Kreacionizmus docenta Kováča

Wednesday, 18 February 2009 | Zošity humanistov č. 61

Rastislav Škoda

Ak je niekde reč o kreacionizme v akejkoľvek podobe a s akýmikoľvek prívlastkami (od kresťanského po „vedecký”), treba sa mať na pozore pred sirénami - či úskočne vábia statočných námorníkov do smrtiacich krútňav, či nahovárajú mysliacich mužov a ženy vzdať sa logického myslenia, či navykajú chlapcov a dievčatá na povery starcov.

Kreacionistovi, to je vždy zaujatý veriaci, nikdy nejde o vysvetlenie niečoho, napríklad vývoja vesmíru, Zeme, života alebo plodu; na to má oddávna kňazmi pripravenú odpoveď dovolávaním sa nadprirodzenej bytosti:

Stvoriteľ všetko tak zariadil a riadi.”

 V detstve ho indoktrinovali rodičia a učitelia, v dospelosti ho gniavi tisícročná tradícia.

Pre dôkaz existencie tejto „entity” už vyše 2500 rokov zháňa kreacionista (najnovšie sa preoblieka do ornátu „inteligentného dizajnéra”) vždy „nové” vraj-argumenty, ktoré by mali presvedčiť, no nedarí sa mu. Keby mal čo len jeden dobrý nápad, nepotreboval by ich viac. A tak len uteká za vlakom technologického pokroku, ktorý stále novo obohacuje náš každodenný život a oberkuje: ak kedysi bol človek vrcholom a dôkazom stvorenia (no ukázal sa len jedným zo živočíchov), neskoršie mali byť dôkazom stvorenia prírody hodinky, vyrobené človekom (na viac ten ľudský červík nestačí - lepšie povedané v roku 1802 nestačila predstavivosť reverenda Paleya). Storočia predtým nemal ontologický argument Tomáša Akvinského z 13. storočia presvedčivú silu pre iných ľudí ako teológov, ani odvolávanie sa na dokonalosť ľudského oka mu jej nepridalo (orol má ešte lepšie oko). Keď v polovici devätnásteho storočia gejzír vedeckého pokroku v prírodných vedách vyniesol na povrch vedeckého záujmu Darwinov a Wallaceov objav evolúcie živých organizmov prírodným výberom, vyrazilo to kreacionizmu dych na vyše sto rokov. Pred 10-20 rokmi ho začala v Amerike reanimovať politická pravica a medzi časom sa pridali aj niektoré kresťanské cirkvi.

Majstrovsky charakterizuje súčasný kreacionizmus Vladimír Kováč, docent na Katedre ekológie UK, v novej knihe Pánom života je čas, keď sumarizuje, že

  1.  
    1. „jeho korene nie sú vo vedeckom myslení, ale v náboženstve;
    2. neskúma prírodné javy vedeckými metódami;
    3. neusiluje sa neobmedzene rozširovať ľudské poznanie; a
    4. nepublikuje výsledky svojej činnosti vo vedeckých časopisoch. S vedou teda vlastne nemá nič spoločné.”

Inde píše, že taký spôsob robenia „vedy” (jeho úvodzovky), ako ju robí inteligentný dizajn, je všetko možné, len nie vedecký. Že faloš a politická hra proponentov inteligentného dizajnu spočívajú aj v tom, že hoci v skutočnosti presadzujú náboženstvo, verejne sa k nemu často nehlásia.

Ak je to tak, nemá význam podrobnejšie sa zaoberať pokusmi o rúcanie pilierov darvinizmu, ktoré by jeho odporcovia radi znevážili premenovaním na „ikony” evolúcie: Haeckelove embryá, Millerov a Ureyov experiment k vzniku života na Zemi chemickou reakciou, Darwinov strom života atď. Lebo ak aj v mysli niektorých veriacich študentov môže byť niektorá z týchto ikon spochybnená - vyvrátená nebola dosiaľ ani jedna - nespochybňuje to, tobôž nevyvracia to evolučnú teóriu ako takú.

Prekvapujúca je preto nasledujúca kapitola, venovaná problému náhody z hľadiska akéhosi Stuarta Kauffmana, ktorému náhoda tiež

„nestačí na vysvetlenie takých komplexných bytostí, akými sú dnešné organizmy … Život vznikol ako očakávané naplnenie prírodného poriadku.”

Pre mňa to značí, že kňaz Paley nechá pozdravovať, keďže Kauffmanova teória epigeneticizmu evolučných procesov samousporiadaním či sebaorganizáciou (netrápte sa otázkou, čo je to, veľa rečí o ničom) sa ukazuje byť ďalším plášťom ontologického dôkazu teológov, ktorý vedca nemusí zaujímať.

V tejto súvislosti upozorňujem, že aj pri čítaní inak veľmi dobre vysvetľujúcich pasáží treba dávať veľký pozor, lebo autor používa štylizácie, ktoré sú vlastné kreacionistom, ale neoznačí ich ako také. To sú tie moje sirény v prvej vete. Čo si napríklad myslieť o vete

„O vzniku nových jedincov … rozhoduje prírodný výber, ktorý je vo svojej podstate tiež náhodnou entitou“? (s. 111).

Pri počutí takéhoto bludu (zo stanoviska evolučnej teórie) sa musí rozozvučať poplašné vyzváňanie, no autor nás nechá v neistote, či je to jeho alebo Kauffmanov chybný názor. Môžem dodať, že takto charakterizoval darvinizmus v Literárnom týždenníku kardinál Korec a potom je pre nás ideologické zaradenie profesora Kauffmana vyriešené.

Za veľkú chybu knihy považujem skutočnosť, že napriek správnej charakteristike nevedeckosti až tmárskosti kreacionizmu mu Kováč robí, neviem prečo, nepodloženú reklamu.

