Ktorá pasáž biblie priznáva časť dedičstva štátu?

Tuesday, 4 July 2006 | Zošity humanistov č. 56

Gary North

Nedávno uverejnil Jim Wallis esej „Za ochranu spoločného dobra”, v ktorej, ako obyčajne,

1. odvoláva sa na biblických prorokov pri podpore politického drancovania, ale

2. necituje nijakú pasáž z biblie, ktorá by toto drancovanie schvaľovala; aj takáto pochybná stratégia mu zatiaľ stačí na úspech.
Podľa biblických prorokov spočíva morálne zlo chudoby v nerovnosti, ktorá ju zapríčiňuje. Ak je veľa chudoby a bohatí odmietajú podeliť sa o svoj majetok, Boh sa hnevá.

Nerovnosť je podstatou života: existuje v schopnostiach, vedomostiach, záujmoch, fyzickej príťažlivosti, vôbec v každej oblasti ľudskej existencie. Samozrejme aj v bohatstve: Boh sľúbil Izraelitom bohatstvo a požehnanie, ak budú poslúchať jeho zákony (Dt 28, 1-14). Sľúbil im chudobu a kliatbu, ak nebudú poslúchať jeho zákony (Dt 28, 15-68). Treba si všimnúť, že výpočet kliatob je oveľa dlhší ako výpočet požehnaní. Platí to aj o o podobnej pasáži v knihe Levitikus.

Proroci Starého zákona vyzývajú vyvolený národ a občas aj iné národy, napr. Ninivčanov, aby poslúchali božie zákony.

Boží zákon o dedičstve je v Mojžišovej zmluve jasný: dedičstvo sa delí rovnakými dielmi, ktorých počet je o jeden väčší ako počet synov. Najstarší syn dostáva dva diely (Dt 21, 15-17). (Dcéry, pozor: vám sa neujde nič. Táto božia nespravodlivosť v Starom zákone sa málo spomína! K jej odstráneniu viedli civilné, nie cirkevné zákony - pozn. prekl.) V celej biblii, v jej Starom ani Novom zákone, niet ani riadka o tom, že by si občianska vláda smela privlastniť nejakú časť niečieho dedičstva.

Ak pôjde americký kongres cestou svojich dnešných vodcov, urobí americká nerovnosť obrovský skok dopredu zrušením alebo rozriedením zákona o dedičstve - ktorý bol sto rokov účinným opatrením na potláčanie nerovnosti.

V priebehu posledných sto rokov civilné vlády celého sveta ukladali odstupňované dane z príjmov a dedičstva, ale nerovnosť pretrváva.

Viac: Pomer bohatých k chudobným ostáva na hodnote 20:80 - tak ho zistil v roku 1897 Vilfredo Pareto. Platí pre všetky štáty; ani jeden štát ho nezmenil o viac ako pár bodov, bez ohľadu na politickú či daňovú štruktúru.

Nie je rozumné navrhovať riešenia pre problémy - ak existujú -, ktorých príčina je neznáma. Ešte nerozumnejšie je navrhovať tu politické riešenia.

Niekedy existuje verejná politika, ktorá nemá morálny zmysel. Keď je štát vo vojne, keď deficity dosahujú rekordné výšky, keď každý vie, že v krátkosti dôjde k ďalším kráteniam rozpočtu, ktoré priamo alebo nepriamo postihnú práve najchudobnejšiu časť národa, vtedy sa nemajú znižovať dane pre superbohatých.

Keď sa v kongrese hovorí o zrušení dane, ktorá nemá biblický základ, zastiera sa to výrazom „zníženie daní”. Vo Wallisovom etickom kódexe platí, že keď v minulosti civilná vláda kradla jednej skupine obyvateľstva, aby to dala druhému zoskupeniu, a teraz ľutuje toto prehrešenie a navrhuje zrušenie tejto krádeže, volá sa to jednoducho „zníženie daní”.

Wallisov názor na demokraciu je predstava dvoch vlkov a jednej ovce pri hlasovaní o tom, čo bude na jedálnom lístku.

O čo sa to tak tvrdošijne pokúša naša vláda a republikánske vedenie? Podľa výsledku posledného sčítania a prieskumu chudoby a bohatstva sa ukazuje, že už štyri roky po sebe rastie chudoba a morálna nespravodlivosť. 37 miliónov Američanov žije pod hranicou chudoby, čo je o 4 milióny viac ako v roku 2001, len pred piatimi rokmi.

Keďže Američanov je 290 miliónov, 13 % je chudobných. Tí dostávajú potravinové lístky, zadarmo chodia do školy, zadarmo majú zdravotnú prvú pomoc a dostávajú iné daňové podpory.

