Že preľudnenie nehrozí a netreba nič robiť?

Monday, 24 August 2009 | Preľudnenie, Zošity humanistov č. 78

Rastislav Škoda

Pred sto rokmi nebolo počuť, že by sa niekomu videlo, že na svete je veľa ľudí. Noviny o tom nepísali. A hoci sa za menej ako druhú polovicu môjho života (43 rokov) počet ľudí na svete zdvojnásobil, a za celý môj život temer zoštvornásobil, presne: stúpol z 1 936 077 000 v roku 1923 na 6 777 900 000 v júli tohto roku 2009, táto veličina ani dnes neznepokojuje mnohých, hoci znamená preľudnenie našej planéty.

Najviac ak sa medzi rečou spomenie, ale uvažovať o jej dlhodobom význame sa v posledných rokoch stalo tabu. A to absolútne tabu, ktoré zapôsobí najneskoršie po vyslovení mantry „a z náboženských dôvodov“. T. č. páli všetkých len rastúca potreba energie, surovín a potravín. Hľadajú sa najfantastickejšie spôsoby pomoci, len ten najjednoduchší a logicky najúčinnejší – zníženie počtu ľudí – je z diskusie na všetkých politických fórach vykázaný.

Koľko ľudí si uvedomuje, čo znamená aktuálny rast populácie? Aké zmeny života sú s tým spojené? Iba slepý by nevidel, ako sa pred našimi očami na celom svete mení vzhľad miest a dedín, ciest a polí; ako sa mení spôsob života ľudí. Menej podrobností si uvedomujeme o tom, čo sa deje ďaleko od nás, v iných štátoch a svetadieloch. Vieme však o otepľovaní, skleníkovom efekte, vyrubovaní a vypaľovaní pralesov, zväčšovaní stepí a púští, vysychaní riek, aj veľriek (Colorado) a vymieraní druhov, živočíchov aj rastlín. Počuli sme o topení ľadovcov a scestovanejší videli vo švajčiarskych priesmykoch ľadovce – pred rokmi siahali až k diaľnici, dnes ich vidno iba v diaľke.

Homo sapiens má za sebou stotisíc rokov vývoja – koľko a čoho má pred sebou?

Pred asi stotisíc rokmi sa pradávny človek vydal na cestu z Afriky (možno z Číny) osídliť svet. Málo vieme o tom, ako to robil prvých 80 – 90 000 rokov. No kadiaľ prechádzal, miestami preplával, za posledných 10 – 20 tisícročí, všade sa rozmnožoval a menil vzhľad povrchu aj zemskej kôry, rabujúc najprv kovy a potom aj nekovy, najnovšie uhlie, ropu, zemný plyn a vodu; predovšetkým a vždy zlato, striebro a diamanty. Vieme dosť presne, kam to viedlo. Vie si však niekto predstaviť činnosť človeka a jej výsledok zrkadlovo k minulosti – v nasledujúcom stotisícročí? Pozor, nie storočí, nie tisícročí, preskakujem aj desaťtisíce rokov. Tak ďaleko nejdú ani fantastické filmy; nie som znalec ich scenárov, takže možno sa mýlim. Vylúčené, povie väčšina z vás rezignovane bez rozmýšľania, žeby tu H. s. ešte bol, podvedome berúc do úvahy oráčiny, lesy, vodu, iné biologické zdroje a energiu, najmä fosílnu, potrebné na zabezpečenie prostredia, výživy a iných potrieb človeka.

A predsa s preľudnením súvisia všetky javy spoločenského života. Nepovažujem za potrebné zaoberať sa tu podrobne históriou ľudského kulinárstva a potravinovej špajzy, ani kvalitatívne i kvantitatívne šialeným vývojom motorizačnej mobility kedysi jednotlivca, dnes miliónových más, ale pár čísiel nezaškodí.