Prvý príklad: „Zástancovia ‘vedeckého kreacionizmu ‘ vcelku úspešne šíria myšlienku, že všetka rozmanitosť … je dielom … inteligentného dizajnéra.” (63). Kto a kde? Veď inde píše, že nepublikujú v serióznych časopisoch. A jedna národná akadémia po druhej odmietajú kreacionizmus a varujú pred ním ako záhubou vzdelávania: americká, anglická, ruská, dokonca aj Európska únia. (Žiaľ, viem, že SAV sa na niečo podobné nezmôže … Ale mohol to urobiť aspoň univerzitný pedagóg.)

Druhý príklad: Vysloviť otázku, či môže zistenie „megaškandálu v dejinách vedy” - Haeckelovo biogenetické pravidlo na podklade jeho falšovaných kresieb embryí - ohroziť platnosť evolučnej teórie, môže len prvák - alebo zarytý kreacionista, ktorému stačí „naštrbiť povesť” veľkého evolucionistu. Bola to geniálna myšlienka, je to pilier vyučovania biológie po celom svete. (s. 55-66)

Tretí príklad: „Vedecký kreacionizmus - zdá sa - stále naberá na sile. Vyznačuje sa veľmi vypracovanou argumentáciou a narába s overenými vedeckými poznatkami.” (s. 73) Nepovažujem za vypracovanú argumentáciu opakované vyčítanie, že „ani filozofickému materialistickému evolucionizmu sa nepodarilo Boha eliminovať”. Bremeno dôkazu je predsa na kreacionistoch - nedokázali existenciu Boha. O akých „vedeckých poznatkoch” tu môže byť reč?

Prekvapuje ma údaj, že až 80 % študentov biológie na UK je veriacich, ktorí vo svojich diplomových prácach ďakujú školiteľom aj Bohu (s. 67). Vidím okolo seba, že školáci chodia do kostola, kým musia a prestanú chodiť do kostola, keď už nemusia. Ako sa potom prejavuje ich viera?

 Titulu knihy je verná len posledná kapitola, pojednávajúca o čase, čo s ostatným obsahom knihy nijako nesúvisí. Cituje sa Lee Smolin, ktorý venoval otázke, čo je čas, celý život a k odpovedi sa nedostal bližšie, než býval v detstve; neoplatí sa čítať. Knihu áno, aby sme vedeli čo nás čaká: evanjelizácia, a to na základe nového školského zákona a štátnej zmluvy s Vatikánom nielen kňazmi, ale aj učiteľmi na všetkých úrovniach vzdelávania. Bude nám treba vedieť diskutovať s kreacionistami. Na nebezpečné knihy tohto druhu bude treba reagovať knihami typu Delúzia Boha (Bludná predstava Boha či Sklamanie z Boha) od Richarda Dawkinsa (na pokračovanie v Zošitoch humanistov, č. 61-67 za 111.- Sk od autora tejto recenzie), resp. List kresťanskému národu od Sama Harrisa, preložený Jurajom Mesíkom a k dispozícii na http://www.jetotak.sk/civilizacia/sam-harris-list-krestanskemu-narodu.

Uverejnené v štvrťročníku Prometheus, č. 1, s. 35, 2008.

Nebolo uverejnené v tlačenej forme ZH. Dodatočne uložené na túto www-stranu 18. 02.09.

