmi dokázala, že ak nejaký liek účinkuje, je to vždy cestou vzájomného pôsobenia medzi molekulou a organizmom, a tak zistenie, že niekde nie je žiadna molekula, znamená, že tam nemôže byť ani účinok.

Rozprávač: Preto sú medzi sebou veda a homeopatia už viac ako sto rokov vo vojne. Homeopati tvrdia, že ich preparáty majú liečivú silu. Veda tvrdí, že ich preparáty sú len voda. A tu z čista jasna prichádza vedec, ktorý hovorí, že homeopati majú nakoniec pravdu. Jacques Benveniste bol jedným z francúzskych vedeckých superhviezd. K jeho menu sa viazal rad vedeckých objavov a mnohí ho považovali za kandidáta na Nobelovu cenu.

Jacques Benveniste (Institut national de la Recherche Médicale): Považovali ma, nuž vo francúzštine máme na to zvláštny výraz, za nobelizovateľného, čo znamená, že sme mohli dostať Nobelovu cenu. Robil som rozsiahly výskum, viedol som veľký tím vedcov, mal som veľa finančných prostriedkov a tak som bol veľmi úspešnou osobnosťou.

Rozprávač: Benveniste bol expertom v oblasti alergológie;  osobitne sa venoval štúdiu jedného typu krvných buniek, zúčastňujúcich sa alergických reakcií - bazofilov. Keď prídu vaše bazofily do styku s látkou, na ktorú ste precitlivelý, aktivujú sa a vyvolajú typické príznaky. Benveniste vypracoval test, ktorým sa dá zistiť, či je niekto na niečo alergický alebo nie. Pridal do reakcie farbivo, ktoré farbí na modro len inaktívne bazofily, takže spočítaním modrých buniek mohol určiť, či došlo k reakcii. A tu sa začalo diať niečo naprosto neočakávané.

Jacques Benveniste: Jedna laborantka mi jedného dňa hovorí, že tomu nerozumie: že rozriedila látku, ktorá aktivuje bazofily, natoľko, že by už nemala pôsobiť, ale že ona pôsobí.

Rozprávač: Laborantka zobrala chemikáliu a zriedila ju vodou asi tak, ako to robia homeopati. Výsledný roztok mal byť natoľko riedený, že už nemal mať účinok, no čudo, reakcia tu bola. Bazofily boli aktivované. Benveniste vedel, že to nemalo byť možné.

Jacques Benveniste: Pamätám sa, že som jej na to povedal, že je to voda, a tak to nemôže reagovať.

Rozprávač: Celý Benvenisteho tím bol vyvedený z miery. Museli zistiť, čo sa to tu deje a urobili stovky vyšetrení, na základe ktorých si povedali, že urobili neobyčajný objav. Zdalo sa im, že keď sa nejaká chemikália rozriedi do homeopatických hodnôt, vyjde z toho voda špeciálneho druhu. Táto sa nebude chovať ako obyčajná voda, ale stále bude reagovať tak, ako keby obsahovala pôvodnú látku. Bolo to, ako keby si voda pamätala látku, ktorú raz obsahovala - preto Benveniste nazval tento jav „pamäť vody”. Konečne tu bol vedecký dôkaz, že homeopatia môže pôsobiť! No Beneviste vedel aj to, že je to nadmieru radikálna myšlienka a že treba ísť predpísanou cestou, ak sa majú jeho výsledky brať seriózne aj vo vedeckých kruhoch. Musel ich publikovať vo vedeckom časopise.

Jacques Benveniste: Výsledok výskumnej práce neexistuje, kým ho neakceptuje vedecká komunita. To je ako byť dobrým operným spevákom a spievať vo svojej kúpelni. Je to pekné, ale nie je to Scala v Miláne, Met v New Yorku alebo Opera v Paríži.

Rozprávač: Takže Benveniste poslal svoju prácu do najprestížnejšieho časopisu sveta, do časopisu, ktorý viac ako 100 rokov podáva správy o všetkých veľkých vedeckých objavoch: do Nature.

Sir John Maddox (vydavateľ Nature v rokoch 1980-1995): Nature je publikácia, ktorú každý uznáva ako miesto, ktoré zaručuje publicitu toho najlepšieho druhu.

Rozprávač: Takto skončili výsledky Benvenisteho výskumu v rukách jednej z najmocnejších osobností vedy, vtedajšieho vydavateľa Nature, sira Johna Maddoxa. Maddox vedel, že pamäť vody je vedecký nezmysel, ale nemohol jednoducho ignorovať prácu takého uznávaného vedca; dlho si lámal hlavu nad tým, čo robiť. Nakoniec sa rozhodol.

