Preto preverujte všetko…

Sunday, 10 September 2006 | Zošity humanistov č. 57

Klaus Schmeh

Fundamentalisticky zameraní kresťania vyčítajú z biblie „stovky proroctiev, ktoré (vraj) možno historicky preveriť”. A uzatvárajú: „Tie ostatné sa týkajú budúcnosti.” Ako je to však v skutočnosti s konkrétnou silou výpovedi mnohých biblických výrokov?

Diskutovali ste už s Jehovovými svedkami? Ak áno, tak poznáte ich tvrdenie, že v biblii je množstvo predpovedí, ktoré sa doslovne splnili. Údajne sú tieto proroctvá také početné a korektné, že všetky pokusy o ich vedecké vysvetlenie sú odsúdené na zlyhanie. Keďže toľko prorockej sily môže mať len boh, utvrdzuje to kazateľov od dverí k dverám v ich viere, že biblia je božie slovo. Vzhľadom k počtu a intenzite takýchto tvrdení si musíme položiť otázku, či náš skeptický postoj k vešteniu, vykladaniu karát, čítaniu z ruky, astrológii a proroctvám nie je prehnaný. Možno umožňuje biblia pohľad do budúcnosti, ktorý sme dosiaľ v ezoterickej scéne len my nadarmo hľadali.

Bol život Ježiša predpovedaný?

Argumentácia fundamentalisticky zameraných kresťanov (nielen Jehovových svedkov) je typická napríklad v knihe inžiniera-kazateľa Wernera Gitta „Otázky, ktoré sa nám stále kladú”. Čítame v nej:

„Otázku biblickej pravdivosti zodpovieme vybraným príkladom, ktorý má tú prednosť, že sa dá pochopiť matematicky. V biblii je 6408 veršov s prorockým obsahom, z ktorých sa dosiaľ splnilo 3268; ostatné sa týkajú budúcich udalostí. Ani jedna predpoveď sa neuskutočnila v nejako pozmenenej forme.”

A potom vypočítava Gitt - matematicky korektne a obšírne - že čisto náhodné splnenie toľkých prognóz by bolo pravdepodobné ako šestka v lotérii, ale za predpokladu, že stávkový lístok by mal viac polí ako je vo vesmíre atómov. Po takýchto pôsobivých číselných hrách vyslovuje Gitt záver:

„Proroctvá (biblie) sú božskej povahy, nemôžu pochádzať od človeka.”

Gitt uvádza vo svojej knihe len málo príkladov ním tak vysoko cenených predpovedí. Stačí však krátky pohľad na webstránku dasjahrderbibel.de, kde ich je oveľa viac. Tam sa dozvieme, napríklad, že veľa predpovedí sa týka Ježiša Nazaretského. Všetky tieto proroctvá sa nachádzajú v Starom zákone, ktorého obsahy boli spísané dávno pred Ježišovým narodením - o tom nepochybuje žiaden vážne braný historik. Dá sa teda vychádzať z toho, že proroctvá sú staršie ako udalosť, ktorá sa predpovedala. Menej presvedčivá je odpoveď na otázku, nakoľko sú jednotlivé proroctvá konkrétne, čo vidno na tomto príklade (Žalm 22, 17):

„Obkľučuje ma svorka psov, obstupuje ma tlupa zlosynov. Prebodli mi ruky a nohy.”
„Prebodli” alebo „dohrýzli”?

Hebrejčina, v ktorej sú originály Starého zákona, je reč plná úskokov a v niektorých bibliách stojí „prevŕtali” miesto „prebodli”. Tieto verše vykladajú fundamentalistickí kresťania ako predpoveď Kristovej popravy na kríži, pri ktorej boli jeho ruky a nohy prebodnuté klincami. (Tento verš označuje Sväté písmo Spolku svätého Vojtecha, Trnava 1996, za jedno z najvýraznejších proroctiev Starého zákona - pozn. prekl.). Táto interpretácia nie je však jednoznačná. Začína to už tým, že citovaná veta sa týka udalosti z oných čias a teda nie je predpoveďou. Nie je tu ani reč o tom, že pri opisovanej osobe ide o Ježiša Krista. Potom je tu hádanka, čo majú s ukrižovaním do činenia psy. A na koniec pripúšťa hebrejčina ako preklad miesto „prebodli” aj „dohrýzli” - čo v súvislosti so psami nie je celkom nepravdepodobné. Stojíme teda pred niečím, čo nevyzerá ako proroctvo, nemá to konkrétny obsah a je to vytrhnuté z kontextu.

