Recenzia: Alister McGrath, Dawkinsov Boh

Tuesday, 5 May 2009 | Zošity humanistov č. 76

Gény, mémy a zmysel života. (Kalligram, Bratislava 2008).

Rastislav Škoda

McGrath ma prekvapil tým, že

1. priznáva, že nemá zmysel hovoriť o vedeckom dôkaze existencie či neexistencie Boha (s.63);

2. akceptuje evolučný proces bez potreby jeho riadenia Bohom či inteligentným dizajnérom; koncepcia Boha ako „hodinára” sa objavila v kresťanstve až v 18. storočí a nie je typická pre kresťanskú tradíciu (s.70);

3. veda a viera v Boha sú dve tak odlišné oblasti, že logicky nemôžu byť v rozpore - ale potom ani v harmónii. Ostáva možnosť veriť v Boha.

Dawkins rozumie pod vierou „slepú dôveru nepodloženú dôkazmi, dokonca dôveru navzdory dôkazom”.

 McGrath mu však pripomína a neodpúšťa ani príležitostné charakteristiky, ktoré v tejto súvislosti veľa nezavážia:

  • viera je druh duševnej choroby;
  • viera je zbabelý únik, báječná zámienka vyhnúť sa potrebe rozmýšľať a hodnotiť dôkazy;
  • viera je presvedčenie v dôsledku nedostatku dôkazov;
  • viera neumožňuje obhájiť vlastný názor pomocou argumentov;
  • viera je najväčšie zlo našich čias;
  • viera je zlo, porovnateľné s vírusom pravých kiahní, s tým rozdielom, že sa vykorení ťažšie;
  • viera je necnosť každého náboženstva.

McGrath odmieta Dawkinsovu definíciu viery, no ani slovom sa nezmieňuje o skutočnosti, že takto definujú vieru všetky encyklopédie a slovníky. Miesto toho sa upriamil na „typickú kresťanskú” definíciu viery anglického teológa W. H. Griffitha-Thomasa, podľa ktorého viera:

  • sa začína rozumovým presvedčením, založeným na primeranom dôkaze,
  • pokračuje dôverou srdca alebo citov, založenou na presvedčení,
  • je korunovaná súhlasom vôle, prostredníctvom ktorej
  • presvedčenie a dôvera sa prejavujú v správaní.

To je síce povedané gramaticky správne, môže to byť aj pravda, ale v tejto súvislosti je to také zbytočné, ako boli Dawkinsove zlomyseľné charakteristiky; nie je to definícia, na aké som zvyknutý; chýba tomu nevyhnutná stručnosť. A má to háčik, ba hák: veď už v prvej vete sa pre vieru postuluje primeraný dôkaz! Ak mám pre niečo dôkaz, nemusím tomu veriť: viem to!

Treba k tomu intelektuálnu nespoľahlivosť, aby niekto napísal takúto vetu pár riadkov po tom, čo priznal, že (vedecký) dôkaz pre vieru v Boha neexistuje, či ani by nebol relevantný a aby sa o tejto skutočnosti na nasledujúcich 90-tich stranách knihy nezmienil. Musí vedieť, že čitateľa prekvapil a že tento bude listovať a “primeraný dôkaz” hľadať. (Je zaujímavé, no pre mňa prijateľné, že McGrath nerozpracúva vieru v Boha na základe osobného zážitku jednotlivca, resp. mysticizmus.)

Rečnícku otázku „Prečo by si Boh mal vôbec vyžadovať vysvetlenie?” (s.107), považujem v tejto súvislosti za ústup do posledného obranného zákopu. Vraj „mohol by byť jednou z tých podstát, ktoré musíme prijať ako dané” a potom ho skôr opisujeme ako vysvetľujeme. Veriaci sa hlási o slovo, a to slovníkom, ktorý neovládam. Opisovanie daných podstát? Filozofovanie, resp. teológia, to ovláda McGrath znamenite. Samozrejme budú ako na dlani dôvody pre vieru v dobrotivého, spravodlivého atď. Boha, ak niekto verí, že nejaký Boh existuje. Ak ešte neverí, nič mu nepomôže.