Sir John Maddox: Súhlasil som, že uverejníme jeho článok, ak nás pustí preveriť svoje laboratóriá - a on na moje prekvapenie súhlasil.

Rozprávač: A tak sa v júni 1988 na stránkach Nature objavil Benvenisteho článok. Zapríčinil vedeckú senzáciu. Benveniste sa stal slávnou osobnosťou. Jeho pamät vody bola na celom svete na prvých stránkach novín. Zdalo sa, že našiel dôkaz, ktorý robí homeopatiu vedecky prijateľnou - ale príbeh sa tým vôbec neskončil. Benveniste súhlasil s návštevou tímu zostaveného redakciou Nature, a to bolo rozhodnutie, ktoré mal oľutovať. Maddox sa pustil do zostavy svojho tímu vyšetrovateľov a jeho voľba odhalila jeho podozrenie. V prvom rade povolal Waltera Stewarta, kritického vedca a odhaľovača omylov. Ale jeho druhá voľba vyvolala priam rozruch: bol to James Randi.

Jacques Benveniste: Hľadal som vo svojich knihách a odborných časopisoch, ale nenašiel som nijakého vedca menom Randi.

Rozprávač: Veď úchvatný Randi ani nie je vedec, je to mág a nie len obyčajný kúzelník. Okrem toho je arciskeptik, zaťatý odporca všetkého nadprirodzena.

Jacques Benveniste: Zavolal som Johna Maddoxa a pýtal som sa ho, čo to má znamenať; povedal som mu, že som si myslel, že príde s vedcami diskutovat o vede.

Rozprávač: Ale Randi cítil, že práve on je správym mužom pre túto prácu. Nie raz už ohromil svojimi trikmi typu ohýbanie lyžičky aj skúsených vedcov.

James Randi: Vedci nerozmýšľajú vždy racionálne a priamo. Sú to ľudia ako všetci iní. Môžu pomýliť aj sami seba.

Rozprávač: Takto sa Randi stal druhým detektívom.

James Randi: Skoro neuveriteľné.

Rozprávač: A tak 4. júla 1988 prišiel tím vyšetrovateľov do Paríža pripravený na rozhodujúce zmeranie síl.

Sir John Maddox: Prvé, čo sme urobili, bolo zasadnúť si okolo okrúhleho stola v Benvenisteho laboratóriu. Benveniste nám pripadal ako filmová hviezda.

James Randi: Mne pripadal ako roztomilý kontinentálny džentlmem. Je to veľká osobnosť. Veľmi sa vie ovládať.

Jacques Benveniste: Boli sme úplne uvoľnení, veď nebolo dôvodu, prečo by všetko nemalo byť v poriadku.

Rozprávač: Prvá úloha pripadla Benvenistemu a jeho tímu: pod pozorným dohľadom Randiho najprv oni predviedli svoj pokus. Pripravili dva rady skúmaviek s homeopatickou a obyčajnou vodou. Ak bude mať homeopatická voda skutočne iný účinok ako obyčajná, bude to potvrdenie pôsobenia homeopatie. A stalo sa: Keď vytvorili z výsledkov graf, bolo zrejmé, že sa pokus podaril.

James Randi: Na krivke bolo vidieť výrazné vrcholy, výsledky dokazovali aktivitu, myslím tým, že boli veľmi, veľmi pozitívne.

Walter Stewart: Na výsledkoch bolo zarážajúce, že opakovali tvrdenie a dokazovali, že homeopatické riedenie, v ktorom nie je ani jedna molekula účinnej látky, môže mať akýsi druh účinku.

Rozprávač: Maddox si však všimol, že laboranti vedeli, ktoré skúmavky obsahovali homeopatickú a ktoré obyčajnú vodu; možno to - čo aj neuvedomele - ovplyvnilo výsledok; požiadal ich, aby pokus zopakovali. Tento raz budú skúmavky označené tajným kódom, takže nikto nebude vedieť, čo je v ktorej, s čím pracuje.

James Randi: Išli sme pracovať do izolovanej miestnosti a okná do haly sme zalepili novinovým papierom. Pri pokusoch nemal do laboratória prístup nikto cudzí.

Walter Stewart: Urobili sme záznam o tom, čo je v ktorej očíslovanej skúmavke a dali sme ho do obálky, ktorú sme zapečatili, takže ju nikto nemohol otvoriť ani zameniť.

Rozprávač: V tejto chvíli sa vyšetrovanie stávalo tajomným až neskutočným a zatajovanie kódu sa nečakane komplikovalo.

