Nová a stará Čína

Sunday, 4 May 2008 | Zošity humanistov č. 70

Paul Kurtz

Dvadsať rokov spolupráce CSI a CFI (Centier pre skeptické a slobodné hľadanie) s Čínou pomáha posilniť snahy čínskych vedcov šíriť vedecký svetonázor a dosahovať určitý stupeň harmónie v zložitom zápolení tohto štátu s neuveriteľným tempom rozvoja. Je v našom záujme pokračovať v úzkej spolupráci a máme v úmysle robiť to.

11. Svetový kongres nadnárodných Stredísk pre hľadanie sa zišiel v Pekingu v októbri 2007 a bol vyvrcholením temer dvadsaťročnej výmeny poznatkov medzi Strediskom pre hľadanie a čínskymi vedcami. Kým Ken Frazier veľmi výrečne opísal (v tomto istom čísle Skeptical Inquirer) najzaujímavejšie chvíle tohto kongresu, ja sa zameriam na príčiny jeho konania a čo od neho očakávame. Ako Frazier, aj ja som bol očarený ohromnými zmenami, ktoré sa v Číne udiali od našej prvej návštevy v roku 1988. Lin Zizin, vtedajší vydavateľ časopisu Science and Technology Daily, vedeckého časopisu s najväčším nákladom na svete, pozval CSICOP (Radu pre vedecké preverovanie tvrdení o paranormálnych veciach) na návštevu Číny. Už vtedy vravel, že čínskym vedcom robí starosť šírenie paranormálnych a okultných vier; že si prajú kritické preverenie niektorých paranormálnych tvrdení, predovšetkým vyhodnotenie platnosti externého Qigongu (čchi-kung), a skutočnosti Chi, psychokinézy a údajných psychických diagnóz rôznych zdravotných stavov.

S radosťou sme pozvanie prijali a vyslali sme delegáciu šiestich významných severoamerických skeptikov vrátane Fraziera, Jamesa Randiho, Jamesa Alcocka, Barry Karra, Philipa Klassa a mňa. Počas celého pobytu nikde sme nenašli nijaké dôkazy „neobyčajných“ paranormálnych síl a podali sme o tom správu (letné a jesenné číslo Skeptical Inquirer 1988).

U psychikov (psychotronikov, psychotikov) sme zaznamenali chutzpah (temer drzú odvahu), a to u dospelých aj detí – v tom čase sa veľa hovorilo o neobyčajne nadaných deťoch, že sa pokúšali prekabátiť nás, ale nepodarilo sa im to . Naše testovacie postupy zaujali našich hostiteľov a vyslovili želanie ostať s nami v kontakte. CAST (Čínska asociácia pre vedu a technológiu, nevládna organizácia, ale do určitej miery obdoba AAAS – Americkej asociácie pre napredovanie vedy) ako koalícia vyše 180 vedeckých spoločností, sponzoruje v súčasnosti výmenné programy.

Číňanov zaujímal predovšetkým spôsob, ako zvýšiť vo verejnosti chápanie a hodnotenie vedy, ako bojovať proti poverám a ako šíriť vedecké poznatky. Zakrátko založili novú organizáciu, CRISP, Čínsky výskumný ústav pre popularizáciu vedy, ktorý sa prekrýval s CSICOP-om vo veciach prevahy protivedeckých stanovísk a záujmu verejnosti o parapsychológiu, únosy mimozemšťanmi, astrológiu, alternatívnu liečbu a pseudovedu vo všeobecnosti.

Začiatkom 90-tych rokov minulého storočia sa CSICOP stal súčasťou Transnacionálneho strediska pre slobodné hľadanie (CFI) a zmenil meno na CSI (Radu pre skeptické hľadanie). Aj CSH (Rada pre sekulárny humanizmus) sa stala časťou CFI, ktorý sa osobitne zameral na hľadanie odpovedí na fundamentalistické útoky na evolúciu a naturalistickú metodológiu. Do svojho programu zaradil aj obranu sekularizmu a novších humanistických hodnôt, ktoré nemajú pôvod v náboženstvách, ale sú svojou podstatou svetské. Číňania prejavili záujem o otázky osobnej mravnosti a šťastia, ktoré sú podobné morálnym cnostiam konfucianizmu; tento aspekt našej práce bol pre nich užitočný.

