Evolúcia je vraj božie dielo 1. John F. Haught: Boh po Darwinovi

Friday, 5 December 2008 | Zošity humanistov č. 74

Rastislav Škoda

Po pol druha storočí pohŕdavého výsmechu čo aj len z predstavy vzniku, nie to faktu vzniku človeka zo spoločného predka s opicou, sme konfrontovaní s radom kníh s ešte nedávno nepredstaviteľným obsahom. Evolúcia sa uznáva - ibaže nie je dielom Darwina, ale boha.

(John F. Haught, Boh po Darwinovi, Kalligram 2003, 257 s.- Alister McGrath, Dawkinsov Boh, Kalligram 2008, 200 s. - John Polkinghorne, Jeden svet, Kalligram 2008, 136 s.) Venujme pozornosť prvej z nich.

Haught uznáva, že darvinistická biológia podstatne prehĺbila naše poznatky o živote, ale nevzdáva sa predstavy, že bez Boha nemožno žiť; nepriznáva evolúcii definitívnu porážku teizmu. Uznáva, že teológii sa po Darwinovi nepodarilo nájsť taký spôsob uvažovania o Bohu, ktorý by zodpovedal bohatosti evolúcie. Preto sa pridáva na stranu „evolučných teológov”, ktorí považujú za samozrejmosť, že veľký tresk bol singularitou na boží príkaz a z evolúcie robia akt stvorenia. (Zatiaľ sme nepočuli, ako sa zmení znenie state Genezis na prvých stranách Biblie, ale bude to potrebné, pretože čo nevidieť „biblická tradícia dokáže objasniť evolučnú povahu sveta …”).

Úvodné slová autora, že „veda nesmierne utrpela tým, že idey jedného z najskvelejších mysliteľov veľká časť obyvateľstva Zeme považovala za absolútne nezlučiteľné so správnym porozumením Boha”, považujem za preháňanie. Viete o prípade, keď vedec nepremýšľal či neexperimentoval, lebo sa to priečilo jeho náboženskému presvedčeniu? Bol by Mendel prišiel skôr k svojím výsledkom, keby mu bigotní predstavení neboli zakázali pokusy s pohlavným (!) krížením myší a odkázali ho na farebné hrachy? Pokroky evolučnej biológie v storočí po Darwinovi boli také rýchle a obsiahle, že si ich rýchlejšie a obsiahlejšie ani neviem predstaviť. Isté je, že vedecké ustanovizne Vatikánu sa tohto súťaženia zatiaľ nezúčastnili. Až v posledných rokoch vznikajú teobiologické „laboratóriá”.

Vznikla situácia, keď si presila dôkazov o pravdivosti evolúcie vynútila zmenu stanoviska náboženstiev k teórii, ktorá od svojho vzniku bola v opozícii proti tradičnému mysleniu o Bohu. Podľa hesla „Ak nemôžeš nepriateľa poraziť, spoj sa s ním” vyhlásili teológovia evolúciu za spôsob stvorenia a považujú vec za vybavenú.

Tvrdé vedecké fakty na základe empirickej a experimentálnej činnosti zatiaľ nepredkladajú a ich reč je skôr kvetnatá ako odborne vedecká. Haught:

„Boh je dynamická, milujúca silu, ktorá má o ľudskej budúcnosti skôr víziu ako plán.”

„Teológia po Darwinovi nielen prežije, ale stane sa potrebnejšou a splodí novú generáciu teológov.”

„Evolučný charakter skutočnosti vedie k pevnejšej, inteligentnejšej a uveriteľnejšej viere v Boha.”

„Tradičné myslenie o Bohu sa adaptuje na učenie o evolúcii.”

Ale ako môže napríklad radikálna forma neodarvinizmu, zvyčajne považovaná za vylučujúcu vieru v Boha, pomôcť veriacim kresťanom rozvinúť v sebe väčšiu biblickú vieru? Na to nestačí nahradiť statického a kontrolujúceho boha bohom zraniteľnej, obetavej lásky.

Napriek tomu recenzenti (a reklamy) píšu, že „Haught seje najplodnejšie semená pre zrelú úvahu o predstave boha.” „Že podáva solídne vedecké vysvetlenie vzťahu medzi evolúciou a teológiou.” To je hodnotenie teológov, nie biológov.

Haught sa prikláňa k predstave Teilharda de Chardin, že vývoj prebiehal od jednoduchých améb cez dinosaurov k primátom a k nám ľuďom. To by bolo v poriadku. Ale načo k tomu pridávať básnické metafory typu „Zem sa oblieka do mozgu”? Načo k tomu pridávať slová nedeľnej kázne: „Kým sa však tento proces skončí, je tu miesto pre temnú stránku histórie, pre zlo a utrpenie; nevidíme vždy Boha a potrebujeme vieru.”? To nie sú slová biológa ani slová pre biológa. To je čisté víno teologického myslenia školené evolúciou.

To poznáme, treba niečo pridať: a Haught vyhrabáva starý prívlastok: kenotický, t.j. Kristus sa „čiastočne” vzdal svojej božskosti, aby sa stal človekom, ako píše Pavol Filipanomm (2,6). Ale aj to poznáme a bez gréckeho prívlastku sa zaobídeme. Novo znie, že nemáme čakať od boha, že riadi históriu (rozumej evolúciu), pretože „Boh stvoril svet nie s dizajnom, ale so sľubom a čaká od nás, že tento sľub splníme.” Neviem, prečo by sme my mali plniť jeho sľub. To mi je také nepochopiteľné, ako reči o tom, že Kristus sa obetoval za hriechy ľudstva.

