Populácia – Tvárou k budúcnosti

Saturday, 9 January 2010 | Preľudnenie, Zošity humanistov č. 81

Anonym

Toto je preklad jednej zo statí, ktorou sa veľký americký portál Facing the Future (to je práve to Tvárou k budúcnosti) obracia na čitateľov elektronickej tlače a vyzýva ich k uvažovaniu a konaniu:

„Ak máte čo aj len pár minút času, venujte nám ich. Naučíte sa niečo a budete vedieť rozlišovať.

Iste ste zaznamenali, že sa všade veľa hovorí o biodiverzite, klimatických zmenách, konzumácii, odlesňovaní (deforestácii), energii, HIV/AIDS, o hlade v súvislosti s ľudskými právami, o mieri a vojnových konfliktoch, o chudobe, reprodukčnom zdraví, o čistej vode, o ženách a dievčatách.“

Z tých mnohých tém vyberáme dnes jednu, ktorá je dosť tabuizovaná – o populácii vzhľadom k preľudneniu.

*

Populácia

Dá sa povedať, že bez multiplikačného faktora pre populáciu by ani jeden z problémov našej budúcnosti nebol dosť veľký, aby sa dal kvalifikovať ako globálny.

V roku 1999 mala populácia Zeme 6 miliárd ľudí – od roku 1960 sa zdvojnásobila. V súčasnosti pribúda ročne 80–85 miliónov ľudí. Demografi OSN predpokladajú, že v závislosti od opatrení, ktoré sa urobia v priebehu najbližších desaťročí, bude svetová populácia v roku 2050 počtom niekde medzi 7,3 a 10,7 miliárd. Predpokladá sa, že krivky pôrodnosti budú v budúcnosti silne klesať.

Tento rast budú poháňať početné faktory. Najpôsobivejší je ten, že každý rok sa narodí oveľa detí viac, ako umrie ľudí. Pokroky vo výžive a zdravotníctve veľmi zvýšili prežívanie a predĺžili priemernú dĺžku ľudského života na celom svete, čím narušili rovnováhu medzi pôrodnosťou a úmrtnosťou.

Druhým faktorom je „populačný moment“. Napriek tomu, že pôrodnosť na celom svete značne klesla – z priemerne 6 detí na jednu ženu v roku 1950 na 2,9 detí na jednu ženu v roku 2000 – v súčasnosti je na Zemi toľko ľudí v plodnom veku, ako nebolo nikdy. Zhruba polovica obyvateľov Zeme je mladšia ako 25 rokov; to značí, že tieto tri miliardy ľudí založia v najbližších desaťročiach vlastné rodiny a tak svetová populácia vzrastie o niekoľko miliárd.

Tretím faktorom vysokej úrovne populačného rastu je skutočnosť, že v určitých zaľudnených oblastiach Afriky a Strednej a Južnej Ázie je trvale pomerne vysoká pôrodnosť. Dá sa povedať, že je tam vysoká pôrodnosť, pretože tam majú ľudia nízke zárobky a nízke vzdelanie.

Rozhodnutie o veľkosti rodiny sa robí často na základe ekonomického uvažovania; v chudobných spoločnostiach môže mať veľa detí veľký význam. Zabezpečia pre rodičov v starom veku istotu a podporu, pomôžu zháňať potravu, dovážať/donášať vodu, starať sa o malé deti, zbierať drevo na oheň. Deti môžu pracovať za mzdu mimo domova, môžu sa ísť vyučiť alebo dokonca môžu byť predané, aby to pomohlo rodine prežiť.

Pôrodnosť úzko súvisí so vzdelanosťou. Čím vzdelanejší sú ľudia, tým viac majú ekonomických možností a tým menej detí chcú alebo potrebujú. Vo svetových oblastiach s vysokým vzdelaním – Európa, Japonsko, Čína, bývalý sovietsky blok a Severná Amerika – je podľa toho pôrodnosť najnižšia.

Ekologická stopa

Populácia je však oveľa viac ako jej čísla. Záleží aj na veku ľudí, ich schopnostiach, životných štýloch a spotrebe. Najnovšie sa populácia študuje na základe jej „populačnej stopy“. Pojem zaviedli Mathis Wackernagel a William Reese. Stopa znamená plochu produktívnej plochy (zeme a mora) potrebnej na udržanie určitého životného štýlu a spotreby.