James Randi: Walter a ja sme vystúpili na dvojitý rebrík a obálku s kódom sme prilepili na strop miestnosti, kde bola všetkým na očiach.

Walter Stewart: A ostala tam počas celého trvania pokusu.

Jacques Benveniste: Lepenie obálky s kódom na strop bolo vrcholom smiešnosti. To sa nijako neznáša s vedou.

Rozprávač: Až keď bol kód mimo dosahu kohokoľvek, mohol sa pokus začať.

Jacques Benveniste: Bol to hotový blázinec. Randi predvádzal magické kúsky!

James Randi: Možno. Asi som urobil pár kúzelníckych trikov s nejakými predmetmi, ale to len nato, aby som uľahčil atmosféru.

Rozprávač: Po čase boli analýzy hotové. Prišiel čas zlomiť kód, otvoriť obálku a pozrieť sa, ako dopadol tento pokus. Benveniste a jeho tím prekypovali optimizmom.

James Randi: Panebože, to vám mala to byť oslava! Podávali sa račie klepetá a veľké fľaše šampanského, ozajstné magná, čakali na ľade.

Walter Stewart: Boli sme pozvaní na úžasnú hostinu. Samozrejme tam bola aj tlač v podobe množstva reportérov.

James Randi: John, Walter a ja sme sa občas pozreli jeden na druhého a naše pohľady hovorili, že ak ten pokus nedopadne tak, ako sa čaká, bude z toho všetkého veľmi nepríjemná blamáž.

Walter Stewart: Konečne prišlo na rad dekódovanie výsledkov.

James Randi: Pri stole zavládlo veľké vzrušenie. Všetky pohľady sa sústredili na jeden bod, na obálku.

Rozprávač: Benveniste si bol istý, že výsledky podporia homeopatiu a dajú mu osobne za pravdu.

James Randi: To sa však nestalo. Práve naopak.Výsledok bolo dokonalé fiasko.

Sir John Maddox: Povedali sme, že výsledky sú negatívne …

Walter Stewart: … a nálada v laboratóriu sa zmenila na opak. Ľudia prepukávali do plaču.

James Randi: Zavládla deprimujúca stiesnenosť.

Rozprávač: Vyšetrujúci tím napísal správu, v ktorej vytkol Benvenistemu, že robí vedu zlým spôsobom a že tvrdenie o pamäti vody je klam. Benvenisteho vedecká reputácia bola razom zruinovaná.

Jacques Benveniste: Každý hneď uveril, že som sa vo všetkom mýlil. To je ako keď vás prepustia. Telefón vám už nezazvoní. To je ako s herečkami, keď jedna vyjde z módy, jej telefón je tiež navždy ticho.

Rozprávač: Dnes je pamäť vody zabudnutá vec. Veda nanovo vyhlásila homeopatiu za nemožnosť -  ale napodiv, neviedlo to k jej zániku. Naopak, homeopatia sa rozrastá. Od Benvenisteho aféry sa predaj homeopatických preparátov výrazne zvýšil. Homeopatia sa stala módnou voľbou životného štýlu, jednou z tých starostlivých, celkom prirodzených medicín, ktoré sú v 21. storočí populárnejšie ako boli kedykoľvek predtým. Napriek skepticizmu vedcov ju milióny ludí používajú a veria, že im pomohla, ako napríklad Marie Smithová. Pred pätnástimi rokmi diagnostikovali u nej lekári smrteľnú krvnú chorobu.

Marie Smithová: Išlo mi v prvom rade o  deti. Keď som sa na ne dívala, musela som si pomyslieť, že jedného dňa tu pre ne nebudem. To bolo na tom to najhoršie.

Rozprávač: Marie vyskúšala všetko, čo poskytuje konvenčná medecína vrátane drog a chirurgie. Ukázalo sa, že nič nepomohlo. Potom skúsila homeopatiu. Zobrala liek vyrobený z kuchynskej soli.

Marie Smithová: A bolo to, ako keby ma niekto uložil do truhly a potom ma z nej vybral. Priam som pocítila zmenu a kvalita môjho života sa zrazu úplne zmenila.

Rozprávač: Od tých čias je Marie zdravá a nepochybuje, že jej pomohla homeopatia.

Marie Smithová: Viem, že mi to zachránilo a celkom zmenilo život; som teraz šťastná a teším sa z vnúčat, čo som nikdy nepredpokladala.

