Pro-life útočí na Rona Paula a ústavu

Tuesday, 23 March 2010 | Zošity humanistov č. 82

Laurence M. Vance

Hnutie Pro-life (Za život) je zreteľný neúspech. Hoci sa od roku 1973, od rozhodnutia v procese Roe verzus Wade, vydali milióny dolárov na lobovanie, pochody a protesty, milióny žien podstúpili umelé prerušenie tehotenstva.

Niet pochýb, že sa predišlo mnohým prerušeniam tehotenstva, ale nedá sa povedať ani približný odhad, koľkým. Hnutie Pro-life biedne zlyhalo a nepresvedčilo ženy, aby si nenechali robiť potraty; nevychovalo ich, aby si uvedomili zlá potratov a predchádzali nechceným tehotenstvám; nepresvedčilo doktorov, aby nerobili potraty, aby presvedčivo radili nechcene tehotným ženám, aby zabránili promiskuite, aby obstarali dosť príťažlivých alternatívnych programov pre tehotné ženy, uvažujúce o potrate.

Stúpenci hnutia Pro-life sú okamžite hotoví zvaľovať vinu na Najvyšší súd, federálnych sudcov, plánované rodičovstvo, ACLU, feministky, doktorov, ktorí robia potraty, Demokratickú stranu a liberálov – každého a kdekoľvek, len nie seba a ženy, ktoré práve teraz podstupujú potrat.

Podľa nich nie je riešením presviedčanie, výchova či poradenstvo; je to centralizácia moci v rukách federálnej vlády – tej vlády, ktorá znásilnila Ústavu, keď rozhodnutím v spore Roe verzus Wade uzákonila federálnu nadvládu nad štátnymi zákonmi o potratoch.

Niektorí členovia hnutia Právo na život teraz zaútočili na kongresmana Rona Paula, pôrodníka a nedávneho kandidáta na prezidenta.

Dr. Paul asistoval pri 4000 pôrodoch, radil nespočetným mladým ženám, aby nemali potrat, napísal dve knihy odsudzujúce potrat a konštatoval, že „v 40 rokoch lekárskej praxe ani raz nepomyslel, že by urobil potrat a nikdy nepovažoval potrat za potrebný, aby zachránil život tehotnej ženy“. Tento pôrodník a politik (krajnej pravice – pozn. prekl.) teraz o potrate a o práve na život vyhlásil:

„Verím, že plod je ľudský život, zasluhujúci si zákonnú ochranu, a že právo na život je základ každej morálnej spoločnosti.

Trvalé zdôrazňovanie dôležitosti posvätnosti života je zásadný predpoklad pretrvávania civilizovanej spoločnosti. Už však existujú presvedčivé dôkazy o tom, že sa nachádzame na šikmej ploche smerom k eutanázii a pokusom na ľuďoch.

Potrat na požiadanie je celkom iste najvážnejší sociálno-politický problém nášho veku. Strata rešpektu pre život, ktorá umožňuje potrat, preukazne prispieva k našej kultúre násilia a nášmu bezstarostnému postoju voči slobode.“

Dr. Paul nielen že sa vyhlásil za stúpenca hnutia Pro-life a verejne odsúdil potraty. Ako člen kongresu sa pokúsil urobiť, koľko sa dalo, aj v rámci Ústavy, ktorej sa zaviazal prísahou.
Vypočítava:

„Právo nevinného, nenarodeného dieťaťa na život sídli v srdci amerického ideálu slobody. Môj profesionálny a legislatívny záznam svedčí o mojom horúcom vzťahu k princípu práva na život:

V kongrese som navrhol zákon (H.R. 1094), aby sa život definoval ako začínajúci v momente koncepcie.

Som primárnym sponzorom návrhu H.R. 300, ktorý by zrušil účinok rozsudku vo veci Roe verzus Wade tým, že by zobral federálnym súdom schopnosť interferovať so štátnymi zákonmi vo veci ochrany života. Skončil by s tyranstvom federálneho súdu, ktoré ohrozuje našu konštitučnú republiku a zapríčinilo smrť 45 miliónov nenarodených (detí).

Podal som návrh H.R. 1095, ktorý zakazuje používať federálne fondy na tzv. ‚plánované rodičovstvo‘. Mnohí hovoria o sebe, že sú Pro-life. Ja chcem pokračovať v ochrane nenarodených.

Niektorým aktivistom hnutia Pro-life nie sú žiadne vyhlásenia Dr. Paula proti potratom dosť. Organizácia Americké právo na život rozpútala proti nemu zlomyseľnú kampaň, pretože sa stavia proti návrhom federálnych zákonov, resp. ústavných doplnkov, ktoré zakazujú potraty.