tags , , ,

10 Comments to Kreacionizmus docenta Kováča

Vladimír Kováč
February 20, 2009

Vážený pán Škoda, ešte raz ďakujem za Vašu recenziu, ako aj za odpoveď na môj komentár, ktorý sa nachádza na adrese http://www.zosity-humanistov.sk/2007/05/richard-dawkins-the-god-delusion-deluzia-boha/. V nasledujúcich riadkoch nájdete moje reakcie k jednotlivým bodom či vyjadreniam vo Vašej recenzii, ako aj v reakcii na môj komentár na vyššie uvedenej adrese. Kedže vy pán Škoda vo svojej recenzii komentujete okrem textov aj moju osobu, dovolil som si vo svojej odpovedi miestami to isté, a to aj napriek tomu, že argumentáciu typu ad hominem inak neuznávam.
Recenzia RŠ - Prvý príklad: „Zástancovia ‘vedeckého kreacionizmu ’ vcelku úspešne šíria myšlienku, že všetka rozmanitosť … je dielom … inteligentného dizajnéra.“ (63). Kto a kde? Veď inde píšete, že nepublikujú v serióznych časopisoch.
Odpoveď VK: Pán Škoda, prečo si myslíte, že úspešne sa dá “vedecký” kreacionizmus šíriť iba prostredníctvom serióznych časopisov? Máte vôbec predstavu, ako úspešne sa ID presadzuje vo verejnosti, a to nie iba v USA, ale už aj u nás? Vychádzajú im knihy, nakrúcajú sa filmy, usporadúvajú verejné prezentácie svojich myšlienok, atď. Sám som sa jednej verejnej debaty na témy ID versus evolúcia (pochopiteľne na strane evolucionistov) zúčastnil a veľmi dobre viem, o čom hovorím. Citovaná veta “Zástancovia ‘vedeckého kreacionizmu ’ vcelku úspešne šíria myšlienku, že všetka rozmanitosť … je dielom … inteligentného dizajnéra” je konštatovaním holého faktu, resp. určitým druhom varovania neinformovanej a nepripravenej verejnosti, a nie reklama ID. Je mi ľúto, ale toto je z Vašej strany hrubá dezinterpretácia. Zakrývanie si očí pred skutočnosťou nemôže viesť k úspechu. Takže, ak chcete proti ID bojovať, musíte sa držať faktov, a nie zatĺkať ich.
Recenzia/kometár RŠ - Druhý príklad: Vysloviť otázku, či môže zistenie „megaškandálu v dejinách vedy“ – Haeckelovo biogenetické pravidlo na základe jeho falšovaných kresieb embryí – ohroziť platnosť evolučnej teórie (s. 55-66), môže len prvák – alebo zarytý kreacionista, ktorému stačí „naštrbiť povesť“ veľkého evolucionistu. Bola to geniálna myšlienka, je to pilier vyučovania biológie na celom svete – sú Vaše slová. (Dodávam: Len kreacionisti pripisujú tej kresbe význam, ktorý jej skutoční vedci odopierajú.)
Odpoveď VK: Prepáčte, neviem aké máte vzdelanie, ale tu zjavne dokumentujte svoju nekvalifikovanosť v otázkach biológie a vedy ako takej. Nejde predsa o naštrbenie povesti Haeckela, ale o to, či biogenetické pravidlo platí alebo ho veda musí zamietnuť. Veda na autority neprihliada. Veda je objektívna. Uvedomte si, že vyšla vplyvná publikácia (J. Wells, Ikony evolúcie), ktorá platnosť biogenetického pravidla spochybnila. Wells využil skutočnosť, že Haeckel podvádzal a pokúsil sa na základe toho vyvrátiť platnosť evolučnej teórie. Hnutie ID toto široko prezentuje - to je znova holý fakt, neviem o akom prvákovi hovoríte. Hackelova kresba je falzifikát a plagiát, o tom nikto z radov vedcov, ktorí sa tomu venujú, nepochybuje. Ja v tejto kapitole ale predsa vysvetľujem, že aj napriek preukázaným neprijateľným praktikám Ernsta Haeckela jeho teória biogenetického pravidla platí a je veľkým prínosom pre vedu! Ako môžete tvrdiť, že “Len kreacionisti pripisujú tej kresbe význam, ktorý jej skutoční vedci odopierajú”? Ak ste si to nevšimli, dovolím si Vás upozorniť, že ja svoje tvrdenia v knihe dokladám referenciami serióznych vedeckých zdrojov. V tomto prípade som čerpal najmä z review Richardson, M. K., Keuck, G. 2002: Haeckel´s ABC of evolution and development. Biological Reviews, 77: 495-528, ako aj z ďalších zdrojov, ktoré sú uvedené v knihe. Nech sa páči, môžete si to overiť. Takže stručne zhrniem: ak by sa preukázalo, že Haeckel nielenže podvádzal, ale že v dôsledku toho je jeho biogenetické pravidlo vedecky neudržateľné, potom by to platnosť evolučnej teórie skutočne ohrozIlo. Ale biogenetické pravidlo aj napriek kontroverznej postave Haeckela platí, takže evolučná teória ohrozená nie je. To je obsahom tejto kapitoly mojej knihy. A len tak na okraj – “povesť veľkého evolucionistu”, ako sa o Haeckelovi vyjadrujete, je naštrbená tak či tak – bol to fašista ako hrom…
Recenzia RŠ - Tretí príklad: „Vedecký kreacionizmus – zdá sa – stále naberá na sile. Vyznačuje sa veľmi vypracovanou argumentáciou a narába s overenými vedeckými poznatkami.“ (s. 73) Nepovažujem za vypracovanú argumentáciu opakované výčitky, že „ani filozofickému materialistickému evolucionizmu sa nepodarilo Boha eliminovať“. Bremeno dôkazu je predsa na kreacionistoch – nedokázali existenciu Boha. O akých „vedeckých poznatkoch“ tu môže byť reč?