Agenda CFI bola pre Číňanov aj naďalej zaujímavá a posielali delegácie na všetky naše svetové kongresy (do Heidelbergu, Sydney, Paduy, Burbanku a Amherstu). Ba čo viac, začali posielať desiatky študentov, vedcov a úradníkov na letné kurzy do Amherstu (NY) a prekladať mnohé naše články a knihy. CFI vyslal do Číny dva tímy na prednáškové turné, čo viedlo k založeniu nového Strediska pre hľadanie v Pekingu a spoločnému sponzorovaniu spomínaného 11. Svetového kongresu CFI (spolu s CAST, CRISP, filiálkou CFI v Pekingu, Čínskou akadémiou vied, viacerými univerzitami a vedúcimi vedeckými ústavmi). Na 11. svetový kongres vyslal CFI delegáciu dvadsiatich významných vedcov a filozofov z viacerých štátov.

Hlavnou témou tohto kongresu bol rozvoj verejného chápania vedy – metódy hľadania, naturalistický svetonázor a vzťah medzi vedou a etikou. Tieto témy sú aktuálne nielen pre jednotlivé národné spoločnosti, ale aj pre celú planetárnu komunitu. Číňania majú záujem v prvom rade o zachovanie vnútornej harmónie vo svojej vlasti; znepokojuje ich svetové otepľovanie a znečisťovanie prostredia, ovzdušia a vodných zdrojov. Hoci existujú závažné dôkazy prebiehajúceho globálneho otepľovania, zdôraznil vo svojej prednáške Ken Frazier, niekoľko čitateľov Skeptical Inquirer zatvrdilo tvrdí, že to nie je problém.

Na Kongrese bolo prednesených asi sedemdesiat prednášok, z ktorých niektoré boli provokatívne. Jednu mal významný čínsky vedec Qin Dahe, klimatológ a meteorológ, reprezentujúci Čínu v svetovej agentúre, zaoberajúcej sa globálnym otepľovaním (ktorá práve dostala Nobelovu cenu), ďalšie Cheng Donghong, výkonný tajomník CAST, ako aj Ren Fujun, energický riaditeľ CRISP; spolu so mnou Ren predsedal kongresu.

Ren povedal, že si prajú rozvinúť pôsobenie a úlohy Strediska pre hľadanie v Číne; podujatie popularizujúce vedu prichádza vo veľmi vhodnej chvíli, keď sa Čína vyrovnáva s neuveriteľným ekonomickým vzostupom. Zdôraznil dôležitosť pokračovania spolupráce uvedených svetových pracovísk, pričom treba zvýšiť počet čínskych výskumníkov, ktorí sa zúčastnia letných kurzov v Amherste; aj naďalej treba spoločne sponzorovať medzinárodné konferencie. Viacerí z našich čínskych partnerov vyslovili želanie, aby sa založili ďalšie strediská pre hľadanie v Číne. Pri výlete do Šanghaja sme sa stretli s Wang Xinom, riaditeľom šanghajskej Asociácie pre vedu a technológiu v ich novej budove; potvrdil prianie založiť nové stredisko pre hľadanie v Šanghaji.

11. svetový kongres potvrdil a upevnil dvadsať rokov výmeny názorov a volal po pokračovaní v spolupráci pri zvyšovaní úrovne verejného pochopenia (chápania?) vedy.

Prudko rastúca čínska ekonomika

Celá svetová komunita má životný záujem o čínsku ekonomiku a početné svetové korporácie majú v Číne zastúpenie a investujú tam obrovské sumy. Spriatelené vlády to podporujú. Svet chce obchodovať s Čínou a mnohé štáty dovážajú z Číny tovar a služby v stále rastúcom objeme. To vedie k sťažnostiam na stratu pracovných príležitostí v domácom priemysle, pretože veľké firmy zistili, že môžu vyrábať v Číne a doviezť to loďami domov; vyjde im to lacnejšie, ako keby vyrábali doma. Má to za následok ohromný ekonomický rozvoj Číny. Ekonomická vitalita Číňanov privoláva stále rastúce kapitálové investície. V podstate sa opakuje to, čo sa aj v minulosti dialo v oblastiach, do ktorých prenikal cudzí kapitál a spôsoboval hospodársky rozvoj.