Prečo teda George Bush, republikánske vedenia a niektorí demokrati tak tvrdošijne chcú zrušiť alebo citeľne znížiť dedičskú daň? Platila sa skoro sto rokov, bola podstatným zdrojom vládnych príjmov a jedným z hlavných katalyzátorov charitatívnej činnosti (vrátane náboženských organizácií, ktoré vláda podporuje).

Počkať! Myslíte si, že treba zachovať politiku, ktorá zlyhala pri snahe o odstránenie nerovnosti spôsobom, ktorý ani proroci neodporúčali? Prečo schvaľuje Jim Wallis politiku, ktorá sa neosvedčila pri storočnom experimentovaní?

Zrušenie dedičskej dane bude stáť v priebehu nasledujúcich desať rokov asi trilión dolárov (po našom len bilión, ale to číslo má dvanásť núl! - pozn.prekl.), podstatne zvýši deficit štátneho rozpočtu, dramaticky zníži možnosti pomoci chudobným rodinám a ďalej zvýši tlak na rozpočet pri vysokých nákladoch na vedenú vojnu. Jediná vec, ktorá sa zrušením dedičskej dane dosiahne, bude istota, že najbohatší Američania nebudú musieť prinášať obete, keď si ostaní vo vojnovom čase budú priťahovať opasky, ale naopak, budú ďalej bohatnúť.

Zákony proti zlodejom stoja zlodejov ročne ťažké miliardy. Je to dôvod, aby sa zákony, trestajúce krádeže, zrušili?

Morálny problém je jasný: Zákon, ktorý dovoľuje dediť majetok po mŕtvom nejakej agentúre, ktorá na to nemá oprávnenie podľa biblického zákona, legalizuje krádež. Keď politici konečne uznávajú, že táto politika je formou krádeže, a chcú tento zákon zrušiť, Jim Wallis narieka, čo bude toto zrušenie stáť agentúru, ktorá krádeže organizuje.

Prívrženci zrušenia najnovšie šikovne zmenili reč a dedičskú daň nazývajú „smrtnou daňou”. Tvrdia, že postihne v prvom rade rodiny farmárov a malých podnikateľov, ktorým znemožní prevedenie polí a podnikov na deti. To jednoducho nie je pravda.

Dedičská daň je daň z niečieho majetku pri jeho smrti. Je to tak smrtná daň, ako životná poistka je poistka pre prípad smrti.

Treba otvorene priznať, že prívrženci zrušenia klamú, aby zakryli skutočnosť, že dedičská daň sa týka ich najbohatších priateľov. Veď postihuje len najbohatšie polpercento Američanov - len majetky, ktorých čistá hodnota prevyšuje 2 milióny dolárov (pri manželoch 4 milióny).

Takže podľa mojžišovského zákona v etike je rozhodujúce, čí býk bol k smrti doklaný (Ex 21, 35). Civilný zákon sa redukuje na problém, čích priateľov sa dotýka. Neuznáva sa záväznosť zákona, ktorý vyniesol Mojžiš vo verši Ex 12, 49: „Ten istý zákon platí pre domorodcov i cudzincov, ktorí sa zdržujú medzi vami.”

O toto išlo, keď v roku 1906 prezident Theodore Roosewelt (pozor, bol to republikán!) zaviedol dedičskú daň: kontroval európskej praxi, podľa ktorej sa obrovské majetky bez dane prenášali z generácie na generáciu a tak sa podporovalo prežívanie aristokracie. Po sto rokoch vidíme, že to zlyhalo. Pochopil som, že to zlyhalo, a preto potrebujeme ešte väčšie porušenie biblického zákona. Mám pravdu?

Americká predstava bola vyžadovať, aby ten, čo z náhody narodenia veľa získal, vrátením prispel pre dobro celku a zvýšil možnosti pre všetkých. Mnohí bohatí ľudia, napríklad Bill Gates st. a Warren Buffett, súhlasia a mocne podporujú dedičskú daň. Teraz však na tento americký ideál útočí politické vedenie bez obavy, že to prispeje k obnove a údržbe americkej aristokracie.

Náhoda narodenia - čo je to za pojem? Myslel som si, že Boh je pánom všetkého. Zdá sa, že nie je. V živote sa môžu prihodiť náhody, a Boh akoby bol dal politikom právo obísť ich donucovacími zákonmi, ktoré diskriminujú nejakú skupinu v prospech druhej. No biblia má zákony proti takejto praxi.

„Na súde sa nedopúšťaj krivdy! Ani chudobnému nenadŕžaj, ani zámožnému nechytaj stranu! Svojho blížneho súď spravodlivo!” (Lv 19, 15).