Odpoveď VK: Opäť ide z Vašej strany o dezinterpretáciu a vysokú mieru “kreativity” v hodnotení. Vety z mojej knihy „Vedecký kreacionizmus – zdá sa – stále naberá na sile. Vyznačuje sa veľmi vypracovanou argumentáciou a narába s overenými vedeckými poznatkami.“ sú znova len holým konštatovaním faktov. To, že ID stále naberá na sile, si môžete overiť napríklad aj čítaním internetových diskusií k téme Stvoriteľ vs. Evolúcia. Vaša veta – “Nepovažujem za vypracovanú argumentáciu opakované výčitky, že „ani filozofickému materialistickému evolucionizmu sa nepodarilo Boha eliminovať“. – je nekorektným spojením niečoho, čo som ja nikdy nespájal. Uvedomte si, prosím, že moje slová „ani filozofickému materialistickému evolucionizmu sa nepodarilo Boha eliminovať“ sa nenachádzajú medzi argumentáciou hnutia ID, ale v charakterizovaní foriem kreacionizmu a evolucionizmu. A znova ide o konštatovanie holého faktu, nič iné za tým nie je! Môj výrok, že “vedecký” kreacionizmus sa vyznačuje …”veľmi vypracovanou argumentáciou a narába s overenými vedeckými poznatkami”… je pravdivý a vzťahuje sa na úplne iné veci (píšem o nich v 6. kapitole). Práve preto, že v hnutí ID nie sú hocijakí nevzdelanci, ale ľudia s vysokou kvalifikáciou a často i reputáciou (u nás napríklad renomovaní pracovníci SAV!), ako aj preto, že argumentujú na základe vedeckých faktov (samozrejme, že ich interpretujú po svojom a vytrhávajú ich z kontextu), treba verejnosť o inich informovať, a tak ju varovať. To je účelom tejto časti mojej knihy. Vy ste si žiaľ paradoxne osvojili presne takú istú metódu, akú používajú “vedeckí” kreacionisti: narábate síce s faktami, ale vytrhávate veci z kontextu, spájate nespojiteľné a napokon dezinterpretujete.
Recenzia/komentár RŠ: Ak jeden typ Vašich viet znie voči kreacionizmu kriticky, tieto a ďalšie ho robia prinajmenšom prijateľným – najmä pre študentov, ktorí prišli na univerzitu z gymnázia zle pripravení a hľadajú „ideologickú nálepku“ (s.69).
Odpoveď VK: Ale to je zasa len Váš dojem, pán Škoda. Ani vo sne by mi nenapadlo, že ak explicitne napíšem o „vedeckom kreacionizme“, že “1) jeho korene nie sú vo vedeckom myslení, ale v náboženstve, 2) neskúma prírodné javy vedeckými metódami, 3) neusiluje sa neobmedzene rozširovať ľudské poznanie a 4) nepublikuje výsledky svojej činnosti vo vedeckých časopisoch. S vedou teda vlastne nemá nič spoločné.” – že ma niekto bude považovať za kreacionistu… Opýtajte sa, prosím, stovák študentov Prírodovedeckej fakulty UK, ktorí absolvovali u mňa predmet Ontogenéza a evolúcia”, ako ja propagujem kreacionizmus. Prepáčte, je to holý nezmysel.
Recenzia/komentár RŠ: Vaše dnešné dementi, pán Kováč, prijímam len v tom prípade, ak varujete svojich študentov pred kreacionizmom v každej jeho podobe – na obr. 5.1 ich uvádzate 10 proti len jednému evolucionizmu. Zatiaľ platí, že kto vykladá svoj tovar, rozprestiera, chváli a ponúka ho, odporúča ho…
Odpoveď VK: Pán Škoda, prepáčte, ale toto mi už trocha vyráža dych… Nemôžem sa ubrániť dojmu, že Vašou metódou argumentácie je zatĺkať pravdu, zatvárať oči pred skutočnosťou a najmä nedovoliť druhým, aby sa k informáciám dostali. Niečo mi to pripomína, ale odolám a nijakú nálepku Vám neprisúdim. Len Vás poprosím, aby ste si uvedomili, že som čitateľovi poskytol obraz o tom, že ani svetonázor nie je vec čierno-biela. Takže v kapitole o kreacionizme nevykladám nijaký SVOJ tovar a vonkoncom ho nechválim ani neponúkam. Iba informujem verejenosť o objektívnej skutočnosti. A pochopiteľne, tak ako v celej knihe, aj toto som podložil odkazmi na odborné zdroje, takže si to každý môže overiť. Navyše mám bohaté skúsenosti so stovkami študentov, s ktorými na túto tému pravidelne diskutujeme. Verte mi, že ich pohľady na svet sú veľmi pestré, a že tie neateistické výrazne dominujú. Ja som vedec a učiteľ na Prírodovedeckej fakulte – mojou úlohou nie je obracať ich vieru, ale vedecky vyargumentovať, že nech už veria v čokoľvek, evolúcia je nezvratný fakt.
Rezenzia RŠ: Prekvapujúca je preto nasledujúca kapitola, venovaná problému náhody z hľadiska akéhosi Stuarta Kauffmana, ktorému náhoda tiež „nestačí na vysvetlenie takých komplexných bytostí, akými sú dnešné organizmy … Život vznikol ako očakávané naplnenie prírodného poriadku.” Pre mňa to značí, že kňaz Paley nechá pozdravovať, keďže Kauffmanova teória epigeneticizmu evolučných procesov samousporiadaním či sebaorganizáciou (netrápte sa otázkou, čo je to, veľa rečí o ničom) sa ukazuje byť ďalším plášťom ontologického dôkazu teológov, ktorý vedca nemusí zaujímať.
Odpoveď VK: Stuart Kauffman nie je “akýsi” niekto, ale popredný evolučný biológ a matematik, v súčasnosti jeden z najznámejších a najrešpektovanejších na svete. Je to poctivý vedec a materialista. Za to, pán Škoda, že pre svoju odbornú nemohúcnosť nedokážate pochopiť, o čom Kauffman píše, ja nemôžem. Je však isté, že takú interpretáciu, akú ste “stvorili” vo svojej recenzii, dokáže stvoriť iba človek zaslepený vlastnou ideológiou, človek, ktorý vidí iba vlastnú “pravdu” a všetko ostatné z princípu odmieta. Ubezpečujem Vás, že v Kauffmanovom diele nikde nenájdete nijakého stvoriteľa, iba číre vedecké teórie podložené matematickými a biologickými argumentmi. Presvedčte sa o tom napríklad na internete, ja k tomu dodám už len toľko, že nič také ako “Kauffmanova teória epigeneticizmu evolučných procesov” neexistuje. To ste zasa pomiešali jablká z hruškami, pretože ste v otázkach evolučnej a vývinovej biológie – odpustite mi brutálnu úprimnosť – takmer úplný analfabet.
Recenzia RŠ: Titulu knihy je verná len posledná kapitola, pojednávajúca o čase, čo s ostatným obsahom knihy nijako nesúvisí. Cituje sa Lee Smolin, ktorý venoval otázke, čo je čas, celý život a k odpovedi sa nedostal bližšie, než býval v detstve; neoplatí sa čítať.