To, že sa Čína v priebehu posledných dvadsať rokov otvorila pre slobodný trh, vyvolalo jej explozívny ekonomický rast. Ako uvádza Frazier, z dvadsiatich vedúcich svetových spoločností (čo do akciovej hodnoty), je osem čínskych: China Mobile, China Telecom, PetroChina atď. Prekvapujúcim javom je vznik novej vrstvy čínskych miliardárov. Podľa Hurun Reportu Forbesu žije v pevninskej Číne okolo 100 miliardárov. Bohatstvo získali obchodovaním s pozemkami, v stavebníctve a výrobou. Najbohatší na zozname je Yang Huiyan, ktorý dostal od otca (zaoberal sa obchodom s pozemkami) do daru 17,5 miliárd USD. Zhang Yin má 10 miliárd z holdingu Nine Dragons Paper (vlastní 72 %); Yu Rongman je majiteľom holdingu Shimao Property a je hodný 7,5 miliárd; legendárny Huang Guangyu založil Gome Electrical Appliances a jeho majetok sa odhaduje na 6 miliárd. Veľká časť tohto bohatstva pochádza z boomu v stavebníctve a búrlivého rastu cien akcií na šanghajskej a hongkonskej burze. Tieto dve burzy mali vlani väčší obrat ako New York Stock Exchange a NASDAQ spolu. Dnes je Čína hlavným motorom svetovej ekonomiky a podľa predpovedí bude v roku 2015 druhým najbohatším štátom sveta po USA.

To svedčí, že Čína je asi ťažko komunistickým štátom; má zmiešanú ekonomiku a súkromný sektor rastie od začiatku veľkými skokmi. Oficiálne štatistiky udávajú, že súkromné spoločnosti ovládajú asi tretinu celkovej ekonomiky, no ja si myslím, že je to viac. Silou, ktorá ženie rast produkcie, je čínsky kapitalizmus. Čína je schopná toho, čo nezvládajú iné kapitalistické štáty: používať moc štátu na plánovanie veľkých cieľov a prinútiť súkromné a verejné podniky uskutočniť ich; ako príklad môže slúžiť výstavba obrovských štvrtí Pekingu pre olympijské hry.

Výzvy prostredia a spoločnosti

Frazier aj ja sme boli omráčení pokrokom, ktorý urobila Čína od našej návštevy pred devätnástimi rokmi. Kam sme prišli, tam rástli nové stavby – továrne a obchody, systémy diaľnic, vežiaky a obytné domy, nové štvrte a nové mestá. Odhaduje sa, že v Číne pracuje tretina žeriavov sveta. Štyri mestá, ktoré sme navštívili – Peking, Xian, Šanghaj a Guilin (pri našej prvej návšteve sme boli len v prvých troch) – sa transformujú krkolomnou rýchlosťou. Číňania, ktorých sme stretli na uliciach, v reštauráciách a v obchodoch, boli hrdí na tieto úspechy, ktoré zrejme viedli k značnému zvýšeniu životnej úrovne prinajmenšom vo veľkých mestách. Osobitne to bolo vidieť v Šanghaji, kde to priam vyrážalo dych. Daniel Dennett nás naviedol previezť sa na lodi štvrťou Pudong. V noci to bolo oslepujúce – keď sme tam boli v roku 1988, nebolo tam nič. Ako keby boli z ničoho vyrástli dva Manhattany. Riaditeľ šanghajského plánovacieho úradu nám ukázal úchvatné plány, ako sa bude vo výstavbe pokračovať.

Naši čínski hostitelia sa o nás  kráľovsky starali. V Pekingu nás vozili v limuzíne po miestach, kde sa budú konať Olympijské hry 2008. Zdalo sa nám, že sa musia poponáhľať, ak majú všetko stihnúť načas. Manažér stavieb nás však uistil, že pracujú na tri zmeny a že iste budú hotoví. Nezapochybovali sme; Čína má pre také prípady ohromné zdroje lacnej pracovnej sily. Ostatok sveta už pred rokmi objavil existenciu tejto skúsenej, osvedčenej a výhodnej pracovnej sily, presťahoval svoje náročné priemyselné podniky do Číny a opustil vlastné priemyselné základne, za čo lacno získal čínsku pracovnú produktivitu.

Znie to neuveriteľne, ale rast HDP bol za posledné štyri roky 10-11 % ročne. V suchých číslach to v roku 2006 to bolo 2,7 bilióna USD, čo je štvrtina amerického HDP, hoci Čína má štyrikrát viac obyvateľov. Čína verí, že ak ju nespomalia nepredvídané ťažkosti, do roku 2020 štvornásobne zväčší svoj ekonomický potenciál .