Dr. Paul vysvetľuje svoje stanovisko takto:

Rozhodnutie vo veci Roe verzus Wade je zlé nie preto, že Najvyšší súd mohol legalizovať či zakázať potrat. Je zlé, pretože potrat nie je problematika pre ústavu. V Ústave ani v dodatkoch k nej nie je ani slovo, ktoré by sa týkalo potratu. Neexistuje seriózny argument, založený na texte Ústavy, že by existovalo federálne „právo na potrat“. Federalizácia zákona o potrate sa nezakladá na ústavnom princípe, ale na sociálnom a politickom konštrukte, vytvorenom z riedkeho vzduchu pri súde s Roeom.

Podľa 9. a 10. dodatku k ústave ostáva rozhodovanie o veciach, ktoré sa nespomínajú špecificky v Ústave, v rámci štátnej legislatívy. Federálna vláda nemá nijakú autoritu vo veciach potratu. A tak ako je neplatný rozsudok vo veci Roe verzus Wade, bol by neplatný aj federálny zákon, zakazujúci potrat vo všetkých našich 50 štátoch.

Názor, že všemocný centralizovaný štát bude monoliticky riešiť etické dilemy našich čias, je nielen pomýlený, on sa aj protiví našej Ústave. Pamätajte si, že federalizmus bol zvolený, aby umožnil decentralizované, miestne rozhodnutia jednotlivých štátov. Dnes však často hľadáme federálne riešenia pre každú sociálnu chorobu, zabúdajúc na konštitučné obmedzenia federálnej moci. Výsledkom je federálny štát, ktorý stále častejšie vydáva rozhodnutia podľa devízy „všetko alebo nič“, ktoré mu odcudzujú široké vrstvy obyvateľstva.

Na tomto základe niektorí vravia, že Dr. Paul je za slobodnú voľbu a hádžu ho do jedného vreca so pseudopríslušníkmi hnutia Pro-life typu Johna McCaina, Sarah Palinovej či Georgea W. Busha. Okrem toho ten, čo pre Dr. Paula vymyslel profil bojovníka Pro-life, preukázal hlbokú neznalosť libertarianizmu, Ústavy a federálnej vlády.

Podľa Dr. Paula je prvý krok na vykorenenie moru potratov v USA jednoduché vyňatie potratov z jurisdikcie federálnych súdov a Najvyššieho súdu, ako to Ústava pripúšťa v článku III. Na to stačí jednoduchá väčšina oboch komôr kongresu. Prívrženci hnutia Pro-life mali k tomu najlepšiu šancu pred pár rokmi, no prepásli ju. Väčšina republikánov v Kongrese vyznáva, že sú Pro-life; aj niektorí demokrati to tvrdia. Dosť hlasov v obidvoch stranách na obmedzenie jurisdikcie Najvyššieho súdu sa dalo dosiahnuť vtedy, keď republikáni kontrolovali Biely dom a obidve komory Kongresu – to bolo od 20.januára 2001 do 5. júna 2001 a potom od 3. januára 2003 do 2. januára 2007.

Keď sa jurisdikcia vo veci potratov vráti štátom, budú môcť tí, čo sú Pro-life, začať kampaň za kriminalizáciu potratu. Táto stratégia je nielen praktická, ale bude aj úspešná. Autoritu vo veciach zločinov si podľa ústavy ponechali jednotlivé štáty. Nanešťastie, Kongres federalizoval celý dlhý rad bežných uličných zločinov, krytých už štátnymi trestnými zákonmi. Federálny trestný zákonník má dnes viac ako 4000 osobitných federálnych zločinov od podpaľačstva cez krádeže áut až po pochybné zločiny typu prevoz vtákov medzi štátmi na kohútie zápasy alebo medzištátne transporty nelicencovaných zubných náhrad. Všetky tieto federálne zákony treba zrušiť. Viac federálnych trestných zákonov a ešte silnejšia centralizácia moci v rukách federálnej vlády sú tým posledným, čo môžeme potrebovať.

Tu nejde o „dívanie sa inam, keď sa vraždia neviniatka“, ani o „posunutie čierneho Petra potratu ďalšiemu spoluhráčovi“; tu ide o Ústavu, súdny systém, federálnu moc, úlohu federálnej vlády, o povahu našej republiky.

