Vybrané sentencie Bertranda Russella

Monday, 9 May 2005 | Zošity humanistov č. 49

Adam Roman

Bertrand Russell (1872 – 1970), významný britský filozof, logik, matematik a spisovateľ, patrí medzi najznámejších ateistov. Preklady niektorých z jeho esejí  sú v internete na stránke Adam.Humanisti.sk a boli uverejnené v Zošitoch humanistov č. 1 a 2. Veriacim zvlášť kole oči aj to, že za svoje literárne dielo dostal Russell v r. 1950 Nobelovu cenu za literatúru. Jeho literárny štýl nesie na sebe všetky známky povestného suchého britského humoru, vyznačujúceho sa uštipačnosťou, iróniou, či brilantnou pointou. Preto sú jeho sentencie štandardnou súčasťou „výrokov slávnych osobností”. Pre potešenie čitateľov som vybral a preložil niektoré z citátov, ktoré sa nachádzajú na jednej internetovej stránke.

Správa hlupáka o tom, čo hovorí múdry človek, nemôže byť nikdy presná, lebo hlupák podvedome prekladá to, čo počuje, do toho, čomu rozumie.

Všetky hnutia zachádzajú priďaleko.

Domnievam sa, že by sme mali vždy brať svoje názory do úvahy s istou mierou pochybnosti. Neželal by som si, aby ľudia dogmaticky verili akejkoľvek filozofii, samozrejme ani mojej.

Nikdy by som nepoložil život za svoje presvedčenie, lebo by som sa mohol mýliť.

Ak by v dnešnom svete bolo dosť ľudí, ktorí viac túžia po vlastnom šťastí, než po nešťastí druhých, mohli by sme tu mať už o pár rokov raj.

Nech sa to už týka čohokoľvek, vždy je zdravé z času na čas napísať otáznik k tvrdeniam, ktoré sme už dlho považovali za samozrejmé.

Hovorí sa, že človek je rozumné zviera. Po celý život som hľadal dôkazy, ktoré by mohli toto tvrdenie podporiť.

Život sú iba preteky, v ktorých ide o to, ako sa stať radšej zločincom, než jeho obeťou.

Mnohí ľudia by radšej umreli, než by mali myslieť. A naozaj sa im to stáva.

Ak sa na matematiku dívame správne, zistíme, že je nielen pravdivá, ale má aj výnimočnú krásu - krásu chladnú a strohú, podobnú kráse sochy.

Ľudia sa boja myslenia tak, ako sa neboja ničoho iného na svete - viac než bankrotu, dokonca viac než smrti … Myslenie je podvratné a revolučné, deštruktívne a hrôzostrašné, myslenie nemá zľutovanie so žiadnymi privilégiami, uznávanými inštitúciami, ani pohodlnými zvykmi. Myslenie sa díva do pekelnej jamy a nebojí sa. Myslenie je veľkolepé, rýchle a slobodné, je to svetlo sveta, a najväčšia sláva človeka.

Naše demokratické systémy ešte stále predpokladajú, že hlúpy človek bude skôr poctivý, než človek rozumný.

Pasívne prijímanie učiteľovej múdrosti je pre väčšinu chlapcov a dievčat ľahké. Nevyžaduje si samostatné myslenie a prijímať učiteľove názory sa zdá byť rozumné, pretože učiteľ vie viac než žiaci; je to navyše aj spôsob ako si nakloniť učiteľovu priazeň - pokiaľ nejde o veľmi výnimočného človeka. Ale zvyk pasívneho prijímania je v neskoršom živote katastrofálny. Spôsobuje, že človek hľadá a akceptuje vodcu, a že za vodcu akceptuje kohokoľvek, kto je do tohto postavenia dosadený.

Pokiaľ sa pamätám, v celých evanjeliách niet jedného slova na chválu inteligencie.

Hlavné veci, ktoré sa mi zdajú dôležité samy osebe a nie iba ako prostriedky na dosiahnutie iných vecí, sú poznanie, umenie, inštinktívne šťastie a vzťahy priateľstva a lásky.

Za vzor morálky sú považovaní ľudia, ktorí si sami odopierajú bežné potešenia, a vynahradzujú si to tým, že ich odopierajú druhým.

Miesto otca v modernej predmestskej rodine je veľmi obmedzené - zvlášť keď hrá golf.

Čas, v ktorom si užívame ničnerobenia, nie je premárnený.

Najväčším problémom sveta je to, že hlupáci a fanatici sú vždy veľmi sebaistí, ale rozumní ľudia sú plní pochybností.