Zistili sme, že čínske ulice sú doslova upchané autami. Na naše prekvapenie boli náhradou za nespočetné bicykle, ktoré prevládali pri našej prvej návšteve; v Pekingu aj v Šanghaji to boli veľké štvordverové autá. Ako poznamenal Frazier, vzduch bol priam hustý, ešte horší ako v Los Angeles za jeho zlých dní. Jeden čínsky úradník mi vravel, že pri nedávnom prieskume sa Číňanov spytovali, čo si prajú najviac: absolútna väčšina bola za veľkú štvordverovú limuzínu! Ak sa pozrieme na obrovský rast spotreby energie, bude mať Čína čoskoro veľké problémy s kvalitou životného prostredia. Čínska vláda si je vedomá nevyhnutnosti trvale udržateľného rozvoja bez znečisťovania životného prostredia. Podľa monitoringu je 85 % vodných tokov a riek tak znečistených, že páchnu a nedajú sa využívať ako zdroje pitnej vody. No Čína produkuje 70 % chovných rýb na svete, a to na morskom pobreží a na mohutnej rieke Jang-ce, ktorá je často otrávená ortuťou, olovom a inými toxickými chemikáliami. Murray Gell-Mann nám oznámil, že čítal, že Čína dostavia každý týždeň dve elektrárne na uhlie, ale nedá sa dosiahnuť, aby miestni guvernéri zabezpečili zníženie ich emisií CO2. Nikde sme nepozorovali, žeby niekto myslel na šetrenie energie výrobou malých áut (zdá sa, že Číňania kopírujú Detroit) alebo znížením osvetlenia ulíc a ciest (všade je to ako v Las Vegas alebo na Broadway). Zdá sa, že úspešne napodobňujú Ameriku aj v márnotratnej spotrebnej mentalite, hoci nedávno vydala vláda smernice, ako radikálne zmeniť spôsob hospodárskeho rastu.

Niet pochýb, že jednou z dôležitých príčin problémov s energiou, prírodnými zdrojmi a prostredím je pokračujúci rast počtu obyvateľov. Ulice sa hemžia chodcami. Pred dávnymi rokmi zaviedol Mao prísnu politiku jedného dieťaťa na rodinu, aby sa znížil rast počtu obyvateľstva. Hoci Západ veľmi kritizoval toto obmedzenie slobodnej voľby, samotní Číňania uznali, že je to naliehavo potrebné. Projekt však mal nečakané dôsledky, lebo teraz nie je dosť rúk, ktoré by podporovali slabnúcich rodičov, čo bol v starej Číne železný zákon. Ak dochádza k rastu populácie, je to v dôsledok znižovania úmrtnosti následkom lepšej stravy a lepších hygienických podmienok. Za posledné štyri desaťročia sa priemerná dĺžka života zvýšila z 35 na 72 rokov! (Viac ako zdvojnásobila!). Keby mala Čína v tomto ohľade dobehnúť Japonsko, kde je priemerný vek vyše osemdesiat rokov, kládlo by to ešte väčšie požiadavky na prírodné zdroje. Niektoré demografické zdroje udávajú, že v Číne pribudne do roku 2030 toľko ľudí, koľko majú dnes obyvateľov USA: 300 000 000 ! Títo ľudia budú asi migrovať najskôr do nehostinnej západnej Číny – no aj tak, bude mať Čína dosť zdrojov na zasýtenie a uspokojenie takého obrovského počtu ľudí?

Iný pálčivý problém je veľký nepomer bohatstva jednotlivcov, čo môže viesť k intenzívnym vnútorným konfliktom. Čínska vláda sa zameriava na „harmóniu“ ako ústredný sociálny cieľ. „Harmónia“ má konfuciánsky pôvod a je to morálna norma. Tradičná konfuciánska myšlienka kladie dôraz na pestovanie cnostného šťastného života. Jedinou cestou k nemu je zastať svoje miesto vo svete a svedomite plniť svoje povinnosti; druhou je dosiahnuť osobné naplnenie. Predpokladáme, že v socialistickej spoločnosti je predpísané starať sa o spoločné dobro. V každom prípade sa na Západe zobudil záujem o klasickú Čínu, a to čiastočne aj prostredníctvom Maa.

