Zneužívanie detí kňazmi v Nemecku

Friday, 12 March 2010 | Zošity humanistov č. 82

Rastislav Škoda

Najnovšie dáva biskup Mixa vinu za zneužívanie detí kňazmi v Nemecku sexuálnej revolúcii, kritike morálky, médiám a duchu času. V tom, a nie v celibáte, vidí rozhodujúcu príčinu sexuálnych deliktov na deťoch v katolíckych domovoch.

Prípady zneužívania detí v katolíckych zariadeniach sa ho veľmi dotýkajú, vraví augsburský biskup Walter Mixa. Ich príčinu vidí v narastajúcej sexualizácii verejnosti. „Takzvaná sexuálna revolúcia, v ktorej priebehu osobitne pokrokoví morálni kritici volali aj po legalizácii sexuálnych kontaktov medzi dospelými a maloletými, nie je na tom bez viny,“ povedal redaktorovi Augsburger Allgemeinen. „V posledných desaťročiach sme v médiách zažili narastajúcu sexualizáciu verejného života, ktorá abnormálne sexuálne náklonnosti skôr podporovala ako ohraničovala.“

Ako dušpastiera sa ho veľmi dotýka, povedal, „že aj kňazi sa mohli takto previniť. Ľudská sexualita je podľa učenia cirkvi úzko spätá s láskou, dôverou a vzájomnou úctou; nesmie byť zneužitá k jednostrannému ukojeniu vlastného pudu“.

Mixa nevidí nijaký vzťah medzi bezženstvom (celibátom) kňazov a ich sexuálnymi previneniami, napríklad, v podobe pedofílie. „Prevažnú časť sexuálnych prečinov, patriacich do tejto kategórie, majú na svedomí ženatí muži, ktorí sú navyše často v príbuzenskom pomere k obetiam. Nič nepoukazuje na to, žeby učitelia žijúci v celibáte boli častejšie pedofilní ako normálni učitelia.“ Túto vetu katolíckeho biskupa považujem za nezmysel.

Biskup Mixa pripustil, že v minulosti boli cirkevní nadriadení pri sexuálnych deliktoch voči deťom a mladistvým často na jedno oko slepí. „Ale tu možno podľahli zodpovední cirkevní činitelia duchu času, ktorý aj v oblasti trestného práva propagoval resocializáciu namiesto trestu. Aj dobre myslený pokus chrániť obeť pred voajeurskym spravodajstvom mohol v skutočnosti obeť dodatočne trápiť a vinníka chrániť.“

*

Ako hlási Spiegel (21.02.10), boli deti zneužité vo dvoch bývalých domovoch Don Boscových saleziánov v Augsburgu a Berlíne; v bývalom detskom domove vincentíniek v Oggelsbeuren vo Švábsku a v internáte maristiek v bavorskom Mindelheime; vo františkánskom internáte Großkrotzenburg pri Hanau. Masívne výčitky boli vyslovené proti bývalým spolupracovníkom Ústavu Františka Saleského, renomovaného zariadenia pre telesne postihnutých. Podľa Frankfurter Rundschau najnovšie vyšiel najavo prípad aj z bonnského internátu kolégia svätého Ľudovíta katolíckeho rádu františkánov minoritov v 1970-tych rokoch. Pristihnutý páter bol v roku 1976 preložený do Würzburgu, kde aj dnes pracuje s mládežou.

Podľa časopisu Focus jezuitský rád v USA vyhlásil bankrot, aby predišiel hromadnej žalobe obetí zneužívania a požiadavke finančného odškodnenia. Berlínsky advokát Lukas Kawka intenzívne už niekoľko dní pátra, či medzi bývalými žiakmi Canisiusovho kolégia v Berlíne a iných katolíckych škôl sú americkí štátni občania. „To by umožnilo prípadnú žalobu v USA, kde sa priznávajú a platia podstatne vyššie sumy ako bolestné a odškodné,“ povedal Kawka novinárovi.