Táto údajná predpoveď nie je ojedinelý prípad - pozrime sa na druhý príklad. V Starom zákone nachádzame aj tieto vety (Zachariáš, 11, 12):

„Povedal som im: Ak uznáte za dobré, dajte mi moju mzdu, ak nie, nechajte! Odvážili mi teda mzdu, tridsať strieborných.”

„Prorokovanie” dávnej udalosti

Ani tu nejde o proroctvo, ale o opis dávnej udalosti. A nevidno nijaký vzťah k Ježišovi Nazaretskému. Vynaliezavých vykladačov biblie to však nemýli. Podľa nich sa tu predpovedá Judášova zrada Krista, za ktorú mal ziskuchtivý učeník dostať tridsať strieborných. Žiaľ, takéto za vlasy pritiahnuté vysvetľovania sú v tejto súvislosti viac ako typické a zoznam zdanlivých predpovedaní o živote Ježiša Krista by sa dal bez ťažkostí predlžovať. Presvedčte sa: Vyberte na webstránke dasjahrderbibel.de (alebo v podobnom prameni) odsek „Proroctvá o Kristovi” a zalistujte si na udanú stranu v biblii. Presvedčíte sa, že ani pôsobenie Ježiša v Galilei (Izaiáš 9, 1), ani zrada dôverným priateľom (Žalm 41, 10), ani smrť medzi zločincami ( Izaiáš 53, 122) sa tu vlastne nepredpovedajú. Až dodatočne sa tie miesta interpretujú tak, ako si to prajú teológovia.

Skutočnosť, že údajné proroctvá o Ježišovi Kristovi v Starom zákone (má ich byť okolo 300) sú všetko iné ako dôveryhodné, je len jedna strana mince. Fundamentalistickí kresťania využívajú aj jednu inú skutočnosť: Niektorí autori textov Nového zákona mali zrejme veľký záujem na tom, aby sa predpovede starého zákona splnili v osobe Ježiša Krista. Tento záujem je pochopiteľný, pretože Židom bolo vtedy rovnako ťažko ako dnes prijať Ježiša za v Starom zákone ohlasovaného spasiteľa. Tu sa dali niektoré verše využiť ako argumentačné pomôcky.

Klamstvá na božiu počesť?

Najnápadnejšie je to v Matúšovom evanjeliu, ktorého autor zabudoval do svojho diela nie menej ako 130 citátov zo Starého zákona. Na jedenástich miestach sa vyslovene zdôrazňuje, že určité veci v živote Krista sa udiali preto, aby sa splnilo starozákonné proroctvo (alebo niečo, čo autor za proroctvo považoval). Problém pritom je zrejmý: Odkiaľ sa dá vedieť, či tie početné údajné proroctvá sa naozaj splnili, alebo či si autor na božiu počesť niečo nepriklamal? Tu je príklad z Matúšovho evanjelia (21, 1-4), kde čítame, ako Kristus prišiel do Jeruzalema na oslici a s osliatkom. Že tu nemohlo ísť o náhodu, podčiarkuje evanjelista týmito slovami:

» Toto sa stalo, aby sa splnilo, čo predpovedal prorok: „Povedzte dcére sionskej: Hľa, tvoj Kráľ prichádza k tebe, tichý, sediaci na oslici, na osliatku, mláďati ťažného zvieraťa.” «.

V týchto veršoch ide rovnako ako v podobnom texte Zachariáša (9, 9) o metaforu zo súčasnosti a chýba jej ako početným iným proroctvám o Ježišovi presvedčivosť.