Tí, čo sú Pro-life, robia šialenú chybu, že povyšujú problém potratu nad všetky ostatné. Kandidát na vysoký úrad, ktorý sa prejaví, že je Pro-life, môže dostať prihrávku kamkoľvek. Niekto však môže byť Pro-life a pritom je obyčajným štatistom, ako mnohí bezpochyby sú. Keby Obama zmenil svoje srdce a začal podporovať hnutie Pro-life, ostal by aj tak radikálnym ľavičiarom, nehodným hlasu pri voľbách alebo podpory. Som presvedčený, že by ste radšej chceli mať na vysokom poste niekoho, kto je vo veci potratu indiferentný, ale prísne sa drží ústavy a je prívržencom slobody a obmedzenej vlády, ako typického prívrženca hnutia Pro-life, ale zároveň červeného fašistu.

Pre niektorých prívržencov Pro-life je hodná odsúdenia nielen naša Ústava, ale aj naša štátna suverenita. V ohováračke organizácie Americké právo na život na adresu Rona Paula čítame túto neuveriteľnú vetu:

„Boh nedáva žiadnemu štátu, kraju, mestu, ani miestnej vláde povolenie pripustiť alebo tolerovať úmyselné zabíjanie nevinných. Federálny či štátny vzťah k tzv. ‚legalizácii‘ je irelevantný. Keby susedný štát legalizoval zabíjanie kresťanov, Židov, detí alebo nejakej triedy občanov bez ich usvedčenia z hrdelných zločinov, dopustil by sa tým vojnového činu, ktorý by ospravedlnil inváziu.“

V bizarnom svete organizácie Americké právo na život, kde sa verí, že osoba existuje od momentu počatia a kde sa dieťa v útrobách ženy považuje natoľko za osobu ako Alan Keyes (* 1950, Afroameričan, večný pravicový kandidát na úrad prezidenta – pozn. prekl.), má vraj americká vláda právo rozpútať svetovú križiacku výpravu proti potratu a uskutočniť inváziu do všetkých štátov, ktoré legalizovali potrat – aj bez ohľadu na legalitu potratu v USA. Počul svet niečo také?

Keďže šanca našej federálnej vlády alebo preukazného počtu (amerických) štátnych vlád kriminalizovať potrat je veľká, tučná nula, len výzva náboženstva alebo morálky môže skutočne zastaviť potraty. Nepomôže zvoliť do Kongresu republikánsku väčšinu; nepomôže zvoliť republikánskeho prezidenta, ktorý by vymenoval za sudcov Najvyššieho súdu viac zástancov hnutia Pro-life; nič nezmôže zmena federálneho súdneho systému, ani dodatky k Ústave; nepomôže lobovanie, ani protesty, ani pochody, ani ďalšia centralizácia moci vo Washingtone, D.C.

Dr. Paul to vraví takto:

Kultúra Pro-life sa dá budovať len od základu, od osoby k osobe. Príliš dlho sme sa na tento boj dívali čisto politicky – no politické víťazstvo nenapraví pokazenú kultúru. Kultúra Pro-life musí vytrysknúť z každého z nás ako jednotlivca, nie v dôsledku výnosu nejakej amorálnej federálnej vlády.

Ron Paul je najzásadnejší a najvernejší zástanca myšlienky Pro-life medzi členmi Kongresu. Hanba organizácii Americké právo na život pre jej útok na Rona Paula a našu Ústavu.

*

Laurence M. Vance žije v Pensacole na Floride. Napísal knihy Kresťanstvo a vojna a iné eseje proti vojnychtivému štátu a Revolúcia, ktorá ňou nebola; najnovšia je Premýšľanie o dobrej vojne.

Prameň: http://www.lewrockwell.com/vance/vance194.html

Preložil Rastislav Škoda v rámci akcie Audiatur et altera pars (Nech je vypočutá aj druhá stránka). Tento článok nie je uverejnený v tlačenej forme ZH.

tags , , , ,

Zatiaľ bez komentárov.

Pridaj komentár

Rubriky

Hľadaj

O Zošitoch humanistov

Všetky preklady sú dielom Rastislava Škodu, ak nie je poznamenané inakšie.

Radi uverejníme originálny článok slovenského autora alebo preklad zaujímavého článku z oblasti humanizmu a preľudnenia.

Staršie čísla Zošitov humanistov, ako aj knihy bývalého vydavateľstva Rastislav Škoda, si možno zakúpiť na stránke humanistického kníhkupectva Váš antikvariát.
Adresa:
Vladislav Marušic – ALTERNATÍVA
Za hradbami 18
902 01 Pezinok
Telefónne číslo: 0903 266 221
E-mail: info@vasantikvariat.sk

Vydáva:
Rastislav Škoda
J. Stanislava 8/73
841 05 Bratislava
Telefónne číslo: 0940 346 296
E-mail: rastskoda2@gmail.com

Technická spolupráca: Ján Parada

Archív podľa dátumu