Nietzsche verzus Marx?

Saturday, 10 July 2004 | Zošity humanistov č. 44

Dieter Wengler

Nietzsche a Marx - dvaja len naruby obrátení metafyzici?

Je vôbec dovolené postaviť vedľa seba a poprovnávať Stredonemca Nietzscheho (1844-1900) a Porýnčana Marxa (1818-1883)? Vie sa, že marxisti nenávideli Nietzscheho ako mor; Georg Lukács ho zaraďoval do galérie predkov ničiteľov rozumu a priekopníkov katastrofy národného socializmu. Nietzsche zas pranieroval socialistov pre ich rovnostárske predstavy beztriednej spoločnosti.

1. Obidvaja boli od mladosti kritickými svedkami zlôb svojej doby. Ako znalci západoeurópskej filozofickej tradície (metafyziky) prekonali vo svojom myslení veľmi skoro antimetafyzický odklon, pretože šípili potrebu premeny vekov: u Nietzscheho v dôsledku prekonania západného nihilizmu to bolo znehodnotenie najvyšších hodnôt, u Marxa prekonanie nihilizmu kapitalistickej civilizácie (tovar, hodnota, peniaze, zisk, konzumizmus).

2. Obidvaja boli rozhodní zvestovatelia smrti kresťansky morálneho boha. U Nietzscheho to bola samozrejmosť. Pre Marxa je náboženstvo len ópium pre ľud, čistá ideológia, dobrá len na zahmlenie myslí a tak nástroj zotročenia ľudí.

3. Obidvaja ospevovali zmyselnosť, záujem o veci tohto sveta a svetskosť individuálneho a sociálneho života človeka. Protihlasmi sa nezaoberali. Pri prekonávaní kresťanskej dichotómie tela a ducha mysleli obidvaja rovnako telesne. Nietzsche označil svoje myslenie za prevrátený platonizmus, Marx bol obrátený Hegel.

4. Obidvaja mysleli na kvalitatívne vyššie formy individuálneho a sociálneho života človeka. Nietzscheho základná filozofická myšlienka je večný návrat toho istého, ale nie ako fádnej, pustej, stále rovnakej kaše času ako večnosti; v tejto večnosti návratu je dôležité AKO - s ohľadom na minulosť ide o teraz urobené rozhodnutie v prospech možnosti vytvoriť viac hodnotnejšieho v budúcnosti. U Marxa riadia svet dialekticko-materialistické vzťahy a vedú spoločnosť do vyššej individuálnej a sociálnej formy, v ktorej je oslobodenie jednotlivca predpokladom oslobodenia všetkých (pozri „Komunistický manifest”).

Vôľa mať moc

5. Obidvaja myslitelia zastávali západoeurópsku filozofickú tradíciu vôle mať vôľu (vôle k vôli, resp. vôle chcieť - Schelling: „Vôľa je prabytie.”). U Nietzscheho sa večne rovnaké vracia ako vôľa mať moc, ako stále nad seba mieriaca vôľa návratu k sebe samému. Predpovedá politické a sociálne odumretie štátu (v „Ľudské, príliš ľudské” I, č. 472 - Náboženstvo a vláda) a „nadčloveka” vidí podľa antického vzoru ako kontrast k „poslednému človeku” svojej, terajšej, novej doby. Marx vidí v diktatúre proletariátu jeho vôľu mať moc oslobodiť ľudstvo, pri čom štát ako nástroj utláčania už nie je potrebný a preto je odsúdený na odumretie. Aj Marx vidí budúceho človeka v antickej podobe ako silného, múzicky nadaného, aj pri najvyššom vypätí spoločenských produkčných síl voľného (pozri Základy kritiky politickej ekonómie), nijako nie ako pracovného a konzumného otroka súčasnosti. Vo svojej ekonomickej pohyblivosti je kapitál ako hodnota, produkujúca nadhodnotu, čistá vôľa po sebe samom ako stále tom istom, totiž zisku. V tomto ohľade, vo večnom zvyšovaní zisku, nepozná kapitál hranice vôle.

„Vôľa chcieť” („Vôľa k vôli”) je západoeurópsky osud a novodobá tradícia. V tom sú na tom obidvaja antimetafyzickí myslitelia rovnako - rovnako zaujatí aj zajatí. K otázke prekonania metafyziky v zmysle ANTI pozri rovnomennú stať Martina Heideggera vo zväzku „Prednášky a eseje”.

V zmysle poznámky Thomasa Manna ku vzťahu Hölderlina a Marxa bude to s myslením v Nemecku dobre, keď bude Friedrich Nietzsche čítať Karola Marxa a Karol Marx Friedricha Nietzscheho. Nietzschovci a marxovci sú si bližšie, ako si myslíme. Vzájomná nenávisť pramení len zo slepoty zabudnutia a ignorovania našej mocnej, až do dneška siahajúcej tradície metafyzického myslenia.

Dieter Wengler absolvoval štúdium filozofie na vtedajšej „Univerzite Karola Marxa” v Lipsku v rokoch 1979-1984. T.č. je office manager of a lawyer office (čosi ako úradník v advokátskej kancelárii). Sám sa označuje za postmetafyzického rozmýšľavca a čitateľa Nietzscheho a Marxa.)

Prameň: Nietzsche-Spuren ( Po stopách Nietzscheaho) http://www.friedrichnietzsche.de/

tags , , , ,

Zatiaľ bez komentárov.

Pridaj komentár

Rubriky

Hľadaj

O Zošitoch humanistov

Všetky preklady sú dielom Rastislava Škodu, ak nie je poznamenané inakšie.

Radi uverejníme originálny článok slovenského autora alebo preklad zaujímavého článku z oblasti humanizmu a preľudnenia.

Staršie čísla Zošitov humanistov, ako aj knihy bývalého vydavateľstva Rastislav Škoda, si možno zakúpiť na stránke humanistického kníhkupectva Váš antikvariát.
Adresa:
Vladislav Marušic – ALTERNATÍVA
Za hradbami 18
902 01 Pezinok
Telefónne číslo: 0903 266 221
E-mail: info@vasantikvariat.sk

Vydáva:
Rastislav Škoda
J. Stanislava 8/73
841 05 Bratislava
Telefónne číslo: 0940 346 296
E-mail: rastskoda2@gmail.com

Technická spolupráca: Ján Parada

Archív podľa dátumu