Cieľ pravicových kristokratov je pokrstiť Ameriku

Friday, 8 September 2006 | Zošity humanistov č. 57

Marilyn Karfeldová

Už pred Listinou práv (desať dodatkov k ústave z r. 1791), pred ustanovením Prvého dodatku k Ústave Spojených štátov, v článku VI tejto ústavy sa zreteľne stanovilo, že

„nie sú povolené nijaké náboženské testy (skúšky)”.

Rabín James Rudin, dlhoročný riaditeľ pre interreligiózne záležitosti Americko-židovskej rady (AJC) si vždy myslel, že článok VI má absolútnu platnosť:

„Nijaký náboženský test sa nesmie vyžadovať ako kvalifikácia pre nejaký úrad alebo verejné postavenie v Spojených štátoch.”

Rád ho citoval ako dôkaz, že už tvorcovia ústavy sa chceli vyhnúť akémukoľvek sporu medzi vládou a náboženstvom.
Keď pred šiestimi rokmi odchádzal do dôchodku, považoval všetky otázky súvisiace s cirkvami a štátnym zákonodarstvom, s náboženskou slobodou a pluralizmom, všetky spory o odluke za vybojované a vcelku vyhrané. Na nedávnej konferencii AJC však poslucháčov prekvapil konštatovaním „Čo sa však teraz deje, ma mrazí.”

Najnovšie vydal knihu The Baptizing of America: The Religious Right’s Plans for the Rest of Us (asi Pokrstenie Ameriky: Čo pre nás ostatných plánuje pravicová Amerika). Lamentuje v nej nad tým že Amerika chce všetkých „pokresťančiť”. V každej americkej vile na predmestí vraj špekulujú tzv. „kristokrati” nad tým, ako dosiahnuť zmenu americkej ústavy.

V spálni by radi regulovali verejné a súkromné sexuálne správanie, v školských triedach by radi nahradili myšlienky Darwinovej evolúcie myšlienkami za inteligentný dizajn preoblečeného kreacionizmu.

Samozrejme je v akčnom pláne na prvom mieste obsadenie Najvyššieho súdu vhodnými ľuďmi, ale súčasne sú na rade aj miesta na občianskych, armádnych, federálnych a okresných súdoch. V Ústave treba vedieť nájsť prapôvodný úmysel ako v biblii: koncepciu neomylnosti.

Konzervatívni evanjelikáni majú baptistickým kňazom Patom Robertsonom založenú Regent University vo Virgínii, ktorá produkuje právnikov a novinárov, ktorých poslaním je šíriť „kristokraciu”. Jednou z metód je napríklad rozhodovanie o tom, aké knihy a CD sa v meste smú predávať.

Továrenská hala sa stáva miestom, kde sa vedúci obracia na zamestnanca:

„Bol by som rád, keby ste prišli na naše čítanie biblie - raz do týždňa.”

Vyzerá to dobrovoľné, ale hrozba sa nedá nevidieť. Tobôž, keď sa vie, že v kanceláriách vedúcich vládnych úradníkov sa za rána konajú modlitebné sedenia. Vidíme, kam vedú …

Miestni štátni úradníci stavajú Desatoro vytesané do mramoru na verejných priestoroch: nie v synagógach a kostoloch, kde majú takéto veci svoje miesto, ale v školských triedach, súdnych sieňach a na radničných námestiach!
Na všetkých týchto miestach vidia kristokrati prebiehať frontovú líniu, spoza ktorej sú obliehaní a napádaní. Bojujú proti sekulárnemu humanizmu a jednému smeru globalizácie. Boja sa, že ich hodnoty sú znevažované až zosmiešňované.

No Saul Alinsky, znalec americkej spoločnosti, odhadol na len 2 percentá obyvateľstva počet aktívnych, ale dobre organizovaných a dielu oddaných kristokratov. „Ostatných 98 % občanov je nehybných.”

Týchto pár pravicových extrémistov si dalo za cieľ a osvojilo stratégiu, vedúcu k prijatiu nového dodatku k ústave, ktorý má zmeniť otvorenosť Ameriky voči všetkým náboženstvám.

