Sokrates stretá Ježiša

Sunday, 1 May 2011 | Zošity humanistov č. 88

James L. Hart

Sokrates: Dobré ráno, Ježiš, veľa som počul o tvojom prekrásnom učení. Ja som zas svojím skromným spôsobom filozofom tu v Aténach. Vravia mi, že si veľmi múdry a svedčí o tom množstvo tvojich obdivovateľov v uliciach. Ak mi môžeš venovať pár chvíľ, budem ti vďačný, ak ma osvietiš odpoveďami na niekoľko záhadných problémov, s ktorými zápasím celý život.

Ježiš: Som ako rybár ľudí pri hľadaní svojich nasledovníkov. Prinášam božiu pravdu všetkým ľuďom. Hľadajte a nájdete, proste a dostanete, klopte a bude vám otvorené.

Sokrates: Existuje jedna zásadná otázka, ktorá má v mojej mysli najvyššie postavenie. Pri mojom hľadaní pravdy a zmyslu bola vždy neprekonateľnou prekážkou. Som istý, že s tvojou učenosťou si s ňou ľahko poradíš a pomyslíš si, že som bláznivý starec. Vždy som sa snažil žiť čestne a ušľachtilo, ale teraz sa mi zdá, že som sa v živote len potkýnal a ani som nespoznal, čo bolo čestné a ušľachtilé. Pri mojom obmedzenom poznaní sa mi často zdá, že napriek svojim fanfáram život v skutočnosti neznamená nič. Prosím ťa, povedz mi: Ako má človek žiť? Čo je účelom, cieľom, zmyslom života?

Ježiš: Bohu slúžiť a zbožňovať ho.

Sokrates: Ktorého Boha?

Ježiš: Je len jeden Boh.

Sokrates: Kdeže! Mal by si žiť tu v Aténach! Máme mnohých, a môžeme si vyberať.

Ježiš: Je len jeden pravý Boh.

Sokrates: Samozrejme. A ktorý je ten pravý?

Ježiš: Pravý boh je Pán Boh.

Sokrates: Samozrejme. Ale kto je ten Pán Boh? Alebo: Čo je ten Pán Boh?

Ježiš: Boh je nekonečne múdry, milujúci, súcitiaci, mierumilovný a milosrdný. Je stvoriteľom neba a zeme a všetkého, čo je vo vesmíre.

Sokrates: Všetkých vecí?

Ježiš: Všetkých vecí. Je všemohúci. Je majstrom, kontrolórom a tvorcom všetkých vecí. Je všadeprítomný. Nemôže sa stať nič, čo by nevedel už dopredu.

Sokrates: Stvoril mory, vojny, smrť, utrpenie a zlo?

Ježiš: Nie. Tieto veci a iné zlá pochádzajú z diabla, princa temnôt; alebo zo slabosti človeka a jeho zlej povahy. Boh je len dobrota a niet v ňom zla; z Boha môže vzísť len dobro.

Sokrates: A kto, prepánajána, je ten diabol? Musí to byť boh, keď je schopný púšťať na ľudstvo také kalamity. No práve si povedal, že je len jeden Boh. Povedal si aj to, že všetko, čo existuje, pochádza od Boha. No teraz hovoríš, že len čo je dobré, pochádza od Boha; čo je zlé, pochádza z kohosi, nazývaného diablom. To si zrejme protirečí. Bojím sa, že tvoje náboženstvo je pre moju starú hlavu príliš komplikované. Chcem však byť usilovný a tvrdo sa budem snažiť pochopiť tvoje slová, ak mi pomôžeš. Vysvetli mi, prosím ťa: kto je diabol a ako môžu všetky veci jednak pochádzať od Boha a jednak nemusia pochádzať od Boha.

Ježiš: Diabol je padnutý namyslený anjel. Postavil sa proti Bohu a chce ho vo všetkom pretromfnúť.

Sokrates: A čo je to, prepánajána, anjel?

Ježiš: Anjel je anjel.

Sokrates: Samozrejme, tak sa definuje identita. Sokrates je Sokrates. Ale vieš, mne to nič nehovorí, lebo som v tvojej viere celkom neskúsený. Aj ak je to pravda, ako len niečo môže byť pravdou, netýka sa to ničoho, čo viem pochopiť. Porovnaj to s niečím, v čom sa vyznám.

Ježiš: Anjel je anjel.

Sokrates: Prosím ťa, odpusť mi moju ťažkopádnu nevedomosť. Uznávam, že nie som takou autoritou, ako si ty. Nikdy som nevidel anjela, ba ani som o ňom nepočul. Povedali mi, že si mal veľa čudesných videní, keď si 40 dní putoval o hlade po púšti. Prosím ťa, povedz mi, čomu sa podobajú títo anjeli?

Ježiš: Majú krídla.

Sokrates: To majú aj komáre. Môžeš byť trochu presnejší?

Ježiš: Vyzerajú ako ľudia, ale majú krídla.

Sokrates: A okrem toho? Predpokladám, že môžu lietať.

Ježiš: Áno, na to sú krídla.

Sokrates: Samozrejme, to som mal vedieť. Vravíš, že sa podobajú na ľudí. Čím sa líšia od ľudí?

Ježiš: Sú oveľa lepší, ako ľudia a nikdy nezomrú.

Sokrates: V čom sú lepší ako ľudia?

Ježiš: Sú cnostnejší a mocnejší. Oveľa mocnejší.

Sokrates: Tak sú to nadľudia.

Ježiš: Áno, absolútne!

Sokrates: Takže sú nadľudskí a nesmrteľní. V Aténach by sme také bytosti nazvali bohmi.

Ježiš: Nie! Boh je mocnejší ako anjeli.

Sokrates: Aj Zeus je mocnejší ako iní olympskí bohovia, ale tí sú z definície tiež bohmi. Ako ty definuješ pojem Boha?

Ježiš: Boh je stvoriteľ všetkého. Je všemohúci, vševediaci a najmúdrejší; je prototypom spravodlivosti, dobročinnosti, súcitu, dobrotivosti; a mierumilovnosti.

Sokrates: No tieto vlastnosti nemusia byť konzistentné. Nie je, napríklad, možné, aby niekto bol súčasne spravodlivý, mierumilovný a milosrdný. Ak si nejaká osoba alebo národ zaslúži na základe pravidiel spravodlivosti potrestanie, musíš ho potrestať a ak treba pustiť sa s ním do vojny; tým sa však poruší pravidlo mierumilovnosti a dobrotivosti. Nijaká bytosť nemôže mať všetky tieto vlastnosti, pretože si protirečia. To je ako keby niekto na rohu ulice zabočil naraz aj naľavo aj napravo a ostal pritom neporušený a celý.

Ježiš: Boh robí svoje zázraky tajuplným spôsobom.

Sokrates: Povedal by som, že máte veľa bohov – rovnako, ako my v Aténach; iba že vy ich nevoláte Bohmi.

Ježiš: Nie! Boh je všemohúci.

Sokrates: Takže jediný rozdiel je v stupni moci?

Ježiš: Nie. Boh je lepší a cnostnejší ako iní. Nemôže zhrešiť.

Sokrates: A to je čo, hriech?

Ježiš: To je akt neposlušnosti voči Bohu.

Sokrates: Vidím, že Boh nemôže zhrešiť, lebo nemôže byť neposlušný voči sebe samému. No keďže nemôže zhrešiť, nie je to preňho zásluha, ak je bez hriechov; ani pre skalu nie je zásluhou, ak sa nemôže hýbať. To je vec definície. A čo tak robia, tí anjeli?

Ježiš: Vybavujú božie posolstvá.

Sokrates: Ak je Boh všemohúci, načo potrebuje poslov, aby vybavovali jeho posolstvá?

Ježiš: Páči sa mu tento spôsob.

Sokrates: Sú to jeho otroci?

Ježiš: Nie, slúžia mu dobrovoľne.

Sokrates: Čo sa stane, keď mu neslúžia dobrovoľne?

Ježiš: Boli viacerí anjeli a viedol ich Satan, diabol, čo rebelovali proti Bohu a boli vylúčení z neba do večného zatratenia a potrestania.

Sokrates: Čo je to nebo?

Ježiš: Prekrásne miesto vysoko na oblohe. Ulice sú vydláždené zlatom. Všetko je tam pokojné a pekné. Žije tam Boh a prídu tam všetci, čo veria v Boha, keď umrú. Ľudia tam majú večný život, dostanú krídla, zbožňujú Boha a hrajú na harfách vo večnej blaženosti. Zmyslom a cieľom života každého človeka je ísť do neba, keď umrie.

Sokrates: Toto znie ako reči, ktoré som počul od tých, čo jedli lotosové kvety. Keby toto bolo cieľom života, nemohli by sme sa jednoducho omámiť vínom alebo drogami a stále sa cítiť ako žobráci a opilci na druhom konci mesta?

Ježiš: V biblii stojí, že nemáš nadužívať víno alebo ostré nápoje.

Sokrates: Ak je jediným cieľom ľudského života prísť do neba, prečo sa človek jednoducho sám nezabije a nejde tam?

Ježiš: Nezabiješ.

Sokrates: Ak Boh chcel, aby človek prišiel do neba, prečo ho najprv usadil na zemi? Prečo ho nedal od začiatku do neba? Ťažko mi je veriť, že človek so všetkými svojimi schopnosťami, túžbami a zložitosťami bol stvorený len na to, aby tu sedel, klaňal sa, škrabal sa a modlil sa. Istotne neexistuje ani neexistoval ľudský tyran, ktorý by bol taký márnomyseľný a namyslený, žeby si prial, aby sa mu jeho podriadení od rána do večera len oddane a ponížene klaňali, a to na celú večnosť. Viem pochopiť, prečo začal Satan rebelovať proti takejto statickej, reglementovanej, násilníckej, nudnej spoločnosti. Podľa toho, čo si mi dosiaľ povedal, súdim, že by som sa po boku Satana zúčastnil rebélie. Hoci sa považujem za bežného skromného starca, nevedel by som sa klaňať, škrabať a spievať chválu na bytosť, ktorá mi hrozí trestom a večným zatratením, ak to neurobím.

Ježiš: Pán tvoj Boh, je žiarlivý boh a nikdy nebudeš mať iných bohov pred ním okrem neho.

Sokrates: Prečo sa vzbúril Satan? Vedel, že Boh je taký mocný, ako ho opisujete a vedel, že bude porazený?

Ježiš: Satan sa vzbúril, pretože bol namyslený, a sám chcel vládnuť v nebi. Niečo vedel o veľkej moci Boha; vedel, že je väčšia ako jeho vlastná. Natoľko túžil po vláde, že bol ochotný skúšať šťastie. Sokrates: Potom bol Satan veľmi udatný; pustil sa do protivníka, ktorého nemohol poraziť.

Ježiš: Zhrešil, pretože bol neposlušný voči božej vôli.

Sokrates: Vidí sa mi, že jediný rozdiel medzi Bohom a Satanom je stupeň moci.

Ježiš: Boh je dokonalý. Je všemohúci, vševediaci a bez hriechu.

Sokrates: Samozrejme; už z definície je bez hriechu, pretože nemôže neuposlúchnuť sám seba. Jediný skutočný rozdiel medzi obidvomi je len stupeň ich moci. Satan sa preto nemýli ani nehreší, keď sa búri proti Bohu. Chyba je len, že svoju vzburu prehrá. Keby bol vyhral, bol by hriešnikom Boh: Boh by bol býval neposlušný voči Satanovi, ktorý bol lepší ako Boh a iní anjeli, pretože nemohol hrešiť proti sebe samému, t. j. byť neposlušným voči sebe samému a tak by bol dokázal, že je všemohúci. Keby bol vyhral Satan, bol by sa stal Bohom podľa tvojej definície, lebo by bol všemohúci a bez hriechu. Kto vie, či to nebolo takto? Podľa tvojho opisu Boha začínam mať podozrenie, že to bolo tak.

