Darwin a dizajn (Správa z konferencie)

Monday, 6 March 2006 | Zošity humanistov č. 54

Jiří Heřt

(Prosím čitateľov o ospravedlnenie: píšem stále o kreacionizme v USA a najnovšie vo Viedni - a ušlo mi, čo sa stalo vlani na jeseň v Prahe! Podáva o tom správu Sisyfos 3/2005, spravodaj Českého klubu skeptikov. S povolením redakcie ju s nadšením preberám. R. Š. )

Niečo také tu ešte nebolo: Dňa 22. októbra sa konala v pražskom kongresovom centre medzinárodná „vedecká” konferencia antidarvinistov pod názvom „Darwin and Design” s podtitulom „Výzva vede 21. storočia”. Sponzorom boli tri zahraničné inštitúcie, KONOS Connection, Discovery Institute, a European Scientific Network, plus pražský Komenského inštitút a podľa usporiadateľov aj Karlova univerzita. O čo pôjde, bolo zrejmé z nadpisu a zoznamu referátov významných autorov kreacionistických publikácií. Kto sa konferencie zúčastní, to som poznal už v metre, listujúc v programe. Protisediaca dáma sa na mňa obrátila s nábožným úsmevom v tvári slovami:

 „Iste tam idete aj vy. Kiež by nás bola plná sála!”.

A o tom, proti komu bude konferencia namierená, hovoril text „To by sa Darwin čudoval” na plagátoch s Darwinovou hlavou, ktoré vrúbili cestu od metra do sály.

Sála bola skutočne skoro plná prevažne mladých ľudí, ktorí sa zišli z 18 európskych zemí. Zvedavcov alebo skeptikov, ako naša malá skupina, bolo minimum. Ako som zistil z rozhovorov a pozitívnych reakcií na kritiku darvinizmu, všetci ostatní boli veriaci kresťania (okrem jedného holohlavého mládenca v žltej sukni - to bol príslušník sekty Haré Krišna).

Intelligent Design

Pražskí biológovia-evolucionisti sa konferencie nezúčastnili, pretože nešlo o vedu, ako to komentovali prof. Pačes aj prof. Zrzavý. Možno to bola chyba, pretože si mohli overiť, ako vyzerá a vyvíja sa súčasná podoba modernej formy kreacionizmu - Intelligent Design (ID) - inteligentný projekt. Ide o nový prístup k veci, ktorý vznikol v USA začiatkom 90. rokov minulého storočia, keď si protivníci darvinizmu uvedomili, že sa nedá trvať na doslovnom znení biblie a že sa jej tvrdenia nedajú vedecky dokázať, ako sa o to pokúšal tzv. vedecký kreacionizmus. Prívrženci ID sa regrutujú zo vzdelaných akademických kruhov a zvolili nový prístup k obhajobe zásahu stvoriteľa. Neodvolávajú sa na bibliu, tvrdia, že nevychádzajú z náboženských pozícií, akceptujú dôkazy o veku vesmíru a uznávajú existenciu evolúcie. Ich základným prístupom je poukazovanie na medzery v porozumení evolúcii a na domnelé či aj skutočné nedostatky darvinistického prístupu. Ten - podľa nich - nestačí na vysvetlenie evolúcie, a preto je potrebné hľadať alternatívu. Tou má byť zásah, resp. opakované zásahy inteligentného stvoriteľa, Boha, alebo aj mimozemšťana, ako pripustil jeden z prednášajúcich. V Seattle v USA založili prívrženci ID výskumný ústav Discovery Institute (Ústav objavov), ktorý má ich predstavy doložiť a šíriť.

Na pražskej konferencii vystúpilo 6 prednášajúcich, z toho 4 Američania z Discovery inštitútu, jeden Angličan a jeden Švéd. Ako hosť hovoril aj akademik Dalibor Krupa, PhD., fyzik zo Slovenskej akadémie vied, ktorý celkom nemiestne uvádzal triviálne dáta z dnešnej fyziky. Ide o vedeckých pracovníkov najrôznejších odborov, s titulom najmenej PhD., ktorí pracujú alebo pracovali na prestížnych univerzitách a sú autormi početných vedeckých publikácií.

