Hrozby právu na potrat

Wednesday, 5 March 2008 | Zošity humanistov č. 69

Anne Daguerreová

Pravda je opak toho, čo by ste mysleli: právo na potrat je krehké, a to aj v rozvinutých krajinách. Ak vo väčšine štátov Európskej únie pokračuje liberalizácia – v Portugalsku bol potrat depenalizovaný v marci 2007! – konkrétne podmienky a legálny štatút umelého prerušenia tehotenstva (UPT) sú veľmi rozličné podľa jednotlivých štátov. Kým v západnej Európe sa ženy tešia pomerne dobrej starostlivosti štátu, najmä v Škandinávii, zatiaľ vo východnej Európe sa stáva právo na UPT predmetom diskusií; v USA bolo právo na UPT zbavené svojej substancie.

Škandinávske a niektoré západoeurópske štáty sú pioniermi vo veciach ženských práv. Výskyt potratov v Holandsku je jeden z najnižších v Európe (8 na 1 000), čo je dôsledkom volontaristickej politiky pri sexuálnej výchove. 75 % žien vo veku 15-44 rokov používa niektorú z moderných metód antikoncepcie; UPT robia v špecializovaných klinikách kvalifikovaní odborní lekári. Všetky náklady kryje zdravotné poistenie.

Takýto prístup prevláda aj v škandinávskych štátoch, najmä vo Švédsku a Dánsku. V Dánsku uznali legitimitu UPT v určitých prípadoch už v roku 1939 a od roku 1973 je potrat možný na žiadosť do 12. týždňa amenorhey. Po tom termíne rozhoduje o žiadosti ženy panel zložený z gynekológa, sociálneho pracovníka a psychológa. Od maloletých sa žiada súhlas rodičov, čo je pre niektoré dievčatá problematické, ak ich rodičia nechcú pripustiť, že ich dcéra už má sexuálny život; v takomto prípade panel netrvá na predložení rodičovského súhlasu. Výskyt potratov je veľmi nízky – asi 13 na 1 000. Zákrok je bezplatný a robí sa v nemocničnom prostredí; tretina potratov sa robí medikamentózne. Na rozdiel od iných európskych štátov, vrátane Francúzska, v Dánsku je dosť ošetrujúceho personálu na všetky tieto operácie. V Nemecku a Taliansku sa musia ženy podrobiť predbežným pohovorom; medikamentózne potraty tam ešte nie sú natoľko rozšírené ako vo Francúzsku a Holandsku. Vo Španielsku môže byť tehotenstvo prerušené, ak ohrozuje zdravie matky, a to aj mentálne.

Aj tam, kde je potrat celkom banalizovaný, existuje určité odsúdenie žien, ktoré ho podstupujú. Neraz sa považujú za nezodpovedné, ako keby veľa fajčili alebo pili; a niekedy sa im vyhadzuje na oči: „Nemohla si dávať lepší pozor?“, spomína si Lisbeth K. Knudsenová, sociologička v Aalborgu (Dánsko). To sa však nedá porovnávať s odsúdením typu „Tým činom potláčaš život.“

V Škótsku, Anglicku a vo Wallesi je potrat dovolený do 24. týždňa amenorhey, ak pokračovanie tehotenstva väčšmi ohrozuje život matky ako jeho ukončenie. Táto veľmi široká definícia indikácie UPT zaraďuje Veľkú Britániu medzi štáty s veľmi liberálnymi zákonmi v tejto oblasti. Každá žena dosiahne prerušenie tehotenstva, ak si to praje. V Anglicku a Wallesi je častosť potratov 16 na 1 000, čo patrí medzi najviac v západnej Európe.

Prekážky však existujú. Dvaja lekári musia odporúčať písomnú žiadosť, čo zvyšuje riziko prekročenia termínu. Hoci väčšina lekárskej komunity má na UPT priaznivý názor, asi 20 % generalistov ju odmieta a niektorí využívajú svoje možnosti obštrukcie. Rebecca Findlayová, hovorkyňa Združenia pre plánovanie rodiny, vie, čo hovorí: „Lekári môžu procedúru spomaliť a niektoré ženy sú naraz jedenásť týždňov tehotné, hoci vyhľadali lekára už po piatich týždňoch amenorhey.“ Ozývajú sa početné hlasy volajúce po zjednodušení legislácie.

Hlavným problémom pre kandidátky na UPT je nedostatok štruktúr a financií. Príklad: V roku 2004 dala vláda miestnym zdravotným strediskám 500 miliónov eur, z ktorých sa čerpalo len 6,5 eur na osobu na služby spojené s UPT. „Peniaze sa prednostne vydávajú na srdcové choroby a na rakovinu, antikoncepcia ostáva oddávna podfinancovaná“, vysvetľuje pani Findlayová.