Je pravda, že titul knihy je Dawkinsov Boh, nie McGrathov Boh. A hovorí sa v nej na piatich stranách aj o Darwinovom Bohu, vychádzajúc z odhadu, že leží v strede teistických alternatív od ortodoxného kresťanstva po ateizmus. Smerom k neviere pôsobila u Darwina:

  • osobná skúsenosť s utrpením (mal dlhotrvajúcu a dodnes nevysvetliteľnú chorobu - periodické rozčúlenia, záchvaty zúrivosti a dávenia - a umrela mu desaťročná dcéra Annie),
  • skutočnosť, že bolesť a utrpenie sa ukázali byť súčasťou evolučného procesu; Boh ich sám zoslal, alebo pripustil, čo sa s jeho existenciou a charakteristikou neznáša - alebo neexistuje,
  • pobúrenie nad niektorými dogmami kresťanskej doktríny, osobitne nad odsúdením na večné zatratenie v pekle pre tých, čo neveria v pravdu evanjelií - to by bol jeho otec, brat a takmer všetci priatelia („To je učenie, hodné zavrhnutia.“) Toto je životopisný údaj o Darwinovi, ktorý ma chytá za srdce.

Správne uvádza McGrath, že Darwin sa vzdal tradičnej kresťanskej viery už v 1840-tych rokoch, teda ako 40-ročný; a že za tridsať rokov sa označil za agnostika. Kde je tu v Darwinovej osobe stred medzi veriacim a neveriacim? Neuzná mi McGrath, že agnostik Darwin je na 90 % ateista?

McGrath predkladá argumenty, ktorými napáda neopodstatnenosť niektorých Dawkinsových téz. Navyše, diskusia je vedená štýlom, ktorý je prijateľný pre každého - a nemusí byť doma ani vo vede, ani v teológii. Niektorým iste pôsobí potešenie, keď sa McGrath chytí do vlastných osídiel. Vytýka, napríklad,  Dawkinsovi, že sa nezmienil „o krvou postriekanej púti ateizmu dvadsiatym storočím” a kladie otázku, „prečo sa nekonal norimberský proces proti komunizmu”, ktorý vraj zapríčinil smrť 100 miliónov obetí. („Tomu číslu neverím”, komentoval tento údaj aj nemecký kancelár Helmuth Schmidt). Nacizmus, 45-60 miliónov obetí 2. svetovej vojny, z toho 26 miliónov na území Sovietskeho zväzu, to McGrath nespomína - jeho kniha vyšla v roku 2005. Dá sa predpokladať, že Dawkins mal už vtedy hotovú „Delúziu Boha”, ktorá vyšla v lete 2006 a v ktorej venuje Stalinovi - a Hitlerovi! - sedem strán; to, čoho sa dopustili, nerobili preto, aby šírili ateizmus.

Luboš Rojka vyzdvihuje vo svojej recenzii McGrathovej knihy (http://jezuiti.sk/blog/bohje/2009/02/18/mcgrath-alister-dawkinsov-boh/) autorovu výčitku Dawkinsovi, že „veriacich zavrhol ako ľudí zaujatých voči vede, intelektuálne nezodpovedných alebo existenčne nezrelých”. No či nie je Benedikt XVI. zaujatý voči vede a intelektuálne nezodpovedný, ak vytrvalo pri každej príležitosti hlása, že prezervatívy nie sú riešením v boji proti AIDS a „problémy dokonca zhoršujú”? Riešením je podľa neho „duchovné a ľudské prebudenie” a „priateľstvo s tými, čo trpia”. Pánboh zaplať, ďakujem mu za húfy afrických detí, ktoré stratili obidvoch rodičov. S jeho postojom súhlasí iba zopár katolíkov a ešte menej zdravotníkov. Ozval sa hlas, a počuť ho aj na Slovensku, že „na kontinente, kde sú milióny ľudí nakazené vírusom HIV, je morálne zavrhnutiahodné šíriť takéto do neba volajúce klamstvo.” Som zvedavý, aké stanovisko zaujme slovenský klérus - myslím si, že má právo varovať pápeža, že sa šmýka na klzkej zvislej ploche; len či má k tomu odvahu.

Pre časopis Science recenzoval knihu Dawkinsov Boh Michael Shermer, kolumnista pre Scientific American. Priznáva sa, že na knihu bol zvedavý pre gladiátorskú váhu súperov a závažnosť ich batožiny. Uzatvára, že hoci McGrath píše zaujímavo (o Darwinovej pobožnosti, o dejinách vedy a náboženstva a i.), vyhýba sa vrcholnej otázke Dawkinsovho hľadania: „Existuje Boh?” Nezáleží na tom, či ju Dawkins myslí simplifikujúco, sarkasticky alebo sardonicky. McGrath ju síce uznal za primárny cieľ knihy, ale nevyužil možnosť vyrovnať sa Dawkinsovi tým, že nám vydá najlepšie argumenty svojej zbrojnice. Shermer: „Pri McGrathovi ani teraz neviem, ako to, že verí v Boha. Pri Dawkinsovi niet pochýb, kde stojí.”

