Humanistika ako vysokoškolský odbor

Wednesday, 15 September 2004 | Zošity humanistov č. 45 P

Gerd Eggers

Obrysy budúceho projektu
 
Potom čo už v roku 1999 našli prvé prvky humanistiky svoje miesto vo vedeckom doplnkovom štúdiu „humanistická morálna výchova” ( Lebenskunde), vznikol medzičasom v rámci Humanistickej akadémie projekt „Humanistika”.

 V Berlíne sa vytvorila pracovná skupina, ktorá má tento projekt sprevádzať koncepčne. Cieľom je vedecká profesionalizácia v mnohých humanistických pracovných odvetviach. Z toho budú môcť profitovať aj humanistické združenia v iných spolkových štátoch Nemecka.

Už v polovici 19. storočia sa začala erózia dogmaticky podložených a často spoločnosťou nanútených náboženských svetonázorových predstáv. Pre 20. storočie boli charakteristické daromné pokusy nahradiť tieto náboženské svetonázory totalitárnymi, respektívne autoritatívnymi svetonázorovými systémami s politickými zámermi. V Ne-mecku prebehla rozsiahla pluralizácia a individualizácia náboženských a svetonázorových presvedčení. V tejto súvislosti ustúpilo staré hnutie voľnomyšlienkarov, fixované predovšetkým na kritiku cirkví, novému angažovanému sekulárnemu humanizmu, sústreďujúcemu sa na usporiadanie spoločnosti na tomto svete, tu a teraz. Prejavilo sa to aj vo forme organizovaného humanizmu, ktorý si v Nemeckom humanistickom zväze dáva za úlohu „všestrannú podporu humanizmu a humanity na svetskom základe”. Čím väčší je však dopyt po kultúrnych, vzdelávacích a poradných ponukách zväzu, tým nástojčivejšia je otázka po vedecky fundovanej profesionalite týchto pracovných oblastí.

Doplnkový študijný odbor „Humanistická mravná výchova”

Najzreteľnejšie sa to javí v pracovnej oblasti mravnej výchovy, ktorá toho času existuje len v Berlíne, o ktorú je však čoraz väčší záujem aj v iných spolkových štátoch.

Kým v prvých dvadsiatich rokoch existencie výučby mravnej výchovy v Berlíne museli stačiť pokračovacie kurzy, aby sa zaistila kvalifikácia učiteľov tohto odboru, v januári 1999 bol založený Inštitút pre humanistickú mravnú výchovu pod vedením Wilfrieda Seiringa. Už na jeseň 1999 sa začal na základe viacročných príprav Vedeckého poradného zboru pre mravnú výchovu doplnkový študijný rok popri zamestnaní. Jeho absolvovanie je berlínskym senátom uznané za rovnocenné so skúškami spôsobilosti ako učiteľ. Už týmto študijným odborom sa začala výučba prvkov humanistiky, chápanej ako „vedecké a pedagogické zaoberanie sa so sekulárne chápaným humanizmom ako vysokoškolskej disciplíne” (Horst Groschopp). Vedecký charakter štúdia mravnej výchovy je zrejmý predovšetkým z jeho požiadaviek pri skúškach.

Odôvodnenie a perspektívy

V roku 1997 bola v Berlíne založená Humanistická akadémia. V súčasnosti má za členov viac ako 60 vedcov. Prebehla široká debata o dejinách, prítomnosti a formách sekulárneho humanizmu, o ktorej svedčí rad vedeckých podujatí a početné zošity Akadémiou vydávaného časopisu „Humanismus aktuell”. To bol rámec, v ktorom sa od roku 1999 vyvíjajú predstavy, ako má v budúcnosti vyzerať vedecké zaoberanie sa s humanizmom, a to systematicky až do vybudovania vysokoškolskej disciplíny a univerzitného odboru. Podnetné boli pritom skúsenosti holandských humanistov s ich Univerzitou humanizmu v Utrechte.

V rokoch 2001 a 2002 sa konali vedecké konferencie na tému humanistika. Ich výsledky a analýzy sa zhrnuli do rozsiahlej štúdie. Odborný posudok tejto štúdie od Friedera Otta Wolfa spája všeobecné odôvodnenie humanistiky v kontexte sekularizácie s touto otázkou:

„Ako je možná racionálna životná orientácia ľudí bez toho, žeby sa muselo siahať po náboženských alebo tradičných myšlienkových predstavách - keďže zlyhal optimistický názor, že samotný vedecký pokrok ukončí všetky debaty o ľudskej orientácii už tým, že pre všetky konkrétne prípady udá „one best way” (najlepšiu cestu), ako možno dosiahnuť ciele, ktoré si ľudia dávajú. Takýmto spôsobom sa dá vyriešiť najviac ak pomerne úzky rozsah technických otázok, nie však orientačné otázky o priebehoch a cieľoch ľudského života. Na druhej strane sa takéto otázky o orientácii nemôžu ponechať individuálnej spontánnosti; musia byť sprístupnené spoločnému preberaniu a „kultivácii” racionálnym dialógom všetkých zúčastnených a postihnutých. To vyžaduje vypracovanie a „pestovanie” náležitých intelektuálnych predpokladov.”

Potreba humanistiky ako vysokoškolskej disciplíny vyplýva - ako bolo naznačené už na začiatku - aj z konkrétnej potreby vedecky kvalifikovaných odborných pracovníkov v rozličných humanistických pracovných odvetviach.