Zaujímavé je tu pre nás iné pozorovanie: Táto príhoda s dvoma oslami sa nepotvrdzuje na žiadnom inom mieste Nového zákona - na rozdiel od iných udalostí v živote Ježiša Krista. Iné ako biblické pramene k tejto problematike aj tak neexistujú. Preto sa dnes ani pri najlepšej vôli nedá vyjasniť, či sa tá historka vskutku odohrala tak, ako je zafixovaná v Novom zákone, alebo či si autor Matúšovho evanjelia trochu nepomohol pri hľadaní splnených proroctiev tým, že primyslel jazdu na oslici po Jeruzaleme.

Ľahko by sa dali nájsť podobné prípady. V Matúšovom evanjeliu sa dozvedáme, že jeho mučitelia hodili lós o jeho šaty (27, 35), ako to bolo podľa fundamentalistického výkladu predpovedané v žalme 22, 19. Na kríži mu podali ako nápoj žlč a ocot (Mt 27, 47-48), čo vraj autor žalmu 69, 22 vedel už dávno dopredu.

Údajne posledné Kristove slová „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?” (Mt 27, 46) stoja už v žalme 22,2. Po temer 2000 rokoch sa jednoducho nedá kontrolovať, či tieto podrobnosti zodpovedajú skutočnosti, či sa udiali. Už vôbec sa nedajú preveriť starozákonné proroctvá týkajúce sa udalostí typu narodenie z panny, osvietenie Duchom svätým, zmŕtvychvstanie alebo nanebovstúpenie či nanebovzatie. Fundamentalistickí kresťania aj toto vydávajú za zásahy.

Osud mesta Týrus

Samozrejme sa všetky predpovede biblie netýkajú jedine osoby Ježiša Krista. Mnohé predpovede súvisia s historickými udalosťami, ktoré sa udiali za starozákonných čias. Obľúbeným prípadom mnohých fanúšikov biblie, samozrejme opísaným v knihe Wernera Gitta a nachádzajúcim sa aj na strane dasjahrderbibel.de, sú udalosti okolo mesta Týrus v dnešnom Libanone. O jeho osude majú hovoriť viaceré biblické proroctvá. A naozaj, v knihe proroka Ezechiela nachádzame v kapitole 26 veľmi podrobný opis útoku babylonského kráľa Nabuchodonozora na mesto Týrus . Sám boh tu predpovedá svoj útok! V nie menej ako 21 veršoch opisuje Ezechiel, ako kone, vozy, jazdci a veľké vojsko pešiakov napadli Týrus, ležiaci na ostrove, a mesto aj jeho na pevnine ležiace predmestia zrovnali so zemou.

Proroctvo môže byť mladšie ako udalosť

Na rozdiel od početných iných proroctiev sú Ezechielove riadky naozaj predpoveďou a neboli za proroctvo vyhlásené až po čine. Okrem toho historický výskum potvrdil, že táto predpoveď sa v podstate splnila - Nabuchodonozor vskutku obliehal Týrus a zničil predmestia. Je to dôkaz, že išlo o bohom inšpirované proroctvo?

Celkom iste nie, lebo vec má malú chybu krásy: Obliehanie Týru sa konalo v rokoch 586 až 573 p.n.l. a vznik knihy Ezechiel datuje vedecký výskum biblie na obdobie medzi rokmi 600 a 560 p.n.l. - proroctvo teda môže byť mladšie ako udalosť. Takéto svetské vysvetlenie fundamentalistickí kresťania samozrejme odmietajú. Trvajú na tom, že prorok Ezechiel na základe božského vnuknutia dopredu vedel, čo sa stane.

Žiaľ, pre toto tvrdenie niet ani náznaku dôkazu. Aby zachránili aspoň časť proroctva, vysvetľujú niektorí milovníci biblie, že Ezechielovo proroctvo sa čiastočne týka dobytia mesta Alexandrom Veľkým v r. 332 p.n.l. (také stanovisko zaujíma aj dasjahrderbibel.de.)  Táto udalosť sa stala zaručene po napísaní knihy Ezechiel. Aj táto teória má však nedostatok, že nič sa tu nedá ničím doložiť a ostáva len veriť.