Alister McGrath (1953) je profesorom historickej teológie na Oxfordskej univerzite a uznávaným vedcom v oblasti molekulárnej biológie a biofyziky. Získal si uznanie aj ako spisovateľ, ktorý dokáže zrozumiteľne vysvetliť laickým čitateľom aj zložité myšlienky k problematike vzťahu vedy a náboženstva.

Keď sa Dawkinsa pýtali, čo si myslí o McGrathovi, odpovedal: „Dosiaľ napísal dve knihy s mojím menom v titule. Keď sa básnika V. B. Yeasta pýtali, čo si myslí o zlých básnikoch, ktorí sa živia parazitovaním na jeho diele, odpovedal: Už ste počuli, žeby pes chválil svoje blchy?”

tags , , ,

5 Comments to Recenzia: Alister McGrath, Dawkinsov Boh

Lubos Rojka
September 8, 2009

Zaujal ma výrok pána Škodu o pápežovi:
“No či nie je Benedikt XVI. zaujatý voči vede a intelektuálne nezodpovedný, ak vytrvalo pri každej príležitosti hlása, že prezervatívy nie sú riešením v boji proti AIDS a „problémy dokonca zhoršujú”?”
- Chcem povedať, že nie je pravdou, že Svätý otec “pri každej príležitosti hlása…”. Stačí počúvať jeho audiencie každý týždeň, prípadne sledovať jeho pravidelné vyhlásenia a každý uzná, že je to skôr veľká zriedkavosť.
- A tiež treba povedať, že to nie je len mienka Benedikta XVI., ale to sú štatistiky hodnotiace výsledky “pomoci” zvonka, zvlášť Európy. Niekto by povedal, že to je “fakt”, alebo inak povedané “vedecký poznatok”… Tento Benediktov postoj potvrdzuje jeho rešpekt pre vedy a zároveň aj intelektuálnu zodpovednosť.

rastislav
September 10, 2009

090910
Na všetko sa majster nájde: na štatistiku, dokazujúcu pravdivosť astrológie, aj na štatistiku dokazujúcu škodlivosť prezervatívov. Nejde o to, kto je dôveryhodnejší alebo presvedčivejší. Ide o to, komu uverím, a možno ani neuverím, ale na čiu stranu sa pridám. Vy budete proti prezervatívom aj vtedy, keby ste museli uznať, že sú pri AIDS riešením, ako sú riešením – najlepším po prakticky neuskutočniteľnej zdržanlivosti – pri všetkých pohlavných chorobách a Vy ich predsa zo zásady odmietate. Aby ste to nemuseli uznať, prídu štatistiky – niet nič ľahšieho a trvalo dlho, kým prišli; nezáleží na tom, že sú ojedinelým hlasom. Komu niet rady, tomu niet pomoci. Som si vedomý toho, že to vravím ja o Vás a Vy o mne. Nech čitatelia posúdia.
Pod každou príležitosťou som myslel návštevy Afriky a diskusie o AIDS na ktorejkoľvek úrovni, iste nie pápežove príhovory k skautom alebo bankárom.
Uznám, že pápež má určitý rešpekt pred vedou; mrzí ma, že väčší ho má pred tým, čo sa hovorí o Bohu.

Lubos Rojka
September 11, 2009

- Prepáčte, ale nehovorte o tom, čo by som ja tvrdil a čo nie. Ste veľmi ďaleko od toho, aby ste také čosi mohli čo i len hádať. A tiež, keby ste sa vyjadrovali vecnejšie o probléme a nereflektovali nado mnou, to nás neposunie vpred v diskusii.
- Štatistiky nehovoria, že prezervatívy sú škodlivé. (Vlastne to nebol ani náš problém…) Priznám sa, že sa mi nepáči, keď takto strieľate a neodpovedáte konkrétne na nastolené otázky. (Vlastne ani niet čo odpovedať, len priznať, že ste zase prehnali vo svojom článku, ale to nie je vaším zvykom. Žiaľ…)
- Ak Vy chcete zastávať ateizmus alebo “humanizmus” na vedeckom základe, tak nemôžete takto narábať so štatistikami. Nabúravate si vlastné základy. Myslím, že ste ich tu často používali, najmä keď Vás trápili počty katolíkov a ateistov na Slovensku.