Obete menovali dosiaľ 12 jezuitov ako páchateľov a počet prípadov sa každým dňom zvyšuje.

*

Z komentárov vyberáme:

– kto takto ako biskup Mixa zločin na deťoch relativizuje a vinu pripisuje iným či inému javu, stáva sa spoluvinníkom;

– za takýchto okolností sa nemožno čudovať, že žiaci neberú hodiny náboženstva vážne;

– podľa katolíckeho učenia sa má sexualita realizovať v manželstve, ale kňazi, biskupi, kardináli a pápeži sa nesmú ženiť. Nemajú teda inú možnosť, ako praktizovať sexualitu mimo pravidiel pre manželstvo – a pomocnica v domácnosti kňaza, ktorý nie je dosť silný vo viere a svoju sexualitu neovládne, často sa stáva jeho milenkou. Iných kňazov to ťahá k závislým, mladistvým, naivným, bezbranným mladíkom a mužom;

– samozrejme hrá svoju rolu aj nadmerná sexualizácia nášho sveta masmédiami; ňou však nemožno vyargumentovať zodpovednosť systému katolíckej cirkvi;

– v tridsiatych rokoch získalo Írsko samostatnosť a stalo sa štátom, v ktorom mali všetku moc biskupi; redigovali dokonca aj ústavu. Klérus získal na desaťročia dominujúci vplyv vo všetkých oblastiach spoločenského života tohto „ideálneho“ katolíckeho štátu: platil tu absolútny zákaz potratov a homosexuality, samozrejme aj prísna cenzúra všetkých „neslušností“ a „nemravností“. To všetko bolo potvrdené ešte v roku 1983 Najvyšším súdom s poukazom na „kresťanský charakter“ írskeho štátu (nepripomína vám to Ábela Kráľa a jeho „Kráľovstvo vnútorne rozdelené“ v Literárnom dvojtýždenníku z 24. februára 2010?). Napriek tomu dochádzalo všade k zneužívaniu. Až v 1990-tych rokoch prišla „liberalizácia“, ktorú možno nazvať aj „sexuálnou revolúciou“ a až táto umožnila obetiam nahlas poukázať na tabuizované zneužívanie.

– čo má Ježiš proti tomu, žeby žena mala kňazskú funkciu?

– predpokladám nepriamy vzťah k celibátu: celibát má pre pedofilov určitú príťažlivosť, pretože tabuizuje sexualitu; nie kňazi sa z núdze stávajú pedofilmi, ale pedofili volia ako povolanie kňazstvo;

– zatiaľ neexistujú porovnávacie štúdie o pedofílii v evanjelických a katolíckych zariadeniach;

– biskup Mixa povedal niečo úžasne múdre: sexuálna sloboda posledných rokov je zodpovedná za zneužívanie detí katolíckymi kňazmi – pred desaťročiami až storočiami! Na také niečo treba prísť! Na to treba zvláštnu organizáciu a zvláštneho biskupa.

Práve pred chvíľou som zachytil správu slovenskej tlače: Zneužívanie kňazmi nahlásilo v Holandsku už 350 obetí.

Prameň: http://www.zeit.de/gesellschaft/zeitgeschehen/2010-02/bischof-mixa-missbrauch a iné

redakcie Die Zeit, Spiegel a Focus

tags , , ,

10 Comments to Zneužívanie detí kňazmi v Nemecku

Lemmy
March 18, 2010

Zaujímavý článok o ťažkých zločinoch pedofilných kňazov:

http://www.ctk.cz/index_view.php?id=450770

rastislav
March 20, 2010

Dodatok 100320:
Na záver svojej talkšou v druhom nemeckom programe ZDF „Nachtcafé“ 19. marca 2010 s témou „Celibát, antikoncepcia, homosexuáli – musí cirkev zmeniť svoje učenie?“ povedal Wieland Backes túto príhodu:
Na lavičke v parku sedia dvaja kňazi. Uvažuje prvý:
„Čo myslíš: Dožijeme sa my ešte zrušenia celibátu?“
A dostane odpoveď: „My asi nie, ale naše deti iste.“