Čínska vláda sa teraz snaží aj o prekonanie chudoby. Podľa jej štatistík (ktoré môžu, ale nemusia byť spoľahlivé) bol príjem na osobu v roku 2006 asi 2 042 USD, teda o 20 % viac ako rok predtým, ale stále oveľa menej, ako majú iné priemyslové krajiny Európy, USA alebo Japonsko. Vo veľkých mestách, ako je Šanghaj, je príjem na osobu približne 4 000 USD, kým na vidieku (navštívili sme modelové farmy v okolí Guilinu) zarobí roľník len 300 USD ročne, čo je na stravu a bývanie dosť málo. Ľudia tam žijú na úrovni existenčného minima a používajú metódy obrábania pôdy tisícročia staré. Veľké počty ľudí opúšťajú vidiek a odchádzajú do miest – ale tam pre nich nie je dosť práce. Zvyšujúca sa úroveň osobného blahobytu niektorých iste bude mať za následok porovnávanie a potom rast nárokov. Požiadavky chudobných oblastí sú na mnohých miestach sudmi pušného prachu. Už existujú správy o desaťtisícoch protestov po celej krajine. Hoci čínska vláda chce na jednej strane zvyšovať HDP ako sa len dá, teraz vidí potrebu výroby a distribúcie spotrebných predmetov v chudobných oblastiach, aby sa dosiahla či udržala sociálna harmónia.

Jedna vec je jasná: Čína nie je komunistický štát čias „studenej vojny“. Hoci jeho vláda je autoritatívna, nie je totalitná; nabáda k novátorstvu a podnikavosti; pripúšťa určitý stupeň plurality. Má pluralitnú ekonómiu so silným kapitalistickým (súkromným?) sektorom a veľkým počtom súkromných obchodov a reštaurácií. Myšlienky Teng Siaopinga sa vyhlasujú za spásu Číny. Vláda plánuje do roku 2020 štvornásobne zvýšiť HDP, čo podstatne zvýši príjem na osobu a priemernú životnú úroveň. Vo veľkých mestách a priemyselných strediskách s 15 až 20 miliónmi obyvateľov rastie stredná trieda, no početný je aj proletariát, dožadujúci sa svojho podielu na dobrom živote. Preto sa naháňa čo najrýchlejšie zvyšovanie produkcie, čo umožní lepší prístup veľkého počtu biedneho domáceho obyvateľstva k spotrebnému tovaru a službám.

Politická budúcnosť Číny

Počas nášho pobytu v Pekingu zasadal 17. zjazd Komunistickej strany Číny, ktorá má 73 miliónov členov; zúčastnilo sa ho 2 200 delegátov. Dívať sa v televízii každý večer na správy zo zasadania (s anglickým prekladom na jednom kanáli) vyzeralo anachronicky. Dvetisíc oficiálnych zástupcov Komunistickej strany sedelo v Hale ľudu – muži v triezvych tmavých oblekoch alebo uniformách a ženy v staromódnych večerných šatách. Kongres otvorili hlasným sľubom vernosti marxizmu-leninizmu. Zdalo sa, že v priebehu zasadaní nebolo nesúhlasu, aspoň ho nebolo vidieť vo vysielaní. Číne vládne Ústredný výbor, predsedníctvo a stály výbor siedmich. Volajú to kolektívnym vedením. Hu Jinatao, hlava Komunistickej strany Číny, ohlásil na kongrese novú líniu strany. Zdôraznil, že Čína ešte nedosiahla socializmus a že jej súčasný cieľ je zamerať sa na „socializmus s čínskymi znakmi“. Povedal, že úlohou je usilovať sa o vybudovanie „mierne prosperujúcej spoločnosti“, ktorá by sa mala dosiahnuť, dúfa, okolo roku 2020. Aspoň na papieri znela jeho agenda rozumne: uznal, že národ potrebuje „prežívať demokratické práva“ a že konať môže každý len „podľa ústavy a litery zákona“. Podľa novín China Daily z 20. októbra 2007 „zaručí čínska demokracia slobodu, rovnosť a iné práva občanov“. Yu Keping, člen Ústredného výboru, vyhlásil, že „univerzálne hodnoty slúžia na podporu politických reforiem, a sú to sloboda, spravodlivosť, demokracia, rovnosť a ľudské práva“. Dá sa predpokladať, že prispejú k vytvoreniu harmonickej spoločnosti.

