Chvála zdravého rozumu

Sunday, 5 September 2004 | Zošity humanistov č. 45

Eduardo Galeano

Náš svet, chorý na nestálosť a opustenosti, trpí aj na inú ukrutnú chorobu: nedostatok veľkých priestorov na diskusiu a spoločnú prácu. Kde nájsť čistinku, na ktorej by ešte mohlo byť možné stretnúť sa na výmenu myšlienok? Nemohli by sme začať hľadaním zdravého rozumu? Ten starodávny dobrý zdravý rozum sa stal takým vzácnym a zriedkavým!

Vezmime si, napríklad, vojenské výdavky. Svet vydá každý deň 2,2 miliardy USD na produkciu smrti. Presnejšie povedané, svet venuje túto kolosálnu sumu na organizovanie gigantických poľovačiek, kde sú lovec a korisť tej istej species a ako víťaz odchádza ten, čo zabil väčší počet svojich súkmeňovcov. Deväť dní vojenských výdavkov by stačilo, aby dostali stravu, výchovu a starostlivosť všetky deti celej zemi, ktoré to dnes nemajú.

? piori táto finančná zhýralosť predstavuje zrejmé znásilnenie zdravého rozumu. A čo ? posteriori? Oficiálna verzia ospravedlňuje toto plytvanie bojom proti terorizmu. No zdravý rozum hovorí, že terorizmus je za takýto postup veľmi vďačný. Netreba byť vôbec expertom na konštatovanie, že vojna v Afganistane a v Iraku mala na terorizmus účinok ako dopovanie: povzbudila ho. Vojny sú dôsledok terorizmu štátov, terorizmus štátu je odpoveď na súkromný terorizmus; a tak to ide stále dokolečka dokola …

Iba nedávno boli uverejnené nové čísla: americká ekonomika sa stavia na nohy, opäť rastie uspokojivým tempom. Podľa expertov by bol tento rast bez výdavkov na vojnu v Mezopotámii podstatne slabší. Vojna proti Iraku je pre ekonomiku výborná novinka. A pre mŕtvych? Hovoria hlasom zdravého rozumu ekonomické štatistiky alebo rozhnevaný hlas tohto zraneného otca , Julia Anguitu (1), keď pri správe z Bagdadu zlorečil: “Nech je prekliata táto vojna, a všetky vojny s ňou!” ?

Päť najväčších výrobcov a predavačov zbraní (USA, Rusko, Čína, Anglicko a Francúzsko) sú štáty, ktoré majú právo veta v Rade bezpečnosti Spojených národov. Nie je urážkou zdravého rozumu, že ručiteľmi za svetový mier sú najväčší obchodníci so zbraňami?

V rozhodujúcich chvíľach komanduje týchto päť štátov. Oni dirigujú aj Medzinárodný menový fond (MMF). Väčšina z nich patrí aj do klubu osem štátov, ktoré rozhodujú vo Svetovej banke (SB). To isté platí o Svetovej organizácii obchodu (SOO), kde platí právo veta, ale šte nikdy sa nepoužilo.

Nemal by boj za demokraciu začínať demokratizáciou inštitúcií, ktoré sa vydávajú za medzinárodné? Čo k tomu hovorí zdravý rozum? Nepredvída sa, že vysloví svoj názor. Zdravý rozum nemá hlasovacie právo, a ešte menej právo hlásiť sa o slovo.

Veľká časť najohavnejších zločinov a najhorších predsudkov na zemi ide na účet spomenutých organizmov (MMF, SB a SOO). Ich obete sú „stratení”. Nie tí, čo sa stratili v noci a hmle hrôz vojenských diktatúr, ale „stratení pre demokraciu”. V posledných rokoch tak v Uruguaji, mojej vlasti, ako v celej Latinskej Amerike a iných oblastiach sveta miznú zamestnania, platy, dôchodky, továrne, polia, rieky. Aj naše deti sa tratia, miznú, prinútené emigrovať hľadajúc to, čo stratili a púšťajúc sa obráteným smerom ako ich emigrujúci predkovia.

Núti nás zdravý rozum znášať tieto bolesti, ktorým sa dá vyhnúť? Máme ich prijímať so založenými rukami, ako keby to bolo osudné dielo času či smrti?

Prijať to, rezignovať? Treba priznať, že svet sa stáva menej nespravodlivým. Vezmime ako príklad rozdiel medzi platom muža a ženy: už nie je taký priepastný, ako býval kedysi. Ale pri tej rýchlosti, ako to ide, teda vôbec nie rýchlo, dosiahne sa rovnosť platov žien a mužov za 475 rokov! Čo radí zdravý rozum? Čakať? Pokiaľ viem, neexistuje ešte žena, čo by žila tak dlho …

Dobrá výchova, tá čo vzchádza zo zdravého rozumu a čo ústi do zdravého rozumu, nám prikazuje bojovať za znovunadobudnutie toho, čo nám bolo násilím odňaté. Katalánsky biskup Pedro Casaldaliga má dlhoročné skúsenosti z brazílskeho pralesa. Vraví, že je pravda, že je lepšie naučiť niekoho chytať ryby, ako dať mu rybu, ale na obrátku, načo učiť chytať ryby, ak boli rieky otrávené alebo predané?