Rozprávač: Prípadov ako Marie sú tisíce a predstavajú pre vedu veľký problém. Ak je homeopatia vedecký nezmysel, ako je možné, že toľko ľudí zrejme vyliečila? Odpoveď môže byť v čudesnom a mocnom placebo efekte. Placebo efekt je jeden z naj-zvláštnejších fenonénov vedy. Lekári už dávno vedia, že niektorí pacienti môžu byť vyliečení tabletkami, ktoré neobsahujú vôbec žiadnu aktívnu zložku, iba, povedzme, čistý cukor, čo nazývajú placebom. A zaznamenali aj ďalšiu hádanku: že väšie pilulky pôsobia lepšie ako menšie a farebné lepšie ako biele. Kľúčom na vysvetlenie je púha viera, že pilulky pomôžu. Toto uvolňuje v mysli určité sily, ktoré redukujú stres a tým zlepšujú zdravie.

Bob Park: Stresové hormóny spôsobujú, že sa cítite zle. Vo chvíli, keď sa zbavíte pocitu úzkosti, zníži sa vo vašej krvi hladina stresových hormónov a cítite sa lepšie; to je fyziologická reakcia.

Rozprávač: Vedci veria, že samotný akt brania homeopatického lieku vyvolá u ľudí pocit, že sa cítia lepšie; ale homeopatia má aj iné cesty na zníženie stresu.

Lionel Milgrom: A je nejaká určitá časť dňa, keď máte zlé pocity?

Pacient: Nie.

Rozprávač: Rozhodujúca čast homeopatickej liečby je porada.

Lionel Milgrom: Hlavná vec pri homeopatickom interview je to, že venujeme veľa času rozprávaniu s chorými a načúvaniu ich ponosám. Kladieme im otázky, ako jedia, ako spia, aké starosti majú a čo ich trápi; dávame im rady, ako riešiť problém ich stresu.

Pacient: Cítim, že potrebujem niečo prírodnejšie.

Lionel Milgrom: Veru , veru …

Rozprávač: A tak je väčšina vedcov presvedčená, že ak homeopatia funguje, je to na základe placebo efektu.

Bob Park: Pokiaľ ja viem, homeopatia je jediná vec, ktorá je zaručene perfektným placebom: v tomto lieku nie je žiadne liečivo.

Rozprávač: Zdá sa to byť dokonalým vysvetlením. Ale homeopatia funguje aj vtedy, keď by placebo nemalo pôsobiť - napríklad, keď pacient nevie, že berie liek, ako je to pri deťoch a zvieratách. V celom štáte sa zvieratá liečia homeopatickými preparátmi. Teľné kravy dostávajú rozriedený sépiový atrament, ovce dostávajú homeopatické striebro na liečbu očných infekcií, prasiatkam sa dáva síra, aby stučneli. Stále rastúci počet veterinárov verí, že toto je medicína budúcnosti; napríklad Mark Elliot, ktorý používa homeopatiu odvždy a pri všetkých druhoch zvierat.

Mark Elliot (homeopatický veterinár): V prvom rade sú to psy a kone, ale liečime aj mačky, malé hlodavce, králiky, morčatá, dokonca aj plazy; liečil som aj slona so zápalom kĺbov a počul som, že kolegovia liečili žirafy. Homeopatia funguje pri každom druhu zvierat rovnako ako u ľudí.

Rozprávač: Mark si vzal za úlohu dokázať, že homeopatia funguje. Rozhodol sa študovať u koní Cushingovu chorobu, ktorá je druh rakoviny. Liečil ich všetky rovnakým homeopatickým preparátom. Výsledky boli pozoruhodné.

Mark Elliot: Dosiahli sme 80 %-ný úspech, čo je veľa, pretože sa to dá porovnať s výsledkami liečby modernými chemickými liečivami.

Rozprávač: Pre Marka je to jasný dôkaz, že homeopatia nemôže fungovať na základe placebo efektu.

Mark Elliot: Zvieraťu sa nedá vysvetliť, prečo mu liečba pomôže alebo by mohla pomôcť. A preto keď vidím pozitívny výsledok u koňa alebo u psa, je to pre mňa presvedčivý dôkaz, že homeopatia nie je placebo, ale že funguje.

Rozprávač: No Markov malý pokus nepresvedčuje skeptikov. Potrebujú oveľa viac a predovšetkým presvedčivých dôkazov, kým uveria, že homeopatické preparáty sú čosi viac ako čistá voda.