V roku 2008 bolo na svete registrovaných 827 miliónov motorových vozidiel, ročne sa ich vyrobí okolo 72 miliónov, takže pre rok 2010 sa počíta s jednou miliardou. (Je zaujímavé, že ročne pribudne aj asi 72 miliónov ľudí?) V roku 2007 mali USA 250 miliónov motorových vozidiel pri 300 miliónoch obyvateľov: pri 4,4 percentách svetovej populácie (6,7 miliardy v roku 2007) mali teda vyše 30 percent počtu motorových vozidiel sveta. (Toto nemá byť obžaloba USA, ale aj to je na zamyslenie.) Od októbra 2008 zaznamenali mnohé automobilky dvojciferný pokles odbytu, ale v Nemecku bolo v tom istom roku novo prihlásených 3 090 000 osobných áut.

Útlm výroby potravín pri ich svetovom nedostatku

Sú aj iné paradoxné situácie: Svetová zdravotnícka organizácia oznamuje, že temer 60 % svetovej populácie trpí na podvýživu a z nich jedna miliarda hladuje – toľko, ako dosiaľ nikdy. A Slovensko má globalizáciou predpísaný podstatný útlm výroby potravín rastlinného aj živočíšneho pôvodu. V dôsledku toho jednak neprispieva k zlepšeniu vyživovacej situácie sveta zníženým dovozom, resp. zvýšeným alebo vôbec vývozom, jednak má z toho citeľné finančné straty. Dúfam, že je to dočasná cena za sezónne preferovanie cudzích automobiliek a že na Slovensku sa prebudí stará láska k roľníctvu.

Na internete som našiel o preľudnení 16 100 googlových stránok, pričom už druhá mala titulok „Populácia prudko rastie, ale preľudnenie nehrozí.“ (SME). Aká hrozba, aký úplatok, aká mozgová choroba môže zapríčiniť takéto bľabotanie, svedčiace hádam Wall Street Journalu?

2009 State of the Future (O stave budúcnosti v roku 2009)

Ako na zavolanie práve vychádza najnovšie vydanie správy „O stave budúcnosti v roku 2009“ (2009 State of the Future). Na 6 700 stranách textu, tabuliek a grafov spracúva 2 700 futuristov z celého sveta v rámci think tanku (mysliarne) The Millennium Project 15 globálnych výziev súčasnosti a budúcnosti človeka a zemegule.

Hoci na nebezpečenstvá zodpovedne upozorňuje čoraz viac vlád, ústavov a podnikov, celková svetová situácia sa zhoršuje. V diskusii dominuje problém globálneho otepľovania a nedostatok čistej vody; výraz preľudnenosť sa v správe nevyskytuje. Tretia kapitola sa cudne zaoberá „populáciou a zdrojmi – ako možno zosúladiť rast populácie a existujúce zdroje“.

Na dva a pol stranách sa opakujú strašné čísla o počtoch ľudí a zdrojoch potravín, ktoré poznáme, plus niektoré nové: Že jedna organizácia ochrancov zvierat (!) vypísala odmenu jedného milióna dolárov za metódu výroby mäsa v skúmavke (orgánovou či tkanivovou kultúrou). Že ak dnes žije v slumoch na periférii veľkomiest 1 miliarda bedárov, v roku 2030 to budú 2 miliardy. Že počet Ázijcov, zarábajúcich viac ako 7 000 USD ročne, prevýši okolo roku 2025 počet obyvateľov USA a Európy, čo bude mať za následok nepredstaviteľné zvýšenie svetového konzumu.

Pomerne veľa sa hovorí o starnutí populácií, ale nikde sa toto starnutie nevíta ako prvý krok k prirodzenému zníženiu počtu obyvateľstva. Naopak,

starnutie a scvrkávanie európskej populácie bude vyžadovať opatrenia na povzbudenie chuti mať viac detí.

Rusko vraj dáva 10 000 $, keď má druhé dieťa tri roky, čo v roku 2007 zvýšilo pôrodnosť o 9 %.

V Japonsku sa očakáva, že v roku 2050 klesne počet pracujúcich z dnešných 66,5 milióna na 42 miliónov a štát sa chystá riešiť problém nedostatku pracovníkov ďalším rozvojom robotizácie. To je konečne slovo, ktoré mi už dávno chodí po rozume: tak by mali odborníci uvažovať všade.