Ježiš: Boh je viac ako len moc a chýbanie hriechu: je nekonečná spravodlivosť, zľutovanie, mier a súcit a k tomu odpustenie. Satan je hriešny, egoistický, deštruktívny a zlý.

Sokrates: Čo sa stalo so Satanom, keď bol vyhodený z neba?

Ježiš: Boh ho vrhol do pekla, kde bude zatratený a bude trpieť po celú večnosť.

Sokrates: Čo je peklo a prečo tam Satan ostáva, ak je to také bolestivé a nepekné miesto?

Ježiš: Boh ho zatvoril do pekla a nemá dovolené opustiť ho. Boh stvoril peklo ako miesto na potrestanie Satana a všetkých ľudí, ktorí v neho neveria. Je to večný oheň, mučenie, agónia a utrpenie: všetci hriešni ľudia, ktorí neprosia Boha o odpustenie a nemajú vieru v neho, pôjdu tam na celú večnosť a diabol ich bude mučiť.

Sokrates: Ak je Boh spravodlivý alebo milosrdný, ako môže niečo takéto urobiť nepriateľovi, s ktorým bojoval? Prečo mu jednoducho neodpustí, ako to robia ľudia s porazenými národmi, keď nad nimi zvíťazili? Zdá sa, že ľudstvo je pri víťazstve milosrdnejšie ako Boh; porazených netrestá takými strašnými mukami ani na celý život, nie to na celú večnosť. Prečo Boh neuplatnil voči Satanovi vlastnosti, ktoré mu pripisujete: spravodlivosť, milosrdenstvo, súcit a odpustenie? Je jasné, že bitkárska božia povaha je v zrejmom kontraste s tvojou definíciou pojmu Boha ako niekto mierumilovný, milosrdný a odpúšťajúci.

Ježiš: Boh pôsobí tajuplnými cestami a robí zázraky.

Sokrates: Ak je Satan zatvorený v pekle, ako môže na ľudstvo púšťať mory a trápenia? Ako to môže Boh dovoliť, ak je všemohúci a milosrdný? Ak je všemohúci, prečo dovoľuje Satanovi prežiť to všetko? Prečo ho nezničí? Hoci – v tejto chvíli si začínam myslieť, či by opačný kurz nebol lepší.

Ježiš: Boh dovoľuje Satanovi púšťať na ľudstvo mory a trápenia ako trest za hriech v rajskej záhrade.

Sokrates: A čo je rajská záhrada?

Ježiš: Keď Boh stvoril prvého muža a ženu, Adama a Evu, nechal ich žiť v rajskej záhrade. Keď boli stvorení, boli čistí a bez hriechu. Takými ich Boh stvoril. Rajská záhrada bol nádherný raj, ktorý dával Adamovi a Eve všetko, čo potrebovali. Nemuseli pracovať – len oberali plody z konárov bohato obrodených stromov. Boli nevinní a neporušení ako deti a nič nevedeli o telesnej láske. Jeden mal druhého za priateľa. Modlili sa a zbožňovali Boha, ktorý ich každú chvíľu navštívil.

Sokrates: Prečo vlastne stvoril Boh ľudstvo?

Ježiš: Cítil sa osamelý.

Sokrates: Prečo si nestvoril ďalších anjelov, ktorí by mu boli rovnejší ako táto oveľa nižšia forma života, človek? Nie je možné, že si prial ponížených otrokov, na ktorých sa bude dívať zvrchu a ktorí sa ho budú báť, budú ho uctievať a zbožňovať?

Ježiš: Keďže je naším stvoriteľom, dlžíme mu naše zbožňovanie, úctu a poslušnosť.

Sokrates: Má dieťa zločinca povinnosť poslúchať svojho otca, alebo má právo a povinnosť samo rozhodnúť, čo je dobré a čo zlé? Aký hriech, aký skutok neposlušnosti sa udial v rajskej záhrade?

Ježiš: Do stredu rajskej záhrady zasadil Boh strom poznania. Adamovi a Eve povedal, aby nejedli plody tohto stromu. No Satan prišiel do záhrady, preoblečený za hada a povedal Eve, že získa veľké poznanie, ak bude jesť tieto plody. Vravel, že Boh im preto bránil jesť tieto plody, lebo sa bál, že budú ako on, ak ich budú jesť. Eva prehovorila aj Adama, aby tieto plody jedol. Keď z nich jedli, pochopili, čo je sexuálna láska. Spáchali dedičný hriech.

Sokrates: Je poznanie zlo, ktoré chce Boh držať ďaleko od nás? Prečo nechce, aby sme získali poznanie? Chce z nás mať úslužných otrokov, plaziacich sa mu pod nohami? Vidí sa mi, že sa Satanovi za jeho pomoc musíme poďakovať a zbožňovať ho. Vyzerá podobný titanovi Prometeovi, ktorý neuposlúchol príkaz bohov a priniesol ľuďom poznanie ohňa. Za túto službu človeku bol Prometeus potrestaný podobne ako Satan večnými útrapami a mukami. Isté je, že ľudský život by bol oveľa menej hodný bez lásky, ohňa a poznania.

Ježiš: Ale Satan Eve klamal, pretože sme sa zjedením tých plodov nestali veľkými ako Boh. Klamal nás len preto, aby zničil božie dielo.

Sokrates: Ak je Boh všemohúci, prečo dovolil Satanovi, aby vstúpil do raja a pokúšal Evu? Ak nechcel, aby títo dvaja jedli tieto plody, prečo dopredu nasadil do záhrady tento strom? Ak nechcel, aby sa ľudia sexuálne milovali, prečo ich vyzbrojil orgánmi na túto lásku? Ak nechcel, aby človek spáchal dedičný hriech, prečo mu vštepil túžbu po poznaní, pokuse, dobrodružstve a telesnej láske?

Ježiš: Boh dal do záhrady ten strom a dovolil Satanovi prísť sem, pretože chcel človeka skúšať.

Sokrates: Povedal si, že Boh je vševediaci; že vie, čo sa stane ešte prv, ako sa to stane. Vedel teda, ako sa človek zachová v každej situácii.

Ježiš: Boh dal človekovi slobodnú vôľu. Človeku bolo rovnako možné byť cnostným a poslúchnuť Boha, ako zhrešiť a neposlúchnuť boží príkaz.

Sokrates: Vedel Boh, že človek zhreší?

Ježiš: Vedel, že človek zhreší, ale nechal mu slobodnú vôľu, aby sa sám rozhodol.

Sokrates: Mohol Boh stvoriť človeka tak, žeby tento nemohol zhrešiť? Žeby nezhrešil v tejto osobitnej situácii?

Ježiš: Áno. Pretože Boh je všemohúci, mohol to urobiť, ale nechcel, aby ľudia boli len bábky; chcel, aby ľudia mali slobodnú vôľu.

Sokrates: Mohol Boh stvoriť človeka s dvomi hlavami a tromi nohami alebo inakšie, keby bol chcel?

Ježiš: Boh mohol stvoriť človeka, ako chcel.

Sokrates: Stvoril Boh človeka tak, ako to mal v úmysle? Chcel, aby človek mal jednu hlavu, dve nohy a aby vyzeral presne tak, ako dnes vyzerá?

Ježiš: Samozrejme. Boh je dokonalý a všemohúci; nemohol urobiť chybu.

Sokrates: Takže Boh neurobil chybu, ale stvoril človeka presne tak, ako mal v úmysle.

Ježiš: Áno.

Sokrates: Takže ty a ja sme boli stvorení presne tak, ako nás Boh zamýšľal mať? A Adam a Eva boli stvorení presne tak, ako ich Boh zamýšľal mať?

Ježiš: Áno. Bolo to tak, ako som povedal.

Sokrates: Všetko, čo je časťou človeka, pochádza od Boha?

Ježiš: Áno. Boh je majster, kontrolór a stvoriteľ všetkého.

Sokrates: Stvoril diabol alebo nejaká iná sila nejakú časť človeka?

Ježiš: Nie. Boh sám je stvoriteľ všetkého.

Sokrates: Ak teda Boh stvoril ľudské oči, nohy a myslenie, stvoril aj ľudské túžby; všetky jeho túžby, teda aj túžbu po poznaní a po sexe. Prečo zhrešil človek?

Ježiš: Pre svoju slabosť a zlú povahu.

Sokrates: Je povaha časťou človeka tak ako jeho ruky a nohy?

Ježiš: Áno. Povaha človeka je jeho časťou.

Sokrates: Kto stvoril človeka?

Ježiš: Boh.

Sokrates: Kto stvoril ľudské ruky a nohy?

Ježiš: Boh.

Sokrates: Kto dal človeku dve ruky a dve nohy a stvoril ho práve takého, ako je dnes, a práve takého, ako bol za čias Adama a Evy?

Ježiš: Boh.

Sokrates: Kto stvoril ľudskú povahu?

Ježiš: Boh.

Sokrates: Kto dal človeku jeho zlú povahu a slabosť? Boh, pretože všetko, čo je časťou človeka, pochádza od Boha a len od Boha.

Ježiš: Boh dal človeku slobodnú vôľu.

Sokrates: Kto vymyslel pre človeka dve ruky? Bol to diabol?

Ježiš: Nie. Boh vymyslel pre človeka dve ruky.

Sokrates: Kto vymyslel pre človeka slabosť a zlú povahu? Bol to diabol? Nie. Boh vymyslel pre človeka jeho slabosť a zlú povahu. Ak je ľudstvo omylné, zlé alebo slabé, je to preto, lebo Boh to tak zariadil. Dovoľ mi, aby som ti povedal ďalšie podobenstvo. Videl si už, ako vtáky zabíjajú v mori ryby? Kto vložil do tohto vtáka schopnosť chytať a zabíjať lietajúce ryby? Koho tu odsudzovať, keď sám sudca je postavený pred súd?

Ježiš: Človek má slobodnú vôľu. Boh ho nenúti hrešiť. Len mu dal možnosť byť cnostný alebo hriešny. Človek by nemal pre Boha nijakú cenu, keby ho bol stvoril ako bábku, ktorá nemôže robiť nič iné ako dobro. Boh chcel dať človeku možnosť byť dobrý alebo zlý podľa vlastného rozhodnutia.

Sokrates: To je absurdné, ak Boh trestá človeka, ktorého práve stvoril. To je ako keby bol Homér napísal ódu na prasa a potom strany prečiarkol, vytrhal alebo vydal napospas večnému nestráviteľnému ohňu, pretože sa mu nepáčili vlastnosti toho zvieraťa. Alebo ako keby sochársky majster urobil dokonalú sochu prasaťa a potom ju navždy zavrhol, lebo sa mu nepáčili rysy tohto zvieraťa.

Ježiš: Boh nestvoril človeka so zlou prirodzenosťou, ktorá predurčovala, že musí zhrešiť.

Sokrates: Tak potom kto to urobil?

Ježiš: Boh stvoril človeka tak, že bol nevinný a prirodzene dobrý. Boh ho postavil do rajskej záhrady. Dal mu slobodnú vôľu a dovolil Satanovi vojsť do rajskej záhrady a skúšať ľudstvo. Boh neurčil dopredu, že človek zhreší.

Sokrates: Ale Boh stvoril všetko, čo vchádza do tejto kombinácie, situácie či prostredia. Keď stvoril jednotlivé prvky alebo súčasti danej situácie, vedel vždy presne, ako budú jedny reagovať s druhými v každej situácii; pretože je vševediaci. Pre každý prvok presne určil, aký má byť, pretože bol všemohúci a nemohol sa pomýliť. To je ako keby nejaký vedec alebo lekár kombinoval do lieku viaceré ingrediencie, ktoré sú síce osebe neškodné, ale v kombinácii sa stanú smrteľnými jedmi; a po ich podaní pacientovi by odmietol zodpovednosť za jeho smrť. Takýmto spôsobom kombinoval Boh rozličné veci: nevinného muža, strom poznania, prekrásnu záhradu a k tomu anjela.