Z neužitočných poznatkov možno získať veľa potešenia.

Nejestvuje taký veľký nezmysel, z ktorého by vhodné konanie vlády nemohlo urobiť článok viery prevažnej väčšiny ľudí.

To je jeden z tých názorov, ktoré sú tak absolútne absurdné, že by ich mohol akceptovať iba veľmi vzdelaný človek.

Žiť bez pár vecí, po ktorých túžime, je nevyhnutnou zložkou šťastia.

Príliš málo slobody spôsobuje stagnáciu, príliš veľa chaos.

Nešťastní ľudia - napríklad tí, čo nemôžu spávať - sú na svoje nešťastie hrdí.

Zmysel pre povinnosť je užitočný v práci, ale škodí osobným vzťahom. Ľudia si želajú, aby ich iní mali radi, a nie aby ich rezignovane trpeli.

Zo všetkých foriem opatrnosti je opatrnosť v láske azda najškodlivejšia pre pravé šťastie.

Schopnosť inteligentne využiť voľný čas je posledným produktom civilizácie, ale v súčasnosti má túto schopnosť len veľmi málo ľudí.

Jedným z príznakov blížiaceho sa nervového zrútenia je presvedčenie, že práca postihnutého je nesmierne dôležitá.

Človek by mal spravidla rešpektovať verejnú mienku len potiaľ, pokiaľ je to nevyhnutné nato, aby sa vyhol hladu a nedostal sa do väzenia. Všetko ostatné predstavuje dobrovoľné podriadenie sa zbytočnej tyranii a veľmi pravdepodobne bude narúšať všemožnými spôsobmi vlastné šťastie.

Aristoteles tvrdil, že ženy majú menej zubov než muži. Hoci bol dvakrát ženatý, nikdy ho nenapadlo overiť si toto tvrdenie pohľadom do úst svojich manželiek.

Báť sa lásky, znamená báť sa života, a tí, čo sa boja života, sú už z troch štvrtín mŕtvi.

Skutočnosť, že nejaký názor je veľmi rozšírený, nie je vôbec dôkazom toho, že nie je úplne absurdný. Naopak, vzhľadom na hlúposť väčšiny ľudstva je oveľa pravdepodobnejšie, že široko rozšírený názor je hlúpy, než že je rozumný.

Matematiku možno definovať ako predmet, v ktorom nikdy nevieme, o čom hovoríme, ani či to, čo hovoríme, je pravda.

Každý človek, nech už ide kamkoľvek, je obklopený mrakom uspokojujúcich presvedčení, ktoré ho sprevádzajú ako muchy za letného dňa.

V skutočnosti máme vedľa seba dva druhy morálky: jednu, ktorú kážeme, ale nedodržiavame, a druhú, ktorou sa riadime, ale zriedkakedy kážeme.

Nie je rozumné veriť nejakému tvrdeniu, ak niet žiadneho dôvodu predpokladať, že je pravdivé.

Je zrejmé, že „nemravnosť” nie je pojem, ktorý by sa dal právne exaktne definovať; v praxi súdnych siení znamená „čokoľvek, čo šokuje súd”.

Vo filozofii ide o to, začať s niečím tak jednoduchým, že to ani nestojí za formulovanie a skončiť s niečím tak paradoxným, že tomu nikto nebude veriť.

Strach je hlavným zdrojom povery a jedným z hlavných zdrojov krutosti. Prekonať strach je začiatok múdrosti.

Človek je dôverčivý živočích a musí niečomu veriť. Ak nemá pre vieru dobré dôvody, uspokojí sa so zlými.

tags ,

Zatiaľ bez komentárov.

Pridaj komentár

Rubriky

Hľadaj

O Zošitoch humanistov

Všetky preklady sú dielom Rastislava Škodu, ak nie je poznamenané inakšie.

Radi uverejníme originálny článok slovenského autora alebo preklad zaujímavého článku z oblasti humanizmu a preľudnenia.

Staršie čísla Zošitov humanistov, ako aj knihy bývalého vydavateľstva Rastislav Škoda, si možno zakúpiť na stránke humanistického kníhkupectva Váš antikvariát.
Adresa:
Vladislav Marušic – ALTERNATÍVA
Za hradbami 18
902 01 Pezinok
Telefónne číslo: 0903 266 221
E-mail: info@vasantikvariat.sk

Vydáva:
Rastislav Škoda
J. Stanislava 8/73
841 05 Bratislava
Telefónne číslo: 0940 346 296
E-mail: rastskoda2@gmail.com

Technická spolupráca: Ján Parada

Archív podľa dátumu