Ešte jedna veta si zaslúži pozornosť: Seriózny prístup k riešeniu problému sa začne vtedy, keď ročný prírastok svetovej populácie klesne pod 30 miliónov ľudí. V krátkom súhrne ani slovo o tom, ako a kedy sa to možno stane a či sa to má pasívne strpieť alebo to treba aktívne podporovať.

Najzaujímavejší je úvod k problematike rastu populácie: Bez vyslovenia obáv sa očakáva, že do roku 2050 sa počet ľudí na zemi zvýši na 9,2 miliardy, na pomerne krátko stúpne ešte na 9,8 miliárd, ale potom v roku 2100 klesne na 5,5 miliardy.

Ako môže dôjsť k poklesu počtu z 9,8 miliardy na 5,5 miliárd ľudí?

V krátkom súhrne nie sú údaje o tom, čo povedie v rokoch 2060 – 2100 k zníženiu počtu ľudí o 4,3 miliardy, to je priemerne 100 miliónov ročne, ale predpokladá sa, že sa tak iste stane bez vojen a pandémií. Že by bolo toľko prestarnutých a pripravených dobrovoľne umrieť v čase, keď priemerná dĺžka života ľudí bude pravdepodobne vyše sto rokov? Dnes pribúdajú každú sekundu priemerne dve deti – to by museli každú sekundu umrieť tri deti viac, ako je normálne; ťažko si to predstaviť v Európe, v oblasti stabilnej populácie. Bude mať Európa aj v budúcnosti doterajšie šťastie z diaľky to všetko pozorovať a dokonca z toho z bezpečnej diaľky ťažiť?

Akokoľvek, tento údaj otvorene počíta s takým radikálnym a samozrejmým riešením stavu preľudnenosti, aký (čo do počtu a času) sa zatiaľ v literatúre bežne nevyskytuje. Žeby si odborníci uvedomili pravdivosť bájky o mačkách a myšiach? Keď je myší veľa, rastie počet mačiek; keď sa myši stratia, ubudne aj mačiek.

Dá sa to povedať aj takto: Osobné blaho, založené na zdraví a osobnej slobode, je nepriamo úmerné populačným číslam. Ak ľudia nekontrolujú sami svoj počet, urobí to za nich príroda.

Alebo takto: Súčasná populácia 7 miliárd žije len vďaka fosílnej energii, ktorá poháňa traktory a rozváža tovar. Bez nafty by sa vysoká produkcia potravín znížila, prepravná kapacita zrútila a nastala by nepredstaviteľná honba za potravou.

Dá sa čakať, že s takouto perspektívou prestane byť výraz „preľudnenosť“ v politike a v masmédiách tabu? Nie celkom.

Po vete: „Ak sa má zastaviť rastúca nerovnováha medzi rastúcim počtom obyvateľov a hlavnými prírodnými zdrojmi, musia ľudia zvládnuť kontrolu svojho počtu“ by čitateľ čakal výpočet metód na zvládnutie počtu ľudí. Omyl. Ako rapot budhistického mlynčeka nasleduje stokrát opakovaný výpočet nevyhnutných šetrení ornou pôdou, sladkou vodou, fosílnou energiou atď. a hľadania nových zdrojov energie.

„Verejný vychovávateľ“ Frank Babka

V USA však existuje okrem iných organizácia World Population Balance (Rovnováha svetovej populácie), zameraná na šírenie poznatkov o dôsledkoch preľudnenia sveta a na potrebu zastavenia exponenciálneho rastu populácií. Za primeraný počet obyvateľov zeme považuje 3 miliardy ľudí. Jej „verejný vychovávateľ“ Frank Babka sa k nám takto prihovára:

Môj prvý cieľ je presvedčiť poslucháčov, že rast populácie je jeden z najdôležitejších, ak nie primárny, problém sveta, štátov, národov, ich komunít. Rastúce počty ľudí ovplyvňujú všetky tieto miesta. Na troch veciach mi záleží: 1. na kvalite ľudského života, 2. na blahu rastlín a živočíchov a 3. na zachovaní životných zdrojov planéty.