Ježiš: Všetci zhrešili a odpadli od slávy božej.

Sokrates: Vidí sa mi, že Pán Boh stvoril človeka len nato, aby ho videl trpieť. Činnosť Satana, rajská záhrada a slobodná vôľa sú len fasády. Boh chcel mať výhovorku, aby mohol obťažovať, prenasledovať, trápiť a utláčať ľudstvo. Ak všemohúca a vševediaca bytosť všetko pripraví a nechá reagovať určitým spôsobom, dá sa povedať, že mala úmysel tak to urobiť a ona jediná je zodpovedná za výsledky.

Ježiš: Varujem ťa, z Boha sa nevysmievaj. Nehovor týmto spôsobom, lebo budeš hodený do pece ohnivej, kde budeš škrípať zubami, na večné veky trýznený a trápený.

Sokrates: Myslel som si, že naši olympskí bohovia sú skazení a nerozumní, ale vidia sa mi byť ozajstné baránky milosrdenstva a porozumenia pri porovnaní s týmto vaším Bohom: trápi a trýzni vás celú večnosť zato, že ste urobili, čo vás núti robiť od tých čias, ako vás aj s vaším prostredím stvoril.

Ježiš: Ó, vzdávajte vďaku Pánovi, pretože je dobrý; pretože jeho milosrdenstvo pretrvá veky.

Sokrates: Ak je bohom mieru a milosrdenstva, prečo trápi ľudstvo a pripúšťa, dokonca niekedy povzbudzuje a vyžaduje prelievanie krvi na zemi? Prečo pripúšťa, ba priamo vyžaduje, aby Satan pokúšal a trápil ľudstvo? Povedal si, že sa nestane nič bez jeho vedomia a o všetkom vie dopredu. Je všemohúca bytosť, ktorá vie všetko a tvorí všetko, určuje všetko a vie, ako bude jeho stvorenie reagovať.

Ježiš: Boh dal človeku slobodnú vôľu, pretože nechcel, aby človek bol len bábkou. Boh nechcel, aby človek zhrešil. Boh bol veľmi sklamaný, keď človek zhrešil.

Sokrates: Boh nemohol byť sklamaný, pretože poznal prirodzenosť človeka a všetkého, čo stvoril. Keďže je všemohúci, bol to on, čo vymyslel, že človek zhreší. Samozrejme nútil človeka zhrešiť – stvoril ho s určitými túžbami a slabosťami.

Ježiš: Čo vravíš, je rúhanie. Boh stvoril svet a všetky rastliny a zvieratá pre potešenie človeka. Len sa pozri na tú krásu okolo seba. Ako môžeš vravieť také strašné veci o Bohu, ktorý ti toho toľko dáva?

Sokrates: Tomu teda neverím. Ako by mohol Boh, ktorý je taký zlý, sadistický a nenávistný, stvoriť taký prekrásny svet? Aj človek s toľkým zlom v sebe má obdobia, keď vykazuje neuveriteľnú silu, sebaobetovanie a oddanosť, ako aj rozličné stupne konfliktných vlastností súcitu a spravodlivosti. Váš Pán Boh nemá žiadnu z tých vlastností. Celkom iste nebol na svete nikdy človek, ktorý by bol taký zlý, žeby vedel urobiť druhému človeku to, čo podľa teba robí váš Boh tým, čo ho neposlúchajú: trýzniť ho po celú večnosť. Každý človek, bez ohľadu na to, ako bol spracovávaný, trýznený a vraždený – napríklad Priamos, ktorého celý rod bol vyvraždený, alebo Agamemnón, ktorého zavraždila vlastná manželka a jej milenec – by povolil po rokoch či storočiach mučenia svojich nepriateľov.

Ježiš: Ja som cesta, pravda a svetlo. Nikto nepríde k otcovi inakšie ako cezo mňa. Ver mi a budeš mať večný život v nebi; zapri ma a budeš trpieť večné muky v pekle.

Sokrates: Keby som prijal tvoj systém, postavil by som sa na stranu Satana proti tvojmu Bohu aj vtedy, keby som vedel, že budem naveky trápený a mučený. Nespravodlivosť a zloba tvojho boha je priamo omračujúca. Počul som strašné výpovede o ľudských obetiach divochov na ďalekých pobrežiach; som si však istý, že nikdy nepomýšľali na mučenie svojich obetí po celú večnosť. Počul som hrôzostrašné výpovede o úžasných obludách, ako bol Kyklop, gorgóny a medúzy; sú to však krotké a milé baránky pri porovnaní s tým, čo sa opisuje v Knihe zjavení. A ty mi tu hovoríš o mierumilovnej, milosrdnej a odpúšťajúcej povahe svojho Pána Boha.

Ježiš: Všetci sme božie deti. Boh je náš otec, ktorý nechce, aby sme zhrešili, ale musí nás potrestať, ak sme to urobili. Je spravodlivý a milosrdný; len vtedy pošle nás, svoje deti, do pekla, zatratenia a večného utrpenia, keď sme si to zaslúžili. Keď zhrešíme a zatúžime po sexe ako Adam a Eva, nemá inú možnosť ako potrestať nás mučením naveky vo večnom ohni.

Sokrates: Povedal si, že všetci sme božie deti. Ale on je ozajstná obluda, ak šikanuje svoje deti za oči, nohy a túžby, ktoré im sám vštepil. Nevidím nikde zmysel, ani dôvod, právo, spravodlivosť či milosrdenstvo; všade nič, iba nahá ale náladová sila. Zdá sa, že ľudské bytosti napriek svojej náladovosti, egoizmu a slabostiam majú viac týchto dobrých vlastností ako tvoj Boh. Tvoj Boh je démonický, sadistický, psychotický netvor.

Ježiš: Sme len ľudia a nemôžeme pochopiť nesmierne mystérium Boha. Našou povinnosťou je byť veriacimi, veriť mu a nasledovať ho. Nepatrí nám uvažovať prečo, ale máme konať a umrieť.

Sokrates: Nepatrí sa nám uvažovať? Ale potom načo sme dostali myslenie? Ako určíme, ako treba žiť a aký cieľ má náš život? Čo robíme, ak teraz o tom diskutujeme? Prečo si celý svoj život kázal zástupom? Prečo si riskoval svoj život, kritizujúc príkazy Rimanov?

Ježiš: Viera je naša záchrana, no nikto sa tým nemá vychvaľovať.

Sokrates: Viera. Čo rozumieš pod vierou?

Ježiš: Veriť musíme bez toho, žeby sme vyžadovali dôkazy. Nesmieme byť neveriaci Tomáši. Ak uveríme v Boha, bude nám to tisíckrát odplatené za všetky súdy a neprávosti, keď sa dostaneme do neba.

Sokrates: Vravíš, že čokoľvek sa nám povie, máme tomu bez preverenia uveriť; máme tomu dôverovať? Keby som to urobil, mal by som dať svoju peňaženku komukoľvek na ulici, kto mi sľúbi, že mi to vráti tisíckrát. Bol by som blázon, keby som robil, ako mi radíš. A ty tu odo mňa nežiadaš len peniaze, ale aj aby som celý svoj život zasvätil jednému podujatiu a jednému cieľu bez uváženia, akú hodnotu má to podujatie. Zlodej chce odo mňa moje peniaze a ohrozuje ma na živote. Ty chceš odo mňa môj život a hrozíš mi mučením, resp. sľubujúc mi raj. Nie som ani natoľko trpezlivý ani dôverčivý, žeby som bol taký blázon, aby som sa nechal niekam viesť len prázdnymi sľubmi a hrozbami.

Ježiš: Blahoslavení krotkí, lebo oni zdedia zem.

Sokrates: Krotkí sú zabíjaní a zotročovaní ako ženy a deti porazených národov.

Ježiš: Bohu nesmieš klásť otázky.

Sokrates: Nikdy som toho gentlemana nestretol a preto sa ho ani pýtať nemôžem. Pýtam sa teba, ktorý hlásaš, že ho zastupuješ, čo v skutočnosti robíš.

Ježiš: Musíme veriť biblii, Písmu, božiemu slovu; vierou, ktorá nečaká, že pochopí, a nevyžaduje dôkazy.

Sokrates: Nie je možné, by človek nevolil. Vieš, že na svete je niekoľko tisíc náboženstiev? Ak veríme na základe viery, musíme ich uznať všetky; sú však natoľko rozdielne, že je to nemožné. To by bolo ako veriť, že zem je guľatá aj plochá zároveň. Je isté, že nerobíš to, čo kážeš; lebo to by si bol ostal pri viere, že židovské náboženstvo a Starý zákon sú pravdivé a nebol by si prišiel so svojím novým náboženstvom. Alebo včera, keď ťa kňazi Atény na ulici vyzývali, aby si prestal hlásať svoje kacírstvo; mal si veriť gréckemu náboženstvu a olympským bohom, pretože tu boli prv; a mal si veriť na základe viery, pretože ťa presviedčali, že vravia pravdu.

Ježiš: Lebo milosťou ste spasení skrze vieru – a to nie je z vás, je to Boží dar.

Sokrates: Dovoľ mi povedať špecifický príklad. Predpokladajme, že delfská veštiareň mi oznámi, že určitá osoba znásilnila a zabila moju ženu; že ju mám zabiť, pretože inakšie ona zabije mňa zo strachu, že odhalím jej zločin a zabijem ju; ty mi však vravíš „Nezabiješ!“ Vravíš mi, že musím veriť na základe viery všetko, čo sa mi hovorí. Podľa tvojho návodu mám zabiť toho muža, ak verím delfskej veštiarni, ale nesmiem ho zabiť, ak verím v Pána Boha. Nemôžem toho muža aj zabiť, aj nezabiť, pretože to si protirečí. Takže nemôžem veriť aj delfskej veštiarni aj Pánu Bohu. A ďalej: nemôžem veriť na základe samotnej viery. Existuje intelektuálna voľba, ktorú musíme robiť všetci, ty i ja, či chceme alebo nechceme, keď ide o to, čo uveríme. Čo urobíš radšej: voľbu na základe premýšľania, diskusie a úvah o všetkých podrobnostiach problému, alebo slepo hlásajúc, že žiadna voľba neprichádza do úvahy? Táto voľba je v živote človeka najdôležitejšia, pretože odpoveď na otázku „Aký zmysel má život?“ určuje celý priebeh ľudského života. Ak má človek každý svoj čin určovať podľa svojho náboženstva, ako mu to radíš ty, potom musí dobre rozmýšľať, aké náboženstvo si vyberie. Dovoľ mi povedať ti podobenstvo: Ak máš ísť z jedného mesta do druhého v záležitosti, ktorá sa dotýka celého tvojho života, nebude rozumné uvažovať o všetkých cestách, ktorými sa tam dá prísť? Uvážiť, na ktorej ceste sú časté prepady zbojníkmi, či neexistuje bližšie a bezpečnejšie mesto, ba či vôbec v tých končinách nejaké mesto existuje?

Ježiš: Ak čestne chceš vedieť pravdu o Bohu, stvorení a cieli života, existuje jedna veľmi jednoduchá cesta na odhalenie pravdy. Všetko, čo musíš urobiť, je poprosiť Boha, aby vstúpil do Tvojho srdca. Ak si skutočne praješ spoznať pravdu o Bohu, Duch svätý vstúpi do tvojej bytosti a staneš sa zajedno s Bohom. V tej chvíli získaš nebeské poznanie a pokoj; a keď zomrieš, pôjdeš do neba a budeš navždy žiť v šťastí a spokojnosti.

Sokrates: Túžim poznať pravdu. Čo musím robiť a vravieť, aby som získal toto poznanie a túto múdrosť? Ako ho mám osloviť?

Ježiš: Povedz „Pane, vstúp do môjho srdca a daj mi múdrosť na spoznanie pravdy.“

Sokrates: Chceš mi povedať, že len samým opakovaním týchto slov získam poznanie o zmysle života?