James Randi: Počul som povedať, že nezvyčajné tvrdenia vyžadujú nezvyčajne dobré dôkazy. To je pravda. Napríklad vám poviem, že doma na Floride v Spojených štátoch mám v záhrade kozu. To si môžete ľahko preveriť. Vyzerá to ako koza, smrdí to ako koza, takže prípad je v zásade vyriešený; ale keď poviem, že tam mám jednorožca, to je už iná vec. To je nezvyčajné tvrdenie.

Rozprávač: Tvrdenie, že homeopatická voda dokáže niekoho vyliečiť, je pre vedcov rovnako nepravdepodobné ako nájsť v záhrade jednorožca.

James Randi: Ba veru, je tam jednorožec: len ho volajú homeopatia!

Rozprávač: Homeopatia vyžaduje veľmi vysoké štandardy dôkazu. Vo vede je najlepším dôkazom prísny pokus, porovnávajúci liek s placebom a v posledných rokoch sa také pokusy robili aj s homeopatiou. David Reilly je lekár s bežnou praxou, ktorého zaujali tvrdenia homeopatov. Zaumienil si podrobiť homeopatiu testu a rozhodol sa pre sennú nádchu. Homeopatia aj konvenčná medecína používajú na liečbu sennej nádchy peľ. Pri homeopatii je odlišné len riedenie.

Dr. David Reilly (Glasgow Homeopathic Hospital): Jediný rozdiel je v tom, že príprava peľu homeopatickou metódou sa deje až do bodu, res. ďaleko za bod, keď už zmes neobsahuje ani jednu molekulu východiskového materiálu. S istotou som predpokladal, že takto rozriedené preparáty boli placebá.

Rozprávač: David Reilly vybral 35 chorých so sennou nádchou. Polovici z nich podal homeopatický preparát z peľu, polovici placebo, t.j. kocky cukru s kvapkou vody. Nik nevedel, čo je čo. Pacienti si štyri týždne zapisovali do denníka, aké mali príznaky. Otázka znela: budú medzi nimi rozdiely?

David Reilly: Na naše všeobecné prekvapenie sme bezpečne zistili, že chorí s aktívnou medikáciou vykazovali podstatne väčšie zníženie príznakov ako chorí dostávajúci placebo. Podľa týchto výsledkov liek pôsobil.

Rozprávač: V snahe byť absolútne prísny sa Reilly rozhodol pokus opakovať a mal ten istý výsledok. Potom išiel ďalej a testoval iný druh alergie. Výsledky boli opäť pozitívne. Ale napriek všetkým týmto štúdiám väčšina vedcov odmieta brať jeho výskum na vedomie.

David Reilly: Ukázalo sa, že v určitých mozgoch ani 100, ani 200 prípadov nezmení spôsob myslenia. Preto som skeptický a myslím si, že ak nestačilo na zmenu 200 prípadov, nebude ich stačiť ani 400.

Rozprávač: Výsledky Reillyho pokusov sa neprijímajú preto, lebo jeho záver nemá vedecké vysvetlenie. Skeptici poukazujú na zjavný problém: stále chýba dôkaz, ako, akým spôsobom môže pôsobiť niečo, čo je čistá voda.

Bob Park: Ak pripravíte liek na základe poznatkov o fyziológii, neprekvapí nás, keď bude pôsobiť. Ak prídete bez vysvetlenia, ako to funguje, a tvrdíte, že to funguje, nebudeme to brať seriózne.

Rozprávač: Ak má homeopatia presvedčiť vedu, musí objasniť mechanizmus svojho pôsobenia, musí nájsť niečo, čo vysvetlí, ako môže homeopatická voda niekoho vyliečiť. To znamená dokázať, že voda naozaj má pamäť, ako to svojho času formuloval Benveniste. A tu sa jedného dňa objavil vedec, resp. vedkyňa, ktorá sa podujala podať tento dôkaz. Madeleine Ennisová nemala nikdy veľa času na homeopatiu. Ako profesorka farmakológie v podstate vie, že je to vedecky nemožné.

Madeleine Ennisová: Som celkom bežná výskumníčka. Nemám nijaké skúsenosti s nekonvenčnými liečbami a nemám ani v úmysle venovať sa im.

Rozprávač: No na jednej konferencii počula Ennisová jedného francúzskeho vedca prednášať záhadné výsledky, zdajúce sa ukázať, že voda má pamäť.

Madeleine Ennisová: Mnohí z nás boli neuveriteľne skeptickí voči týmto nálezom. Povedali sme mu, že pri jeho pokusoch niečo nesedelo a že jednoducho neveríme tomu, čo nám tu predkladá.

Rozprávač: Odpovedal výzvou.

Madeleine Ennisová: Požiadal ma, aby som preverila jeho hypotézu, ak som tak presvedčená o svojom názore.