„Dúfam, že ľudia sa prebudia a uvedomia si, že potrebujeme mať menej detí. Politici, vedci aj ochrancovia prostredia sa však boja o tom hovoriť, pretože to znie extrémne. Najdôležitejšia organizácia tohto druhu v USA dokonca zmenila svoj výrazný názov „Zero Population Growth“ (Nulový rast populácie) na vlažné „Population Connection“ (Populačné súvislosti?) a zmiernila svoje posolstvo, ktorého prvé tri body aj tak znejú:

  • 1. Osemdesiat miliónov ďalších občanov sveta každý rok – to je prírastok 210 tisíc každý deň – je neúnosné.
  • 2. Najmenej 200 miliónov žien na svete volá po antikoncepcii, ale nemá k nej prístup.
  • 3. Len dobrovoľné plánovanie rodiny zlepší situáciu 50 najchudobnejších štátov sveta, ktoré majú najvyššiu fertilitu.“

V súvislosti so stále sa zvyšujúcim počtom ľudí možno položiť otázku, čo si kto sľubuje dobrého od ďalších miliárd ľudí? Počul som povedať, že viac úst znamená aj viac rúk a viac mozgov. O viac rúk však vo veľmi technizovanej budúcnosti pravdepodobne nebude záujem. Práca bude výsadou a vyznamenaním v spoločnosti zameranej na špás a smiech (v nemeckom origináli „Spaß- und Lachgesellschaft“). A viac mozgov vymyslí viac patentov len v tom prípade, ak budú mať príslušné vysoké (dobe primerané) vzdelanie, celkom iste prístupné len čoraz menšiemu počtu detí vládnucej triedy.

Aby bolo jasné: nikto nenavrhuje nútiť niekoho mať menej detí. Potrebná je masívna výchova ľudí, aby sa vedeli správne rozhodnúť.

Prameň: Z rozličných adries v internete

tags ,

7 Comments to Že preľudnenie nehrozí a netreba nič robiť?

Dušan Hlinka
September 13, 2009

Konečne niekto,kto sa nebojí pomenovať problém.Ľudská kultúra je od samého počiatku protiprírodná a čaká ju naplnenie miery kvantity!Regulácia populácie je nevyhnutná a to nielen pokiaľ ide o spomínanú kvantitu,rovnako dôležitá je i jej biologická kvalita.To nie je eugenika,ide o prežitie druhu H.s.,alebo chceme skončiť ako dinosaury?V evolúcii biosféry máme určený svoj čas,bude na našu škodu ak ho nevyužijeme.

Lemmy
September 22, 2009

Jedna žena zanechala po sebe okolo 1400 potomkov.

A sú aj ďalšie rodiny, u ktorých je zhruba 2000 potomkov.

http://www.novinky.cz/koktejl/179591-devetadevadesatileta-izraelka-po-sobe-zanechala-1400-potomku.html

Vlastimil Mikolas
December 19, 2009

O preludnenosti sa vsade mlci. Existuje malo vynimok. Homo sapiens [lepsie H. demens] sa exponencialne rozmnozuje, naopak u inych organismov existuje ustalena rovnovaha poctu jedincov. Je zrejme, ze 7 miliard ludi je uz vysoko nad prirodzenou rovnovahou a toto s globalnou klimatickou zmenou nemoze skoncit inac nez jadernou katastrofou. Raz uz tak, veda a technika sa prudko vyvinuli, ale etika ostala v praveku.

Lukáš Mikulaško
June 26, 2011

V poslednej dobe som čítal niekoľko článkov ktoré rozoberali túto problematiku. Samozrejme prečítal som niekoľko rôznych názorov a musím povedať že nesúhlasím na 100 % ani s jedným. Každopádne je to veľmi zaujímavé čítanie na zaujímalo by am aký je názor autora na tento článok. http://quadrilio.com/2011/05/28/455/ možno aj tam je odpoveď na drastické zníženie populácie v budúcnosti.