Prednášky boli odborne aj formálne kvalitné a pre laikov bezpochyby presvedčivé. Čo aj im bola odborná argumentácia nezrozumiteľná, boli dobre dokumentované projekciami a prednesené bez útokov a sarkazmov. Biológ však ľahko poznal, že ide o jednostranný pohľad, nepresný a mylný, že sa fakty vytrhávajú zo súvislostí, že chýba objektívna analýza aj logika. Nedozvedel sa nič nové - všetko je v knihách P. E. Johnsona: Spor o Darwina, N. R. Pearcyovej a Ch. B. Thaxtona: Duša vedy, M. Beheho: Darwinova čierna skrinka a J. Wellsa: Ikony evolúcie, ktoré v Čechách vyšli v minulých rokoch (a ktoré som viackrát komentoval - p.prekl.)

Určitý posun sa však dal zistiť. Referenti nepoužívali Johnsonovu argumentáciu, napr. poukazovanie na chýbajúce články v evolúcii (missing links), či na absenciu životaschopných tzv. makromutácií. Rozhodujúcim argumentom väčšiny prednášajúcich bola Beheho „nezjednodušiteľná  (neredukovateľná) zložitosť” - irreducible complexity. Ide pri tom o zaprášený argument starého dáta, ktorý poukazuje na to, že niektoré zložité orgány môžu fungovať len ako celok, kým po odstránení čo aj len jedinej z jeho súčiastok sa stanú nefunkčné. Nemohli sa postupne vyvíjať skladaním častí prirodzeným výberom, museli vzniknúť naraz ako funkčný celok.

Prednášky

Na dnešnej konferencii opisovali prednášajúci len zložité chemické deje a bunkové motory. O „nezjednodušiteľnej zložitosti” oka alebo iných orgánov sa už nezmieňovali, pretože to sú ľahko vyvrátiteľné argumenty. Zato sa výrazne opierali o chémiu, genetiku, matematiku aj informatiku. Vidieť, že teória ID sa modernizuje a používa čoraz zložitejšiu, pre laika bez odborných vedomostí ťažko vyvrátiteľnú argumentáciu z odborne náročných oblastí.

Hádam by som mal hlavné referáty predstaviť:

S. Meyer geofyzik a filozof z Cambridgeskej univerzity predstavil v úvodnej prednáške koncepciu ID, ktorú definoval takto:

 „Určité vlastnosti biologických systémov sa dajú lepšie objasniť odkazom na inteligentnú príčinu, než neriadenými prírodnými procesmi ako je napr. prírodný výber.”

A uviedol sériu argumentov svedčiacich pre existenciu plánu: existencia miniatúrnych neredukovateľných strojov, napr. bakteriálnych bičíkov a obvodov v bunkách; nemožnosť vysvetliť digitálnu informáciu zakódovanú v DNA a RNA; alebo antropické jemné vyladenie fyzikálnych konštánt. - V popoludňajšom programe sa venoval tzv. „kambrijskej explózii”, náhlemu vzniku niekoľkých nových tried organizmov v dobe kambria. Vtedy sa objavili nové gény, bielkoviny aj nové plány tela. Podľa neho by to vyžadovalo

 „taký masívny príliv a hierarchické usporiadanie informácií, že to prekračuje tvorivú kapacitu mechanizmu mutácie a výberu”.

Podľa Meyera musel stvoriteľ zasahovať najmenej trikrát: pri vzniku vesmíru, pri vzniku života a bunky a konečne pri kambrijskej explózii.