Ježiš: Áno. Pán povedal „Hľadajte a nájdete, pýtajte sa a odpovedia vám, klopte a otvoria vám.“ Boh sľúbil ukázať pravdu každému, kto sa na ňu pýta.

Sokrates: Pane, vstúp do môjho srdca a daj mi poznať pravdu.

Ježiš: Tak vidíš. A teraz ďakuj Bohu, že ti dal večný život.

Sokrates: Nič sa nestalo. Veď o zmysle života neviem viac, ako som vedel predtým!

Ježiš: Potom nie si seriózny. V skutočnosti si nechcel, aby Boh vstúpil do tvojho srdca a ukázal ti pravdu. Nemal si vieru, že príde do tvojho srdca.

Sokrates: Ver mi, že som si prial poznať pravdu. Celý svoj život som venoval štúdiu filozofie a myslenia. Viac ako poznať samotný život si prajem poznať cieľ života. To je odpoveď, ktorú hľadám od tých čias, ako som po prvý raz uvidel slnko. Ak ju nenájdem, budem ju hľadať až do dňa, keď umriem. Možno ma nepočul; mám sa spýtať ešte raz a hlasnejšie?

Ježiš: Nenašiel si odpoveď, pretože nemáš vieru. Ak má človek čo len toľko viery, ako je horčičné semienko, môže pohnúť horami a dosiahnuť všetko, čo si praje.

Sokrates: To nie je možné. Mal niekto z ľudí, čo ťa tu dnes nasledujú, príbuzných alebo priateľov, ktorí boli chorí a umierali? Iste boli takí; a ak boli dobrí kresťania, priali si, aby títo ich príbuzní a priatelia neboli chorí a neumierali, ale aby boli zdraví a šťastní. Nikto mi nenahovorí, že nemal priateľa, ktorého videl umierať. Nikto nebude taký bezcitný, že povie, že si nikdy neprial, aby jeho priateľ žil. Z toho všetkého vyplýva, že za všetky storočia ani jeden kresťan neveril v Boha; alebo že Boh klamal.

Ježiš: Boh dal, Boh vzal, buď chvála jeho menu.

Sokrates: Poviem teraz podobenstvo, ktoré dokáže, že nikdy neexistoval kresťan alebo žid, ktorý by mal vieru; že Boh klamal, keď sľúbil, že vstúpi človeku do srdca a naučí ho, čo je cieľom života. Po prvé, súhlasíš s názorom, že peklo je horšie, ako akékoľvek pozemské nešťastie?

Ježiš: Áno. Celkom iste.

Sokrates: A nepovedal si, že všetci ľudia sú hriešnici a odpadli od slávy božej?

Ježiš: Áno.

Sokrates: Všetci veriaci kresťania a židia veria, že pôjdu do pekla, ak zhrešia. Dovoľ mi povedať podobenstvo: Každý kresťan je ako muž, stojaci nad priepasťou: vie, že ak zhreší, zomrie, alebo, čo je horšie, bude na večnosť zatratený. Povedal si, že peklo je horšie ako akékoľvek pozemské nešťastie. No bez ohľadu na výšku pozemského nešťastia alebo priania, žiaden veriaci kresťan by nemal zhrešiť, to je skočiť do priepasti večného zatratenia. Ty si však povedal, že všetci ľudia, teda vrátane veriacich kresťanov a židov, sú hriešnici. Z toho vyplýva, že od začiatku sveta ani jeden kresťan alebo žid v skutočnosti neveril, že pôjde do pekla. Pretože keby to bol veril, nebol by zhrešil; nebol by skočil do priepasti, keby bol veril, že ho tam dolu očakáva peklo a večné zatratenie. Všetci ľudia skáču do priepasti – všetci ľudia hrešia. Takže celé storočia ti v skutočnosti neveril ani jeden kresťan. Značí to, že do ich sŕdc nevstúpil Boh o nič viac, ako pred chvíľou nevstúpil do môjho srdca. Preto Boh nemá právo očakávať od nich, že budú konať po kresťansky alebo mať vieru v neho. A nemá ani právo trestať ich, resp. posielať ich do pekla. Takže tvoj Boh nie je spravodlivý. Takže tvoj Boh nie je Boh.

Ježiš: Pozri sa na svet okolo seba. Nedokazuje to, že Boh existuje? Pozri sa na tú krásnu a dobrotivú prírodu, ktorá ťa robí silným a zdravým, dávajúc ti slnko pre teplo a les a pole pre pokrm. Nemáš ďakovať Bohu za všetko, čo ti dáva?

Sokrates: Viem, že príroda môže byť aj dobrá a dobrotivá; ale čo za ľadovec mi rozbil okná?

Ježiš: To, že vo svete je aj nejaké zlo, nemá negovať všetko dobré: aj za to treba ďakovať Bohu. Preto musí Boh existovať. Kam by svet došiel, keby ho Boh nebol stvoril?

Sokrates: Nebol to nevyhnutne tvoj Boh, čo stvoril svet. Existujú tisíce iných kňazov, ako si ty, a tí tvrdia, že ich Boh stvoril svet. Ak nemám odpoveď na niečo, neznamená to, že musím prijať bez preverenia tvoj názor. To by som mohol logicky žiadať, aby si uveril, že svet stvoril Zeus. Aj keby som súhlasil s tvojím názorom, že Boh stvoril svet, je to koniec definície jednej vlastnosti Boha, ale nemôžeme logicky prijať predpoklad, že aj iné aspekty tvojej definície Boha sú správne.

Ježiš: Počkaj, neodchádzaj! Musíš si zachrániť dušu pred večným zatratením. Prijmi Boha do svojho srdca. Neodídem, kým mi to nepovieš.

Sokrates: Áno. Mám len prázdne myšlienky starca. Iste máš pravdu, pretože máš toľkých nasledovníkov. A ktože som ja, ťažkopádny starý človek, že sa opovažujem povyšovať rozum a filozofiu nad hlas davu?

Ježiš: Vďaka Bohu, že ti dal večný život.

Sokrates odišiel.

*

Komu dáš za pravdu?

*

Prameň: James L. Hart, Socrates meets Jesus, Skeptic, 1. jan. 2007

*

Preložil Rastislav Škoda – pošli mu e-mail: rastskoda2@gmail.com

tags , , ,

25 Comments to Sokrates stretá Ježiša

tokosk16
September 15, 2011

tak toto je celkom smiesny rozhovor zobrazujuci Jezisa ako chudaka bez vysvetleni, demagoga bez ludskosti…

ze si autor dal tolko namahy vyplodit takyto blud. zjavne nema sajn, o com je krestanstvo a uz vobec si nedal namahu zistovat, kto je Jezis a aky je.

kazdopadne prajem viac otvorenosti do buducna.

Lemmy
September 16, 2011

Toto znie ako reči, ktoré som počul od tých, čo jedli lotosové kvety. :)

SATAN
November 29, 2011

ste tupii riadne tii co ste toto pisali.. boh ani sokrates nemail taketo nazori … jeden hladal druheho a ani jeden nenasiel druheho .. ste hlupaci a budete zit vecne v srackach ?? lebo vas to bavi..

Lemmy
September 20, 2012

Dávam do pozornosti článok Sókratés, obětní beránek athénské demokracie z Portálu Antika.

Aristarch
February 19, 2013

…nebol by som taký pobúrený, páni pod článkom :) Je to len pohľad na súčasnú interpretáciu Božích zákonov v kresťanstve. Som veriaci človek. Intenzívne cítim prítomnosť Boha v mojom živote a aj v živote ľudí v mojom okolí. Sám však osobne zastávam názor, že Nový Zákon, v takom podaní ako ho poznáme, sa viac hodí do obdobia stredoveku. Ak sa cirkev nebude viac snažiť prispôsobiť Mojžišove, či Kristove posolstvo mysleniu moderného človeka, veriacich v kostoloch bude stále menej. Týka sa to akejkoľvek viery. Ak sa nezmení učenie o Bohu do novej formy, viery medzi ľuďmi bude ubúdať. Ľudia bez viery sú ale ako kvety bez vody. Naše duše bez nej vädnú. Boh, určite ľudí za omyli nestrká na večnosť do pekla (kresťania) a ani nás za poslušnosť neodmení posmrtným veľkým háremom (mohamedáni). To je forma materiálneho učenia “Cukrík a bič”…nie duchovného! Nie veru, nie som rád, keď kňazi zneužívajú lásku človeka k Stvoriteľovi a nútia ho k takým veciam ako obeta Bohu či nebodaj “Shahada” (moslim.). Toto Boh nežiada, len kňazi,a to ktoréhokoľvek náboženstva! Netvrdím, že kňazi sú zbytočný, ale skutočný kňaz nesmie mať moc. Sme stvorení tak, že každý človek vie, čo je dobré a čo nie. Vedome ľudská bytosť zlo nekoná, ale spoločnosť, či v niektorých prípadoch aj náboženstvo (nikdy nie viera) ho naučí ospravedlniť si tieto zákony, a konať v rozpore s tým jednoduchým a krásnym hlavným prikázaním “Miluj Boha nadovšetko a blížneho ako seba samého.” Stačilo by len toto jedno prikázanie dodržať, a neboli by križiacke výpravy, stredoveká inkvizícia ani súčasný “džihád” …a vôbec žiadne sväté vojny. V každom človeku je, ako kresťania radi hovoria, “duch svätý” Zlo v ľuďoch, je len nedostatok dobra v ich živote… Ja som presvedčený, že sme slobodné stvorenia. Sloboda nemusí neznamenať anarchiu, ale možnosti voľby vo svojom živote. V živote, na ktorého samom počiatku bola láska. Som si istý, že stvoriteľa môžeme definovať ako lásku. Nie je podstatné, či to bola láska k životu, alebo láska k tvoreniu…ale na konci toho Božieho snaženia bol a vždy je život. Život, ktorý Boh nechal žiť v slobode, a putá sa mu snažia dávať len ľudia túžiaci po moci. Nech už tie putá vyzerajú akokoľvek krásne, stále to budú len putá…a nie sú na zozname vecí, ktoré plánoval život,či on sám…

Lemmy
February 19, 2013

Ľudia bez viery sú ale ako kvety bez vody.

Pokiaľ ide o náboženskú vieru, tak to je ako mútna voda. Takže kvet nakoniec aj tak zvädne, uhynie.

Ľuďom je potrebné podať čistú, nezakalenú vodu, napríklad etiku humanizmu.

Aristarch
February 19, 2013

humanizmus…to áno … ale je nutné veriť v niečo zmysluplnejšie. Nie je len obyčajné prežívanie a potom smrť, ak keby to bol život slušného a dobrého človeka. V čase beznádeje, je nádej jediné možné riešenie. Duchovný spôsob myslenia a viera dokážu takúto nádej kumulovať. A je potrebné naučiť ľudí, bez nejakého náboženského učenia, že existuje aj duchovný rozmer života, tu na zemi a aj po smrti. Že konať veci správne, prinášať úžitok ostatným, znamená prinášať niečo podstatné aj sebe samému. Učiť sa schopnosti čokoľvek dávať, nezištne, bez očakávania odmeny. Veď odmena sa dostaví, keďže sme spoločenské tvory, sama, od tých čo tiež dávajú. Komerčná spoločnosť učí opaku. Ale to by chcelo dlhú debatu. Jednoducho je tu potreba učiť deti “vidieť”. Myslím vidieť aj ten takzvaný duchovný svet…len im ho priblížiť…a nech si ho interpretujú tak, ako je schopná ich duša ho uvidieť :) Sloboda je ten boží dar …tak skúsme slobodne vidieť “Božiu tvár” …každí osobitne, svojimi očami :)

Lemmy
February 19, 2013

Však to je tá mútna voda, že kohosi napadlo, že je aj život po smrti. Len tak, zmyslel si, a hľa, šíri sa tento neoverený názor akoby nejaká samozrejmosť. Ale nič nesvedčí tomu, že po smrti má byť ešte nejaký ďalší život. Smrť je koniec života, kto si to neuvedomí, a nechá sa balamutiť mútnou náboženskou vodou, dostane sa do beznádeje. A do beznádeje by sa nedostal, keby si to uvedomil.