Jim Wallis uzatvára: Tí, čo chcú zachovať dedičskú daň, sú ochotní pozmeniť ju, aby sa zaistilo, že rodiny farmárov a malých podnikateľov nepostihne nepriaznivo; aby sa zaistilo, že táto daň - nazvime ju „daňou všeobecného dobra” - sa bude vyberať od tých, ktorí na základe amerických možností veľa získali.

Nevolajme to však všeobecným dobrom. Nazvime to tým, čo to je: politické drancovanie.

V skutočnosti je dedičská daň platba za verejné služby a infraštruktúry, ktoré umožnila tvorba bohatstva: transporty a diaľnice, mosty a letiská; naše zákonodarstvo a školstvo; mnohé iné investície do spoločnosti. Ak niekto tak ťažil z možností pri americkom spôsobe života ako boháči, má mať povinnosť vrátiť časť svojho šťastia (bohatstva), aby sa tým zväčšili možnosti ostatných Američanov - možno by sme mali premenovať dedičskú daň na „daň možností”.

Áno! Šťastia. To je ďalší aspekt náhody narodenia. To je zle - nepamätám sa na taký pojem v biblii. Možno sa k tomu p. Wallis vráti v budúcnosti. Možno aj nie.

Biblia priznáva cirkvi desiatok: rovnakú 10 %-nú daň, hoci na inom mieste prorok a sudca Samuel označuje za tyrana vládcu, ktorý vyberá desiatok (1 Sam 8, 15-17). Jim Wallis teda schvaľuje tyranstvo obrovských rozmerov. Žiada ešte vyššie dane, hoci vláda už teraz berie aspoň 40 % daňovníkových príjmov.
Je toto Amerika, akú si prajeme?

Je to americký mojžišovský zákon a úprava jeho Noemovej zmluvy. Ak je to dosť dobré pre Boha, je to dosť dobré pre mňa.

Čie politické priority majú za cieľ urobiť bohatého bohatším a opúšťajú snahu znížiť chudobu a chrániť spoločné dobro? To bol prvotný cieľ dedičskej dane, ako ju inicioval ten čudný republikánsky prezident, oddaný myšlienke rovnosti možností pre každého Američana.

Teddy Roosewelt bol politický pokrokár v zmysle zachovania status quo, mal rád vojny a rozšíril federálnu vládu. Jim Wallis aj tak stavia svoju etiku na jeho morálnych predstavách.

Je na čase, aby demokrati, umiernení republikáni a všetci v štáte, čo majú dobré sociálne povedomie, ťahali v piesku čiaru proti radikálnej politike tejto vlády, majúcej za cieľ prerozdeliť bohatstvo zdola a zo stredu do hornej vrstvy americkej spoločnosti.

Je na čase, aby sa vytvorila morálna rezistencia voči takej nevyváženej sociálnej politike, aby sa začalo bojovať proti nebezpečným a nečestným snahám zrušiť dedičskú daň; treba to robiť v mene sociálneho svedomia, daňovej zodpovednosti, rovnosti možností, ochrany spoločenstiev a myšlienky „spoločného dobra” - pre americkú verejnú mienku prišiel čas povedať „dosť”. Zrušenie dedičskej dane by bol doslovne útok na spoločné dobro a nesmie sa podariť. Potrebujeme politiku, ktorá predloží lepšie a vyváženejšie priority.

Ako zvyknem hovoriť, počítajte so mnou.

*  *  *

(Autor je činný v koalícii Američania za spravodlivú dedičskú daň, bojujúcej za čestnú daň na podklade biblických princípov sociálnej spravodlivosti.)

Prameň: Gary North, What Biblical Passage Gives Any Share of a Man’s Inheritance to the State? - LewRockwell.com - http://www.lewrockwell.com/north/north459.html

Preložil a upravil R. Škoda, aby bola vypočutá aj druhá strana.

tags

Zatiaľ bez komentárov.

Pridaj komentár

Rubriky

Hľadaj

O Zošitoch humanistov

Všetky preklady sú dielom Rastislava Škodu, ak nie je poznamenané inakšie.

Radi uverejníme originálny článok slovenského autora alebo preklad zaujímavého článku z oblasti humanizmu a preľudnenia.

Staršie čísla Zošitov humanistov, ako aj knihy bývalého vydavateľstva Rastislav Škoda, si možno zakúpiť na stránke humanistického kníhkupectva Váš antikvariát.
Adresa:
Vladislav Marušic – ALTERNATÍVA
Za hradbami 18
902 01 Pezinok
Telefónne číslo: 0903 266 221
E-mail: info@vasantikvariat.sk

Vydáva:
Rastislav Škoda
J. Stanislava 8/73
841 05 Bratislava
Telefónne číslo: 0940 346 296
E-mail: rastskoda2@gmail.com

Technická spolupráca: Ján Parada

Archív podľa dátumu