J. Wells, molekulárny a bunkový biológ z Kalifornskej univerzity v Berkeley, vybral päť hlavných „ikon”, svätých obrázkov darvinistickej evolúcie a podrobil ich kritike. Podľa jeho názoru je chybný Darwinov strom života, keďže sa nevetví postupne z jedného kmeňa; chybné je Haeckelovo tvrdenie, že sa v embryonálnom vývoji opakuje evolúcia; nie je dokázané, že mora Biston betularia (Piadivka brezová) zmenila farbu krídel z bielych na čierne následkom zašpinenia životného prostredia v okolí Manchestru; Darwinove pinky na Galapágoch sa v dôsledku sucha vyvíjali jednosmerne len dočasne, po dažďoch sa tvar ich zobáka vrátil k norme; ani Drosophyla so 4 krídlami nemôže byť dôkazom evolučnej zmeny, pretože nie je životaschopná.

D. Berlinski, matematik a filozof  z Princetonskej univerzity, a Ch. Thaxton, fyzikálny chemik z univerzity v Iowa, spochybnili spontánnu chemickú evolúciu, pretože podľa ich mienky chýbala vtedy na Zemi redukujúca atmosféra a neexistovala hustá (podľa Oparina), ale veľmi riedka predbiotická „polievka”. Okrem toho chýbali potrebné informácie a pre vznik všetkých nukleových kyselín a aminokyselín bol k dispozícii krátky čas. Chýba nám vysvetlenie vzniku genetického kódu a evolučnej väzby medzi DNA a proteínmi.

J. Lennon, matematik a filozof z univerzity vo Walesi, sa zaoberá vznikom vesmíru a výnimočným naladením jeho konštánt, čo svedčí pre platnosť antropického princípu a existenciu inteligentného stvoriteľa.

Odpovede skeptikov

Pre mnohých prítomných laikov mohli byť uvedené argumenty presvedčivé - pre biológa sú ľahko vyvrátiteľné.

  1. Kambrijská explózia sa pravdepodobne vôbec nekonala; podľa posledných molekulárno-fylogenetických zistení prebiehal vývoj nových tried už v predkambriu a potom v kambriu počas hádam až sto miliónov rokov.
  2. Haeckel síce neopísal embryonálny vývoj presne, ale ozveny evolúcie sú na embryách zreteľne viditeľné, veď ľudský plod má žiabre ako ryby.
  3. Pokusy s piaďalkou boli reprodukované a záver sa potvrdil.
  4. Antropický princíp sa nedá dokázať, pretože jednak môže existovať veľa vesmírov s rozdielnymi konštantami, jednak sú konštanty nášho vesmíru tak na seba naviazané, že nemôžu byť iné.

Nebudem pokračovať. Na hlbšie štúdium a hľadanie protikreacionistických argumentov odporúčam nedávno vydané učebnice; jednoduchejšia je M. Ridley: Evoluce; náročná je J. Flegr: Evoluční biologie; existuje populárna kniha J. Zrzavého a kol.: Jak se dělá evoluce?

Ako sa máme ku konferencii postaviť my skeptici? Predstavuje kreacionizmus problém pre našu spoločnosť, teda aj pre skeptikov? Do nedávna sme ho chápali ako americkú kuriozitu. No jeho posledná forma, ID, je na prvý pohľad menej sporná a aj pre (jednostranne) vzdelané osoby oveľa prijateľnejšia až príťažlivejšia, ako bol biblický kreacionizmus. Dnes sa ID šíri po Európe, a to najmä v akademických kruhoch. V Nemecku je masívne propagovaný na webe, v Taliansku a Srbsku sa robili pokusy začleniť jeho výučbu do škôl, v Turecku ho propaguje jedna vplyvná moslimská organizácia.

Ani v Čechách nie je ID neznámy - stačí pozrieť sa na revue Prostor č. 66 s hlavnou témou „Stvorenie verzus evolúcia”, na niektoré články v Lidových novinách, či na vyjadrenia niektorých fyziológov pri jednaní okolo okrúhleho stola na tému „Veda a viera” v Akadémii vied, a, samozrejme na internet, kde sa stretávajú kreacionisti s biológmi napr. na strane http://planetopia.webzdarma.czindex.php?target=kreace, alebo aj v našom diskusnom fóre Pandora.