Hu sľúbil, že prijme do vlády viacero nekomunistov v postavení ministrov a ešte pred koncom kongresu oznámil Ústredný výbor vymenovanie prvých dvoch, a to Wan Ganga ako nového ministra pre vedu a technológiu a Chen Zua, nového ministra zdravotníctva; tento rezort od roku 1970 neexistoval.

Hu tiež oznámil, že hoci Čína bude aj v budúcnosti rýchlo napredovať, bude sa to diať vyvážene a udržateľne – čínska tlač z toho hneď urobila novú „konzervačnú kultúru“. Znížiť plytvanie prírodnými zdrojmi a zabezpečiť ochranu prostredia je len prvým opatrením v tomto smere. Čína plánuje aj postupné znižovanie úplnej chudoby rozumným systémom rozdeľovania príjmov a rastom strednej triedy, a to pri zaručení základnej životnej úrovne pre každého. Všeobecne sa dúfa, že takto sa zvráti trend rastúcej nerovnosti príjmov. Čína ešte nemá všeobecnú zdravotnú starostlivosť, ani systém sociálneho zabezpečenia, ani povinné školstvo – a sú to služby, ktoré už majú všetky priemyselné demokracie na svete. Tam, kde existuje, trvá povinná dochádzka do školy len deväť rokov a v určitých oblastiach štátu školopovinnosť ešte ani nebola zavedená. Jeden vyšší úradník mi v súkromí s ľútosťou povedal, že úroveň Pekingu a Šanghaja neodzrkadľuje ten obrovský boj, ktorý čaká Čínu pri náprave pomerov na vidieku, ak chce dosiahnuť svoje náročné ciele.

Z opatrení zjazdu komunistickej strany na mňa najviac zapôsobila nadradenosť, ktorá sa pripisuje vede a technológii pri plánovaní budúcnosti. Zjazd dal najvyššiu prioritu „vedeckému stvárneniu rozvoja“ (tým sa stal jedinou mocnou vládou na svete, ktorá niečo také urobila) a toto uznesenie dokonca včlenil ako dodatok do čínskej ústavy. Čína je dnes najrýchlejšie rastúci podporovateľ vedeckého výskumu a rozvoja s indexom vedeckého rastu 18 percent ročne za posledných päť rokov. Je na treťom mieste za USA a Japonskom a rýchlo rastie. USA, Japonsko a Európa mali vo výskume a vývoji ročný rast len 2,9 %. Podľa všetkých správ je kvalita laboratórnych prístrojov v Číne rovnocenná kvalite v západných štátoch. Okrem toho sa Čína snaží pritiahnuť na svoje pracoviská najbystrejšie hlavy sveta a tie sa sem hrnú. (Pozri úvodník v Science, „Číňania sa sťahujú“, od Alana I. Leshnera a Vaughana Turekiana, 7. decembra 2007).

Hu vyštudoval za inžiniera. Pripisuje sa mu výrok: „Váž si vedu; nebuď neosvieteným ignorantom“. Aký to rozdiel oproti súčasnej americkej administratíve, ktorej teoretici sa stavajú proti teórii evolúcie a znemožňujú výskum kmeňových buniek! Tradičná marxistická teória tvrdí, že pre ekonomický rast je podstatný rozvoj „výrobných síl“ – a Číňania uznali, že pre rozvoj výrobných síl je podstatné zvýšiť výdavky na vedu a technológiu .

Akú úlohu bude hrať socializmus v čínskej budúcnosti? Predpokladá a, že Čína sa nachádza v predbežnom štádiu socializmu. Podľa Hua má byť Čína, po prvé, „zameraná na ľudí“ a po druhé, jej rozvoj sa má diať „udržateľne a má prispievať k sociálnej harmónii“. Hu uznáva, že základná politika, založená na ekonomickom indexe HDP, nestačí. Treba dávať pozor na plytvanie surovinami, sociálne nepokoje, degradáciu prostredia a regionálne nerovnosti. Čína sa zaviazala, že do roku 2010 zníži spotrebu energie na osobu o 20 % a emisie znečisťujúcich látok o 10 %. Sú to len ideologické heslá, alebo si ich Čína osvojí ako výzvy pre svoj pochod vpred?