Aristarch
February 19, 2013

Ale samotné fyzikálne zákony hovoria, že nič nezaniká, len sa zmení jeho forma. Všetci poprední vedci sú veriaci ľudia. Čo myslíš, prečo asi s takými vedomosťami a skúsenosťami? Dokonca, keď si taký materialista, existuje odbor vedy,ktorý sa venuje kvantovej mechanike vedomia. Tá hovorí, že keď kvantové častice opustia náš nervový systém, odídu do vesmíru. Podľa vedcov žije naša duša v mikrotubulách, čo sú štruktúry vo vnútri mozgových buniek. Keď človek umiera, tieto častice strácajú kvantový stav, pričom informácie v nich ostávajú uchované. Z toho vyplýva, že duša, na rozdiel od tela, ostáva prakticky večná a vracia sa do vesmíru. Ale ja na toto nemusím veriť. Ja vidím vo svojom živote dosť dôkazov o duchovnom svete. Ďalej…Einstein tvrdil “Veda bez náboženstva je chromá, náboženstvo bez vedy je slepé” …ďalej citujem „Ak však objavíme úplnú teóriu vesmíru, po nejakom čase by mohla byť zrozumiteľná nielen niektorým vedcom, ale aspoň v hrubých črtách každému. Potom budeme všetci, filozofi, vedci, ale aj obyčajní ľudia, schopní zúčastniť sa diskusie o otázke, prečo existuje celý vesmír spolu s nami. Ak na to nájdeme odpoveď, bude to konečné víťazstvo ľudského umu - pretože potom budeme poznať myslenie Boha” Hawking

milanl239
February 20, 2013

“Všetci poprední vedci sú veriaci ľudia.” - Blud
-Jedna studie publikovaná v předním časopise Nature od
Larsona a Withama z roku 1998 ukázala, že z amerických vědců,
kteří jsou považováni za dostatečně významné na to, aby
je jejich kolegové zvolili do Národní akademie věd, v osobního Boha věří pouhých 7 procent.
Žiadny zo známych kresťanských vedcov nikdy nezískal Nobelovu cenu.

” Dokonca, keď si taký materialista, existuje odbor vedy,ktorý sa venuje kvantovej mechanike vedomia. Tá hovorí, že keď kvantové častice opustia náš nervový systém, odídu do vesmíru. ”
- Zase si Aristach nafúkol bublinu - skopírujem Ti info z Topiek: “Podľa Američana Stuarta Hameroffa a jeho britského kolegu Rogera Penrosea žije naša duša v mikrotubulách, čo sú štruktúry vo vnútri mozgových buniek. Keď človek umiera, tieto častice strácajú kvantový stav, pričom informácie v nich ostávajú uchované. Z toho vyplýva, že duša, na rozdiel od tela, ostáva prakticky večná a vracia sa do vesmíru.
” -takže dvaja vedci si vyfabulovali nejaký záver bez zbytočných dlhých výskumov a Ty z toho urobíš nový vedný odbor.

Aristarch
February 20, 2013

Nerozumiem, prečo taký zarytí odpor voči viere. Ako som písal. Nie je podstatné či je to 7% alebo 70% vedcov, čo verí v Boha. Ja osobne si myslím, že v samotnom predstavenstve cirkvi vo Vatikáne je skutočných veriacich tak 5%. Ale to neznamená, že na základe nesprávnej formulácie Boha a jeho podstaty hociktorou cirkvou, budem popierať, že jestvuje niečo vyššie. Výňatok s Topiek je jedna vec. Ja nikoho nepresviedčam, aby veril v nejakého Boha. Ja sám nepreferujem ani jedno súčasné náboženstvo, a ani si Boha nepredstavujem ako nejakého uja so zdvihnutým ukazovákom. Pre mňa je stvoriteľ súčasťou mňa, alebo hocikoho iného. Je nedeliteľnou pôvodnou aj súčasnou energiou tohto aj iného vesmíru. Keď sa chceme púšťať do osočovania ľudí, či katolíkov, moslimov, židov, kabalistov alebo aj ateistov, najprv by sme mali spoznať ich spôsob života, myslenia a hlavne ich vieru ako samotnú. Aj ateisti majú svoju vieru, napr. vieru v Seba, veria svojim životný cieľom, v svojej rodine. Človek musí v niečo veriť…je to v jeho podstate, či si to pripúšťame alebo nie. Koľko ľudí, napr. kresťanov, prečítalo Korán, skôr ako sa pustili do osočovania Islamského náboženstva? Koľko z nich sa zaujímalo o ľud, hlásajúci túto vieru, skôr ako ju odsúdilo? Mohamed napr. veril v hlásateľov jedného Boha už od Abraháma, cez Ježiša a sám je koncom tohto radu prorokov. Tak ako je možné, že je tu tá náboženská nenávisť. Napríklad nenávisť kresťanstva a islámu. Sú to náboženstvá hlásajúce bratskú lásku. Tak kde je ta láska? Tu mi ale nejde o skutky cirkvi, ktoré sú materialistické, ale o to, či to náboženstvo učí niečo pozitívne. To, že človek dokáže pošpiniť a zneužiť čokoľvek dobré na svoje mocenské ciele, nerobí náboženstvo zlým. Človek je v tomto prípade zodpovedný za to zlo, nie náboženstvo, a už vôbec nie viera samotná. Náboženstvo slúžilo v minulosti aj ako ústava, ako základný zákon štátu. Kde by bola ľudská spoločnosť dnes, keby v minulosti neboli ľudia poslúchali zákony svojho náboženstva? Ľudstvo totiž nie je ani v súčasnosti dostatočne uvedomelé nato, aby fungovalo bez zákonov. Ešte nie je dostatočne pripravené na život bez nejakých pravidiel. Jednoducho nedokážeme byť dobrý so samej podstaty. Konať dobro a chápať, že ak budem konať dobro ja, bude svet dobrý. Všade, kde počas vojny padla vláda, strhla sa rebélia. To vypovedá o našej živočíšnej podstate…to je ten materializmus. Ja nečakám, že ľudia budú hneď dokonalí, ja ich chápem. Je to prirodzené. Sám nie som iný… Telo bude človeka vždy presviedčať, že ono je to najdôležitejšie v jeho živote. Chápem, že nie každý má tu duchovnú zrelosť a silu nad tým zvíťaziť. Ale nechápem veľmi ľudí, čo sa vysmievajú zo života iných ľudí. Keď nežili ich život, ako môžu vedieť, že by ho dokázali žiť lepšie. Čo človek, to iný vesmír. Aj to je v našej podstate…sme každý sám o sebe jedinečný. Preto som zástancom názoru, že každý Človek si má nájsť slobodne svoju cestu, svoju vieru alebo pravdu… Ja som bol od detstva ateista. Moju rodičia sú dodnes. Čítal som samé sci-fi a miloval všetky informácie z vedeckého odboru. Ale v hĺbke duše som cítil, že je “niečo” čo je so mnou stále spojené, niečo čo mi dávalo nejakú inú, nie fyzickú silu. Vekom to vo mne silnelo a silnie neustále. Začal som vidieť svet aj inak. Vidieť v iných bytostiach, sám seba. Začal som vnímať určitú jednotu. Naučil som sa nemať strach, pretože som pochopil, že ho nemám mať z čoho. Ale ľudia okolo mňa strach majú. A ja vidím, že tento ich strach…je až skoro materiálny. No, ale nechcem tu písať o mojom vnímaní sveta. Ja som by som si len prial, aby sa ľudia snažili viac pozerať na svet očami iných ľudí. Aby sa dokázali pozerať na veci z čo najväčšieho počtu uhlov. PS: pred 500rokmi by mi nikto neveril, že sa ľudia budú prechádzať po mesiaci…čisto bez provokácie…trošku si preštudujte aj nové poznatky kvantovej fyziky…napríklad o tom, čo hmota v skutočnosti je (je to vibrujúca forma energie). Alebo niečo o tom, ako vedci zistili, že hmota sa správa inak keď je pozorovaná a inak keď nie je. Je nepodstatné, či tomu budete veriť alebo nie. Ide len o to, rozširovať si vedomosti, tým aj samotné vedomie. Aby sa nestalo, že nejaký spolok „Pravý Humanista“ bude tak isto zaslepený svojou pravdou, ako ktorýkoľvek moslim či kresťan. Lebo to je jeden z dôvodov, prečo chodím do kostola či mešity zriedka, aj to len mimo omše. Celý život cestujem za novými obzormi vedomia aj duše …ale na to, aby ľudský život tu na zemi dostal zmysel, stačí len milovať človeka…

milanl239
February 20, 2013

“Kde by bola ľudská spoločnosť dnes, keby v minulosti neboli ľudia poslúchali zákony svojho náboženstva? Ľudstvo totiž nie je ani v súčasnosti dostatočne uvedomelé nato, aby fungovalo bez zákonov. Ešte nie je dostatočne pripravené na život bez nejakých pravidiel.”

- Len opakujem Lemmy-ho : “Etika humanizmu”.
Chceš pravidlá? V tej knihe ich máš. A bez náboženstva, bez Boha. Je to moja Kniha kníh a snažím sa podľa nej žiť.

Aristarch
February 20, 2013

Každá ľudská bytosť sa snaží žiť podľa nejakej etiky … a každý človek má pocit, že tá jeho, ja tá správna. Je to prirodzené. Každý jedinec má pocit, že to čo robí, robí najlepšie ako vie. To ale nemusí znamenať, že to tak naozaj aj je. Ak by si chcel zlepšiť napr. slovenskú náturu…tak presadzuj tú knihu napr. v škole. Paula Kurtza som čítal, myslím že tak pred 8-mi rokmi. Mohla by byť, časťou nejakého alternatívneho náboženstva. Pridal by do škôl aj Kahlila Gibrana (mystik, slobodný filozof) určite si ho čítal. Pretože predpokladám, keď máš už jasne čo ťa motivuje ako správne žiť, že si čítal aj iné filozofické a náboženské smery. Ja som nie taký rýchli ako ty, takže mám toho ešte veľa pred sebou. Pri jednej knihe ako napr. niektorí kresťania určite nezostanem. Je to všetko dar, tak sem s nimi ? Ako som písal. Ja nevnucujem aby sa niekto riadil princípmi nejakého náboženstva, len si uvedomujem jeho hodnotu v histórii človeka ako takého. V období, keď tu bola napr. Čierna smrť a zabila dve tretiny ľudí v Európe. Tak tu by ti Kurtzovo Zakázané ovocie asi veľmi nepomohlo k tomu, aby ľudia od zúfalstva nerabovali, alebo neboli po svete hromadné samovraždy. Budhizmus, Kresťanstvo a vôbec náboženstvo v tom období zohralo dôležitú úlohu. Dalo ľudom silu vydržať to utrpenie vo viere, že to ľudia spolu prekonajú, že je pri nich aj v nich samotných niečo hodnotnejšie a silnejšie, že nie sú len taký ako ich vlastné telo. Ja nepreferujem žiadne náboženstvo ani neuprednostňujem žiadneho filozofa. Mojou milovanou knihou je samotný život, snažím sa čítať s neho…život ktorý pochádza podľa mňa od celkom dobrého spisovateľa. Už len preto, že ešte stále tú moju knihu píše…Inak, to že verím v nejakého Stvoriteľa, v nejakú vyššiu formu života, ešte nemusí vylučovať, že neuznávam myšlienky humanizmu. Ja si zo všetkého naokolo vyberám, čo sa mi v tej dobe, alebo v súčasnosti javí ako pravdivé či správne. Ale pre mňa je neskoro, aby som sa vzdal v tomto svete mystéria duše človeka. Žil len v realite, akú mi naznačuješ, že vidíš napr. Ty. Kto raz skúsi slobodu ducha, kto raz pocíti, že vesmír nie je o priestore…toho už nepresvedčíš. Tak ako nepresvedčíš havrana, keď mu odstrihneš krídla, že je len zemský tvor. Jeho duša už bude navždy lietať v oblakoch. PS: aj keď Ťa poznanie bude korunovať, zároveň ťa aj ukrižuje. Aj keď je tvojím rastom, zároveň je aj tvojím obmedzením.

milanl239
February 21, 2013

“Budhizmus, Kresťanstvo a vôbec náboženstvo v tom období zohralo dôležitú úlohu”
- skús spomenúť nejakú pozitívnu. Nesmelo si myslím, že kresťanstvo v stredoveku veľmi nepomáhalo rozvoju hygieny a lekárskych vied, takže mor to mal vo vtedajšej Európe ľahké.
“Inak, to že verím v nejakého Stvoriteľa, … ”
- Môžem sa spýtať: - Kedy si prišiel prvýraz do styku so Stvoriteľom? Odkedy veríš v Stvoriteľa?
Prečo ja nemám mystérium duše?