Lubos Rojka
April 8, 2010

Pán Škoda,
- vidím, že otázka kňazského celibátu Vám skutočne leží na srdci. Nečakal som, že chcete (možno len podvedome) svojim hlasom pomáhať vnútornú obrodu Cirkvi - tým, aby si uvedomila nesprávnosť celibátu. Predsa Vám z toho katolíctva čosi ešte zostalo, aj keď ste mali nábožensky komplikované detstvo… To ma teší.
- Nepovedali ste, prečo myslíte, že tie citácie biskupa Mixa nie sú rozumné, dokonca jeden výrok považujete za nezmysel. Predsa nechcete popierať to, čo sa v sexuálnej oblasti udialo v posledných 50 rokoch!? A tiež nemôžete popierať, že k zneužívaniu detí dochádza oveľa viac práve vďaka tejto zmene, ktorá v istom zmysle skutočne začala už začiatkom minulého storočia…, ani to, že k viac zneužívaniam dochádza mimo Cirkvi. Na akom základe nesúhlasíte s týmito myšlienkami?
- Chybu robíte, že toto širšie vysvetlenie považujete za presun zodpovednosti (kto komu dáva vinu). To sa nezdá byť pravdou. Cirkvi uznali svoju zodpovednosť, ospravedlnili sa, vyvodili dôsledky, a zmenili svoje pravidlá. To predsa nemôžete popierať. Ktorá iná škola alebo inštitúcia to urobila za svojich členov? Ktorý “humanista” sa zriekol svojej pozície, lebo sa mu raz také čosi stalo pred dvadsať rokmi? Alebo ste ozaj taký, že neviete, že také veci sa udejú aj na necirkevných školách, internátoch, a necirkevných inštitúciách? Dokonca aj “humanistom” ako ste Vy? Samozrejme, ani toto nie je ospravedlňovanie, to len aby ste sa trošku zorientovali, keď sa vyjadrujete k týmto veciam.
- Myslím, že ste nepresne prebrali túto informáciu, alebo ste ju zle preložili: “jezuitský rád v USA vyhlásil bankrot”. Čosi ako “jezuitský rád v USA” neexistuje. Tiež by ste nemali písať takéto veci: “počet prípadov sa každým dňom zvyšuje” (o koľko obetí denne sa zvyšuje??) Ako Vás má potom človek brať vážne?