Rozprávač: Ennisová vedela, že pamäť vody sa protiví zákonom vedy, ale bola presvedčená, že vedec musí byť vždy pripravený preveriť nové myšlienky. Tak sa skeptická Ennisová dostala k testovaniu základného tvrdenia homeopatie. Urobila skoro identický pokus ako Benveniste, použijúc rovnaký druh krvných buniek. Pridala chemikáliu, histamín, rozriedený až do homeopatických hodnôt. Rozhodujúca otázka: Budú mať aj tieto nejaký účinok na bunky? Musela počítať bunky po jednej, aby zistila, na ktoré zapôsobila homeopatická voda. Výsledky boli mystifikujúce: homeopatická voda nemohla mať ani jednu molekulu histamínu, ale na bunky stále pôsobila!

Madeleine Ennisová: Iste to nebol výsledok, ktrorý som si priala a ktorý som rada videla.

Rozprávač: Tu si Ennisová pomyslela, či ručné počítanie buniek nezapríčinilo omyl a opakovala pokus za použitia automatického systému na počítanie buniek; výsledok bol opäť pozitívny.

Madeleine Ennisová: Bola som prekvapená, neveriaca a pociťovala som nedôveru, ale vedela som, ako sa pokusy robili a nenachádzala som na našej práci nijakú chybu.

Rozprávač: Nakoniec sa ukazovalo, že výsledky potvrdzujú predpoklad, že voda má pamäť. Bolo to presne to, v čo dúfali homeopati.

Peter Fisher: Keby sa tieto výsledky všeobecne prijali, revolucionovalo by to  názor na homeopatiu. Homeopatia by sa stala názorom, ktorý sa narodil pred svojím časom!

Lionel Milgrom: To je osobitne vzrušujúce, lebo to by svedčilo, že Benveniste mal pravdu.

Rozprávač: Ale ukazuje sa, že je to tak. Konečne je tu dôkaz uznávaného vedca, že homeopatická voda má skutočne biologický účinok! Tvrdenia homeopatie môžu byť konečne uznané za pravdivé! No pozor! Na ultraskeptika Randiho to nerobí nijaký zvláštny dojem.

James Randi: Je toľko spôsobov, ako môžu byť omyly neúmyselné! Všelijaké interferencie či intervencie sú vždy možné.

Rozprávač: Ako časť svojej kampane preverovať bizarné tvrdenia sa náš Randi už dávno rozhodol pridať k slovám peniaze. Na svojej webstrane vyhlasuje prísľub:  dá jeden milión amerických dolárov každému, kto dokáže pravdivosť niečoho, čo je vedecky nemožné.

James Randi: Nie je to lacný divadelný efekt. Divadelné to je, ale má to cenu jedného milióna dolárov.

Rozprávač: Dokázať, že voda má pamäť, by sa iste kvalifikovalo do súťaže o milión dolárov. Kto chce túto cenu vyhrať, má len opakovať Ennisovej pokus za kontrolovaných podmienok v prítomnosti Randiho; dosiaľ sa nikto neprihlásil.

James Randi: Kde sú všetky tie homeopatické laboratóriá, kde sú biologické laboratóriá všade po svete, kto povie, že tá voda je skutočnosť, kto chce vyhrať milión dolárov? Nik sa nehlási.

A tak sa Horizont prihlásil, že prijme Randiho výzvu. Zhromaždili sme expertov z popredných britských vedeckých ústavov, aby nám pomohli opakovať Ennisovej experiment. Za najprísnejších podmienok preveria, či nájdu nejaký dôkaz, že voda má pamäť. Zo Spojených štátov sme priviedli Jamesa Randiho, aby bol svedkom všetkého diania a zašli sme aj na najslávnejší vedecký ústav na svete, na Royal Society, do Kráľovskej spoločnosti. Jej viceprezident, sir John Enderby, súhlasil, že bude za nás na experiment dozerať.

Prof. John Enderby: … a čo sa týka experimentátorov, budú mať na skúmavkách samozrejme úplne rozdielne čísla …

Rozprávač: A keďže je v stávke jeho milión dolárov, James Randi si chce byť istý, že nikde nebude miesto pre omyl.

James Randi: Uspokojuje ma opatrenie, že budem mať pod dozorom kód originálnych vzoriek. Som pripravený akceptovať pozitívne výsledky v oblasti homeopatie, astrológie alebo hocktorej inej pseudovedy. Nemám tie veci rád, ale musím byť pripravený ich akceptovať.

