Je veda náboženstvo?

Sunday, 9 July 2006 | Zošity humanistov č. 56

Richard Dawkins

Niekedy počuť ironickú námietku, že veda je v podstate viera ako iné viery, proti čomu ozajstný vedec zaprotestuje: Kým veda sa zakladá na overiteľných dôkazoch, náboženská viera sa hrdí tým, že dôkazy nepotrebuje.

Biblia odsudzuje pochybujúceho Tomáša, ktorý neuveril, že Kristus vstal z mŕtvych, kým nevložil svoje ruky do jeho rán (Jn 1, 24-28).

Ak niekto verí bez dôkazov, nedá sa s ním o predmete viery diskutovať. Samozrejme, aj vedci sú ľudia a vyskytli sa prípady, že sa tak oddali obľúbenej teórii, že falšovali dôkazy, čo sa im nakoniec vždy dokázalo.

Okrem svojej zlej vlastnosti, že sa zakladajú na ľahkovernosti, majú náboženstvá aj dobré vlastnosti: poskytujú svojim prívržencom vysvetlenie, útechu a duchovné povznesenie. Robí to aj veda?

Ľudia priam túžia po vysvetlení a náboženstvá majú svoje verzie kozmológie a biológie, teórie života a vesmíru, udávajú dôvody našej existencie. Vždy sa snažili dať odpovede na otázky, ktoré v podstate patria do oblasti vedy - neverte, že náboženstvá dodržujú hranice oddelených oblastí viery a vedy. Ponúkajú svoju kozmológiu aj biológiu - ale falošné. Kedysi sa veľa hovorilo o vysvetleniach a dôkazoch na základe biblie; Galileo na to doplatil väzením, Bruno a Hus upálením. No vcelku nakoniec biblické argumenty stratili svoju váhu a stali sa básnickými metaforami pre ťažko vysvetliteľné veci. Primerane vzdelaným ľuďom netreba uvádzať dôkazy o lepšom vysvetľovaní okolitého sveta vedou než náboženstvami. Mnoho náboženských pojmov sa dnes považuje za povery.

Ťažšie je pre vedu poskytnúť útechu. Neponúka - ako napríklad kresťanské náboženstvá - stretnutie s drahými po smrti. Neponúka potrestanie vinníkov a odmenu spravodlivých na druhom svete. Idea posmrtného života môže byť prázdnou ilúziou, ale môže úplne uspokojovať, kým človek nespozná jej falošnosť. Dôveryhodnosť týchto útech je otázkou individuálneho posudzovania. Kresťania propagujú vyprosovanie všetkého možného od úspechu pri skúške po víťazstvo v boxerskom ringu modlitbou. Skeptik vraví, že modlitba je žobranie, chcieť niečo za nič a všetko si zadovažuje prácou. Kresťan sa za zmiernenie bolesti modlí - skeptik sa spolieha na zaručene účinné analgetikum, ktoré mu na ten účel pripravila veda.

Je pravda, že všetky veľké náboženstvá vedia vyvolať úžas, extázu, zastavenie dychu až zmrazenie v kostiach, ako to niektorí ľudia opisujú v súvislosti s nadprirodzenom pri pobyte v pochmúrnych chrámoch a vo vrcholnej forme najmä u svätých a mystikov. No aj veda si vie prísť na svoje, keď ide o duchovné povznesenie. Pohľad do mikroskopu s obrazom mozgu mravca, či pohľad cez teleskop na miliardy svetov v galaxiách tak rozochveje vedca ako veriaceho vzývajúci žalm biblie.

Katechéti hovoria, že náboženstvo vedie deti k uvažovaniu o existenčných otázkach a o vzťahu bežného života povedzme k nebu a peklu, resp. vesmíru a večnosti. Ja si myslím, že veda môže žiaka inšpirovať oveľa viac ako protirečiace si názory svetových náboženstiev.