Odpoveď VK: Tvrdenie, že posledná kapitola “s ostatným obsahom knihy nijako nesúvisí”, je žiaľ ďalším priamym dôkazom, že recenzent precenil svoje sily a nemá kvalifikáciu odborne posúdiť biologický text. Posledná kapitola je totiž jadrom celej knihy – preto je podľa nej celá kniha aj pomenovaná. Desiata kapitola predstavuje čitateľovi vedeckú teóriu autora knihy o tom, ako sú ontogenéza a evolúcia prepojené (okrem iného) aj úplne rovnakými mechanizmami vývoja živej hmoty – heterochróniou a synchróniou. A kniha, o ktorej je reč, je predsa o ontogenéze a evolúcii! Táto teória bola publikovaná v renomovanom medzinárodnom vedeckom časopise Journal of Theoretical Biology. To znamená, že prešla riadnym procesom peer-review, t.j., že sa k nej vyjadrovali traja nezávislí oponenti, assistant editor a editor-in-chief. Minimálne piati vedci sa teda k teórii vyjadrili a uznali ju za vhodnú publikovania v zmienenom časopise. Pán Škoda však čitateľovi podsúva svoj pohľad “neoplatí sa čítať”…
V reakcii na môj komentár (http://www.zosity-humanistov.sk/2007/05/richard-dawkins-the-god-delusion-deluzia-boha/) pán Škoda ďalej napísal: K Vašej poznámke o mojej recepcii 10. kapitoly konštatujem, že tvrdenie v titule knihy „Pánom života je čas“ relativizuje jej posledná veta: „Zdá sa, že pánom života je čas.“ Ani Vy nie ste si istý.
Odpoveď VK: Samozrejme, že nie som si istý, tak ako si nijaký seriózny vedec na svete nemôže byť istý, že jeho teória platí na 100%. To je pre vedu úplne prirodzený postoj. A mimochodom, pán Škoda, ak by ste takýto konzekventný postoj zaujali konzistentne pri hodnotení všetkých diel týkajúcich sa evolúcie, potom by ste museli aj na margo Dawkinsovej knihy Delúzia Boha, v ktorej Dawkins zdôvodňuje, prečo Boh TAKMER určite nejestvuje, museli tiež konštatovať “neoplatí sa čítať”…
Komentár RŠ: Vložili ste do knihy kapitolu o interrupcii, robíte zo zygoty človeka a nahovárate čitateľovi, že v nej môže vidieť svojho potomka, svoju ratolesť (s. 53). Z pera univerzitného učiteľa to na niektorých čitateľov zapôsobí a aktivistom ste dali do ruky zbraň, ktorou sa na nás budú zaháňať. Aj tým sa zaraďujete do chóru amerikanizujúcich kreacionistov. Škoda.
Odpoveď VK: Pán Škoda, znova a znova tým dokumentuje predovšetkým to, že rozdávanie ideologických nálepiek Vám ide oveľa lepšie ako analýza odborného textu. Po prvé, kapitolu o interrupciách som do knihy vložil preto, lebo sa bytostne dotýka ontogenézy – teda jednej z dvoch hlavných tém knihy – a tiež preto, lebo téma interrupcií je v súčasnosti na výsosť aktuálna. Po druhé, ja nič nikomu nenahováram, ale odborne argumentujem, že zygota druhu H. sapiens nie je nič iné ako vývinové štádium H. sapiens, ergo, že človek sa stáva človekom už v štádiu zygoty. Namiesto odborných argumentov mi dávate nálepku člena “chóru amerikanizujúcich kreacionistov”! Zrejme si neuvedomujete, že ako prívrženec vedeckého materialistického pohľadu na svet sa hrubo spreneverujete vlastnému svetonázoru, pretože si zakrývate oči pred vedeckým poznaním. Ubezpečujem Vás, že sa problematike ontogenézy venujem ako vedec už vyše dve desaťročia, publikoval som na tému ontogenézy živočíchov desiatky vedeckých prác v renomovaných medzinárodných vedeckých časopisoch. Okrem toho som na viacerých vedeckých konferenciách diskutoval s kolegami z mnohých krajín sveta aj o začiatku života ľudského jedinca – človeka. Ani jeden evolučný či vývinový biológ, s ktorým som sa doteraz rozprával, nemal na vec iný názor ako ten, ktorý prezentujem vo svojej knihe. Za všetkých uvediem jeden príklad človeka, ktorý Vám je isto známy: popredný český evolučný biológ Prof. Jan Zrzavý sa na konferencii “Evolúcia Quo Vadis” (Donovaly 2008; http://www.fns.uniba.sk/index.php?id=2650) v jednom svojom diskusnom príspevku explicitne vyjadril, že zygota H. sapiens je človek! Teší ma, že teda nie som v “chóre amerikanizujúcich kreacionistov” sám! Navyše ste, pán Škoda, odignorovali, že vo svojej knihe striktne rozlišujem medzi odborným vedeckým pohľadom na vec a morálnymi a právnymi aspektmi interrupcií. V knihe s plným vedomím a svedomím prezentujem svoj odborný názor podložený najnovšími poznatkami vedy a je mi ako vedcovi ukradnuté, že sa náhodou zhoduje s postojmi katolíckej cirkvy. Ak by som sa nechal ovplyvniť ideologickým bojom medzi prívržencami a odporcami interrupcií, spreneveril by som sa svojmu povolaniu. A na záver – všimnite si prosím, že v mojom texte nikde nenájdete nijaké moje vyjadrenie, že som proti interrupciám.
Ešte pár slov na záver. K vyššie uvedenej reakcii ma priviedlo označenie mojej osoby za kreacionistu, propagátora kreacionizmu a podobne, voči čomu sa musím ostro ohradiť. Pokiaľ by recenzent napísal, že kniha Pánom života je čas je nudná, nezáživná a nedá sa čítať, akceptoval by som to ako jeho názor, proti ktorému ako autor nemám právo namietať. Pokiaľ by recenzent napísal, že som niekde odborne pochybil, podrobne by som preskúmal jeho argumentáciu, overil by som si zdroje, z ktorých čerpal a na záver by som buď chybu uznal, alebo by som sa vyjadril, kde sa mýli on. Ak mi však recenzent prisúdi ideologickú nálepku výlučne na základe vlastného videnia sveta a na základe neodbornej analýzy textu, účelového vytrhávania viet z kontextu a podobných praktík, nezostáva mi nič iné, iba sa brániť. Našťastie, slovenská i medzinárodná odborná verejnosť, ako aj stovky študentov, ktorí absolvovali moje prednášky, veľmi dobre vedia, aký som ja “kreacionista”. Je veľká škoda, že toto všetko ignorujete, pán Škoda.
S pozdravom
Vladimír Kováč