Pre budúcnosť je možno dôležitejšie, ako sa bude v rámci „výrobných vzťahov“ vyvíjať konflikt medzi dvomi mocnými silami: na jednej strane kapitalistický systém voľného trhu, jeho mocní miliardári a rastúca stredná trieda; na druhej strane kádre komunistickej strany. Kastrácia súkromného sektora by mohla zastaviť čínsku výrobnú silu ako časť globálnej ekonomiky; rast jeho sily by raz mohol rozvrátiť komunistickú byrokraciu a vyvolať kolaps celého systému, no aj bezprostredný nástup vojenskej diktatúry. Majú byť diplomatické spôsoby súčasného režimu v budúcnosti nahradené nepriateľskými konfliktami? Všetky tieto scenáre sú znepokojujúce, pretože by mohli viesť k úpadku Číny; a keďže existuje prepletenosť celej globálnej ekonomiky, mohlo by to mať za následok rozpad svetového ekonomicko-politického systému, ako ho dnes poznáme.

Rozumný prístup nám radí, aby sme pokračovali v úzkej spolupráci s Čínou a pritom povzbudzovali demokratizáciu jej politického systému, vznik a vplyv aj iných politických strán ako komunistickej, právo na disent, slobodnú tlač, uznanie ľudských práv a účasť jednotlivcov z bežného obyvateľstva na riadení štátu.

Čína je iste najstaršia nepretržitá kultúra na tomto svete; vyznačuje sa prísnymi rodinnými tradíciami, sústavou mravných hodnôt s hlbokými koreňmi vo svojej minulosti, ako aj schopným, inteligentným a pracovitým národom. S našimi skúsenosťami v obchodovaní a citlivosťou pri vyjednávaní nemali by sme ich nikdy tlačiť k múru do klasickej konfrontácie medzištátnej mocenskej politiky. Mali by sme pokračovať v ich vítaní do planetárnej civilizácie, vznikajúcej v tomto veku rýchlej elektronickej komunikácie, pri ktorej je vedecká, filozofická, umelecká, kultúrna a ekonomická výmena pre každého životne dôležitá.

Rád pridávam, že naše styky s Číňanmi, či už to boli vedci, profesori, študenti, alebo jednoduchí ľudia, boli pre nás vždy potešením. Číňania pravidelne dávajú darčeky svojim hosťom a svojim hostiteľom v zahraničí. Sú to veľkodušní hostitelia. Kamkoľvek sme prišli, vítali nás bohaté bankety plné chutných jedál a samozrejme horúci čaj. Číňania, ktorých sme stretli, boli vždy krajne zdvorilí, slušní a urážať niekoho nikoho ani nenapadlo. Ovládali ušľachtilé spôsoby, ktoré tak dlho pestuje ich starodávna civilizácia a bohatá kultúra.

Na svojom malom pracovisku zamýšľa čínske Stredisko pre hľadanie pestovať trvalý dialóg, komunikáciu a výmenu skúseností. Dúfame, že tak prispejeme svojím skromným príspevkom nielen k rozvoju mierumilovnejšieho a humanistickejšieho sveta, ale aj sveta, ktorý uznáva vzájomné záujmy a potreby každého jednotlivca v našej planetárnej komunite, kde odhaľujeme hodnoty, ktoré máme spoločné.

Prameň: Paul Kurtz: The New China and the Old, Skeptical Inquirer, 32, 2, 36-41, 2008.

Preložil Rastislav Škoda

tags ,

Zatiaľ bez komentárov.

Pridaj komentár

Rubriky

Hľadaj

Nové komentáre

O Zošitoch humanistov

Všetky preklady sú dielom Rastislava Škodu, ak nie je poznamenané inakšie.

Radi uverejníme originálny článok slovenského autora alebo preklad zaujímavého článku z oblasti humanizmu a preľudnenia.

Staršie čísla Zošitov humanistov, ako aj knihy bývalého vydavateľstva Rastislav Škoda, si možno zakúpiť na stránke humanistického kníhkupectva Váš antikvariát.
Adresa:
Vladislav Marušic – ALTERNATÍVA
Za hradbami 18
902 01 Pezinok
Telefónne číslo: 0903 266 221
E-mail: info@vasantikvariat.sk

Vydáva:
Rastislav Škoda
J. Stanislava 8/73
841 05 Bratislava
Telefónne číslo: 0940 346 296
E-mail: rastskoda2@gmail.com

Technická spolupráca: Ján Parada

Archív podľa dátumu