Výsledok: Prístup k bezplatnému UPT je lotéria. V mnohých oblastiach musia ženy čakať dlhšie, ako sú tri týždne, predpísané zákonom. Aby sa vyhli čakacím termínom, platia (800 eur) mnohé z vlastného vrecka; v roku 2006 to bolo 13 % žien, ktoré mali potrat. Ženy zo stredných vrstiev obyvateľstva si to môžu „dovoliť“, pre chudobné, najmä bez pevného bydliska a žiadateľky o azyl, to často znemožňuje UPT.

Zámienka demografického úpadku

Napriek týmto ťažkostiam sú Angličanky pri porovnaní so svojimi sestrami zo strednej a východnej Európy privilegované. V týchto štátoch je častosť UPT priemerne 44 na 1 000. V dobách sovietskeho bloku bolo UPT všeobecným, bezplatným a hlavným prostriedkom kontracepcie (okrem Rumunska); po jeho páde majú ženy všade rastúce problémy s prerušením tehotenstva.

Trvá prekážka: cena zákroku v súvislosti s privatizáciou zdravotníctva. Ženy musia za UPT platiť, čo penalizuje chudobné ženy. V Maďarsku stojí jeden zákrok priemerne 100 eur, čo je tretina najnižšieho mesačného zárobku, ktorý bude v roku 2008 asi 273 eur . V Poľsku je od roku 1997 potrat zakázaný a zhovievaví lekári si nechajú svoju službu draho platiť: štyri- až osemkrát minimálny zárobok 311 eur plus 250 eur za anestéziu; väčšina žien sa potom bez nej zaobíde.

Druhá veľká prekážka: rastúci vplyv loby anti-UPT, často blízkej katolíckej alebo pravoslávnej cirkvi. Tieto skupiny s obľubou využívajú tému demografického úpadku. V Maďarsku sťažila vláda prístup k UPT predpisom dvoch predbežných pohovorov, čo zvyšuje riziko prekročenia termínov. V Rusku sa do akcií proti UPT zapája aj prezident Putin, ktorý v máji 2003 vyhlásil na pôde parlamentu demografický úpadok za hlavný problém dnešného Ruska. Väčšina politických strán pripisuje tento úpadok – vyššiu mortalitu ako natalitu – potratom a v tejto súvislosti konzervatívny poslanec Čujev v roku 2003 navrhol, aby zákon zakázal UPT zo sociálnych dôvodov. Predtým existovalo 13 sociálnych dôvodov pre UPT (nezamestnanosť, osamotenosť, nevyhovujúci byt, nedostatok peňazí atď.), po prijatí Čujevovho návrhu ostáva len znásilnenie, väzenie, zbavenie rodičovských práv a handicap otca.

Podobný scenár platí aj pre Poľsko, kde integristická katolícka loby urobila z UPT skoro ilegálny zákrok. 0d roku 1997 sa UPT povoľuje len vtedy, ak je život matky smrteľne ohrozený, ak má plod vážne znetvorenia, po inceste a znásilnení. Väčšina lekárov odmieta zákrok z obavy pred súdmi aj pri ohrození zdravia matky. Počet hlásených potratov sa tak znížil z 3 047 v r. 1997 na 310 v r. 1998 a 199 v r. 2004. Počet nezákonných UPT s ich postoperačnými komplikáciami ročne sa odhaduje na 80 000. Militanti anti-UPT dosiahli svoje úspechy aj vďaka logistickej a finančnej podpore svojich spojencov z USA. Hlavná americká katolícka organizácia proti potratom, Human Life International, má pobočku v Gdansku, ktorá sa špecializuje na školenie organizátorov kampaní proti UPT.

V USA bol potrat legalizovaný v r. 1973 rozhodnutím Najvyššieho súdu v prípade «Roe vs. Wade». Rozhodnutie o ukončení tehotenstva malo byť predmetom súkromného vzťahu medzi lekárom a jeho pacientkou, čo hneď spochybnil rad federálnych zákonov: Churchov dodatok dovolil organizáciám alebo jednotlivcom, dostávajúcim štátne príspevky, už v r. 1973 odmietnuť UPT z morálnych alebo náboženských dôvodov. V r. 1997 Hypov dodatok dovolil používať federálne fondy na UPT len pri znásilnení, inceste a na záchranu života matky. Financovanie UPT závisí od dobrej vôle jednotlivých štátov, ktoré majú Najvyšším súdom udelené povolenie obmedzovať prístup k nemu.