rastislav
February 23, 2009

090223
R.Š. ? V.K. Kreacionizmus d. K.
Pán Kováč, na základe mojej kritiky Vášho názoru na prípad Haeckelových kresieb embryí a na knihu Ikony evolúcie mi upierate kvalifikovanosť v otázkach biológie a vedy vôbec. (Nezachádzate ďaleko, pán učiteľ? Pred odchodom na západ (1968) som bol vedúcim oddelenia veterinárnej virológie Virologického ústavu SAV v Bratislave.)
Uznávam, že sa občas vyjadrujem kvetnato a preháňam, ale neurážam. No postupne Vám dokážem , že nemáte celkom pravdu ani v otázke kresieb Haeckelových embryí (resp. biogenetického zákona), ani v otázke hodnotenia „vplyvnej“ knihy Ikony evolúcie a jej autora. Začnime však Stuartom Kauffmanom.
Uznám, že Kauffman nie je „akýsi“ biológ. Mal som povedať, že dosiaľ sa nezúčastnil diskusií o kreacionizme, resp. o náboženstve vôbec a tak nebol pre mňa zaujímavý. Iba Vaša kniha ma naňho upozornila a na základe Vašich údajov som ho zaradil medzi kreacionistov. Rozkričali ste sa na mňa a nazvali ste ma zaslepeným analfabetom. Vy ste sa jeho odborným profilom zaoberali podrobne a prišli ste s ubezpečením, že okrem iného v jeho diele „nikde nenájdem nijakého stvoriteľa, sú to iba číre vedecké teórie podložené matematickými a biologickými argumentmi.“
A čo celá nedávna kniha Stuart Kauffman, Reinventing the Sacred: A New View of Science, Reason, and Religion (Basic Books, New York 2008), (asi Znovu- vynájdenie posvätného: Nový pohľad na vedu, rozum a náboženstvo)? Jeho slová:
„Boh je najmocnejší symbol, aký sme vytvorili. V Novom svete stavali Španieli svoje kostoly na posvätných miestach porazených národov. Notre Dame stojí na posvätnom mieste Druidov. Máme používať slovo Boh? Na nás záleží. Ja som za váhavé „Áno“. Chcem, aby Boh znamenal obrovskú nepretržitú kreativitu jediného vesmíru, ktorý poznáme, tohto nášho. Čo získame slovom Boh? Mám podozrenie, že veľa, pretože to slovo nesie so sebou úžas a zbožnú úctu. Ak tento úžas a zbožnú úctu prenesieme nie na abrahámovského Boha mojej dávnej izraelskej čeľade, ale na omračujúcu skutočnosť okolo nás, pripustíme tým obnovenú duchovnosť, úžas, zbožnú úctu a zodpovednosť za všetko, čo žije, za celú planétu.“
Samozrejme to ešte nie je kreacionizmus, ale najskôr panteizmus. Obidva hovoria o božstve, stvoriteľovi.
Aj ak ste túto citáciu nepoznali, nečakali ste niečo podobné po Kauffmanovej spolupráci s esami kreacionistického Ústavu objavov Williamom Dembskim a Paulom Daviesom? Prispel článkami do ich dvoch zborníkov (2004) s titulmi zaváňajúcimi kreacionizmom. Poslední dvaja sú nositeľmi Templetonovej ceny (v roku 1995, resp. 2006), spojenej s úžasnou sumou peňazí. Každoročne ju udeľuje Templetonova nadácia vedcovi, ktorý je ochotný povedať niečo milé o náboženstve. Ja, zaslepený úplný analfabet, som to čakal a práve našiel. Čakám, že v roku 2009 dostane dva milióny dolárov Stuart Kauffman.
Nezdá sa, pán Kováč, že ani Vy neviete všetko a môžete sa pomýliť?
Pre dnešok je to dosť. Pracujem na pokračovaní.

Roman Drška
February 23, 2009

Cítim potrebu sa vyjadriť v tejto búrlivej diskusii páni, nakoľko si myslím a pokladám za dôležité predložiť svoj pohľad na vec ako študent Prírodovedeckej fakulty UK. Totižto ja sa na vami riešený spor môžem pozrieť z pohľadu nielen čitateľa, ale aj poslucháča doc. Kováča, na ktorého prednáškach pochopí aj mierne utlmený poslucháč, že jeho prednášky vzťahujúce sa na diskutovanú knihu Pánom života je čas ani prinajmenšom nepropagujú kreacionizmus, ak nie skôr naopak, ale predovšetkým podľa môjho názoru ide o doc. Kováčovi objektívne poznanie v danej oblasti a zosumarizovanie na základe problematiky na základe jeho skúseností a literatúry. Určite som si istý že doc. Kováč nepropaguje, žiaden svetonázor, ideológiu a pod, ale je to vedec s veľkým V, ktorému je akýkoľvek nadprirodzený pohľad na život cudzí. Dokonca som bol prítomný aj na diskusii s doc. Kováčom na vami diskutovanú tému, kde ako asi jediný ateista spomedzi 12 študentov, ktorý ako jediný som zavrhol aj vlastníctvo nejakej duše som mal pocit, že doc. Kováč uznal skôr moju teóriu z hľadiska pravdepodobnosti a vedeckej nedokázateľnosti, a tým pádom vyvrátil teóriu veriacich. Môj pocit! Určite si nikoho nejdem zastávať, pretože vidím, že brániť sa viete obaja veľmi dobre. Na záver len toľko že ako pána Kováča tak aj pána Škodu si vážim. Prvého menovaného ako jedneho z najlepších pedagógov na fakulte, s ktorým som prišiel do kontaktu a druhého menovaného ako šíriteľa mne príťažlivého svetonázoru. Pozdravujem, nech sa darí!