Kristokrati majú pomýlený obraz o budúcej Amerike, ktorá sa má vrátiť k svojej bývalej „veľkosti”, pretože tu si treba položiť otázku, či to má naozaj byť niekdajší antikatolicizmus a antisemitizmus; či to majú byť zákony, pripúšťajúce prácu detí a diskriminujúce ženy (ktoré dostali volebné právo až v roku 1920); zákony, neuznávajúce pôvodné obyvateľstvo (držané v rezerváciách, ktoré viedli k zániku početných kmeňov; volebné právo dostali Indiáni v mnohých štátoch až v roku 1950).

Keď kresťanskí fundamentalisti hovoria o pôvodných úmysloch zakladateľov štátu, mali by si uvedomiť, že Thomas Jefferson a James Madison, tvorcovia Ústavy, boli prísnymi prívržencami myšlienky odluky cirkví a náboženstva od štátu.

Rudin pripomína, že títo otcovia Ústavy išli vo svojich predstavách tak ďaleko, že pomýšľali na doručovanie pošty sedem dní v týždni, pretože vynechať nedeľu znamená favorizovať kresťanský šábes.

Pri porovnaní s Európou, kde sú kostoly spravidla prázdne, je Amerika veľmi pobožný štát. „V tomto ohľade je to v Amerike ako v treťom svete”, parafrázuje Rudin Johna Greena, profesora politických vied na univerzite v Akrone (Ohio). Väčšina politikov má strach a neodváži sa kritizovať kristokratov, hoci vidí ich ciele a ich metódy: že chcú ostať neviditeľní a uniknúť radarom verejnej mienky.

„V súčasnosti sú bojiskom voľby do miestnych školských rád a štátnych výborov pre vzdelávanie.”

V roku 1989 bol výkonným riaditeľom Kresťanskej koalície Ralph Reed, ktorý povedal:

„Úlohou kresťanov je vrátiť do starých dobrých čias najprv jeden okrsok, potom jeho okolie a nakoniec to bude jeden štát. Pevne verím, že ešte za môjho života bude niektorý štát vedený kresťanmi … a budú tam platiť kresťanské hodnoty.”

Mnohí americkí Židia sú si vedomí, že protestantskí kresťania v USA sú ich najlepší priatelia a útočiť na nich nemôže byť rozumné. No Rudin trvá na tom, že „legálne predpísané kresťanstvo nie je nič dobré pre Ameriku, a preto ani pre Židov.”

Upozorňuje, že Židia nie sú jednosmerný národ. „Žijeme v americkom dome. Nesmieme sa báť vyzvať na myšlienkový súboj kristokratov. Ani kvôli štátu Izrael.”

Prameň: Marilyn H. Karfeld, Baptizing America is goal of right-wing Christocrats, Cleweland Jewish News, 21.08.2006.
www.clevelandjewishnews.com/articles/2006/07/07/news/local/christocrats0707.prt

Preložil Rastislav Škoda

tags

Zatiaľ bez komentárov.

Pridaj komentár

Rubriky

Hľadaj

O Zošitoch humanistov

Všetky preklady sú dielom Rastislava Škodu, ak nie je poznamenané inakšie.

Radi uverejníme originálny článok slovenského autora alebo preklad zaujímavého článku z oblasti humanizmu a preľudnenia.

Staršie čísla Zošitov humanistov, ako aj knihy bývalého vydavateľstva Rastislav Škoda, si možno zakúpiť na stránke humanistického kníhkupectva Váš antikvariát.
Adresa:
Vladislav Marušic – ALTERNATÍVA
Za hradbami 18
902 01 Pezinok
Telefónne číslo: 0903 266 221
E-mail: info@vasantikvariat.sk

Vydáva:
Rastislav Škoda
J. Stanislava 8/73
841 05 Bratislava
Telefónne číslo: 0940 346 296
E-mail: rastskoda2@gmail.com

Technická spolupráca: Ján Parada

Archív podľa dátumu