Mufko
July 21, 2011

Hej, Čína už urobila kroky - môžeme vidieť ich výsledky. Plno starcov, plno chlapcov na úkor dievčat, (väčšia šanca že zabezpečí rodinu).

Keď má rodina 5 detí a tie deti zase 5 detí, tak celkovo 25 detí živí svojich 7 predkov.

Keď má rodina 2 deti a tie zase 2 deti tak dve deti živia svojich štyroch predkov. Čiže pre porovnanie pomery: 25:7 a 2:4.

Robotizácia je utópia, stojí strašne veľa prostriedkov, spotrebovávaná kvantá energie (o ktoré sa tak obávate) a zabezpečiť ju v globále je nezmysel. Navyše nároky a požiadavky ľudí sa neustále stupňujú, čím sa zvyšuje množstvo práce.

Jediné riešenie na efektívny úbytok populácie je genocída. A tá nepripadá do úvahy. Možno ak máte radi Hitlera…

Radšej nerobiť nič, ako robiť zlé riešenia ktoré proces skazy iba ak tak urýchlia… Navyše prečo by som mal veriť “hrozným” predpovediam o nedostatku jedla a prostriedkov. Keď sa pozrieme do histórie stále ale stále to niekto tvrdil. Napr. India už mala byť podľa vedcov niekoľkokrát trpiaca hladom, dnes potraviny vyváža. Možnože poviete že len vďaka technológiám ktoré už strácajú účinok. No potom by bolo čudné veriť v robotizáciu sveta a neveriť v tech. pokrokoch v iných oblastiach.

A dalo by sa pokračovať ale to by bolo na ďalší článok a ja ho určite písať nebudem :)

rastislav
July 23, 2011

Mufko,
1. Nedostatok žien je choroba juhoázijskej spoločnosti bez súvislosti s čínskou politikou jedného dieťaťa – pozri situácia v Indii a iných štátoch tejto oblasti. Od storočí preferovala konfuciánska morálka syna ako záruku trvania rodu a zábezpeky starostlivosti o rodičov v starobe. Súčasná vláda bojuje proti tejto preferencii. V ZH bol už v č. 35 z januára 2003, článok Johna Lancastera v International Herald Tribune o nedostatku neviest v Indii.
2. Pokračujete rovnako neinformovane názorom, že robotizácia je nezmysel. Naozaj nechápete, čo znamenala pre všetky odvetvia priemyslu a života vôbec mechanizácia, automatizácia, miniaturizácia atď.? Klikli ste si už v googli na robotizáciu? Poučí vás to.
3. Neveríte predpovediam o nedostatkoch v budúcnosti a zdá sa, že čo sa týka doterajšej minulosti v určitých častiach sveta, mali ste pravdu; pesimistické predpovede o hladomoroch sa nesplnili, ale na obzore by ste ich mohli pripustiť: včera to bol Sudán, dnes je to Somálsko a na zajtra je v Afrike veľa kandidátov. V priebehu 90 rokov sa tam má počet obyvateľov strojnásobiť – viete si predstaviť trojnásobne viac potravy, a to aj živočíšneho pôvodu, pre celú Afriku?
4. Opovažujete sa počítať do budúcnosti s päťdetnými rodinami, a to ešte ako s dedeným genetickým znakom – tu strácam reč.