Najnovšie často počuť námietku, že evolučná teória je náboženské presvedčenie tej istej kvality ako kreacionizmus, a naturalisti hlasne protestujú. Nebolo by efektívnejšie súhlasiť a žiadať, aby sa ako protiváha kreacionizmu na hodinách biológie prednášala na hodinách náboženstva evolučná teória? Deti neuniknú dojmu, ak sa im názorne sprostredkuje napríklad poňatie o veku vesmíru, a to takto:

Dajme tomu, že v deň narodenia Krista sa táto novinka začala šíriť vesmírom najvyššou možnou rýchlosťou (svetla!). Ako ďaleko došla - vo vesmíre - dodnes? Podľa teórie špeciálnej relativity za žiadnych okolností nemohla prejsť viac ako jednu pätnástinu rozmeru mliečnej dráhy - to nie je ani tisícina vzdialenosti k našej najbližšej galaxii vo vesmíre, ktorý má milióny galaxií. Tento úžasne rozsiahly vesmír nemôže inakšie ako byť indiferentný voči Kristovmu narodeniu, životu, ukrižovaniu a smrti, ako je indiferentný k narodeniu a smrti všetkých ľudí, čo aj sa niektorí z ich panovníkov občas vydávajú za bohov. Nezabúdajme, že v Egypte sa faraóni dlhšie ako 3000 rokov vydávali za bohov a potom prišiel cisársky Rím so svojimi zbožštenými panovníkmi - no kto dnes verí na všetkých tých bohov? Ani zvesť o tom, že vznikla naša planéta a po čase na nej život, nezasiahla viac ako pár galaxií v našej bezprostrednej blízkosti. Ak na koniec vekovej úsečky našej planéty v dĺžke rozpätia rúk nanesieme celé trvanie jej ľudskej histórie, bude to pilina zo zbrúseného nechta ľavej ruky. Paľko, čo je úžasnejšie: tento vesmír, o ktorom sa každý rok dozvedáme niečo nové, alebo tá hviezda nad betlehemskou maštaľou, o ktorej je jeden riadok v biblii už dvetisíc rokov a nepridalo sa ani písmeno?

Dnešné deti sú konfrontované s kreacionistickým argumentom inteligentného dizajnu na náboženstve, v škole aj v rodine. Mrzí ma, že sa im málo vysvetľuje hĺbka a šírka darvinistickej evolučnej teórie, ktorú prijímajú skôr osmózou z naznačených a pokradmo vyslovených názorov dospelých, aj tých, ktorí sa považujú za veriacich.

Bolo by zaujímavé učiť deti aj o iných teóriách o stvorení sveta? V našom kultúrnom okruhu (to je asi štvrtina až tretina obyvateľstva zeme) prevláda t.č. židovský mýt, prevzatý kresťanstvom, ale pochádzajúci z oveľa staršieho babylonského mýtu. Niektorí Hinduisti veria, že svet bol stvorený vo vesmírnej maselnici a niektoré nigérijské kmene zas, že boh stvoril svet z exkrementov mravcov. Pre niekoho to môže byť zaujímavé - ale učiť to všetky deti na všetkých školách?

Skončime problém obžaloby, že veda je tiež len viera a že vedci môžu byť takí bigotní a fanatickí vo svojom racionalistickom presvedčení, ako veriaci. Stáva sa to, ale veľmi zriedka a vedci sú v tejto hre amatéri; dostanú sa do sporu, ale protivníkov nikdy nezabíjali. Aj v čisto slovnom fanatizme je obrovský rozdiel medzi nadšením za niečo po osobnom a logickom uvážení a preverení dôkazov a medzi oddanosťou niečomu len na základe tradície, autority alebo zjavenia. Tieto často ľúbivé argumenty, drahé všetkým náboženstvám, veda neuznáva.

*  *  *

Prameň: Richard Dawkins, Is Science a Religion?, Humanist, January/February 1997

Preložil a upravil Rastislav Škoda

*  *  *

Túto esej má aj Adam Roman na svojej stránke Polemika o viere, vede a ideológii. Oplatí sa zájsť tam.

tags ,

Zatiaľ bez komentárov.

Pridaj komentár

Rubriky

Hľadaj

Nové komentáre

O Zošitoch humanistov

Všetky preklady sú dielom Rastislava Škodu, ak nie je poznamenané inakšie.

Radi uverejníme originálny článok slovenského autora alebo preklad zaujímavého článku z oblasti humanizmu a preľudnenia.

Staršie čísla Zošitov humanistov, ako aj knihy bývalého vydavateľstva Rastislav Škoda, si možno zakúpiť na stránke humanistického kníhkupectva Váš antikvariát.
Adresa:
Vladislav Marušic – ALTERNATÍVA
Za hradbami 18
902 01 Pezinok
Telefónne číslo: 0903 266 221
E-mail: info@vasantikvariat.sk

Vydáva:
Rastislav Škoda
J. Stanislava 8/73
841 05 Bratislava
Telefónne číslo: 0940 346 296
E-mail: rastskoda2@gmail.com

Technická spolupráca: Ján Parada

Archív podľa dátumu