Nárok na štátnu podporu humanistiky ako vysokoškolskej disciplíny vyplýva aj z ústavného nároku na rovnaké zaobchádzanie s Nemeckým humanistickým zväzom, chápaným ako svetonázorová spoločnosť, akému sa tešia náboženské spoločnosti. Práve berlínske univerzity majú početné teologické katedry a od mnohých rokov pripravujú v základných študijných odboroch učiteľov náboženstva.

Humanistická mravná výchova a poradenstvo ako študijné ťažiská

Spoločenská potreba humanistiky je zrejmá predovšetkým v ohľade humanistickej mravnej výchovy, ktorú v Berlíne poskytuje viac ako 400 učiteľov. Nový školský zákon, ktorý má v Berlíne čo nevidieť vstúpiť do platnosti, má zvýšiť požiadavky na kvalifikáciu učiteľov náboženstva a svetonázorov všeobecne na vysokoškolskú úroveň. Preto pripravuje berlínsky zväz humanistov návrh na základné štúdium humanistiky s ťažiskom mravná výchova na niektorej berlínskej univerzite.

Študijná skupina „Humanistika”, ustanovená vo februári 2003 berlínskym krajským výborom zväzu humanistov, pripravuje ako ďalšie študijné ťažisko „Humanistické poradenstvo”. Na rozdiel od poradenstva pri sociálnej práci alebo v psychoterapii sa toto poradenstvo rozumie ako sekulárny variant k práci kňaza či duchovného. Potreba takýchto ľudí sa ukazuje akútna najmä v nemocniciach a na klinikách, v domoch dôchodcov, hospicoch, v armáde, pri polícii a vo väzeniach. Úvodné poradenstvo má miesto aj na sociálnych poradniach a ošetrovniach, bytových úradoch, v jasliach a škôlkach, pri sociálnej práci v školách a pri ošetrovaní chorých doma.

Pretože potreba vedecky kvalifikovaných odborníkov pre obidva spomínané pracovné odvetvia humanistov bude rásť nielen v Berlíne, ale aj v iných spolkových zemiach, bolo by potešiteľné, keby sa do diskusií o humanistike zapojili aj iné zväzy humanistov.

Táto esej bola už uverejnená v ZH č. 38, júl 2003.

*  *  *

Požiadavky pri skúškach pri doplňovacom štúdiu
„Humanistická mravná výchova”
(výber)

I. Dejiny humanizmu a otázky teoretickej orientácie

  • - Dôkladné vedomosti o dejinách a súčasnom stave humanizmu (humanistické stanoviská v dejinách filozofie od antiky až do 20. storočia; kritika humanizmu)
  • - Vedomosti o dejinách názorov na svet a o problematike pojmu svetonázor ( od mýtu k náboženským a - rozličným - vedeckým obrazom sveta a ich kritike)
  • - Dôkladné vedomosti o kritike náboženstiev, o filozofii náboženstiev a o náboženskej vede
  • - Znalosť teórií o podvedomí a prínosu psychológie a psychoanalýzy pre humanizmus

II. Praktický humanizmus

  • - Dôkladné vedomosti o analýze etických problémov každodenného života a možné stratégie ich riešenia
  • - Dôkladné vedomosti o základných stanoviskách filozofickej etiky
  • - Dôkladné vedomosti o organizácii a programe humanizmu doma a v jednotlivých štátoch, ich dôležitosť pre spoločnosť, pre štátne právo a pre formuláciu ľudských práv až po Chartu Organizácie spojených národov
  • - Prehľad o téme humanizmus, estetika a spôsob života ( dôležitosť umenia pre humanisticky zameraný spôsob života)

III. Pedagogika výučby mravnej výchovy

  • - Prehľad dejín svetského školstva a výučby mravnej výchovy
  • - Dôkladné vedomosti o teóriách morálneho vývoja v detskom a mladistvom veku
  • - Dôkladné vedomosti o didaktike a metodike výučby mravnej výchovy
  • - Vedomosti o teórii a praxi poradného rozhovoru o mravnej výchove
  • - Prehľad témy Pro a kontra filozofovania s deťmi
  • - Prehľad o výučbe humanistickej mravnej výchovy v iných štátoch

Prameň: Gerd Eggers, “Humanistik als Hochschuldisziplin”, Diesseits, r. 17, č.2, s. 24-25, 2003.

Preložil Rastislav Škoda

tags , , ,

Zatiaľ bez komentárov.

Pridaj komentár

Rubriky

Hľadaj

O Zošitoch humanistov

Všetky preklady sú dielom Rastislava Škodu, ak nie je poznamenané inakšie.

Radi uverejníme originálny článok slovenského autora alebo preklad zaujímavého článku z oblasti humanizmu a preľudnenia.

Staršie čísla Zošitov humanistov, ako aj knihy bývalého vydavateľstva Rastislav Škoda, si možno zakúpiť na stránke humanistického kníhkupectva Váš antikvariát.
Adresa:
Vladislav Marušic – ALTERNATÍVA
Za hradbami 18
902 01 Pezinok
Telefónne číslo: 0903 266 221
E-mail: info@vasantikvariat.sk

Vydáva:
Rastislav Škoda
J. Stanislava 8/73
841 05 Bratislava
Telefónne číslo: 0940 346 296
E-mail: rastskoda2@gmail.com

Technická spolupráca: Ján Parada

Archív podľa dátumu