Vladimír Kováč
February 23, 2009

Vážený pán Škoda, dovoľte mi reagovať v bodoch.
1. Ad „Nezachádzate ďaleko, pán učiteľ?“ – A Vy ste nezašli priďaleko, pán Škoda, keď ste ma označili za kreacionistu, dokonca za sirénu? Nemám v úmysle Vás urážať, iba úprimne píšem, aký názor na Vašu kvalifikáciu som si na základe Vašej recenzie vytvoril.
2. Ad „postupne Vám dokážem , že nemáte celkom pravdu ani v otázke kresieb Haeckelových embryí (resp. biogenetického zákona)“ – teším sa na polemiku.
3. Ad „Rozkričali ste sa na mňa a nazvali ste ma zaslepeným analfabetom“ – to je jednak emóciami nabitá veta bez argumentov a jednak som Vás tak nenazval. Napísal som, že „ste v otázkach evolučnej a vývinovej biológie … takmer úplný analfabet.“ Toto hodnotenie (áno dosť kruté), ste si vyslúžili viacerými neodbornými poznámkami, v tomto konkrétnom prípade spojením „Kauffmanova teória epigeneticizmu evolučných procesov”. Len zopakujem, že nič také neexistuje.
4. Ad „Stuart Kauffman, Reinventing the Sacred“. Jednak táto kniha vyšla rok po mojej, takže asi som v čase písania mojej knihy o nej vedieť nemohol (a priznám sa, nevedel som o nej až doteraz). Ale, čo je dôležitejšie, mám pocit (knihu nemám prečítanú, iba reviews, takže áno, môžem sa mýliť) – mám pocit, že znova vytrhávate z kontextu, pán Škoda. Pretože Kauffman sa síce prikláňa k používaniu pojmu Boha, ale v celkom inom kontexte ako by ste mu rád prisúdili. Kauffman sa totiž zmieňuje o Bohu ako o prirodzenej tvorivej sile vesmíru, nie ako o Stvoriteľovi, ku ktorému sa treba modliť. Navyše, Kauffman, chcel – rovnako ako Dawkins – provokovať. Je to účinný nástroj ako vyvolať diskusiu na závažné otázky. Tu je dôkaz: „Kauffman … sets a huge task for himself in this provocative but difficult book: to find common ground between religion and science by redefining God as not a supernatural Creator but as the natural creativity in the universe … His definition of God as the fully natural, awesome, creativity that surrounds us is unlikely to convince those with a more traditional take on religion.“ (zdroj: http://www.amazon.com/Reinventing-Sacred-Science-Reason-Religion/dp/0465003001). Takže zopakujme si ešte raz: áno, Kauffman spomína Boha, dokonca chce nájsť spoločnú základňu medzi náboženstvom a vedou, ale robí to tak, že mení definíciu Boha z nadprirodzeného Stvoriteľa na prirodzenú tvorivú silu vesmíru, čo podľa citovanej review ťažko presvedčí tradične veriacich… Ešte inak: Kauffmanov Boh je niečo celkom iné ako Boh veriacich. Kauffmanov Boh je metafora.
5. Ad „Kauffmanova spolupráca s esami kreacionistického Ústavu objavov Williamom Dembskim a Paulom Daviesom“ – Pokojne sa priznám, že ani o nej som nevedel, ale ani v tom nevidím nijaký problém. Ja vo svojej knihe totiž nepíšem o Kauffmanovych takpovediac mimopracovných aktivitách, ale o jeho vedeckom prínose. Nechce sa mi teraz pátrať, aký charakter táto spolupráca Kauffmana má, chcem poznamenať niečo dôležitejšie: znova, pán Škoda, dokumentujete prevahu ideologického prístupu nad vecným, resp. vedeckým. Aj keby bol Kauffman veriacim, čo by to menilo na význame a prínose jeho matematicko-biologických teórií pre naše poznanie a vedu ako takú? Bolo by treba Kauffmana zatratiť? A nemali by sme potom zatratiť aj jedného z najvýznamných genetikov a evolučných biológov – priekopníka modernej syntézy čiže modernej formy neodarvinizmu – T. Dobzhanskeho, ktorý sa preslávil esejou “Nothing in Biology Makes Sense Except in the Light of Evolution“? Veď on v tej eseji okrem iného doslova píše „Ak však Stvoriteľ stvoril živý svet nie z rozmaru, ale evolúciou poháňanou prírodným výberom, organická rozmanitosť sa [razom] stáva rozumnou a pochopiteľnou. Považovať stvorenie a evolúciu za navzájom sa vylučujúce alternatívy je mylné. Som kreacionista i evolucionista. Evolúcia je metóda tvorenia, [metóda] Boha alebo Prírody. Stvorenie nie je udalosť, ktorá sa odohrala 4004 rokov pred Kristom; je to proces, ktorý sa začal niekedy pred 10 miliardami rokov a stále trvá.“ Nezdá sa Vám, pán Škoda, že Dobzhansky zašiel oveľa ďalej ako Kauffman? Takže zavrhneme teraz – čisto z ideologických dôvodov – celý hlavný prúd súčasnej evolučnej biológie – modernú syntézu – a teda napríklad aj samotného Dawkinsa?
6. Ad “Nezdá sa, pán Kováč, že ani Vy neviete všetko a môžete sa pomýliť?” Som si istý, že sa môžem pomýliť a určite sa tak ako každý niekedy aj mýlim. Na preukázanie chýb a omylov však treba seriózne argumenty. Uznávam teda svoj chybu – svoj nepresný výrok, že v Kauffmanovom diele nikde nenájdete nijakého stvoriteľa – čo však nemení na tom, že Kauffman je “popredný evolučný biológ a matematik, v súčasnosti jeden z najznámejších a najrešpektovanejších na svete”. A nevidím dôvod, prečo by som jeho rýdzo vedeckú teóriu komplexity a sebaorganizácie hmoty nemohol vnímať ako veľký prínos do mohutnej stavby teórie evolúcie (sensu lato).