Celkom jasné to nie je ani s vetou „ … nepostavia ťa (Týrus) viac, pretože ja, Pán, som hovoril” v 14. verši tohto proroctva. Milovníci biblie mienia, že sa tak stalo. To je však vec interpretácie, pretože časti niekdajšieho mesta sú zastavané novými budyovami.

Dalo by sa nájsť veľa príkladov ako Týrus. Podobný osud postihol napríklad aj Babylon, ktorého dobytie „národmi zo severnej krajiny” predpovedal Jeremiáš (50, 9). V každom lexikóne sa dočítame, že perzský kráľ Kyros II. vskutku dobyl toto mesto roku 539 p.n.l., čím sa splnilo „proroctvo”. Ani tu však niet nijakého dôkazu, že proroctvo je staršie ako predpovedaná udalosť. A keby sa to aj podarilo, veľa by to neznamenalo, pretože proroctvo je také neurčité, že ľahko môže ísť o zbožné želanie autora: Židia nenávideli Babylončanov.

Úsmev vzbudí tvrdenie, že aj Ježiš prorokoval skazu Jeruzalema (v roku 70 n.l. Rimanmi), a to podľa evanjelistu Lukáša (21, 6) slovami: „… z toho, čo vidíte, neostane kameň na kameni.” Vysvetlenie: Vedecký výskum biblie datuje vznik Lukášovho evanjelia na roky 80 až 90 n.l., a vtedy bolo už zbúranie Jeruzalema dejinami. Fundamentalistickí kresťania odmietajú túto námietku, pretože pre nich je každé Ježišovo slovo v biblii autentické. Kto však tvrdí, že tu ide o nadprirodzené proroctvo, je podľa vedeckých pravidiel povinný podať potrebné dôkazy; no dosiaľ nikto nedokázal, že k pripravovanému zničeniu Jeruzalema Ježiš niečo povedal.

Vesmírne laboratóriá a orbitálne stanice

Keďže biblické proroctvá starodávnych udalostí veľa toho nevydajú, pozrime sa na pár záležitostí novšieho dátumu, ku ktorým má vraj Sväté písmo čo dodať. Podľa názoru fundamentalistických kresťanov je ich celý rad a tak čítame napríklad v Izaiášovi (27, 6):

„ v budúcnosti Jakub zakorení, kvitnúť bude a pučať Izrael, a naplní tvár zeme úrodou.”

Pre dasjahrderbibel.de je to - svete, čuduj sa! - predpoveď skutočnosti, že štát Izrael dnes exportuje veľké množstvo citrusových plodov do celého sveta. Veľmi presvedčivý sa mi tento výklad nevidí. Ale pozrime sa na ešte jedného Izaiáša (55, 13):

„Na mieste bodľačia vyrastie cyprus, na mieste pŕhľavy vyrastie myrta. To bude Pánovi na slávu, na večný pomník, ktorý nezhynie.”

Podľa dasjahrderbibel.de je to predpoveď „programu zalesnenia a vysadenia miliónov stromov”, ktorý sa v Izraeli uskutočňuje v priebehu posledných rokov. Pri tak neurčitých a mnohoznačných predpovediach je prakticky nemožné nenájsť v prítomnosti niečo viac-menej predpovedanému zodpovedajúce. Je však zarážajúce, s akou odvahou pristupujú niektorí vykladači biblie k dielu. Pozrime sa na tieto biblické verše Abdiáša (4):

„Čo sa vyvýšiš ako orol a čo si aj medzi hviezdy hniezdo postavíš, zrútim ťa odtiaľ,” hovorí Pán.

Spomínaný fundamentalistický spisovateľ Werner Gitt v nich celkom vážne vidí poukaz na „satelity, vesmírne laboratóriá a orbitálne stanice” - podobný nápad nemal ani Erich von Däniken.

