Sen a tranz z hľadiska výskumu mozgu

Friday, 3 March 2006 | Zošity humanistov č. 54

Inge Hüsgenová

Probandi (pokusné osoby) kanadského neuropsychológa Michaela A. Persingera  referujú o čudesných duchovných zážitkoch. Pritom ani sa im nepodávajú drogy, ani sa nepodrobujú sugescii. Iba sa im slabými magnetickými poľami stimulujú určité oblasti mozgu, a to s presvedčivým výsledkom: Až 80 percent pokusných osôb zažilo v Persingerovom pivničnom laboratóriu duchovné zážitky - niektorí cítili v miestnosti dokonca nevysvetliteľnú „prítomnosť” cudzej bytosti.

Všetko sa to zdá nezávislé od ich osobnej viery alebo neviery na vyššie bytosti. Aj sám Persinger, podľa vlastného doznania „vyznávajúci agnostik”, mal pod vplyvom magnetických polí po prvý raz v živote cítiť akýsi druh „prítomnosti Boha”. Dosiaľ však stroskotali všetky pokusy zopakovať pokusy, resp. potvrdiť výsledky tohto Kanaďana.

To však nijako neschladilo horúci záujem neurológov o zmenu stavov vedomia. V posledných rokoch boli objavované stále nové korelácie medzi mozgovou činnosťou a náboženským životom, snami a stavmi omámenia. Ako vedecky vyhodnotiť nové nálezy? Akú rolu hrajú v súvislosti s mystickými zážitkami kultúrne vplyvy? Ako sa dajú natoľko subjektívne skutočnosti vedecky zachytiť? Takéto otázky boli ťažiskom Sympózia veže zmyslov v dňoch 14.-16. októbra 2005 v Norimbergu. 500 návštevníkov sa nechalo 12 referentmi uviesť do problematiky výskumu sveta zážitkov, ktorý sa vidí byť vede taký cudzí, ako žiaden iný.

Už inventúra súčasného stavu svedčí pre potrebu výskumu. Všetkými érami a kultúrami sa ťahá stopa náboženstva a nadprirodzeno je aj v povedomí moderných  ľudí veľmi prítomné: viac ako 50 % Nemcov verí na anjelov, 47 % na Boha; len 16 % neverí na nijaké „nadzmyslové” veci. Tieto čísla sú o to prekvapivejšie, že dosiaľ sa nikomu nepodarilo hodnoverne dokázať nejaký nadprirodzený jav ani existenciu (no ani neexistenciu) bytosti, ktorá by z definície presahovala náš rozum. Neurobiológ G. W. Kreutzberg považuje religiozitu za „univerzálnu časť ľudskej kultúry”, majúcu podľa stupňa socializácie rozličné formy.

Čo však dáva náboženstvu také hlboké korene? Urýchlené odpovede kritizuje nielen Kreutzberg. Nedávno vyvolala vzrušenie téza amerického molekulárneho biológa Deana Hamera, že pri každom mystickom a náboženskom zážitku je v činnosti „božský gén”. Správnejšie by bolo povedať „aj božský gén”, pretože aj Hamer uznáva, že na riadení takej komplexnej ľudskej vlastnosti, ako je religiozita, sa s veľkou pravdepodobnosťou zúčastňuje nie jeden, ale stovka génov.

Mnohí neurológovia hlásia, že v mozgu dokázali „božský modul”. Oblasť mozgu, ktorá je zodpovedná za náboženský zážitok, predpokladajú presne tam, kde sa upínajú aj Persingerove pokusy, v spánkových lalokoch. Táto oblasť iste hrá dôležitú rolu pri neobyčajných stavoch vedomia, keďže napríklad pri epilepsii spánkových lalokov vykazuje zvýšenú aktivitu; trpeli na ňu údajne osobnosti ako proroci Ezechiel a Mohamed, Dostojevskij, duchár Emanuel Swedenborg a pápež Pius V.