rastislav
April 9, 2010

Pán Rojka,
1. – kde ste prišli na fantastickú myšlienku, že by mi išlo o vnútornú obrodu cirkvi, ak som proti celibátu? Na samom začiatku Starého zákona stojí boží príkaz, resp. prírodný zákon „Ploďte sa!“ a Vy, pán Rojka, ho osobne nedodržujete. Takých kňazov ako Vy, potrebuje katolícka cirkev – poslušných až do zapretia svojej mužskosti, nie ako v tomto ohľade labužnícky Luther a iní, čo svoje hospodárenie oddelia od hospodárenia mamonárskej cirkvi. Na celibát doplácajú najviac zatajené ženy a deti kňazov, niekedy až do druhého kolena; poznal som ich pár; kvôli nim som proti celibátu.
2. – Nemáte presný obraz o západoeurópskej skutočnosti. V prvom rade sa čaká komentár k udalostiam od pápeža – už tri mesiace a stále nadarmo. A Nemecko sa zmieta v protestoch proti reakciám biskupa Zollitscha a Mixu. Prvý verejne žiadal, aby sa ministerka spravodlivosti Leutheusser-Schnarrenbergerová ospravedlnila za konštatovanie, že katolícka cirkev dosiaľ neprejavila snahu o konštruktívnu spoluprácu so súdmi pri riešení podozrení na zneužívanie detí; neospravedlnila sa.
Biskupovi Mixovi nedáva za pravdu ani Nemecká biskupská konferencia. 15. februára 2010 povedal: „(Na zneužívaniach detí) zaiste nie je nevinná tzv. sexuálna revolúcia, v priebehu ktorej osobitne progresívni morálni kritici volali po legalizácii sexuálnych kontaktov medzi dospelými a maloletými.“ Naproti tomu začiatkom apríla 2010 vyhlásil biskup Stephan Ackermann, poverenec Nemeckej biskupskej konferencie pre otázky zneužívania detí, že cirkev nemôže za zneužívanie detí viniť tzv. sexuálnu revolúciu: „Vinní sú páchatelia. Možno by sa dalo povedať, že pederasti si v každej morálke nájdu cestu k svojmu cieľu.“ Takže si veru myslím, že biskup Mixa nemá pravdu – a pozor! v tomto ohľade ju nemáte ani Vy! Mne ste mohli adresovať druhý odsek svojho komentára, no pochybujem, že by ste sa opovážili urobiť to dp. Ackermannovi.
3. – Biskupovi Mixovi sa okrem toho vytýka, že ako mestský farár v rokoch 1975-1996 telesne prísne trestal odchovancov sirotinca v Schrobenhausen, čo 6 z nich miestoprísažne prehlásilo; biskup Mixa to vehementne popiera, čo vedie k jeho obžalobe z klamstva. 9. apríla sa hlási siedma obeť telesných trestov a jej výpoveď je zaujímavá:
Dnes 41-ročná pani vypovedá pred novinárom „Süddeutsche Zeitung“: „Dvakrát ma bil trstenicou. Musela som si stiahnuť nohavičky, zohnúť sa do vane a dostala som 5-7 rán na zadok. Dva dni som nemohla pre bolesť riadne sedieť.“
Riaditeľstvo sirotinca a biskupský úrad organizujú komisiu na preverenie obhajoby biskupa Mixu, ale bývalí chovanci ju pre pravdepodobnú zaujatosť odmietajú a žiadajú pojednávanie pred riadnym nezávislým súdom – nech ich Mixa žaluje za klamstvo, resp. podá tiež miestoprísažné prehlásenie. Záver: Biskup Mixa by mal podať demisiu, ako to žiada predsedníčka Strany zelených Rothová.
4. – Protestujete proti mojej štylizácii “počet prípadov sa každým dňom zvyšuje (pýtate sa: o koľko obetí denne sa zvyšuje??) Ako Vás má potom človek brať vážne?“ Moja odpoveď: Na http://www.strane „http://www.heute.de/ZDFheute/inhalt/ 23/0,3672,8039703,00.html“ pod titulkom „Immer neue Missbrauchsfälle: Eine Chronologie“ (= Stále nové prípady zneužívania: Ich chronológia) nájdete dosť podrobný výpočet s menami ustanovizní a počtami obetí. Zhruba:
Od polovice januára 2010 do 2. februára to boli 4 školy a najvyšší nemecký jezuita, páter Stefan Dartmann, udáva 25 obetí. Do 22.02.2010 hlásilo v Nemecku 115 bývalých žiakov sexuálne obťažovanie, a to 12 páchateľmi, medzi ktorými boli aj dve ženy.
Do konca februára pribudlo 9 škôl a počet obetí prevýšil 150; do polovice marca pribudlo ďalších 7 katolíckych a 3 evanjelické školy. Pribudli aj Viedenskí speváčikovia a Regenburskí hýli či vrabci (týchto posledných vraj týral v rokoch 1964-1994 pápežov brat Georg Ratzinger); postihnutých sú stovky a nové hlásenia prichádzajú z Rakúska, Švajčiarska, Nórska, Mexika atď. – áno, opakujem sa, každý deň. Záver: nezveličujem.
5. – Vytýkate mi, že som to „asi zle preložil“ a vravíte, že akýsi „jezuitský rád v USA neexistuje“. V prvotriednom nemeckom týždenníku Focus dala Katrin Sachse a Thomas Röll svojmu článku nadpis „Der Jesuitenorden hat in den USA Insolvenz beantragt.“ Nie je insolvencia po našom bankrot? Autori vysvetľujú: „(Jezuitský) Rád požiadal o priznanie ’Chapter 11‘, čo v americkom súdnictve znamená zavedenie novej finančnej štruktúry podniku; kým sa tá neinštaluje, nemôžu veritelia klásť nijaké požiadavky, resp. žaloba nemá nádej na finančný úspech.
Katolícka cirkev USA zaplatila obetiam zneužitia kňazmi už viac ako 2 miliardy eur. V nepatrnej zamrznutej Aljaške 110 ľuďom 34 miliónov eur. V obrovskej kalifornskej arcidiecéze 500 postihnutým 480 miliónov eur, to je temer jeden milión každému žalobcovi. Najmenej 4 400 kňazov zneužilo temer 11 000 detí. Záver: Americká katolícka cirkev draho platí za svoje chyby.
6. – Popieram Vaše tvrdenie, že „cirkvi uznali …atď.“ Na Vašej reakcii vidím, že na Slovensku sa v postoji cirkvi k aktuálnym otázkam súčasnosti ešte dosť nezmenilo.