Na koniec treba povedať pár slov aj o ďalšom obľúbencovi milovníkov biblických proroctiev - o štáte Izrael. Podľa Starého zákona je oblasť dnešného Izraela pre Židov zemou, ktorú im boh prisľúbil a kam ich z celého sveta zvedie späť - napríklad Ezechiel 36, 28:

„Budete bývať v krajine, ktorú som dal vašim otcom a budete mojím ľudom.”

alebo Izaiáš (43, 6):

»Severu poviem „Vydaj!”- a juhu: „Nezdržiavaj!” - priveď mojich synov zďaleka a moje dcéry od končín zeme.”«

Skutočnosť, že roku 1948 bol založený štát Izrael, do ktorého sa vracajú Židia z celého sveta ako do svojej duchovnej a osobnej vlasti, je pre pravoverných vykladačov biblie ďalší dôkaz, že predpovede Starého zákona sa vyplňujú.

Niet mieru v prisľúbenej zemi

Pritom si treba uvedomiť, že Židia ani v starozákonných časoch nežili vo svojej prisľúbenej zemi bez sporov so susedmi. Práve naopak: Pôvodne ako kočovníci tiahnuci krajinou museli si Židia „svoju” zem najprv vybojovať v krvavých bitkách, a to boli zahnaní najprv do egyptského a potom do babylonského zajatia. Tak sa stali už vtedy národom, roztrúseným po celom vtedy známom antickom svete. Nerušené spolužitie všetkých Židov v zasľúbenej zemi bolo už v čase vzniku Starého zákona iba zbožným prianím mnohých Židov, čo sa samozrejme odrážalo v spisoch.

Je zaujímavou pointou histórie, že tieto zbožné priania sa aspoň čiastočne vyplnili práve v 20. storočí, no nie je to zázrak. Keďže príslušné miesta biblie sú veľmi neurčité a neobsahujú nijaké časové údaje, nemôže nikto vážne tvrdiť, že vtedajší autori vedeli, čo sa bude dnes diať v Izraeli. A je na podiv, že práve kresťania trvajú na presvedčení, že tie početné kritizované krvavé vojny, ktoré zvádzali Židia so svojimi susedmi pri presadzovaní svojich teritoriálnych nárokov už pred tisícročiami, boli božím prianím.

Napriek sústavnému hľadaniu sa mi dosiaľ nepodarilo nájsť v biblii ani jednu tzv. predpoveď, ktorá by sa nedala vysvetliť aj bez božskej inšpirácie. Mnohým fanúšikom biblie to neprekáža a ich tvrdenia patria k štandardnému repertoáru Jehovových svedkov a iných skupín kresťanov. Ani neustálym opakovaním sa však nepravdivé tvrdenie nestane pravdivejším.

Asi tretina obyvateľov Nemecka si myslí, že na vykladaní podľa hviezd „je niečo”. Napriek početným kritickým hlasom ostáva astrológia a s ňou príbuzné predpovedanie budúcnosti najrozšírenejšou ezoterickou technikou.

*  *  *

Prameň: Klaus Schmeh: Planeten und Propheten (Planéty a proroci), Aschaffenburg: Alibri 2006, 170 s., 14.- eur.
Skeptiker 19/2, s. 71-75, 2006.

Preložil Rastislav Škoda 

tags

Zatiaľ bez komentárov.

Pridaj komentár

Rubriky

Hľadaj

O Zošitoch humanistov

Všetky preklady sú dielom Rastislava Škodu, ak nie je poznamenané inakšie.

Radi uverejníme originálny článok slovenského autora alebo preklad zaujímavého článku z oblasti humanizmu a preľudnenia.

Staršie čísla Zošitov humanistov, ako aj knihy bývalého vydavateľstva Rastislav Škoda, si možno zakúpiť na stránke humanistického kníhkupectva Váš antikvariát.
Adresa:
Vladislav Marušic – ALTERNATÍVA
Za hradbami 18
902 01 Pezinok
Telefónne číslo: 0903 266 221
E-mail: info@vasantikvariat.sk

Vydáva:
Rastislav Škoda
J. Stanislava 8/73
841 05 Bratislava
Telefónne číslo: 0940 346 296
E-mail: rastskoda2@gmail.com

Technická spolupráca: Ján Parada

Archív podľa dátumu