Aristarch
February 21, 2013

milanl239 …tak ešte raz…Ja žiadnu cirkev na svete neuznávam ani nepotrebujem. To sa týka aj náboženstva. Dokonca som kedysi nadával na cirkev pri každom človeku, čo mi len slovom spomenul, že chodí do kostola. Ja veľmi dobre vidím, čo cirkev urobila ľudom. Napr. židovská Ježišovi, kresťanská svojim ovečkám a moslimská celej časti svoje komunity. Možno aspoň tá budhistická nemá také nečisté ruky. Ale potom som si uvedomil, že cirkev je pre niektorých ľudí fakt potrebná. Nedokážu plnohodnotne bez cirkvi fungovať. Ja si myslím, že veriaci sú všetci vlastne veľmi materialistický. Lebo keď sa zamyslíš nad tým, ako im ich cirkev interpretuje náboženské učenie, ako zneužíva ich vieru či dôveru, je to všetko založené na materializme a systéme, trest odmena. Fakt ako keby boli ovce. Ľudia si chodia a prispievajú do kostola, a veľa z nich ani poriadne záujem o teológiu svojho náboženstva nemá. Skús sa spýtať katolíka na teológiu zjavenia, a bude na teba pozerať ako na zjavenie. Veľkému percentu z nich stačí, že majú istotu, že keď tam tú nedeľu presedí, prispeje do voľačo do kostola, trošku Pánu farárovi, tak má miestečko v nebi zabezpečené, lebo tak povedali Pán farár. Chápeš ten materializmus? Keď budeš podporovať cirkev, dostaneš sa do neba. Načo chcú ľudia do nebo? Čo by som tam robil? A majú pocit, že keď zomrú, ich povaha už zrazu bude iná? Už budú vedieť čo je obetovať sa? Budú sa vedieť neba dobrovoľne vzdať, aby pomohli čo len jednej duši na zemi? Je to úbohá a materiálna predstava o duchovných svetoch. Každá viera niečo sľubuje. Lenže duchovné cítenie je čisté, konáš dobro nie pre prospech seba, ale len z dobra samotného. Nič nežiadaš a ani nič neprijmeš. Ak verím v Boha len preto, že mi to prinesie zisk, napr. vo forme neba, tak to nie je viera. Ak som poslušný voči zákonom cirkvi len preto, že pôjdem do pekla…tak je to zase len úbohý materializmus. Žiadna viera, žiadne porozumenie, žiadna láska. Títo ľudia ani netušia čo viera znamená. Skutočná viera, paradoxne, nie je o tom pocite, že v niečo verím. Skutočný veriaci je presvedčený. Ale to som sa zas rozpísal…Ja nechcem nikoho z Vás presviedčať. Nechcem aby ste sa nechali niekde v kostole manipulovať. Aby si pochopil, mne sa celkom tento web aj ten rozhovor hore páčil. Úplne zo všetkým sa nestotožňujem, ale je tam poukázaných na mnoho paradoxov nového zákona. Len ja by som to formoval trošku inak. A napr. Ježiša by som nahradil postavou pápeža. Vieš, Ježiš nemal také myslenie ani učenie ako prezentuje súčasná cirkev. Ona tá postava Krista totiž mne osobne pripomína môj rozhovor s jedným farárom. Ja som písal najprv prvým komentárom, čo boli zhrození a nevedeli prijať to takzvané rúhanie voči Bohu. No vieš, väčšina kresťanov to nemá rada, a budú tvrdošijne odmietať iné alebo nové názory. Ale podobne reagujú aj ateisti, len v opačnom slede…neprijať predstavu nejakého božstva za každú cenu. Ja nechám veci plynúť voľne. Názory iných, myšlienky … náboženské učenia druhých, to všetko mi prináša veľa, veľa myšlienok a skúseností iných dávno prežitých osudov ľudí. Mnohí z nich presahovali svojou múdrosťou tú moju. Prijímam rád poznanie iných…a pomaličky rastiem. Ďalej…prečo nemáš mystérium duše? No to stopercentne netvrdím. Myslel som, že sa cítiš ako humanista čo v Boha neverí. Ak neveríš v Boha potom neveríš predsa ani v to, že máš dušu. Ale možno sa mýlim. A už vôbec sa ťa nechcem nejako dotknúť. Ber to trošku z humorom, veď zas názor niekoho, nie ja až tak vážna vec. Ja mám veľmi benevolentný postoj k životu. Skôr sa ním nechávam len tak niesť. Moja jednota so stvoriteľom ma v mojom živote napĺňa silou a vyrovnanosťou. Moje vedomie toho, že cítim jednotu s ľuďmi a stvoriteľom by som prirovnal k hudbe. Pre niekoho, môže byť len príjemným zvukom, ale niekto kto sa ju naučil počúvať, je to viac ako balzam na dušu…vo svete plnom moci a stresu. Chápeš …aj si len tak letím životom…počúvam hudbu…taká fajn jazda autom …len občas hrboľ na ceste :)

milanl239
February 27, 2013

” Dokonca som kedysi nadával na cirkev pri každom človeku, čo mi len slovom spomenul, že chodí do kostola. Ja veľmi dobre vidím, čo cirkev urobila ľudom. Napr. židovská Ježišovi, kresťanská svojim ovečkám a moslimská celej časti svoje komunity. Možno aspoň tá budhistická nemá také nečisté ruky. Ale potom som si uvedomil, že cirkev je pre niektorých ľudí fakt potrebná. Nedokážu plnohodnotne bez cirkvi fungovať. Ja si myslím, že veriaci sú všetci vlastne veľmi materialistický. Lebo keď sa zamyslíš nad tým, ako im ich cirkev interpretuje náboženské učenie, ako zneužíva ich vieru či dôveru, je to všetko založené na materializme a systéme, trest odmena. Fakt ako keby boli ovce. Ľudia si chodia a prispievajú do kostola, a veľa z nich ani poriadne záujem o teológiu svojho náboženstva nemá. Skús sa spýtať katolíka na teológiu zjavenia, a bude na teba pozerať ako na zjavenie. Veľkému percentu z nich stačí, že majú istotu, že keď tam tú nedeľu presedí, prispeje do voľačo do kostola, trošku Pánu farárovi, tak má miestečko v nebi zabezpečené, lebo tak povedali Pán farár. Chápeš ten materializmus? Keď budeš podporovať cirkev, dostaneš sa do neba. Načo chcú ľudia do nebo? Čo by som tam robil? A majú pocit, že keď zomrú, ich povaha už zrazu bude iná? Už budú vedieť čo je obetovať sa? Budú sa vedieť neba dobrovoľne vzdať, aby pomohli čo len jednej duši na zemi? Je to úbohá a materiálna predstava o duchovných svetoch. Každá viera niečo sľubuje. Lenže duchovné cítenie je čisté, konáš dobro nie pre prospech seba, ale len z dobra samotného. Nič nežiadaš a ani nič neprijmeš.”
- V tomto mi hovoris zo srdca. Súhlasím s Tebou, Aristach. Ľudia vyjdú z kostola po omši a hor sa! : zase/znova klamať iných, kradnúť a všetko ostatné, čo odsudzovali spolu s farárom cez kázeň.

“Skutočný veriaci je presvedčený”
-To si výstižne napísal. Viera je skôr spojená s citom ako s rozumom. Veriaci ťažko prijme opačný - hlavne ateistický názor na napr. vznik života, zázraky a evolúciu.

“Ale podobne reagujú aj ateisti, len v opačnom slede…neprijať predstavu nejakého božstva za každú cenu”
- Na toto Ti poviem len to, že ako všetky náboženstvá vykresľujú Boha ako všemocného, tak mne osobne mi dal Boh veľmi málo dôkazov o sebe. A to si nemysli, že to nejako hrdo prehlasujem o sebe. Skôr naopak, som sklamaný, mám čudné pocity z toho, že plno
ľudí prehlasuje o sebe, že prežilo zázrak, že XY sa rozpráva s Bohom, cítil Ho a atď. Mariánske znamenia ani nespomínam. A ja nič.
Dostal som odpoveď, že musím pustiť Boha k sebe. A som doma. Zase tu vidím rozpor s Božou všemohúcnosťou. Ja som silnejší ako On, že ho nepustím k sebe?
Prehlasujem úprimne o sebe, že som nezavrel “dvere” pred Bohom. Som otvorený každému.
Takže teraz neviem, kde je chyba. Samozrejme asi vo mne.
Čo sa týka kontaktov s Bohom, nesmelo obviňujem “pseudoveriacich” z autosugescie.
Definuj dušu, že skúsim zistiť, či ju mám. Vďaka.

Aristarch
February 27, 2013

Ja by som sa na to takto nepozeral. Chyba nie je v Tebe alebo v tom, že nevytáraš nejaké vhodné podmienky na to, aby si Boha “cítil”. Ber to jednoducho tak, že je to tvoja cesta. Ja viem, je to také klišé. Ale v živote je X situácií alebo ľudských osudov, čo sú rovnaké ako vajce vajcu. Ide o to, že v živote sa nič nedeje náhodou. Na náhodu neverím od detstva. Fyzika a matematika ju tiež akosi nepripúšťa :) Aj duchovný svet ma zákonitosti, ktoré v sú často podobné fyzikálnym. Napr. akcia a reakcia. Žiadna náhoda. Všetko, čo okolo seba ako človek máš, je to čo ako duchovná bytosť potrebuje. Možno sa pýtaš, prečo máš iné veci ako ja? Je to produktom toho, čo chce od teba alebo kam ťa smeruje tvoje vyššie ja. Túto duchovnú požiadavku interpretuješ, či si si toho vedomý alebo nie, do tvojej interakcie s fyzickým svetom. Úroveň tvojej duchovnej zrelosti, je priamo úmerná schopnosti, do akej si dokážeš túto duchovnú požiadavku svojho Ja interpretovať. Ja som vždy vyrovnane prijal to, čo mi život staval do cesty. Hlavne tie ťažké situácie. Všetko negatívne mi živote prinieslo aj niečo pozitívne. Ak niekto necíti Boha v sebe či v iných, nevadí. Ja viem dobre kresliť, ale mnoho ľudí v mojom okolí nie. Je to preto, že oni to nepotrebujú. Nie kvôli tomu, aby si tým zarábali, ale preto, že to nepotrebujú ako duševnú potravu ako napr. ja. Pseudoveriaci a sugescia je skutočnosť. Ale existujú ľudia, čo sú ateisti, len veda a tak … výsledkom ich sugescie je, že majú víkendové návštevy mimozemšťanov. Podľa mňa je to o povahe človeka, nie o jeho náboženstve. Definícia duše je ťažká. Je to ako by sa človek, čo nikdy nejedol čokoládu spýtal, ako mi chutí čokoláda. Podľa mňa chutí každému inak. Neviem ako presne opísať chuť čokolády. Definícia duše…No, berme prvý fakt…človek prežíva fyzickú bolesť ako bolesť tela… ale myšlienky prežíva ako jeho vlastné. Je odlišné to, čo sa deje v mozgu a iné to čo sa deje v častiach tela. Je to len môj postreh ale myšlienky a úmysly nie len, že presahujú to, čo sa deje v tele, ale prináležia entite, ktorá ako by vo svojej existencii bola nezávislá od tela. Nemáš taký pocit? Netvrdím, že neexistuje vzťah medzi mozgom a dušou. Je to orgán potrebný na to aby sa duša mohla vo svete interpretovať. Tak ako telo skolabuje, keď je choré srdce…tak zlyháva aj duša v prípade porúch mozgu. Ja osobne si myslím, že telo si uvedomuje samo seba, ako hmota. Uvedomuje si svoju smrteľnosť aj svoju úlohu. Preto sa tak telo správa, preto mu tak záleží na jeho potrebách. Ide tu priami vzťah, keď zanedbávaš telo, tak sa necítiš duchovne dobre. Je narušená ta symbióza …určitá “dohoda” tela a duše. Asi by sa dalo napísať, že duša je jednoducho to, v čom sú si ľudia veľmi podobní a čo sa individuálne rozvíja u každého inak, podľa jeho duchovných činností v spolupráci s telesnou činnosťou :)