Aby naučil medveďov tancovať v cirkuse, krotiteľ ich cvičí: za zvukov hudby ich bije po zadku palicou s ostňami. Ak dobre tancujú, prestane ich biť a dá im žrať. Ak nie, týranie pokračuje a večer idú medvede do svojej klietky s prázdnym bruchom. Zo strachu, z obáv pred ranami a hladom, medvede tancujú. Z hľadiska krotiteľa je to vec zdravého rozumu. Ale z hľadiska zlomeného zvieraťa?

September 2001 v New Yorku. Vo chvíli, keď sa lietadlo zavrtáva do druhej veže a keď táto začína prašťať a rúcať sa, ženú sa ľudia dolu schodami. Z ampliónov sa ozve výzva, aby sa všetci zamestnanci vrátili na svoje pracovné miesta. Ktorí konali podľa zdravého rozumu? Len tí, čo neposlúchli, si zachránili život.

Aby sme sa zachránili, zhromaždime sa. Ako prsty na jednej ruke. Ako kačky v jednom kŕdli.

Technológia kolektívneho letu je nasledujúca: Prvá kačka sa rozletí a otvorí cestu pre druhú, tá ju udá tretej, energia tretej nechá rozletieť sa štvrtú, ktorá schytí piatu, elán piatej vyzve šiestu, ktorá dá silu siedmej …

Keď sa vedúca kačka unaví, prejde na posledné miesto reťaze a nechá svoje miesto druhej kačke, ktorá nastúpi na vrchol tohto obráteného V, ako sa nám ťah kačiek vo výške javí. Postupne všetky zaberú miesto raz na čele, raz na chvoste skupiny. Podľa môjho priateľa Juana Diaza Bordenaveho (3), ktorý síce nie „palmipedológ” (špecialista pre vtáky s plávacou blanou na nohách, pozn.prekl.), ale sa v tom vyzná, ani jedna kačka sa nepovažuje za superkačku, ak letí vpredu, ani za podkačku, ak je na chvoste. Kačky, tie nestratili zdravý rozum!

Poznámky

1/ Julio Anguita, španielsky politik, historický vodca Izquierda Unida (Zjednotená ľavica), ktorého syn Julio Anguita Parrado, novinár, korešpondent madridského denníka El Mundo, sprevádzal úradne 3. americkú armádu pri invázii do Iraku, bol zabitý irackou raketou južne od Bagdadu 7. apríla 2003.

2/ Mgr. Pedro Casaldaliga, narodený 1928, františkán-klarista, teológ hnutia oslobodenia, tridsať päť rokov titulárny biskup v Sao Felix de Araguaia, jednej z najchudobnejších oblastí Brazílie, stratenej v štáte Mato Grosso. V roku 1992 bol navrhnutý na Nobelovu cenu mieru.

3/ Juan Enrique Diaz Bordenave, paraguajský esejista, špecialista pre komunikácie, autor m.i. Comunicatión y Sociedad, Buenos Aires, 1985.

*  *  *

Eduardo Galetano je uruguajský novinár a spisovateľ. V septembri vyjde jeho kniha Sens dessus desous (asi Pomotaný zmysel). V októbri 2000 sme v ZH č. 21 uverejnili jeho esej „Pomôžte mi, pán doktor, nemôžem spať” .

*   *   *

Prameň: Eduardo Galeano, “Eloge du bon sens”, Le Monde diplomatique, č.605, august 2004, s.32.

Preložil Rastislav Škoda

tags ,

Zatiaľ bez komentárov.

Pridaj komentár

Rubriky

Hľadaj

O Zošitoch humanistov

Všetky preklady sú dielom Rastislava Škodu, ak nie je poznamenané inakšie.

Radi uverejníme originálny článok slovenského autora alebo preklad zaujímavého článku z oblasti humanizmu a preľudnenia.

Staršie čísla Zošitov humanistov, ako aj knihy bývalého vydavateľstva Rastislav Škoda, si možno zakúpiť na stránke humanistického kníhkupectva Váš antikvariát.
Adresa:
Vladislav Marušic – ALTERNATÍVA
Za hradbami 18
902 01 Pezinok
Telefónne číslo: 0903 266 221
E-mail: info@vasantikvariat.sk

Vydáva:
Rastislav Škoda
J. Stanislava 8/73
841 05 Bratislava
Telefónne číslo: 0940 346 296
E-mail: rastskoda2@gmail.com

Technická spolupráca: Ján Parada

Archív podľa dátumu