dement
July 24, 2011

1. Mylite sa, politika jedneho dietata v Cine _ma_ suvis s tamojsim nedostatkom zien, a to prave preto, lebo ako spravne uvadzate, v juhovychodnej Azii existuje dlhodoba tradicia preferovania muzskych potomkov. Cinski rodicia, ktorym sa narodil syn, uz nesmeli mat v zmysle tejto politiky legalne dalsie dieta. Preto je dnes v Cine pomer muzi:zeny 1,13:1, u osob v produktivnom veku dokonca podla roznych zdrojov 1,18:1 az 1,2:1; nikde inde v Azii nie je asymetria taka vyrazna ako prave v Cine (normalne sa v globale rodia deti v pomere 1,05:1, vyssia mortalita chlapcov tento pomer do dosiahnutia pohlavnej zrelosti upravi takmer na 1:1).
2. Robotizacia zmysel ma, ale dokaze pomoct len so zlepsenim produktivity prace, energeticku a surovinovu narocnost vyroby nijako neznizuje, skor naopak; plus vyzaduje si vseobecne vyssiu kvalifikaciu personalu (vyvoj, servis, programovanie …). Pokial sa nepreorientujeme na ine nez fosilne zdroje energie, robotizacia, informatizacia (a s nimi nevyhnutne spojene zvysenie vzdelanostnej urovne) nam pomozu len na relativne kratky cas udrzat/zvysit si zivotnu uroven, napriklad pocas poklesu podielu ekonomicky cinneho obyvatelstva. Z dlhodobeho hladiska nam vsak pomoze len preorientovat sa na trvalo udrzatelne ziskavanie energie (ak by som bol optimista, tak by som zabasnil nieco o zvladnutej termojadrovej fuzii plus slnko, vietor, voda), skoncovanie s bezohladnym plundrovanim prirodnych zdrojov (nadmerny rybolov, tazba dreva bez obnovovacej vysadby, banska tazba nehladiaca na kolateralne ekologicke skody, exploatativne polnohospodarske postupy sposobujuce eroziu …), obmedzenie roztvarajucich sa noznic ekonomickej a socialnej nerovnosti atd. V takom pripade by Zem uzivila az prekvapivo velke mnozstvo obyvatelov. Obavam sa vsak, ze realita bude taka, ze s nami zatoci priroda tak, ako naznacuje clanok - prudky pokles dostupnosti ropnych paliv sposobi problemy s produkciou a transportom potravin a nasledne zdrazovanie, hlad, socialne nepokoje (aj ked prechod na granularnu, miestnu ekonomiku toto mozno pomoze ciastocne stlmit).
4. Diskuter Mufko prilis, ba az nepripustne zjednodusil, nepocital s dlzkou ekonomickej aktivity jednotlivych generacii, ktore sa navyse prekryvaju, s dlzkou dozitia atd. A dokonca aj v pripade takeho zjednodusenia moze byt pomer 2:4 vyhodnejsi nez 25:7 - ak vezmeme do uvahy produktivitu prace, tak dvaja ludia vo vyspelej industrialnej krajine mozu mat s uzivenim 4 predkov menej problemov, nez 25 potomkov s uzivenim siedmich - pre ilustraciu staci zasadit cisla 2:4 do Juznej Korey a 25:7 do Severnej Korey. Len na okraj, odbornici na demografiu uvadzaju ako optimalny pomer pre sucasnu Europu od 2.25 do 2.5 dietata na jednu rodinu. Vysoka porodnost, typicka pre malo rozvinute, chudobne krajiny a komunity, sa vzdy kompenzuje drasticky vysokou umrtnostou, sprevadzanou socialnymi problemami.

Pridaj komentár

Rubriky

Hľadaj

Nové komentáre

O Zošitoch humanistov

Všetky preklady sú dielom Rastislava Škodu, ak nie je poznamenané inakšie.

Radi uverejníme originálny článok slovenského autora alebo preklad zaujímavého článku z oblasti humanizmu a preľudnenia.

Staršie čísla Zošitov humanistov, ako aj knihy bývalého vydavateľstva Rastislav Škoda, si možno zakúpiť na stránke humanistického kníhkupectva Váš antikvariát.
Adresa:
Vladislav Marušic – ALTERNATÍVA
Za hradbami 18
902 01 Pezinok
Telefónne číslo: 0903 266 221
E-mail: info@vasantikvariat.sk

Vydáva:
Rastislav Škoda
J. Stanislava 8/73
841 05 Bratislava
Telefónne číslo: 0940 346 296
E-mail: rastskoda2@gmail.com

Technická spolupráca: Ján Parada

Archív podľa dátumu