jozef
March 12, 2013

velmi zaujimavy, a poucny clanok! dakujem. precital som aj celu diskusiu. najviac ma zaujal pan Aristarch, preto si dovolim na neho smerovat par dotazov:

takze ty si mozog predstavujes ako interface medzi dusou a telom? kedysi som bol toho isteho nazoru, ale neskor som prisiel na to, ze je nanic. kde sa podla teba tato dusa nachadza? a preco je vobec potrebna, ked vsetky psychicke poruchy vieme vysvetlit samotnym biologickym mozgom? nalady, depresie, stavy excitacie, dokonca mimotelove zazitky. co potom vlastne robi dusa?

“Definícia duše…No, berme prvý fakt…človek prežíva fyzickú bolesť ako bolesť tela… ale myšlienky prežíva ako jeho vlastné. Je odlišné to, čo sa deje v mozgu a iné to čo sa deje v častiach tela. Je to len môj postreh ale myšlienky a úmysly nie len, že presahujú to, čo sa deje v tele, ale prináležia entite, ktorá ako by vo svojej existencii bola nezávislá od tela. Nemáš taký pocit?”

nemam, ale mam pocit ze mas vo svojich definiciach trocha gulas. z toho co si napisal mi pripada, ze u teba clovek = dusa, lebo bolest citi telo (teda niekto iny nez ten clovek?) vies, ze interpretacia vseckych nervovych vnemov sa deje v mozgu? to ze ta boli noha je len iluzia. v skutocnosti ti mozeme nohu odrezat a drazdit elektrickym prudom prislusne centrum v mozgu a tebe sa bude zdat ze ta na tej nohe, ktoru nemas, boli palec. a ked sa ti sniva, ze ti cez nohu presiel parny valec, kde sa tvori ta bolest, ktoru zazivas? nie nahodou tiez v mozgu?

a nemozes prirovnavat dusu k cokolade, to je realna vec ktoru mozes dat niekomu ochutnat. skus vymysliet lepsie prirovnanie.

a to, ze vies kreslit, a ostatni ktori nevedia tak to nevedia PRETOZE to nepotrebuju. ryba nema kridla, pretoze ich vo vode nepotrebuje. asi by sa jej s nimi zle plavalo? had zasa nema nohy, lebo by mu pri plazeni zavadzali. wow.

este prosim ta vysvetli toto: “Na náhodu neverím od detstva. Fyzika a matematika ju tiež akosi nepripúšťa”

ak o fyzike a matematike nieco vies, tak nam to isto vysvetlis podrobnejsie, vsak? :)

misko
March 12, 2013

vidim ze tu len velmi malo, ak vobec niekto, pozna sokratesove diela. clanok je super, sokrates je kral vzdelania. ti ktori clanok, ci nabozenstvo nedokazu zanalyzovat maju slabe kriticke myslenie, co nie je urazka, len cista pravda. filozofia je narocna na myslenie a vela ludi ju prosto nedokaze analyzovat, prave preto lebo su zavisli na nelogike nabozenstva. zavislost a nabozenstvo sa nelisia. obe davaju nadej, pokoj, pocit stastia, pocit patrenia do urcitej skupiny, obe zatemnuju mozog voci realite a pravde.. atd..

Aristarch
March 13, 2013

…to, že je článok dobrý som napísal v hneď v prvom príspevku. Mne sa tiež páči, len tú postavu Ježiša by som nahradil kňazom, aby bol text prístupnejší aj veriacim ľudom, napr. katolíkom. Ja som sem začal písať na základe toho, ako sa prví dvaja páni, ktorí asi boli veriaci, pohoršovali. Ale aj to som už písal. Ja som presvedčený, že človek, keby bol len zmes buniek a chémie, tak by nerobil mnoho vecí z toho čo robí. Lebo napr. ľudská fantázia by nemala v prírode konkrétne opodstatnenie. Ani potreba napr. tvoriť hudbu. Telo, čisto biologické by si to nahradzovalo drogami. Napríklad adrenalínom, pri love, alebo čisto chemicky, opiátmi. Nebudem sa snažiť vytvárať ďalej nejaké paraboly na otázky, na ktoré ešte neexistujú definitívne odpovede. Ja osobne patrím k ľudom, ktorí pokiaľ im nedokážeš svoje tvrdenie, tak tvoj názor môžem brať do úvahy, ale neberiem ho ako stopercentnú pravdu. Ako niečo, čo musí odzrkadľovať realitu. Samotná veda si nie je istá, čo je reálne a čo nie je. Zatiaľ sme v štádiu, keď vieme , že hmota je vlastne len energia. Čo bude za 2000 rokov. Ako sa bude tretiak na základnej škole smiať, našim súčasný predstavám o vesmíre a realite? Ja by som to uzavrel takto: Nikto nedokázal existenciu Duše a nikto nedokázal ani to, že neexistuje. Takže existencia Boha, je vlastne len vecou subjektívne vnímaného vesmíru človeka. Keď budeme naďalej presviedčať jeden druhého o opaku, nikomu to nič pozitívne nedá. Najlepšie pri niektorých ľuďoch je, aby sa každý z nich, k tým či oným skúsenostiam a vedomostiam o svete, dopracuje sám. Takto to vníma môj mozog. Moja duša…alebo srdce ak chcete, má ale úplne inú skúsenosť s realitou. A nikomu nenáleží právo, niekomu na silu podávať liek, ak ho nechce. Že?
Viete čo je ale paradoxné? Chodím na viac serverov. Prispievam aj na serveri, kde je väčšina veriacich. Tam sa ale snažím ľudom vyvracať fakt, že cirkev je potrebná. Alebo, že sa život dá žiť slušne aj bez viery. Snažím sa im vysvetliť, koľko zla od náboženstva pochádza, hlavne s toho dôvodu, že viera existuje vo forme cirkví. Je jedno či je to katolícka cirkev , či cirkev Islamu. Vysvetľujem im, že nepopieram existenciu Boha, ale to, že je cirkev nepotrebná ako prostriedok k tomu, aby ľudia s Bohom hovorili. Že cirkev je svetská moc, a moc je v rukách ľudí zlý nastroj. Samé negatívne ohlasy. A to je ten paradox.
Ja nepatrím ani do jednej skupiny. Nie som humanista ani veriaci. Len pripúšťam, že vesmír stvorila vyššia moc. Nie to, že nás Boh riadi…a ani to, že osud je daný. Snažil som sa im vysvetliť, že ľudia si v procese vývoja svojej komunikačnej kultúry vytvorili formalizované skratky, ktorých skutočný obsah však nie je jednoznačný. Preto tak dochádza k deformácii medzi definíciami formy a podstaty. Celý problém je v tom, že podstata sa prejavuje ako dôsledok obsahu, pričom jav nie je jej jednoznačnou definíciou. Presne preto má vlastne cirkev otvorené dvere pri manipulácii s vierou a veriacimi. Skúste to však vysvetliť napr. katolíkovi. Myslíte že to prijali, že som ich prinútil k zamysleniu? Nie, tvrdohlavo sa držia naučenej idei. Myslím, že hlavne s dôvodu pocitu bezpečia.
Sem som písal v nádeji, že ľudia nebudú tak zaslepení. Aj na iných diskusiách, kde boli tiež prevažne ateisti. Výsledok je zhruba rovnaký. Je veľký omyl, čo si myslia ľudia bez viery v niečo vyššie, že vierou si Človek zákonite niečo nahrádza. Možno väčšina veriacich, ale nie všetci…Ak by to tak bolo, asi by si zvolili niečo jednoduchšie a ľahšie ako je viera v Boha. Viera v Boha totiž nie je jednoduchá, ako sa možno niekomu zdá. Či je to pravda, ale nie je to podstatné. Ja sa v živote držím overeného faktu, že pri styku s ľuďmi mám vždy na pamäti, že nejednám s logickými tvormi. Hovorím s emocionálnymi bytosťami, jedincami plnými predsudkov, motivovanými pýchou a márnomyseľnosťou. A toto páni platí na obe skupiny. Ateisti sú rovnako presvedčení o správnosti svojho uvažovania…ako veriaci o pravosti svojej viery. Ale tento fakt oba tábory obmedzuje úplne rovnako. A to v možnostiach ďalšieho duchovného rastu, v pokračovaní hľadania pravdy o tom, kto sme. Pretože všetci sa pripravujú o ďalší “priestor” sebapoznávania a učenia.

jozef
March 13, 2013

za sirenie osvety proti cirkvi mas samozrejme moju podporu. aj za snahu pristupovat k vediam logicky, vidim ale v Tvojich uvahach maly problem. argumentovat, ze rovnako ako nemozno dokazat ze dusa existuje, nemozno dokazat ani ze neexistuje, a preto mozno existuje (ak tomu dobre rozumiem), mi pripada smiesne. dokazovat neexistenciu niecoho proste nema zmysel, a uz vobec nie vtedy, ked to nieco nie je ani presne definovane. je to rovnake, ako by sme mohli vymylsiet dalsich tisic milionov veci ,ktore asi existuju, lebo nemozeme dokazat ze neexistuju. v takychto pripadoch je jediny logicky postoj byt skepticky. pre dokaz takeho neobycajneho tvrdenia, akoze eixstuje dusa alebo boh, by bolo treba naozaj nezvycajne dobre dokazy. nie len plane spekulacie.
dalej to, ci hmota je vlastne len energia, to je mi ale objav. na tom, ze stale existuje hmota, a stale energia, to nic nemeni. ucebnice sa prepisovat nemusia teraz a nebudu sa musiet ani v roku 3000. veda moze lepsie porozumiet co je podstatou hmoty energii a gravitacie, ale to neznamena ze budu vyvratene Newtonove ci Einsteinove rovnice, alebo mnohe ine pravdy ktore veda doteraz poznala, mozu byt doplnene a rozsirene ale nie vyvratene.
preco vlastne potrebujeme vysvetlovat vznik vesmiru vyssou mocou, ked mohol rovnako dobre vzniknut sam od seba? a ked nie, tak ani ta vyssia moc asi nemohla len tak vzniknut sama od seba, ci ako?