Každý človek má svoju stopu vo svojom okolí. V jednoduchej podobe ide o pôdu, potrebnú na produkciu potravy a vlákien na ošatenie – siatie obilia a pasenie zvierat, pestovanie stromov – a dostatok čistej vody na pitie, umývanie a zavlažovanie. Treba aj pôdu na získanie energie na vykurovanie a varenie, nakoniec aj na bezpečné odstránenie odpadkov.

Ako sa rozvíjajú životné štýly a vzrastá spotreba, tak sa zväčšuje stopa. Ako sa štáty spriemyselňujú a ich životný štandard zvyšuje, spotrebúvajú viac zdrojov a ich stopa zaberá viac miesta. Potrebujú viac ornej pôdy na dopestovanie vysokoproteínových potravín; za tým účelom vyrubujú lesy, orú lúky, a vysúšajú močiare. Potrebujú viac vody a preto načierajú do jazier a podzemných zásob vody, stavajú hrádze a menia toky riek. Potrebujú viac energie a tak stavajú viac elektrární, spaľujú viac pohonných hmôt, produkujú do ovzdušia viac znečistenia.

Rast populácie a vyššia úroveň technického rozvoja vyžadujú ďalšiu infraštruktúru a zvyšovanie úrovne sociálnych a komunálnych služieb. Viac ľudí znamená viac domov a bytov, nemocníc, ciest, škôl, parkov a ihrísk. Rozvinutá spoločnosť má vyššiu spotrebu a potrebuje viac pôdy na osobu. Na zveľadenie svojho priemyslu a produkciu väčšieho množstva spotrebného tovaru stavia ďalšie továrne, úrady, kancelárie a nákupné strediská. Na odstránenie odpadu potrebujú ďalšie skládky v teréne, čistiarne odpadových vôd a miesta na zneškodnenie toxických produktov.

Každá z týchto potrieb sa plní ťažbou zdrojov z prostredia, ktoré sa spravidla nenahrádzajú. Čím viac ľudí je na planéte, tým vyššia je priemerná spotreba na jedinca či skupinu – tým viac zdrojov treba a tým väčšia je zanechaná stopa. Čím väčšia je stopa jedného, tým menej miesta ostáva pre druhých, pre ich druh a celý prírodný systém.

Zaťažiteľnosť populácie

Celková stopa, ktorú Zem znesie, sa nazýva „zaťažiteľná kapacita“ planéty. Je to maximálny počet ľudí, ktorý Zem znesie bez ohrozenia svojej schopnosti udržať budúce populácie. Populácia, ktorá nezničí surovinovú bázu alebo nejakým iným spôsobom nenaruší schopnosť planéty znášať budúce populácie, nazýva sa „udržateľná“.

Zaťažiteľná kapacita sa odhaduje ťažko. V nedávnych rokoch sa odhady pohybovali od 1 miliardy do 40 miliárd ľudí. Environmentalisti a biológovia spravidla udávali menšie čísla, ekonómovia a obchodníci tipovali vyššie.

Rozdielnosť má korene vo filozofii. Mnohí obrancovia rastu tvrdia, že zvyšovanie počtu ľudí je potrebné, aby bolo dosť robotníkov a konzumentov pre rozvoj globálnej ekonomiky. Tvrdia, že prirodzená dômyselnosť ľudí prekoná problémy, ktoré sa pri tom vyskytnú.

Niektoré priemyselné štáty so stabilnou populáciou, napríklad Nemecko, majú už dnes nedostatok mladých pracovníkov a advokáti rastu tvrdia, že pri takomto starnutí bude ich ekonómia poznateľne trpieť. Že nebude dosť ľudí nielen na udržanie populácie, ale nebude ani dosť poplatníkov pre penzijné a zdravotné poistenie. Zástancovia „udržateľnosti“ zdôrazňujú, že zvýšená populácia a spotreba už poškodili planétu. Že odlesňovanie, erózia, úbytok druhov a znečistenie prostredia a vody sú už zreteľné ukazovatele prekročenia zaťažiteľnej kapacity.

S čím všetkým súvisí počet ľudí

Jeden spôsob, ako sledovať jav a dôsledky populačného rastu, je „Global Issues Mobile“. V prvom rade nám to povie, že pri zvyšovaní počtu ľudí sa zvyšujú ich potreby – potraviny, voda, energia, bývanie atď. Pokúšame sa uspokojiť potreby zvýšenou spotrebou.