Rozprávač: Prvý krok je príprava roztokov. Išli sme do laboratórií University College London, kde to pre nás robí profesor Peter Mobbs. Homeopatické riedenia histamínu pripravuje opakovaným riedením jednej kvapky roztoku do 99 kvapiek vody.

Peter Mobbs: OK, teraz prenášam 0,1 ml histamínu do 9,9 ml destilovanej vody a špičku odhadzujem.

Rozprávač: Na porovnanie potrebujeme kontrolné skúmavky, ktoré nikdy neprišli do styku s histamínom. Tieto začína Peter s čistou vodou.

Peter Mobbs: Už sa to robí.

Rozprávač: V tomto štádiu sa roztok riedi na pomer 1:100, to sa nazýva 1C. Máme tu 10 skúmaviek. V polovici bude voda riedená vodou, to sú kontrolné skúmavky; v polovici bude histamín riedený vodou. Všetky sa dobre potrasú, čo je pri homeopatii  rozhodujúci krok. Teraz Peter každú skúmavku riedi ďalej, to bude 2C. Potom 3C a tak ďalej až po 5C.

Peter Mobbs: Histamín je teraz riedený v pomere 1 ku desaťtisíc miliónom. Ostáva ho tam pár molekúl, ale nie veľa.

Rozprávač: V tomto štádiu sme požiadali profesora elektroinžinierstva Hugha Griffithsa, aby náhodne, bez plánu a akej-koľvek pravidelnosti, označil každú skúmavku. Odteraz len on má kód, t.j. vie, v ktorej skúmavke je homeopatický roztok a v ktorých je voda.

Hugh Griffiths: OK, tak tu je záznam o tom, čo je kde. Zabalím ho do alumíniovej fólie a zalepím ho do tejto obálky.

Rozprávač: Nasleduje časove náročná úloha pripraviť ozajstné homeopatické riedenia. Výskumníčka UCL Rachel Pearsonová berie každú skúmavku a riedi ju - najprv na 6C. To zodpovedá jednej kvapke do 20 plaveckých bazénov. Potom na 12C - to je jedna kvapka do Atlantiku. Potom na 15C - to je jedna kvapka do všetkých oceánov sveta. Dosiahlo sa riedenie jedna  ku milión milión milión milión miliónov. Niektoré sa ďalej riedili na 18C. Každá skúmavka, bez ohľadu na to, či vzišla z histamínu alebo vody, podstúpila tú istú procedúru. Profesor Enderby sám označuje každú skúmavku, aby sa vylúčila akákoľvek možnosť podvodu. Výsledok je 40 skúmaviek, z ktorých žiadna nemá obsahovať ani molekulu histamínu. Konvenčná veda hovorí, že sú identické, ale ak má Madeleine Ennisová pravdu, jej metóda nám má povedať, ktorá obsahuje skutočné homeopatické riedenie. Takže teraz ideme opakovať Ennisovej procedúru. Berieme kvaku vody z každej skúmavky a pridávame presnú dávku živých ľudských buniek,  tých na začiatku spomínaných bazofilov. Prišiel čas pre Wayne Turnbulla z Guys Hospital, aby vyšetril bunky a zistil, či na ne mala homeopatická voda nejaký účinok. Použije na to najmodernejší dostupný systém: prietokový počítač buniek (flow cytometer).

Wayne Turnbull: Nasajem vzorok a pridám tlak. Metóda umožňuje pozorovať jednotlivé bunky, keď cez ne prechádza zameraný laserový lúč. Prúd jednotlivých buniek sa pretlačí cez trysku a prejde cez prístroj. Laserový lúč zachytí pri prechode každú jednotlivú bunku a reflektované laserové svetlo zachytia tieto detektory.

Rozprávač: Meraním svetla reflektovaného bunkou počítač určí, či bunka reagovala alebo nie.

Wayne Turnbull: Je to veľmi výkonný stroj: premeria až 100 miliónov buniek za hodinu.

James Randi: Fíha!

Rozprávač: Ale aby sme boli absolútne prísni, požiadali sme ešte aj druhú experimentátorku, Marian Maceyovú na Royal London Hospital, aby urobila paralelné vyšetrenie. Obidve laboratóriá sa dali do práce. Cytometricky merajú, koľko buniek aktivovali jednotlivé roztoky. Ukazuje sa, že niektoré skúmavky pôsobia väčšmi ako iné. Otázka je: sú to tie homeopatické? Konečne je analýza hotová. Zvolávame všetkých účastníkov sem do Royal Society na vyhodnotenie výsledkov. V prvom rade všetci potvrdzujú, že experiment sa uskutočnil prísnym kontrolovaným spôsobom.