Aj zdraví ľudia mávajú mystické zážitky, a nie zriedka. 30-40 % ľudí vo veku 25-45 rokov pozná tento stav z vlastnej skúsenosti. Podľa hannoverského psychiatra Thorstena Passieho môžu byť jeho dôsledky pre ďalší život rozhodujúce: Stupnica hodnôt sa zmení, človek sa stane pokornejším, uvoľnenejším, dobroprajným. Dodáva: „Možno vieme vysvetliť, ako fyziologicky vznikajú mystické zážitky; ale prečo vedú k takým zásadným zmenám osobnosti?”

Určité zmeny stavu vedomia sa oddávna využívajú liečebne. Napríklad hypnóza sa ukázala účinnou pri potláčaní bolesti. Menej známy je lucidný či jasný  sen, pri ktorom si je snívajúci vedomý svojho stavu a môže sen podľa vlastnej vôle nechať pokračovať. Jeho techniku predviedla viedenská psychologička B. Holzingerová, podľa ktorej skúseností nie je tento jav nijako vzácny; mal ho aspoň raz každý piaty Rakúšan a jeho techniku učí Holzingerová v kurzoch. V osobitnej štúdii doložila Holzingerová liečebnú účinnosť jasných snov pri morách (zlých snoch).

Zdanlivá smrť

Aj skúsenosti zdanlivej smrti môžu natrvalo zmeniť pohľad na život. Tento najneobyčajnejší stav zmeneného vedomia sa vyskytuje v extrémnych situáciách, napríklad pri životunebezpečných operáciách. Po prebraní sa z narkózy rozpráva postihnutý, že opustil svoje telo a zhora sa díval na scénu operácie. Najznámejším javom zdanlivej smrti je však tunel, na konci ktorého horí jasné svetlo.

Priame vzťahy ku kresťanským predstavám záhrobia sú dnes zriedkavé, ale v stredoveku patrili medzi základné elementy správ z oného sveta (P. Dinzelbacher). Cesta tmavým tunelom zodpovedá predstave pekla a svetlo označuje vchod do raja. V novinárskych článkoch o zdanlivej smrti nachádza mnohý čitateľ dôkaz existencie nadprirodzeného sveta. Psychiater M. Schröter-Kunhardt pozbieral vyše 200 takých opisov a rozoberal poukazy na „mimozmyslové vnemy v ich priebehu”. Povážlivé je Schröterovo hodnotenie fenoménu zdanlivej smrti: Nie je mu síce dôkazom existencie záhrobia, ale naznačuje, simuluje, život po smrti. Jeho veta „A možno má táto simulácia pripraviť človeka na skutočný život po smrti”  vyvolala v publiku búrku nesúhlasu a ostrú kritiku od kolegov.

Ďalšie informácie sú na www.turmdersinne.de. V dňoch 22.-24. sept. 2006 bude mať sympózium názov „Rozhovor o neurónoch” a bude venované jazyku a komunikácii z hľadiska výskumu mozgu. Program sa zostavuje v spolupráci s Ústavom Maxa Plancka pre kognitívne a neurálne vedy v Lipsku.

Inge Hüsgenová je vedúca redaktorka kritického vedeckého časopisu  Skeptiker.

Prameň: Inge Hüsgen, ”Traum und Trance aus Sicht der Hirnforschung”, Diesseits, č. 73, s. 27-28, 2005.

Preložil Rastislav Škoda.

tags

Zatiaľ bez komentárov.

Pridaj komentár

Rubriky

Hľadaj

Nové komentáre

O Zošitoch humanistov

Všetky preklady sú dielom Rastislava Škodu, ak nie je poznamenané inakšie.

Radi uverejníme originálny článok slovenského autora alebo preklad zaujímavého článku z oblasti humanizmu a preľudnenia.

Staršie čísla Zošitov humanistov, ako aj knihy bývalého vydavateľstva Rastislav Škoda, si možno zakúpiť na stránke humanistického kníhkupectva Váš antikvariát.
Adresa:
Vladislav Marušic – ALTERNATÍVA
Za hradbami 18
902 01 Pezinok
Telefónne číslo: 0903 266 221
E-mail: info@vasantikvariat.sk

Vydáva:
Rastislav Škoda
J. Stanislava 8/73
841 05 Bratislava
Telefónne číslo: 0940 346 296
E-mail: rastskoda2@gmail.com

Technická spolupráca: Ján Parada

Archív podľa dátumu