Keď úrovne populácií dosiahli kritický prah, vidíme pokles oboch – aj surovinovej základne, aj poškodzovania prostredia, ktoré dodáva suroviny. Tieto trendy sa navzájom posilňujú – poškodené prostredie poskytuje menej zdrojov a nedostatok zdrojov vedie k ďalšiemu poškodzovaniu prostredia. A keď sa dosiahne bod, že už niet zdrojov na rozdeľovanie, objaví sa nedostatok a chudoba, ktorá nakoniec dostane biednu ľudskú tvár.

Nedostatok a chudoba sú príčinami ďalších problémov. Jedným z nich je diskriminácia. Keď sa zdroje stanú vzácne a zriedkavé, rozhodujú často tí, čo majú moc, o tom, kto nedostane správny podiel: často dochádza k diskriminácii žien a dievčat, rás, náboženstiev a ekonomických tried.

Keď sa zdroje stanú zriedkavé, ľudia sa sťahujú a hľadajú nové zdroje. Na svete sú stovky miliónov migrantov, hľadajúcich potraviny, vodu, zem a prácu; ľudia chcú prežiť a podporovať svoje rodiny. Nedostatok poháňa legálnu a ilegálnu imigráciu do USA a iných priemyselných štátov.

Ak sa nedostatok stane akútny, vypukne konflikt o zdroje. S rastom svetovej populácie a konzumu, množia sa škodlivé vplyvy na prostredie a objavuje sa nedostatok zdrojov. Deštrukcia prostredia a nedostatok zdrojov sa zhoršujú, keď stále viac a viac ľudí súťaží o ohraničené množstvo surovín; sociálne, etnické a politické napätie vzrastá. Kombinácia toho všetkého vedie k politickej nestabilite, zhoršujúcemu sa sociálnemu zdraviu a zvyšujúcej sa migrácii.

Kombinácia nadmernej populácie, konzumu a nedostatku viedla od skončenia 2. svetovej vojny k viac ako 150 vojnovým konfliktom; vyhnala desiatky miliónov ľudí z ich domovov a urobila z nich migrantov a utečencov. Keď dosiahne nedostatok základných surovín ako sú voda, pôda a rybné loviská kritickú úroveň, očakávajú bezpečnostní analytici zostrenie konfliktov o tieto zdroje.

Náš počet a životný štýl, ktorý sme si vybrali, ženie nakoniec všetky faktory do konfliktu. Ak sa kombinácia populačného rastu a spotreby ponechá bez dozoru – popri tom pôsobí zvyšujúca sa nerovnosť medzi bohatými a chudobnými – nakoniec to ohrozuje nielen naše dobré bytie, ale aj životy väčšiny ľudí na tejto planéte.

Osobné a štrukturálne riešenia – Čo môžeme robiť?

Budúcnosť plná nedostatkov a konfliktov však nie je nevyhnutná. Odborníci považujú za kľúčový bod stabilizáciu populácie. Vyriešenie problému populačného rastu pomôže vyriešiť environmentálne, ekonomické a sociálne problémy, ktoré stoja pred nami.

Je zaujímavé, že vyriešenie súčasných environmentálnych, ekonomických a sociálnych problémov pomôže vyriešiť problém populačného rastu. Konštatovala to Konferencia o populácii a rozvoji OSN vyhlásením,

že „snahy o spomalenie populačného rastu, zníženie chudoby, dosiahnutie ekonomického pokroku, zlepšenie ochrany a zníženie neudržateľnej konzumácie sú navzájom prepojené a posilňujú sa.“

Na osobnej úrovni je veľa vecí, ktoré môže robiť každý z nás. V prvom rade môžeme uvažovať o vlastnej plodnosti. Osobitne dôležité je to pre občanov priemyslových štátov, kde majú občania v dôsledku životného štýlu a osobnej spotreby väčšie ekologické stopy.

Vlastnú spotrebu a vplyv na prostredie môžeme znížiť informovanou voľbou svojho spôsobu života, čo máme a čo používame. Preferencie spotrebiteľov sú z hľadiska výroby a predaja výrobkov veľmi mocné; začínajú transformovať správanie početných korporácií.