Marion Maceyová: Ja som použila vlastný číselný systém len na …

Rachel Pearsonová: … 5,0 a 5.4 milimolárny roztok …

Wayne Turnbull: … a tak sa konečne dostávame k protokolu, ktorý je absolútne v poriadku …

Rozprávač: Je tu však tá maličkosť toho milióna dolárov …

John Enderby: James, máte vo vrecku pripravený šek?

James Randi: Dnes nenosíme so sebou šeky. Suma je uložená vo forme obchodovateľných cenných papierov, ktoré sa bez prieťahov prenesú z nášho konta na účet výhercu.

Rozprávač: Požiadali sme banku, aby nám faxovala potvrdenie, či je to naozaj tak. Je to v poriadku.

John Enderby: OK, pozerajte, idem otvoriť obálku.

Rozprávač: Konečne je tu čas, keď sa otvára kód. Na analýzu výsledkov máme k ruke štatistika Martina Blanda.

John Enderby: 59.

Rozprávač: Rozdelili sme skúmavky na také, kde sa ukazoval byť nejaký účinok a na také, kde to nebolo.

John Enderby: 62.

Rozprávač: Každá skúmavka dostane  označenie buď D pre homeopatické riedenie, alebo C pre kontroly s čistou vodou.

John Enderby: 52 a 75 sú céčky.

Rozprávač: Rachel Pearsonová označuje skúmavky ako C alebo D. Ak existuje pamäť vody, majú mať jednotlivé stĺpce prevažne C alebo D. To ukáže, že homeopatické roztoky majú skutočne účinok, odlišný od čistej vody. Ukazuje sa náznak toho, že stĺpce sa začínajú vyrovnávať.

John Enderby: V stĺpci 1 máme 5 céčiek a déčko. V stĺpci 3 máme  4 céčka a déčko. Ponáhľajme sa. 148 a 9, 28 a …

Rozprávač: Postupne, ako sa číta stále viac kódov, vyjasňuje sa konečný výsledok: počet céčiek a déčiek sa úplne vyrovnáva. Výsledky sú presne také, ako by sa čakalo pri rovnakom východiskovom materiáli a pri náhode. Štatistická analýza to potvrdzuje. Homeopatická voda nemá nijaký účinok.

Prof. Martin Bland (St. George’s Hospital Medical School): Niet absolútne žiadneho dôkazu, žeby sa dalo povedať, že je nejaký rozdiel medzi roztokmi, ktoré sa začali ako čistá voda, a roztokmi, začatými s histamínom.

John Enderby: Čo je dôkaz, že voda nemá pamäť.

Rozprávač: Takže Horizont nevyhral ten milión dolárov. To je ďalší triumf pre Jamesa Randiho. Jeho reputácia a peniaze sú v bezpečí, ale aj on pripúšťa, že toto nebolo posledné slovo.

James Randi: Výskum treba robiť ďalej. Odo mňa to môže znieť čudne, ale ak je nejaká možnosť, že tu niečo existuje,chcem to vedieť; celé ľudstvo to chce vedieť.

Rozprávač: Homeopatia je tam, kde bola na samom začiatku: bez dôkazu a dôveryhodného vedeckého vysvetlenia. To nezabráni miliónom ľudí, aby do nej vkladali svoju vieru, ale veda si je istá: homeopatia je nemožná.

Prameň: www.bbc.co.uk/science/horizon/2002/homeopathy.shtml

Preložil Rastislav Škoda

tags , , ,

Zatiaľ bez komentárov.

Pridaj komentár

Rubriky

Hľadaj

O Zošitoch humanistov

Všetky preklady sú dielom Rastislava Škodu, ak nie je poznamenané inakšie.

Radi uverejníme originálny článok slovenského autora alebo preklad zaujímavého článku z oblasti humanizmu a preľudnenia.

Staršie čísla Zošitov humanistov, ako aj knihy bývalého vydavateľstva Rastislav Škoda, si možno zakúpiť na stránke humanistického kníhkupectva Váš antikvariát.
Adresa:
Vladislav Marušic – ALTERNATÍVA
Za hradbami 18
902 01 Pezinok
Telefónne číslo: 0903 266 221
E-mail: info@vasantikvariat.sk

Vydáva:
Rastislav Škoda
J. Stanislava 8/73
841 05 Bratislava
Telefónne číslo: 0940 346 296
E-mail: rastskoda2@gmail.com

Technická spolupráca: Ján Parada

Archív podľa dátumu