Pražská konferencia Darwin and Design bola mienená celkom iste ako propagačná akcia. Mám však dojem, že sa po tejto stránke minula účinku, pretože prišli len už presvedčení zástancovia viery v stvorenie sveta, ktorí sa tu vo svojich názoroch utvrdzovali. Do širšej verejnosti zatiaľ tieto názory neprenikajú a myslím si, že preto by ani nebolo vhodné rozvíriť diskusiu o kreacionizme a upozorňovať naň.

Omyly prof. Zrzavého

Rovnaký názor majú asi aj naši biológovia, pretože väčšinou v médiách na konferenciu nereagovali. Objavili sa len dva polemické články prof. Zrzavého: jeden v Literárních novinách č. 38 z 19. okt., druhý v Respektu č. 42. Samozrejme považuje prof. Zrzavý ID za mylnú a nevedeckú koncepciu. Nemožno však súhlasiť s jeho názorom, žeby sa na školách nemal učiť darvinizmus. „Už pár desiatok rokov sa na školách učí komická karikatúra darvinizmu, čoho výsledkom je absolútne nepochopenie podstaty veci v celej populácii, vrátane profesionálnych prírodovedcov … Jednoducho: škola nemá učiť zložité veci, lebo to nevie.” Tak! Učitelia s ich „tmárskymi školskými radami” sú neschopní a prírodovedci sú väčšinou hlupáci.

Nemyslím si, žeby darvinistická teória bola tak zložitá, že jej rozumie len pán prof. Zrzavý. Samozrejme nie je možné, aby každý porozumel evolučnej vede a nesmierne komplexným evolučným mechanizmom, ktoré sú predmetom intenzívneho štúdia a vedeckých sporov. Samotná podstata a princípy darvinizmu sú v skutočnosti vcelku jednoduché a dobrý učiteľ ich iste vie vysvetliť. A on ich musí vysvetliť, pretože pochopenie evolúcie je kľúčom k celej biológii, k pochopeniu živého sveta a patrí k výbave každého dnešného človeka.

Stačí, ak si žiak odnesie zo školy presvedčenie, že sa život na Zemi vyvíja, že sa organizmy a ich druhy vyvíjajú predovšetkým prírodným výberom z variability, vznikajúcej náhodnými mutáciami, že tento vývoj neprebieha podľa nejakého dopredu určeného plánu, nesmeruje k nijakému konečnému cieľu, a že sa získané vlastnosti nededia. Pokiaľ ide o prvé nadprirodzené stvorenie, to sa síce nedá  vedecky vylúčiť, ale ani potvrdiť. Stačí. Ak to českí (tu musím preložiť „slovenskí”) učitelia nevedia, je to chyba prírodovedeckých fakúlt a evolucionistov, že nedokázali ostatným odborníkom ani verejnosti vysvetliť, ako sa príroda vyvíja, a ako nie. Niet divu, veď v nedávnej dobe obdivovali Mičurina a Lysenka, vyučovali lamarckistickú teóriu a odmietali mendel-morgan-weissmannizmus, po roku 1989 sa nadchli pre postmodernistický relativizmus a teologické štrukturalistické koncepcie, kým darvinizmom pohŕdali -  aj na stranách Vesmíru

Skeptik ťažko môže akceptovať takýto názor prof. Zrzavého:

„Žiaľ, veda stále trvá na modernistickom blude, že svetový názor smie byť len jeden, a ten je správny. Na priemerného vedca - podstatne bigotnejšieho  než je priemerný príslušník dnešného kléru - je potom, pravdu povediac, dosť neradostný pohľad.”