Americká anti-UPT loby sa organizovala a rozhodujúce víťazstvá vydobyla v 1980-tych a 1990-tych rokoch; niekedy aj násilím. Najprv sa začali množiť útoky kománd na strediská plánovania rodiny. Vrcholili v 1990-tych rokoch, keď bolo zaznamenaných sedem vrážd a sedemnásť pokusov o vraždu, takže štát musel potlačiť každý pokus o zastrašenie lekárov a ich pacientov. Zákon z roku 1994, zaručujúci slobodný prístup do stredísk UPT, nemal želaný účinok.

Pri každoročnej manifestácii «Pochod za život»v januári 1995 vo Washingtone rozvinuli militanti Koalície aktivistov za život transparent s nápisom „Vinníci zo zločinu proti ľudskosti“ a s menami a adresami 13 „potratárov“, ktorí museli potom dlho žiť pod zosilnenou policajnou ochranou.

Keďže v USA je veľmi málo lekárov, ktorí robia UPT – len 2 % gynekológov robia mesačne 25 a viac týchto operácií – dajú sa ľahko identifikovať. Kríza tohto povolania sa zostruje a v niektorých štátoch je nedostatok špecialistov. UPT sa stáva výsadou platbyschopných stredných vrstiev. Súkromné poisťovne spravidla nehradia ani antikoncepciu ani UPT – no skoro vždy preplácajú Viagru.

Hutie „Za (slobodnú) voľbu“ ostáva pasívne a demokrati postupne prijímajú niektoré rysy programu anti-UPT; mnohí považujú potrat za morálne odsúdeniahodný. Z taktických dôvodov zdôrazňujú význam zníženia počtu nechcených tehotenstiev a potrat vyhlasujú za poslednú možnosť riešenia konfliktu. To umožňuje demokratickým disidentom voliť s republikánmi alebo zdržať sa hlasovania – aj pri legislatíve UPT. Výsledok je, že demokrati oveľa menej bránia právo na UPT, než ho republikáni demontujú.

Ideologické víťazstvo anti-UPT

Prezident Bush podporuje protivníkov potratu od príchodu republikánov k moci v r. 2000. Jeho vláda financuje prednostne programy pohlavnej zdržanlivosti a znižuje výdavky na antikoncepciu a na UPT. V r. 2003 zakázali chirurgickú metódu interrupcie, ktorú jej odporcovia volajú „potrat čiastočným narodením“, pretože plod je na začiatku zákroku živý. Práva plodu sú tam dnes rovnaké ako práva matky. Zákon z r. 2004 o „nenarodených obetiach“ stanovuje, že kto ohrozí život resp. zabije tehotnú ženu, bude súdený za dvojitú vraždu, resp. prečin, a to voči matke a voči jej plodu.

Republikánskej administrácii sa podarilo prístup k UPT sťažiť a od príchodu ultrakonzervatívneho sudcu Samuela Alitu na Najvyšší súd ho dokonca čiastočne zrušiť, a to najmä potvrdením spomenutého zákona z r. 2003 hlasovaním 18. apríla 2007. Senátorka Clintonová k tomu konštatuje: „Všetci uznávame, že interrupcia je smutná až tragická voľba pre mnohé, mnohé, ženy.“ Dodávame: Ešte tragickejšie je priniesť na svet neželané dieťa, ako o tom svedčia opakujúce sa infanticídy.

Pre väčšinu európskych mladých žien je UPT základné ľudské právo, o ktorom neslobodno pochybovať. Nad snahami jeho protivníkov sa môžu francúzske ženy usmievať alebo pohoršovať. No sú si vedomé, že úspech reakcionárskych hnutí vo východnej Európe a v USA pripomína – najmä chudobným ženám -, že nič nie je dosiahnuté navždy.

Prameň: Anne Daguerre, Menaces sur le droit ? l’avortement, Le Monde dipl. č. 647, február 2008, str. 6-7.

Preložil Rastislav Škoda

tags , ,

Zatiaľ bez komentárov.

Pridaj komentár

Rubriky

Hľadaj

O Zošitoch humanistov

Všetky preklady sú dielom Rastislava Škodu, ak nie je poznamenané inakšie.

Radi uverejníme originálny článok slovenského autora alebo preklad zaujímavého článku z oblasti humanizmu a preľudnenia.

Staršie čísla Zošitov humanistov, ako aj knihy bývalého vydavateľstva Rastislav Škoda, si možno zakúpiť na stránke humanistického kníhkupectva Váš antikvariát.
Adresa:
Vladislav Marušic – ALTERNATÍVA
Za hradbami 18
902 01 Pezinok
Telefónne číslo: 0903 266 221
E-mail: info@vasantikvariat.sk

Vydáva:
Rastislav Škoda
J. Stanislava 8/73
841 05 Bratislava
Telefónne číslo: 0940 346 296
E-mail: rastskoda2@gmail.com

Technická spolupráca: Ján Parada

Archív podľa dátumu