Na zníženie rýchlosti rastu populácie existujú aj štrukturálne opatrenia. Jedným z nich je všeobecný prístup k starostlivosti o reprodukčné zdravie. Keby každý pár na svete mohol spoľahlivo a finančne prístupne určiť počet a načasovanie narodenia svojich detí, rast svetovej populácie by sa spomalil temer okamžite o 20 %.

Potrebné sú aj investície do verejného zdravotníctva. Primeraná zdravotná starostlivosť signifikantne znižuje dojčenskú, detskú a materskú úmrtnosť a umožňuje členom spoločenstva väčšiu sociálnu a ekonomickú produktivitu. V niektorých častiach sveta rodičia očakávajú, že jedno alebo viac ich detí zomrie od hladu alebo na nejakú chorobu. Keby mohli rozumne očakávať, že ich dieťa prežije a bude zdravé, nepotrebovali by „navyše“ deti na vyrovnanie úmrtí.

Ohromne dôležité je vzdelávať ženy a zvyšovať ich sebavedomie. Ženy s vyšším stupňom vzdelania majú tendenciu vydávať sa neskoršie, rodiť deti neskoršie a mať menej, ale zdravších detí. Vzdelanejšie ženy majú spravidla vyššie príjmy, možnosť viacerých ekonomických volieb, a viac uznania vo svojich rodinách a komunitách.

Štrukturálne riešenia stabilizácie populácie môžeme podporovať pri voľbách a aktívnou účasťou na politickom procese. Hoci jednotlivci ako takí nemôžu realizovať politické a štrukturálne riešenia, môžu prispieť k šíreniu povedomia, vyvolať diskusie a ovplyvniť miestne, oblastné a celoštátne orientácie. Pri realizácii zavážia najmä rozpočtové priority a prídely. Jednotlivci môžu podporovať ako dobrovoľníci skupiny, pracujúce na nejakom pláne a hľadať pre ne finančnú podporu.

Vieme, že takýmto spôsobom to funguje. Od roku 1950 sa znížila celková pôrodnosť na svete o 50 % a detská úmrtnosť klesla o viac ako 50 %; priemerná dĺžka života sa predĺžila zo 45 na 65 rokov. Viac ľudí je gramotných a viac ich žije pod demokratickými vládami. Viac environmentálne citlivých oblastí a ohrozených druhov je pod účinnou ochranou.

Voľby, ktoré urobíme v najbližších desaťročiach o svojom počte a životnom štýle, rozhodnú o tom, či bude 21. storočie storočím nádeje a dobrej príležitosti, alebo nedostatku a rozpadu.

Prameň: http://www.facingthefuture.org/GlobalIssuesIntroduction/IssuesInDepth/tabid/132/Default.aspx

Preložil Rastislav Škoda

tags , , ,

2 Comments to Populácia – Tvárou k budúcnosti

Marek
January 9, 2016

Keby sa dalo urobit aby bol muz min 41 rocny a zena 39 rocna , tak vtedy by mohli mat max 1-2 deti najleosie 0-1…. To by bolo super nemuseli by sme sa ani tak báť preludnenia nasej planety.

Cyprian Cibrinka
January 11, 2016

Iste, Marek! Mohli by mať 0-1 dieťa s veľkou pravdepodobnosťou postihnuté. To ste sa na sexuálnej výchove neučili, že najzdravšie deti majú ženy medzi 17-23 rokom života? Zvláštne, že? Príroda nastavila normy inak, než ich nastavujú úradníci a ideologickí fanatici.

Pridaj komentár

Rubriky

Hľadaj

Nové komentáre

O Zošitoch humanistov

Všetky preklady sú dielom Rastislava Škodu, ak nie je poznamenané inakšie.

Radi uverejníme originálny článok slovenského autora alebo preklad zaujímavého článku z oblasti humanizmu a preľudnenia.

Staršie čísla Zošitov humanistov, ako aj knihy bývalého vydavateľstva Rastislav Škoda, si možno zakúpiť na stránke humanistického kníhkupectva Váš antikvariát.
Adresa:
Vladislav Marušic – ALTERNATÍVA
Za hradbami 18
902 01 Pezinok
Telefónne číslo: 0903 266 221
E-mail: info@vasantikvariat.sk

Vydáva:
Rastislav Škoda
J. Stanislava 8/73
841 05 Bratislava
Telefónne číslo: 0940 346 296
E-mail: rastskoda2@gmail.com

Technická spolupráca: Ján Parada

Archív podľa dátumu