 Ono totiž vo vede nejde o svetový názor, ale o hypotézy, teórie, omyly a fakty. Podľa Zrzavého je „Hystéria prírodovedcov voči svetonázorovej pluralite” komická a podobne sa mu javia aj snahy nášho Sisyfa:

„Český spolok pre potieranie pavied by rád rozbil inteligentným dizajnérom ich chystaný sabat a uverejnil dokonca výzvu, aby sa jeho členovia konferencie zúčastnili a viedli tam s prítomnými tmármi polemiku z pozície ostrej kritickej racionality.”

Pán profesor zrejme prijme do svojej tolerantnej náruče kreacionistov, ale skeptici už do tej plurality nepatria.

My sa, pravda, domnievame, že kreacionizmus nie je len iný pohľad na svet, ale že je to pohľad mylný, že je prejavom nielen nevzdelanosti, ale aj absencie racionálneho myslenia. Často sa združuje s vierou v iné bludy a pseudovedy, v UFO, kontaktérov, astrológiu, psychotroniku, so strachom z modernej vedy a techniky, z radiácie a chémie, s vierou v účinnosť alternatívnych liečebných metód a odporom k vede. Taký človek len ťažko chápe modernú technickú civilizáciu, v ktorej dnes musí žiť a vystavuje sa početným rizikám.

Nemyslíme si, že by to bol zločin, keď ho skeptici na jeho omyly upozorňujú.

Prof. Dr. Jíří Heřt je prvým miestopredsedom Českého klubu skeptikov a predsedom jeho medicínsko-biologickej sekcie. S Dr. Čeňkom Zlatníkom je editorom Zborníku „Věda kontra iracionalita”; dosiaľ vyšli tri ročníky (Nakladatelství V. Nosková, Praha).

Preložil Rastislav Škoda

tags

2 Comments to Darwin a dizajn (Správa z konferencie)

Lemmy
April 18, 2011

Česi odhalili genetické pozadie slávneho evolučného príbehu, píše sa na stránke Týden.cz.

Príbeh mory – piadivka brezová (Biston betularia)

Priemyselné znečistenie v Anglicku devätnásteho storočia premenilo populáciu miestnych mor. Ich pôvodne svetlé krídla stmavli, aby mory lepšie splynuli so zmeneným prostredím. Slávny príklad evolúcie „v priamom prenose“ má genetický základ, ktorý teraz v časopise Science pomohli odhaliť vedci z Českých Budějovíc.

Lemmy
October 1, 2011

Leo Behe je synom známeho propagátora inteligentného dizajnu Michaela Beheho.

Leo Behe nie je typický mladý humanista.

Je štvrtým z ôsmich detí a vyrástol v rímskokatolíckej viere svojich rodičov. V rozhovore pre časopis The Humanist vysvetľuje vlastnú cestu k ateizmu a humanizmu, hovorí o súčasných vzťahoch v rodine a vyjadruje aj svoj postoj k inteligentnému dizajnu.

Odporúčam prečítať si rozhovor uverejnený v časopise The Humanist. Do lepšieho obrazu sa dostanete aj prečítaním recenzie Anti-Behe od Adama Romana na knihu Darwinova černá skříňka (Darwin’s Black Box), ktorú napísal Michael Behe.

Pridaj komentár

Rubriky

Hľadaj

Nové komentáre

O Zošitoch humanistov

Všetky preklady sú dielom Rastislava Škodu, ak nie je poznamenané inakšie.

Radi uverejníme originálny článok slovenského autora alebo preklad zaujímavého článku z oblasti humanizmu a preľudnenia.

Staršie čísla Zošitov humanistov, ako aj knihy bývalého vydavateľstva Rastislav Škoda, si možno zakúpiť na stránke humanistického kníhkupectva Váš antikvariát.
Adresa:
Vladislav Marušic – ALTERNATÍVA
Za hradbami 18
902 01 Pezinok
Telefónne číslo: 0903 266 221
E-mail: info@vasantikvariat.sk

Vydáva:
Rastislav Škoda
J. Stanislava 8/73
841 05 Bratislava
Telefónne číslo: 0940 346 296
E-mail: rastskoda2@gmail.com

Technická spolupráca: Ján Parada

Archív podľa dátumu