Lubos Rojka
April 21, 2010

Pán Škoda,

1. Keď hovoríte o celibáte, tak hovoríte o vnútorných veciach Cirkvi. Vy ako neveriaci, nemôžete správne uvažovať o celibáte, lebo nemôžete ani pochopiť dôvody celibátu. Preto nemá význam, aby ste sa o ňom vyjadrovali. Neviem čo iné Vás môže viesť k takýmto úvahám, ako záujem (aspoň podvedomý) o Cirkev. (To s tým “ploďte sa” len ukazuje Vašu nekompetentnosť v Cirkevných veciach, a to, že píšete o tom, kto som osobne, tiež len potvrdzuje Váš záujem o Cirkev.) Ak chcete byť dôsledný ateista, nemali by ste to robiť.
Skôr by ste sa mohli zamyslieť nad tým, ako by to bolo, keby si nejaký ateista povedal, že chce byť obrancom ateizmu a preto sa zrieka svojej rodiny a chce žiť len preto, aby ateizmus rozvíjal a bránil. Jednoducho ho to tak baví, že sa mu chce “zasvätiť”. A keby takých bola celá skupina, hmm, čo by ste im povedali?

2. O Cirkvi na Západe myslím, že mám dobrý obraz, žijem tu, a bol som v Bostone, keď tam boli najväčšie škandály. (Samozrejme to ešte nezaručuje informovanosť.) S tými miliónmi v USA som videl ako to je. Ako píšete, “takmer milión na žalobcu”, to keby sa dávalo na Slovensku, tak iste by sme mali aj my dosť žalobcov. Samozrejme ste pozabudli, že 30 percent peňazí ide právnikom, čo treba tiež mať na mysli. “Jezuitský rád v USA” nie je právnický subjekt, opakujem, tu čosi nehraje.
3. Moja kritika na Vás bola, že neuvažujete dobre, nie že podávate nepresné informácie, alebo zle citujete. Z internetu to prepisujete celkom dobre, ale ako narábate s informáciami, ako ich interpretujete, ako na ich základe vyvodzujete dôsledky o veriacich a Cirkvi, tu čosi nehraje. Na to som poukazoval, a v tom zmysle ste mi ani neodpovedali.
4. Je pravda, že Katolícka cirkev platí za svoje chyby, a bude ešte viac pri poslednom súde (peniaze nie je to najdôležitejšie platidlo ani merítko), ale viete si predstaviť, koľko budú platiť tí, čo odmietajú Cirkev, a ju nepravdivo osočujú? A o čo viac, keď z takejto činnosti spravili svoj životný program? To bude nepríjemné zvlášť keď spoznajú, ako hlboko sa mýlili.