Najviac prekvapuje v názoroch Haughta myšlienka, že Boh má väčší záujem o dobrodružstvo ako o zachovanie status quo. Preboha, nie je tento nápad rovnaká svätokrádež ako hľadať v evanjeliách pasáže, kedy sa Ježiš smial?

Či nás ťahá alebo tíska k svojmu nadpozemskému cieľu, kresťanský Boh nemá nič spoločné s vývojom, ako tomuto pojmu rozumel Darwin a ako ho rozpracúvajú jeho moderní nasledovníci. Evolúcia je neriadený reaktívny proces - pravý opak Haughtovho konštruktu.

Kniha Boh po Darwinovi je ako plod tzv. vedeckého myslenia najlepší dôkaz platnosti škandalóznej rady Williama Provina: „Kto chce zosobášiť kresťanskú doktrínu s modernou evolučnou teóriou, musí zanechať svoj mozog pri kostolných dverách.”

tags , , , , ,

2 Comments to Evolúcia je vraj božie dielo 1. John F. Haught: Boh po Darwinovi

RadoS
February 6, 2009

pán Škoda, klobúk dolu. Vaša schopnosť formulovať myšlienky, široký rozhľad a štýl písania si zasluhuje uznanie. ďakujem za Vaše články a prajem veľa síl v boji s náboženskou dogmológiou. nevychádzam z údivu koľko nesporného intelektu je na strane obhajcov božieho zásahu (zásahov). existuje ešte nejaká iná oblasť ktorá by sa zakladala na ľudských výmysloch a bola tak intelektuálne a argumentačne obojstranne bohatá ako je otázka boha? ale jedna vec mi vŕta v hlave - ak je boh ľudský výmysel, prečo by neexistoval nejaký ďalší podobne úspešný projekt? veď človek nemá v povahe, aby opäť neskúšal úspech. alebo sa skutočne vynašlo niečo jedinečne patové?

rastislav
February 8, 2009

090208 k RadoS z 090206
Nie, myslím, že iná podobne široká oblasť záujmu neexistuje.
Mne o tomto „ľudskom výmysle“ (pekne ste to povedali) – iné chodí po rozume:
Na metre dlhej úsečke existencie Homo sapiens (pred dva až päť stotisíc rokmi, na presnosti nezáleží) cez Homo neanderthalensis (pred stotisíc až tridsaťtisíc rokmi) k usadenému roľníkovi a remeselníkovi v mestách (pred pätnásť až päť tisíc rokmi) sa objavuje na seba mysliaci človek (pochovávanie) pred asi sto tisíc rokmi a moderne filozofujúci pred (zhruba) päť až sedem tisíc rokmi. Pred dva a pol tisíc rokmi má Homo hotovú predstavu o spoločenskom zriadení (o vláde kráľa, tyrana a o demokracii), o mieste náboženstva v spoločnosti (s bohmi aj bez nich), aj o vyspelom umení.
Ak je tisíc rokov 1 cm, je 500 000 rokov 500 cm, päť metrov. Z toho sú posledné 2 ,5 cm človek, rozmýšľajúci takmer naraz naším spôsobom; musel sa to „takmer všetko“ naučiť pár centimetrov predtým. Vo filozofii nevidím od tých čias nič nové, ale obrovský je pokrok technológií, kam počítam aj objavy Galilea a Darwina, ktorého dvesto rokov od narodenia ideme sláviť za pár dní, 12. februára.
Čo chcem povedať? Spýtať sa teológov, či a kde na tej päťmetrovej úsečke má miesto ich „výmysel“, takzvaná duša; nás zaujíma ľudské vedomie. Ich veda (filozofovanie) k tomu nepovie nič hodnotné. Slovo majú antropológovia so svojimi technológiami a robia svoju prácu výborne. Brzdiace výrazy duša, nadprirodzeno a Tvorca nepoznajú. Alister McGrath končí svoju knihu záverom, že vedci a teológovia (nepresne sa vyjadruje, ale rozumiem) „sa musia veľa učiť jedni od druhých“. Ozaj, ako sa zapoja teológovia do diskusie antropológov? Akú knihu už napísali? Tá jedna kapitola v knihe Jonathana Wellsa Ikony evolúcie? Vedecká komunita odmietla celú knihu, nielen odmietnutie vývoja človeka zo spoločného predka s opicami. Naopak, je pôžitkom čítať knihy typu Pôvod ľudstva od Richarda Leakeya

Pridaj komentár

Rubriky

Hľadaj

O Zošitoch humanistov

Všetky preklady sú dielom Rastislava Škodu, ak nie je poznamenané inakšie.

Radi uverejníme originálny článok slovenského autora alebo preklad zaujímavého článku z oblasti humanizmu a preľudnenia.

Staršie čísla Zošitov humanistov, ako aj knihy bývalého vydavateľstva Rastislav Škoda, si možno zakúpiť na stránke humanistického kníhkupectva Váš antikvariát.
Adresa:
Vladislav Marušic – ALTERNATÍVA
Za hradbami 18
902 01 Pezinok
Telefónne číslo: 0903 266 221
E-mail: info@vasantikvariat.sk

Vydáva:
Rastislav Škoda
J. Stanislava 8/73
841 05 Bratislava
Telefónne číslo: 0940 346 296
E-mail: rastskoda2@gmail.com

Technická spolupráca: Ján Parada

Archív podľa dátumu