rastislav
September 12, 2009

090912
K pápežovi: „Problém AIDS sa nevyrieši rozdávaním kondómov. Ich používanie problém skôr zhoršuje“ povedala hlava katolíckej cirkvi na palube svojho lietadla na ceste do Afriky 17. marca 2009. Uznávam, že som miesto „zhoršuje problém“ napísal „je škodlivý“ (ten kondóm); je to taká veľká chyba?
Lekársky týždenník Lancet (Londýn) vytkol pápežovi „prekrúcanie“ výsledkov vedy o kondómoch a jeho stanovisko zaujali početní politici a teológovia na celom svete, vrátane nemeckej kancelárky Merkelovej a hamburského biskupa Joschkeho.
K štatistikám, ktoré možno čítať tak, že kondómy sú škodlivé, pardon, zhoršujú problém: V hlavnom meste USA, vo Washingtone, sú 3 % obyvateľstva nakazené vírusom HIV. Za posledné dva roky sa počet nakazených zvyšoval ročne o 22 % – a to napriek tomu, že kondómy sa oddávna rozdávajú zadarmo a robí všemožná osvetová kampaň na školách a vo verejnosti.
Od roku 1998 je známy a od roku 2002 sa publikujú údaje o tzv. ugandskom zázraku: V 1980-tych rokoch začali v Ugande tak ako v iných afrických štátoch tlmiť AIDS predovšetkým pomocou kondómov, ale neviedlo to k úspechu. Preto sa zaviedol program ABC = abstinencia, behaviour (buď verný) a condoms, čo spolu viedlo k tomu, že katolícka Uganda (okolo 40 % katolíkov) má jedno z najnižších zamorení HIV v Afrike (4 %). Tieto štatistiky mali na mysli pápež, jeho názory schvaľujúci kardinál Meisner a šéf rehole benediktínov Notker Wolf. Zoberú do úvahy, že v posledných rokoch sa prestali rozdávať kondómy – a počet infikovaných narastá?
Rádio Vatikán hlási, že najnovšie aj americký odborník na AIDS prof. Edward Green podporuje názor pápeža a udáva, že medzi zosilneným používaním kondómov a ústupom infekcií HIV nepozoroval počas 25 rokov svojich štúdií nijaký dokázateľný súvis. Toľko k tým pár štatistikám o negatívnom pôsobení prezervatívov. Stovky pozitívnych údajov nejdem citovať.
Na záver: Ak všetky veľké V v mojom poslednom príspevku z 090910 nahradíte malým v, bude sa všetko vzťahovať nie osobne na Vás, ale na katolícku cirkev a jej veriacich, na vás. Prepáčte, ak to bude veľký rozdiel.

Lubos Rojka
September 19, 2009

- Teraz už píšete rozumnejšie. Diskusia o kondómoch začala veľmi ohnivo - tak ako ste aj Vy zareagovali, podobne aj poslanci, politici, atď, (som si istý, že aj veľké množstvo katolíkov) ale nakoniec sa myslím ukázalo, že pápež nebol tak ďaleko od pravdy. Bolo zaujímavé sledovať dynamiku celej diskusie.
- Musím sa priznať, že podľa mňa to nebolo najšťastnejšie načasované povedať to tak na rýchlo na ceste do Afriky, lebo to zatienilo množstvo ďalších dôležitých vecí, na ktoré Svätý Otec poukazoval na ceste v Afrike.

Pridaj komentár

Rubriky

Hľadaj

O Zošitoch humanistov

Všetky preklady sú dielom Rastislava Škodu, ak nie je poznamenané inakšie.

Radi uverejníme originálny článok slovenského autora alebo preklad zaujímavého článku z oblasti humanizmu a preľudnenia.

Staršie čísla Zošitov humanistov, ako aj knihy bývalého vydavateľstva Rastislav Škoda, si možno zakúpiť na stránke humanistického kníhkupectva Váš antikvariát.
Adresa:
Vladislav Marušic – ALTERNATÍVA
Za hradbami 18
902 01 Pezinok
Telefónne číslo: 0903 266 221
E-mail: info@vasantikvariat.sk

Vydáva:
Rastislav Škoda
J. Stanislava 8/73
841 05 Bratislava
Telefónne číslo: 0940 346 296
E-mail: rastskoda2@gmail.com

Technická spolupráca: Ján Parada

Archív podľa dátumu