rastislav
April 24, 2010

100424
Pán Rojka,
celibát je natoľko „vnútorná vec cirkvi“, že je predmetom najaktuálnejšieho záujmu najširšej verejnosti po všetky desaťročia môjho života. Uisťujem Vás, že jeho dôvody – ekonomické, t.j. delenie a dedenie „cirkevného“ majetku – sú mnohým, teda aj mne, ľahko pochopiteľné a človeku dobre padne, keď si môže povedať, že aj veľký reformátor in spe Hans Küng prišiel k takému záveru, ako ja a 30 000 Rakúšanov, ktorí tohto roku už vystúpili z katolíckej cirkvi. Aj v dôsledku celibátu stráca katolícka cirkev veriacich a, čo je ešte horšie, kňazský dorast. Proti tomu by som, pravdaže, nič nenamietal. Často to však robí niekoľko ľudí v okolí katolíckeho kňaza nešťastnými a – opakujem sa – o tých mi ide, keď varujem neskúsených pred celibátom. Len nech sa obzrú po celom svete a v priebehu storočí. Myslím, že svet nevidel niečo také.
Ostatne, myslím si, že štát by mohol k celibátu zaujať také stanovisko, ako má, napríklad, k cirkvi scientológov. Na mnohých miestach ich vyslovene odmieta a štátne poriadkové orgány ich policajne sledujú, pred nimi vystríhajú a obetiam psychologicky pomáhajú. Štát by mohol uvažovať o zákaze celibátu, ako sa uvažuje o kameňovaní neverných žien, burke, minaretoch a muezínoch, šachtovaní a pod. Mustafa Kemal zakázal mužom v Turecku nosiť fezy a ženám radil obliekať sa po európsky. Som veľký nepriateľ každej cenzúry, ale diskusia o štátnom zrušení celibátu by možno nebola na škodu.

Lubos Rojka
May 4, 2010

Pán Škoda,

- mladých o dôsledkoch celibátu poučuje aj samotná Cirkev. Som rád, že jej chcete pomáhať (aj keď len nepriamo). Kto sa na takúto voľbu a stav necíti nemá ísť do celibátu, a ani Cirkev to neodporúča. Dokonca, keď vidí, že to pre niekoho nie je, tak ho zo seminára prepustia. Jednoducho, nie je to pre každého. Rodina, a rodinný život je normálna cesta pre bežného človeka. Ale fakt, že niektorí sa zriekli rodiny pre náboženské alebo vedecké alebo spoločenské záležitosti je dobre známy. Väčšinou sú takíto ľudia považovaní za hrdinov. Takmer každé náboženstvo má skupinu “mníchov”, ktorí sa zriekajú týchto vecí. Divím sa, že Vy o tom neviete a že nemáte dostatok etického cítenia, aby ste si takéto veci vážili.

- Ešte ste mi nanapísali žiadnu inštitúciu (školu, internát, nemocnicu), ani jednotlivca (napríklad učiteľa, vychovávateľa, holiča alebo humanistu), kto urobil pre svoje chyby ohľadom pedofílie toľko, čo Cirkev - napríkad ako hovoríte, dal im takmer milión dolárov. V tomto ohľade myslím, že sa tu deje veľká nespravodlivosť voči Cirkvi, pretože iné inštitúcie (a jednotlivci) nie sú brané na zodpovednosť v takej istej miere ako Cirkev. V tomto ohľade Vy môžete len obdivovať, že sa Cirkev chová takto eticky.

