Agnosticizmus a antropozofia

Thursday, 27 August 2009 | Zošity humanistov č. 78

Jiří Heřt

Ukážky textu:

Agnosticizmus

(nemožnosť poznania z gréckeho gnosis) je filozofický termín pre gnozeologický názor, že existencia Boha sa nedá dokázať. Často sa chápe ako názor, stojaci medzi teistickým a ateistickým postojom, ktorý je charakterizovaný odmietaním existencie Boha.

Agnosticizmus možno chápať aj ako teologický skepticizmus. Podľa agnostikov je ľudské poznanie obmedzené len na prírodný svet (naturalizmus) a ľudská myseľ nie je schopná preniknúť do oblasti nadprirodzena. Termín agnosticizmus vytvoril biológ T. H. Huxley (1825 – 1895) na základe myšlienok D. Humea a I. Kanta.

V trochu inej podobe sa agnosticizmus rozšíril aj mimo náboženskej oblasti. Módne je dnes postmoderné tvrdenie, že veda nie je schopná dokázať nič s istotou a práve také sú moderné diskusie o tom, čo je istota absolútna, dostatočná a pod. Podľa môjho názoru majú takéto úvahy zmysel v diskusiách o teóriách, nie o hypotézach alebo o jednotlivých empirických faktoch. Popperov názor, že hypotézy možno len odmietnuť, falzifikovať, ale nie potvrdiť, verifikovať, je chybný. A úplne nemiestne je toto tvrdenie zovšeobecniť a používať aj na posúdenie pravdivosti jednotlivých javov alebo udalostí. Vedecký objav, resp. poznatok, že existuje napr. gravitácia, alebo že homeopatiká s potenciou nad Avogardovou hranicou nemajú, resp. nemôžu mať nijaký špecifický liečebný účinok, platí s absolútnou istotou.

Paušálne tvrdenie, že „veda nemôže nič dokázať s istotou“ vedie len k diskreditácii vedy a podpore paranormálnych názorov.

Antropozofia

je mystická svetonázorová koncepcia, ktorú vybudoval Rudolf Steiner (1861 – 1925). Je to konglomerát gnostických, kresťanských, indických, kabalistických a okultných názorov, doplnený poznatkami z alchýmie, astrológie a špiritizmu. Verí na reinkarnáciu a karmu. Zasahoval do školstva (Waldorfské školy), zdravotníctva (antropozofická medicína), poľnohospodárstva aj politiky. Steinerove prednášky zaplnili 40 zväzkov. Vo švajčiarskom Dornachu existuje školiaca základňa Goetheanum.

Steiner síce intuitívne poznal a do života uviedol niekoľko rozumných prvkov (estetická a pohybová výchova), ktoré sú v školstve stále živé, ale prevažná väčšina jeho názorov sú náboženské alebo okultné predstavy a vlastné absurdné fantázie; patria do oblasti pseudovedy, mystiky a mágie; sú v rozpore s vedeckými poznatkami.

Prameň: Jiří Heřt, Výkladový slovník esoteriky a pavěd, Nakladatelství Věra Nosková, Praha 2008.

tags , ,

8 Comments to Agnosticizmus a antropozofia

Lubos Rojka
August 28, 2009

- Neviem, či to je zlý preklad (z češtiny?), alebo čo sa mohlo stať, ale prečo by mal byť agnosticizmus ohľadom Boha “často charakterizovaný odmietaním existencie Boha”. A keby to aj bola pravda, potom nemôže byť pravda, že ide o “názor, stojaci medzi teistickým a ateistickým postojom”. Ak agnosticizmus odmieta existenciu Boha, tak je jasne na strane ateizmu.
- Agnosticizmus by mal byť v otázke existencie Boha neutrálny, a hovoriť o nemožnosti jej poznania (dokázania). To samozrejme nahráva väčšine veriacich (aj teológom), ktorí veria, že existenciu Boha nemožno (vedecky, rozumom) dokázať.
- “Vedecký objav, resp. poznatok, že existuje napr. gravitácia,… platí s absolútnou istotou.”
Neviem, či si autor uvedomuje, čo hovorí… Rád by som videl, ako v slovníku zadefinuje “absolútnu istotu”.
- Zdá sa mi, že ide o dosť podozrivý slovník, zvlášť, keď autor hovorí o náboženstve a teológii. Zaváňa to nepresnosťami a zavádzaním čitateľa.