rastislav
February 25, 2009

090225 RŠ ? VK
Vážený pán Kováč,
kreacionisti sa nám do hrsti smejú, že im robíme reklamu, keď pseudoproblémy ich pseudovedy, resp. náboženstva, robíme hodnými diskusie na univerzitnej úrovni. Navrhujem skončiť s tým.
Urobil som veľkú chybu, že som Vás nazval kreacionistom. Ak nesúhlasím s Vaším spôsobom argumentácie, musím to vedieť povedať inakšie. Pre budúcnosť dávam prednosť článkom v ZH – súhlasíte s uverejnením Vašich dvoch a môjho komentára k mojej nešťastnej recenzii v najbližšom tlačenom čísle ZH? Plus tento záver.
Už mám len jednu otázku: Nie je mi jasné, prečo tak neochvejne bránite biogenetické pravidlo. Som istý, že nie preto, lebo ho popierajú kreacionisti. Máte predsa stokrát viac vedomostí a vo svojej zbierke aj viac literárnych údajov o vývojovej biológii ako ja a predsa sa Vaša štylizácia diametrálne líši od mainstreamovej – nejde tu o nejaké nedorozumenie? Nemyslíte to tak, že platí zmysel biogenetického zákona, ale neplatia pôvodné znenia a odôvodnenia jeho pravidiel ? Prečo nepridáte toto jedno slovo do definícií a bude to v poriadku – či som zle čítal Vašu knihu?
S pozdravom
R. Škoda

rastislav
February 25, 2009

090225 RŠ ? RD odoslané
Roman,
ďakujem Vám za rozvážne slová a informáciu, ktorá mi v cudzine chýba. Na jednej strane to ticho na Slovensku o plazivom kreacionizme a jeho prevlečeniach, na druhej strane sebavedomie kňazov o.i. práve v otázkach výchovy mládeže ma viedli k zúfalému výkriku protestu pri recenzii knihy docenta Kováča a zakášal som príliš naširoko. Kolaterálne škody budem znášať sám. Som rád, že som rozvíril hladinu, pretože o tých veciach treba hovoriť – s tými 12 študentmi, aj s politickou vrchnosťou. Ateisti majú právo žiadať presne to, čo dostávajú teisti – úmerne podľa počtu.

Vladimír Kováč
February 26, 2009

Vážený pán Škoda,

trafili ste klinec po hlavičke - aj ja som presvedčený, že takéto slovné prestrelky majú skôr deštruktívny ako konštruktívny charakter, pričom najviac z nich môže profitovať v súčasnosti podľa mňa najnebezpečnejšia forma kreacionizmu - ID. Preto aj ja uvítam zastavenie tejto nezmyselnej škriepky.

Tak isto uvítam zverejnenie v tlačenej forme ZH - bol by to najmä z Vašej strany nie často vídaný prejav veľkorysosti.

Čo sa týka biogenetického pravidla, bránim ho preto, lebo geniálne vystihuje prepojenie medzi ontogenézou a evolúciou (napriek tomu, že Haeckel bol kontroverzná postava, bol aj génius) a súčasne patrí medzi hlavné dôkazy, že evolúcia je fakt.
Čo sa týka mojich formulácií, možno nie sú pre čitateľa celkom zreteľné, čo je moja chyba. Vo svojej knihe píšem: …”pri úvahách o súvislostiach medzi ontogenézou a evolúciou treba vždy rozlišovať, či máme na mysli jednotlivé znaky alebo celé vývinové štádiá”… A presne tu je pes zakopaný - ak chce niekto vidieť biogenetické pravidlo na úrovni celých štádií, tak ho neuvidí, ale ak sa zameria na jednotlivé znaky, objaví ho v plnej kráse. J. Wells zneužil to prvé (neplatnosť biogenetického pravidla na úrovni celých štádií = na úrovni celého organizmu), ale nepostrehol, že platí to druhé, a tak zostáva biogenetické pravidlo pilierom teórie evolúcie. Žiaľ, niektorí zástancovia mainstreamu sa úporne snažia brániť aj to prvé (zrejme nemajú dosť informácií z vývinovej biológie - aj to sa stáva), čo ja vnímam ako škodlivé, pretože to odpútava pozornosť od jadra veci a nahráva kreacionistom…

S pozdravom
VK

Vladimír Kováč
February 26, 2009

P.S. Ešte by som sa chcel poďakovať Romanovi za spätnú väzbu, ktorá ma samozrejme veľmi potešila. Spätná väzba od študentov je tá najlepšia motivácia.

Michal Rozanek
March 9, 2009

Vazeni pani Kovac a Skoda,
z antropologickeho uhlu pohladu ste v diskusii predviedli impozantny suboj sucasneho vyvojoveho stupna Homo Sapiens ;-), dvoch silnych jedincov, a naviac, stojac na jednej lodi. Ja, stojac tiez na tej istej lodi, s uctou snimam klobuk, obom Vam rozumiem - od oboch som mnoho cital (vratane spominanej vynikajucej knihy). Tesi ma, ze zbrane su uz zlozene - je vhodny cas vypit obradne salku caju, pozriet sa na zapadajuce slnko (stale to iste, ktore sme videli kedysi zo svojich jaskyn ;-) a sadnut k opat pocitacu. Tesim sa na citanie Vasich novych formulacii myslienok, ktore su uzasne inspirativne pre dalsiu plavbu zivotom.
S uctou
Michal Rozanek

Michal Rozanek
March 9, 2009

technicka poznamka: skript ukladajuci moj text podivne premiestnil emotikon o riadok nizsie, cim matie vyznam napisaneho. smajlik bol povodne za slovom “jaskyn”.
MR

Pridaj komentár

Rubriky

Hľadaj

Nové komentáre

O Zošitoch humanistov

Všetky preklady sú dielom Rastislava Škodu, ak nie je poznamenané inakšie.

Radi uverejníme originálny článok slovenského autora alebo preklad zaujímavého článku z oblasti humanizmu a preľudnenia.

Staršie čísla Zošitov humanistov, ako aj knihy bývalého vydavateľstva Rastislav Škoda, si možno zakúpiť na stránke humanistického kníhkupectva Váš antikvariát.
Adresa:
Vladislav Marušic – ALTERNATÍVA
Za hradbami 18
902 01 Pezinok
Telefónne číslo: 0903 266 221
E-mail: info@vasantikvariat.sk

Vydáva:
Rastislav Škoda
J. Stanislava 8/73
841 05 Bratislava
Telefónne číslo: 0940 346 296
E-mail: rastskoda2@gmail.com

Technická spolupráca: Ján Parada

Archív podľa dátumu