Piloti sa ospravedlňujú za bombardovania

Sunday, 11 May 2008 | Zošity humanistov č. 70

Rastislav Škoda

Veľakrát vyznamenaný, dnes 87-ročný nemecký vojnový pilot, sa chystá navštíviť anglické mesto, ktoré bombardoval za druhej svetovej vojny, aby sa verejne ospravedlnil.

Willi Schludecker lietal na Dornieri 217E-4 a zúčastnil sa náletov, ktoré v apríli 1942 zabili 400 ľudí a zničili viac ako 1900 budov v kúpeľnom meste Bath v juhovýchodnom Anglicku. V jednom verejnom kryte zahynulo vtedy 30 ľudí, medzi nimi aj dvojmesačné bábätko. Bude výnimočným hosťom tohoročnej spomienky na tieto obete.

Žije ako vdovec v Kolíne a vraví: „Vojna je zlo. Teraz si uvedomujem, čo som urobil a chcem ísť povedať, že to ľutujem. Bál som sa, že Angličania sa budú veľmi hnevať, ale sú veľmi milí.“ Jeho ospravedlnenie bude nasledovať po minúte ticha za obete náletu a po prečítaní mien všetkých zahynutých detí. Kým obyčajne sa tejto každoročnej spomienky zúčastňovalo v posledných rokoch len okolo tucta ľudí, tohto roku možno očakávať stovky; účasť prisľúbili viacerí poslanci a starosta mesta.

Willi Schludecker mal 21 rokov, keď sa zúčastnil troch náletov na Bath v dňoch 24. a 25. apríla 1942, ktoré boli časťou tzv. Baedeckerovského plánu bombardovaní turisticky významných stredísk. Ciele sa vyberali podľa vtedy veľmi známeho turistického sprievodcu Baedecker a boli to aj mestá Exeter, Norwich, York a Canterbury – všetky s tromi hviezdičkami.

Schludecker absolvoval v rámci leteckej bleskovej vojny spolu 120 letov na anglickom (32 letov), ruskom a balkánskom fronte. Treba si uvedomiť, že priemerne vtedy nemeckí piloti prežili sedem letov. Väčšinou bombardoval, niekedy kládol míny. Deväťkrát bol zostrelený. Jeho neobyčajná odvaha z neho urobila jedného z najúspešnejších veteránov. Dvakrát dostal vyznamenanie Železný kríž, čo bolo u letcov veľmi zriedkavé. Poslednýkrát letel v júli 1942 a  bol tak ťažko zranený, že sa liečil šesť mesiacov a potom už nikdy nelietal. Raz bol zostrelený nad východným Anglickom, ale doletel nad Holandsko a tam sa lietadlo zrútilo.

Vlani sa pomocou tlmočníka ospravedlnil občanom Yorku v severnom Anglicku (92 mŕtvych a stovky zranených) slovami: „Už je to veľmi dávno, čo bola tá vojna. Povedali nám, čo máme robiť a my sme to urobili – práve tak, ako mladí anglickí piloti. Boli sme skôr oponenti ako nepriatelia, ale je to strašné, že toľkí ľudia museli umrieť.“ V Bathe nebol od tých čias, čo ponad neho letel v roku 1942.

Organizátor spomienkovej oslavy Chris Kilminster stratil pri tých náletoch okrem vzdialenejších príbuzných obidvoch starých rodičov a priznáva, že pripustiť Schludeckerovu účasť nebolo jednoduché. Najviac zavážil úmysel nechať počuť bývalého pilota bombardovacieho lietadla tým, ktorých bombardovanie osobne postihlo. Schludecker sa vyjadril, že je to jeho posledné prianie, ktoré má pred smrťou.

Nálety na anglické mestá boli údajne odvetou za zničenie nemeckého mesta Lübeck Kráľovským letectvom (RAF – Royal Air Force) v marci 1942. Lübeck nemal veľký vojenský význam, ale bolo tam veľa drevených domov a RAF potreboval vyskúšať nové zápalné bomby …

V Listoch čitateľov jedného denníka k správe o Schludeckerovi spomína pilot RAF Reginald Wilson, že bol zostrelený v januári 1944 nad Berlínom so svojím bombardovacím lietadlom Halifax, pričom štyria členovia jeho posádky zahynuli. Ako bývalý zajatec sa rozprával s nemeckým pilotom, ktorý mal za sebou 60 náletov na Londýn v roku 1940 – „poslúchal rozkazy svojej vlády takisto ako my; bola to totálna vojna; po 65 rokoch žijú naše národy v priateľstve.“ S pomocou Berlínčanov našiel Wilson miesto, kde sa jeho lietadlo zrútilo a boli tam dokonca úlomky telesných ostatkov jedného člena jeho posádky – ak vyšetrenie metódou DNA potvrdí ich identitu, pripravia im vojenský pohreb na anglickom vojenskom cintoríne v Berlíne, doplňuje údaje jeho dcéra Janet Hughesová, ktorá sa stretla s rakúskym pilotom Luftwaffe, ktorý Halifax zostrelil.

Ak to vraj niekoho zaujíma, dodáva, že má 50 rokov a bola učiteľkou moderných jazykov francúzštiny, nemčiny a španielčiny. Nedávno stratila zamestnanie a jej rozchod so zamestnávateľom komentoval jej otec konštatovaním, že sa k nemu správali na základe ženevskej konvencie ako k vojnovému zajatcovi lepšie, ako k jeho dcére jej britský zamestnávateľ – súkromná škola s kresťanským pozadím.

Spracované na základe správ v internete.

tags

Zatiaľ bez komentárov.

Pridaj komentár

Rubriky

Hľadaj

O Zošitoch humanistov

Všetky preklady sú dielom Rastislava Škodu, ak nie je poznamenané inakšie.

Radi uverejníme originálny článok slovenského autora alebo preklad zaujímavého článku z oblasti humanizmu a preľudnenia.

Staršie čísla Zošitov humanistov, ako aj knihy bývalého vydavateľstva Rastislav Škoda, si možno zakúpiť na stránke humanistického kníhkupectva Váš antikvariát.
Adresa:
Vladislav Marušic – ALTERNATÍVA
Za hradbami 18
902 01 Pezinok
Telefónne číslo: 0903 266 221
E-mail: info@vasantikvariat.sk

Vydáva:
Rastislav Škoda
J. Stanislava 8/73
841 05 Bratislava
Telefónne číslo: 0940 346 296
E-mail: rastskoda2@gmail.com

Technická spolupráca: Ján Parada

Archív podľa dátumu