rastislav
August 28, 2009

090828
Pán Rojka,
1. v mojom texte stojí: „Agnosticizmus (nemožnosť poznania z gréckeho gnosis) je filozofický termín pre gnozeologický názor, že existencia Boha sa nedá dokázať. Často sa chápe ako názor, stojaci medzi teistickým a ateistickým postojom, ktorý je charakterizovaný odmietaním existencie Boha.“ Agnosticizmus sa spomína štyri vety dopredu! Vzťažné zámeno “ktorý” sa vzťahuje vždy na najbližšie podstatné meno pred ním.
2. Agnosticizmus nie je na strane ateizmu, lebo existenciu Boha neodmieta; to robí ateizmus; keby to robil aj agnosticizmus, nebolo by medzi nimi rozdielu – načo by boli dva termíny?
3. Neviem, prečo by neutrálny agnosticizmus nahrával veriacim. Keby niekomu nahrával, nebol by neutrálny.
4. Ak toľkí veriaci aj teológovia veria, že existenciu Boha … nemožno dokázať, prečo ju bez prestania dokazujú?
5. Nie ste si istý, či existuje gravitácia. Gravitácia je dobrý príklad pre platný vedecký objav a poznatok; je zlý príklad pre zapochybovanie o platnosti vedeckého poznatku. Máte postmoderný názor na vec. Pozrite sa do ZH č. 4 z januára 1999, ktoré je celé venované postmodernizmu – odmietnutiu postmodernizmu.

Lubos Rojka
August 29, 2009

Pán Škoda,
nevedel som, že ide o Váš text. Nepodpísali ste sa…
Aj keď vyjadrovanie je nepresné, text je lepšie písaný, ako Vaše úvahy o neexistencii Boha.
(1) Keby tam bolo “teistickým postojom a ateistickým postojom, ktorý…” tak by som bral, že máte pravdu. Tak, ako to je, sa však “postoj” vzťahuje na oba, aj “ateistický” aj “teistický” postoj, a preto najbližší “ktorý” je práve “názor”. Aspoň mi to tak vyznievalo.
(2) Dobré uvažovanie. Som rád, že súhlasíte s mojou kritikou.
(3) S vami je sranda.
“Neutrálnosťou” agnosticizmu sa dá bojovať proti tým, ktorí dokazujú existenciu Boha, proti tým, ktorí dokazujú jeho neexistenciu (proti ateistom, aj proti Vám), a potvrdzovať postoj tých, ktorí v Boha veria, a veria aj to, že rozumom sa nedá dokázať jeho existencia. Náboženstvo je podľa nich postavené na rozumnej viere, nie na (vedeckom) rozume. To ste nečakali, že…!? (Kedže ste sa rozhodli, že tu chcete bezhlavo a za každú cenu bojovať proti nábožentvu (v tej biednej forme, ako ho Vy poznáte), tak budete musieť mierne preformulovať Vašu pozíciu.)
(4) Nie všetci teológovia “bez prestania” dokazujú existenciu Boha. Povedal by som priam, veľmi málo z nich.
Sú to skôr kresťanskí filozofi - je to ich práca, aby túto vec objasňovali, a už som Vám odporúčal, aby ste sa s ich prácou oboznámili skôr, ako tu napíšete ďalšie nerozumnosti o Božej neexistencii. Nestačí sa oháňať jednou vetou z Russella.
(5) Aj tu asi žartujete.
Ja som nepovedal, že nie som si istý o gravitácii. Ale som spochybnil, že autor je schopný zadefinovať “absolútnu istotu” ohľadom gravitácie. Istota o pravdivosti, vo vašich slovách “platnosti”, vedeckého poznatku je ďaleko od absolútnej istoty.
- Ohľadom postmoderných úvah, chcem len povedať, že pád verifikačného princípu (ktorý si uvedomil Popper, a zdá sa, že vy ste ho ešte stále nezobrali na vedomie, ako ani autor príspevku), a neskorší pád falzifikačného princípu ešte neznamená prechod do postmoderného relativizmu. Je to trochu komplikovanejšie - aspoň podľa mňa.