rastislav
May 10, 2010

100510
Pán Rojka,
vo Vašom komentári je niekoľko rozporov.
Uznávate, že „rodinný život je normálna cesta pre bežného človeka“; samozrejme. Chcete mi však povedať, že 408 024 kňazov v roku 2007 (podľa vatikánskych údajov) neboli bežní ľudia? Alebo že ich všetkých treba zaradiť medzi „hrdinov“?! Myslím si, že absolútna väčšina kňazov sú bežní ľudia, netúžiaci po štatúte hrdinov.
Máte pravdu, že niektorí (bežní ľudia) „sa zriekajú rodiny pre náboženské alebo vedecké alebo spoločenské záležitosti“; že vytvárajú skupiny „mníchov“. Krivdíte mi, že o nich neviem; vážim si ich. Ide však o to, že takých je zopár v pár kláštoroch (nech sú aké ohurujúce ich počty) a nemajú čo hľadať na uliciach moderných miest. Vatikán ich vyrába príkazom a tak vzniká veľa nepodarkov – pozri včerajší prípad augsburského biskupa Waltera Mixu, obžalovaného zo zneužitia mladého chlapca v rokoch 1995-2006; dnes už bývalý biskup – cirkev ho zbavila úradu a chodí po Švajčiarsku v civile – čin popiera, ale skrýva sa v neznámom kláštore. Ak sa mu to dokáže, nebudem si jeho celibát vážiť a nebudem s ním mať ani štipku etického cítenia.
Ísť do väzenia a odsedieť si trest; zaplatiť zákonnú pokutu; dohodnúť sa na finančnom odškodnení za urazenie či poškodenie ducha a tela, to všetko sú najjednoduchšie etické slušnosti, splnené povinnosti, na ktorých niet čo obdivovať. Mrzí ma, že volanie cirkvi na zodpovednosť nazývate „veľkou nespravodlivosťou“. Že nevidíte rádový rozdiel medzi zodpovednosťou kňaza či učiteľa etiky a povedzme drobného zlodeja z predmestského brlohu.

Lemmy
July 17, 2012

Je proto třeba mít na paměti, že skandály sexuálního násilí, které otřásly světovou církví, byly v rozhodující většině dílem homosexuálních duchovních. Za odhalení obrovských deliktů zaplatila církev velmi bolestně a její věrohodnost byla velmi poškozena. Vedlo to k dramatickým těžkostem jak duchovního rázu, tak materiálního v různých diecézích, řeholích, klášterech a seminářů, a v celých církevních provinciích se začaly vyprazdňovat kostely.[5] Odhaduje se, že v rámci odškodnění, církev vyplatila již více než půl miliardy dolarů.[6] To všechno by jistě nebylo možné bez existence značného podzemí, odkud advokáti vynesli na světlo jenom malou část, jen vrcholek ledovce.

Dariusz Oko (Rádio Vaticana)

[...] kauze zlomyseľne písal aj Škoda, ikonický ateista podporujúci bandu eštébákov zo Spoločnosti Prometheus: Do konca februára [...]

Pridaj komentár

Rubriky

Hľadaj

O Zošitoch humanistov

Všetky preklady sú dielom Rastislava Škodu, ak nie je poznamenané inakšie.

Radi uverejníme originálny článok slovenského autora alebo preklad zaujímavého článku z oblasti humanizmu a preľudnenia.

Staršie čísla Zošitov humanistov, ako aj knihy bývalého vydavateľstva Rastislav Škoda, si možno zakúpiť na stránke humanistického kníhkupectva Váš antikvariát.
Adresa:
Vladislav Marušic – ALTERNATÍVA
Za hradbami 18
902 01 Pezinok
Telefónne číslo: 0903 266 221
E-mail: info@vasantikvariat.sk

Vydáva:
Rastislav Škoda
J. Stanislava 8/73
841 05 Bratislava
Telefónne číslo: 0940 346 296
E-mail: rastskoda2@gmail.com

Technická spolupráca: Ján Parada

Archív podľa dátumu