Aristarch
March 13, 2013

Hm…ja by som, na Tvojom mieste, ak ma chceš presvedčiť :) … nespomínal akurát Einsteinove rovnice. Práve Einstein asi nebude dobrý príklad, lebo práve on nevylučoval existenciu Boha. Dokonca, mnohí čo ho poznali tvrdili, že bol hlboko veriaci. Pre ukážku jeho výrok: „Všetko je určené… určené silami, ktoré vôbec nemôžeme ovládať. Platí to pre hmyz, pre hviezdy. Ľudia, rastliny či vesmírny prach – všetci tancujeme podľa tajomného nápevu, ktorý k nám z diaľky dolieha od neznámeho autora. “

Albert Einstein videl Boha ako formu akéhosi vesmírneho vedomia, ktoré ho ovláda. Nejako podobne sa naň pozerám aj ja.

Ďalej sa vyjadril: „Ale existuje tretí stupeň náboženského zážitku…, hoci ho málokedy nachádzame v čistej podobe. Nazvem ho kozmické náboženské cítenie. Je veľmi obtiažne vysvetliť ho niekomu, kto je celkom bez neho, predovšetkým preto, že neexistuje žiaden antropomorfný koncept Boha, ktorý by mu zodpovedal. Jedinec cíti ničotnosť ľudských túžob či zámerov a vznešenosť a úžasnosť poriadku, ktorý sa ukazuje ako v prírode, tak vo svete myslenia. Individuálna existencia naňho robí dojem nejakej väznice a on chce zažiť vesmír ako jeden dôležitý celok. Začiatky kozmického náboženského cítenia sa v ranom štádiu vývoja ukazujú už v mnohých Žalmoch kráľa Dávida a v niektorých prorokoch. V budhizme, ako sme sa dozvedeli predovšetkým zo skvelých písomností Schopenhauera, sa vyskytuje ako omnoho silnejší element.Je veľmi ťažké objasniť tento pocit vesmírneho vedomia niekomu, komu celkom chýba. Všetci náboženskí géniovia každého veku sa vyznačovali týmto druhom náboženského cítenia, ktorý nepozná Boha, ako ho ľudia chápu vo svojich predstavách. Preto neexistuje cirkev, ktorej základné učenie by z neho vychádzalo. Z môjho pohľadu je najdôležitejšou úlohou umenia a vedy tento pocit prebudiť a živiť v tých, ktorý sú voči nemu vnímaví.“

Vieš, otázka vedy a viery je doteraz pre mnohých nerozlúštiteľná, resp. nepochopená do miery racionality…

Na záver ešte jeden známy výrok: „Veda bez viery je falošná, viera bez vedy je slepá.“

jozef
March 13, 2013

ano, Einstein bol agnostik a panteista (to co “mnohi tvrdili” moze ist bokom, lebo on sam sa vyjadril jasne), tym vyrokom ktory si tu napisal vyjadroval vieru v determinizmus (dovod preco aj zavrhoval aspekt nahody v kvantovych teoriach). to ale vobec nesuvisi s tym ci jeho rovnice platia a budu platit. moj argument smeroval inde, nie je potrebne sa pred nim takto uhybat :) (slo mi o to ze Einsteinova teoria relativity nebola vyvratenim, ale doplnenim a rozsirenim Newtonovej klasickej mechaniky, cize si netreba mysliet ze nabuduce pride niekto a obrati to co pozname uplne na hlavu)

Aristarch
March 14, 2013

jozef … ja sa snažím pozerať na všetky strany a do všetkých kútov. Čítam vedecké fakty a rôzne nové vedecké teórie … Zaujímam sa rôzne náboženstvá, či mystiku. Pred piatimi rokmi ma zaujala napr. Kabala. Ale nesnažím sa na nejaké náboženstvo upnúť,pretože rôzne náboženstvá sú len rôzne miestnosti, ktoré obýva ten istý Boh…ak by som to mohol tak vyjadriť. Všetky ostatné tvrdenia, slúžia len na manipuláciu, aby si tá ktorá cirkev udržala svojich veriacich, lebo veriaci dávajú cirkvi moc. Pozri, pred pár storočiami nikto neveril na baktérie…dnes je to normálne prijímaná informácia. Mne keď niekto povie, že videl ducha, tak si pomyslím, buď si to chlapec dokonale vsugeroval za určitých stresových podmienok, alebo ho videl naozaj. Nemám dôvod pochybovať o jeho výpovedi, len na základe toho, že ja s duchmi skúsenosti nemám. Ja napr. na duchov neverím. Príde mi to šialene nelogické, ak pripustím že by duše existovali..aby sem chodili “strašiť” ľudí. Nehovoriac o fakte, že duša v mojom vnímaní nemá takú formu…a ani možnosť nejako fyzický svet priamo ovplyvniť. V minulosti napr. baktérie, alebo vírusy, ktoré z nás zabíjali milióny, pre ľudí vlastne tiež neexistovali, pokiaľ ľudstvo nevynašlo mikroskop. Napr.verím, že existuje mimozemský život. Pretože mi to logicky tak vychádza. Ale sú ľudia, čo ma budú presviedčať o opaku. Ale na základe akých faktov ma chcú presvedčiť. Na základe vedomostí, ktoré do teraz získali. To je málo. Všetci do hromady vieme strašne málo. Takže, pokiaľ nebudem vševediaci a všadeprítomný, nemôžem nič vylúčiť z “reality”. Ak by sa to človeku raz niekomu podarilo, tak to by bol s najväčšou pravdepodobnosťou vlastne Boh. Ale stále si myslím, že je jedno, aké mám presvedčenie a z akých dôvodov som k nemu dospel. To by sme sa museli začať rozprávať o tom, ako funguje myseľ. O tom, čo je subjektívne a objektívne. O tom, že čím sa informácia viac opakuje, tým sa ako keby otlačí do nášho podvedomia a vytvorí nám identitu. Myšlienka sa prejaví cez naše fyzické telo a jej kvalita určuje naše správanie a potom aj spätné výsledky. Naše znalosti sa za 1000 rokov môžu úplne zmeniť. A aj keď fyzikálne zákony tebe možno pripadajú nemenné. Človek v budúcnosti, s jeho vedomosťami sa ti bude smiať. Možno sa bude teleportovať bez použitia strojov, možno sa bude vznášať vo vzduchu bez akéhokoľvek vydávanie energie a možno nebude prijímať žiadnu potravu. Aj my by sme v minulosti, s našimi technológiami vyzerali ako mágovia. A nikomu, ani vzdelaným ľudom minulosti, by si nedokázal vysvetliť nič, nič z vedomostí ktoré máš, aj keď ti pripadajú ako samozrejmé. Ja som hlavne presvedčený, že ak niekto popiera niečo, čomu nerozumie, alebo o tom nemá dôkazy…tak to nie je rozumný človek…

Aristarch
March 14, 2013

…ešte dodatok.
Vieš, už som to sem písal. Len mne to tak pripadá, že z toho čo sem píšem, je málo vecí , nad ktorými aj uvažujete. Jednoducho si niektoré veci len nepripustíte.
Katolík, keď sa bude rozprávať s Budhistom, vôbec neberie do úvahy fakty, ktoré mu Budhista predkladá, lebo im nerozumie, alebo nechce rozumieť. Nebol k tomu vo výchove vedený atď…Kresťan si jednoducho fakt, že by mohla existovať reinkarnácia alebo rovnosť zvierat a človeka, za žiadnych okolností nechce pripustiť k Telu. A pri tom viera v reinkarnáciu je veľmi stará. Táto náuka je obsiahnutá vo väčšine Indických náboženských tradícií, ako napríklad v Hinduizme, Džinizme a Sikhizme. Ale to nič nezmení na myslení kresťana… preto že nie je schopný vnímať veci inak, než ho naučila jeho komunita. A pri tom pre teba ako ateistu, nemá o nič lepšie dôkazy o pravosti svojej viery ako Budhisti. On ale verí, že Sväté písmo, spisy, výpovede ľudí o zázrakoch a rôzne relikvie sú dostatočné dôkazy. Pritom ich z mŕtvych vstanie nie je veľmi nepodobné reinkarnácii. Budhisti veria tiež svojim dôkazom a výpovediam. Mnohé aj novodobé náboženstvá tiež veria v reinkarnáciu, ako napríklad niektoré New Age hnutia spolu s vyznávačmi Špiritizmu a študentov ezoterických filozofií, akými sú napríklad Kabala, Sufizmus, Gnosticizmus. Buddhistický koncept znovuzrodenia je trošku iný. On sa totiž výrazne líši od hinduisticky založených tradícií a New Age hnutí v tom, že nie je žiadne “ja”, ktoré by sa reinkarnovalo. Dokonca niektorí výskumníci, zverejnili viacero pozoruhodných zistení, ktoré mnohí ľudia považujú za dôkazy reinkarnácie. Ale to tu teraz nie je podstatné, dokonca ani ja neverím veľmi v reinkarnáciu…ja ju len nevylučujem.
Ide mi o skutočnosť, že ateisti sa správajú úplne rovnako. Uvediem ti v rýchlosti nejaký príklad: Keby sem na zem prišla veľmi vyspelá civilizácia. Technologický veľmi ďaleko pred nami, ktorá by ľudstvu dala nové technológie. Úspech tej rasy by bol v živote bez násilia, vojen, bez potreby niečo vlastniť. Tá rasa by ľudstvu tvrdila, že všetko čo vedia, ich naučil Boh. Ich kňazi by boli zároveň aj vedci. Všetky objavy by robili v meditácii, alebo v modlitbe k Bohu. Učili by sa tvoriť, podobne ako ich stvoriteľ. Presviedčali by ľudskú rasu, že Boh existuje, že ich kňazi sním hovoria každý deň na najvyššej úrovni vedomia. Len by ti to nevedeli dokázať. Nedokázali by vyhotoviť záznamy s rozhovorov s Bohom. Čo by si si myslel ateista. Vieš čo by si podľa mňa pomysleli ateisti? Technológie by prijali ale myšlienku existencie Boha nie. A pre Teba by asi bolo paradoxné, keby mali mimozemšťania teokratickú monarchiu.
Po druhé: Dajme tomu keby aj veda, na konci svojej evolúcie, možno nadviazala rozhovor v nejakej inej dimenzii, so záhadnou bytosťou, ktorá by tvrdila, že je jednou s prvých. Že už dimenzie času a priestoru, usmerňuje k rovnováhe po tisíckach zánikov a tvorení vesmíru. Jej životná filozofia a poznatky, by pre ľudstvo boli nepochopiteľné. Povedala by nám, že jej to poslanie zveril Boh. Tak verím tomu, že by aj tak bolo na svete množstvo neveriacich ľudí, ktorí by tvrdili, že to nie je dostatočný dôkaz existencie vyššej moci. Lebo ľudia veria len tomu, čo sú si schopný, na základe ich vedomostí a skúseností, pripustiť…Takže, tu vždy budú aj taký, pred ktorými bude osobne Boh stáť…ale ja tak budú pochybovať. Ale ja ich neodsudzujem…lebo aj to je len druh viery. Viery v samého seba, viery v ľudský rozum. Smutné však je, že v tom nevidím veľký rozdiel. Preto že ľudia dokážu zabíjať aj pre myšlienku slobody a humanizmu…

Pridaj komentár

Rubriky

Hľadaj

O Zošitoch humanistov

Všetky preklady sú dielom Rastislava Škodu, ak nie je poznamenané inakšie.

Radi uverejníme originálny článok slovenského autora alebo preklad zaujímavého článku z oblasti humanizmu a preľudnenia.

Staršie čísla Zošitov humanistov, ako aj knihy bývalého vydavateľstva Rastislav Škoda, si možno zakúpiť na stránke humanistického kníhkupectva Váš antikvariát.
Adresa:
Vladislav Marušic – ALTERNATÍVA
Za hradbami 18
902 01 Pezinok
Telefónne číslo: 0903 266 221
E-mail: info@vasantikvariat.sk

Vydáva:
Rastislav Škoda
J. Stanislava 8/73
841 05 Bratislava
Telefónne číslo: 0940 346 296
E-mail: rastskoda2@gmail.com

Technická spolupráca: Ján Parada

Archív podľa dátumu