Dominik Filipp
August 31, 2009

Rastislav, Vám tá homeopatia nejako leží v žalúdku :-)

rastislav
September 1, 2009

090901
Iste. Ja viem, čo homeopatia je: švindeľ, v najlepšom prípade omyl a v obidvoch prípadoch vystríham ľahkoverných ľudí pred ťahaním stoviek z ich vreciek; tak to robí už 25 rokov aj univerzitný profesor Heřt v Čechách (on je autorom príspevku, nie ja) a profesor Zikmund u nás. Vy veríte, čo by mohla byť. Ani v tomto prípade nemáte ani najmenší dôkaz, ale veriacemu je každá viera vítaná, každé poznanie podozrivé a obávané. Veda Vám leží v žalúdku.

rastislav
September 1, 2009

090901 ku komentáru L. Rojku z 090830
ad 1. Vo veci „ktorý“ sa obráťte na slovenčinára, ak Vás ja nepresviedčam.
ad 3 a 5. Ak Vám stačí Vaša viera a rozum nechávate v šatni, nemáme o čom diskutovať. Teologické krasorečnenie nedeľnej kázne typu „Náboženstvo je postavené na rozumnej viere, nie na (vedeckom) rozume. To ste nečakali, že…!?“ na mňa nepôsobí. Nechodím rád do kostola, ak doňho nesvieti slnko a na jeho rumoch nerastú fialky (Nietzsche; to som si dal. Stále tí istí)). Odmietam akúkoľvek náboženskú vieru dospelých ľudí. Len deti veria na víly v zákutiach záhrady (prvé slová Dawkinsovej „Dezilúzie“, najnovšie v českom preklade „Božieho bludu“) a Vy im nahovárate aj Ježiška. Dospelí ľudia vedia – alebo nevedia. Hľadajú odpovede a vedia stále viac – s istotou, ktorá stačí ako pracovný podklad aj najväčším ozajstným vedcom.
ad 4. Nerozumnosti o neexistencii? Máte na mysli čajovú kanvicu obiehajúcu okolo Jupitera alebo „existenciu“ sv. Trojice?

Dominik Filipp
September 1, 2009

Rastislav, pozor na ten švindeľ, vôbec nie je ešte jasné ako to s homeopatiou naozaj je. Veda tu nepovedala ešte posledné slovo, je to stále v štádiu skúmania.
Len podotýkam, že placebo efekt liečenia vierou je akceptovaný oficiálnou lekárskou vedou.

Dominik Filipp
September 1, 2009

Teda aby som bol úplne presný, placebo efekt je ako fenomén rozpoznaný a akceptovaný oficiálnou lekárskou vedou. Ako liečebná metóda nie je ešte dostatočne preskúmaný. Ale o existencii liečebných účinkoch placeba pri určitých ochoreniach panuje v lekárskych kruhoch všeobecná zhoda.

Pridaj komentár

Rubriky

Hľadaj

Nové komentáre

O Zošitoch humanistov

Všetky preklady sú dielom Rastislava Škodu, ak nie je poznamenané inakšie.

Radi uverejníme originálny článok slovenského autora alebo preklad zaujímavého článku z oblasti humanizmu a preľudnenia.

Staršie čísla Zošitov humanistov, ako aj knihy bývalého vydavateľstva Rastislav Škoda, si možno zakúpiť na stránke humanistického kníhkupectva Váš antikvariát.
Adresa:
Vladislav Marušic – ALTERNATÍVA
Za hradbami 18
902 01 Pezinok
Telefónne číslo: 0903 266 221
E-mail: info@vasantikvariat.sk

Vydáva:
Rastislav Škoda
J. Stanislava 8/73
841 05 Bratislava
Telefónne číslo: 0940 346 296
E-mail: rastskoda2@gmail.com

Technická spolupráca: Ján Parada

Archív podľa dátumu