Stručná história Spojených štátov

Thursday, 19 May 2011 | Zošity humanistov č. 88

Fred Reed

V roku 1492 znovuobjavil Kolumbus Ameriku a kolonisti, deštruktívne využívajúci jej rozsiahle zdroje, dosiahli úspech, ktorý pripisovali svojim temer zázračným cnostiam, z ktorých niektoré skutočne mali: odvaha, hrubá sila, usilovnosť a nezávislý duch. Krátko nato vyšli neporušené z 2. svetovej vojny, a to vďaka vojenskému géniu, stelesnenému vo dvoch oceánoch, kým jeho súperi – Európa, Rusko, Čína a Japonsko, ležali na lopatkách. Nedotknutá vojenská moc Ameriky a jej dobre fungujúca ekonómia umožnili založenie pomerne benígneho impéria s prekvapujúcou komerciálnou nadvládou, čo sa pripisovalo oným temer zázračným cnostiam a považovalo za permanentné.

Nevideli, čo prichádza

Japonsko ožilo a začalo vyrábať čosi ako Toyotu, kým Detroit, istý si svojich trhov, vyrábal biedne autá, ktoré sa občas rozpadli a majiteľ si ich skladal. Nemecko ožilo. Komunizmus aj naďalej bránil Ameriku pred Čínou, no nikto nepredvídal, že to sa zmení. Objavili sa továrne Airbusu, no nikto ani nepomyslel, že by to mohla byť konkurencia pre americkú technológiu a inžinierstvo. Bola. Americkí výrobcovia lietadiel jeden po druhom nachádzali záchranu pod vojenskou strechou, kým neostal iba Boeing, viac-menej rovný Airbusu. Američania však „vedeli“, že Európa je socialistická a nemá pracovnú etiku.

Japonsko už dávno zhltlo trh spotrebiteľskej elektroniky, fotoaparátov a pod. Stavba lodí pošla, okrem objednávok viazaných na vojenský trh. Aj oceliarsky priemysel bol zanechaný cudzím záujmom. Málokto si toho všimol. Američania vedeli, že ich prosperita sa zakladá na ich temer zázračných cnostiach, ktoré cudzinci nikdy nemôžu mať.

No stalo sa, že Čína sa vzdala komunizmu a stala sa štátom s 1,3 miliardy šikovných a pracovitých ľudí, ktorí nevideli nič zlého na myšlienke, že sa stávajú ovládajúcou svetovou mocou. Aj Brazília začala stavať lietadlá – a Američania ich začali kupovať. Dokonca aj India začala javiť príznaky života. Američania sa nehnevali, pretože vedeli, že tieto smiešne štátiky nemôžu postaviť nič, čo by sa vyrovnalo americkým demokratickým hodnotám.

Výrobné pracovné miesta začali uletovať do Ázie; najprv po kvapkách, potom ako riava. Američania tomu nevenovali pozornosť, veď ani nevedeli, kde presne Ázia leží. Naostatok, títo cudzinci boli komickí malí ľudkovia so šikmými očami a jedli paličkami. Kto by takých bral vážne? Potom začali putovať na východ výrobné plány a programy. Američania vynašli Internet a teraz by zato mali platiť. Intelektuálny kapitál sa odpútal od fyzikálneho kapitálu. Hop!

Americký priemysel prestal existovať, resp. prestal byť americkým. Veľké spoločnosti sa stali voľne poletujúcimi medzinárodnými celkami, púšťajúc korene podľa situácie tam, kde sú dane nízke a práca lacná, čo nie je americké. Laptop značky HP (Hewlett Packard) sa teraz skladá z CPU (hlavný procesor) od Intelu, ale vyrobeného možno v Írsku, pochádza, má pevný disk, elektrický prívod a skrinku z Taiwanu, RAM (pamäť s priamym prístupom) a obrazovku od Samsunga, zložený bol na Taiwane alebo v Číne, ale nálepka vraví, že je to HP, takže je americký.

Obchodná rovnováha sa stala negatívnou a potom veľmi negatívnou. Krajiny sa už oddávna zmocnil konzumizmus, a to celoštátny aj individuálny. „Kto umrie s najpočetnejšími hračkami, ten vyhrá“ sa stalo hymnou nálepiek na autá. Amerika začala žiť na každej úrovni na úver, ale americký úver bol to dobré, čo Američania pripisovali oným temer zázračným cnostiam, ktoré už dávno nemali, ak ich dakedy mali.

Ako nepozorovateľne upadala ekonómia, rástol a rástol vojenský rozpočet. Štát si to už nemohol dovoľovať, ale Pentagón bol tak zakorenený v ekonómii a Kongres, že štát si nemohol dovoliť odpútať sa od neho. Päťstranová jama na peniaze ich ďalej hltala, hoci na to nebol dôvod, keďže od pádu Sovietskeho zväzu nemá Amerika vojenských nepriateľov.

Dôsledky sa niekedy dostavujú oneskorene. Po 2. svetovej vojne si sionisti vydobyli Palestínu a začali zaobchádzať s jej ľudom tak zle, ako to robili bieli Juhoafričania s čiernymi a počernými v najhorších obdobiach. Moslimovia, o ktorých sa neskoršie ukázalo, že ich nebolo veľa, začali nenávidieť sionistov a potom aj všetkých Židov. Keďže bomby na zabíjanie moslimov dodávali Američania, znenávideli moslimovia Spojené štáty. Prišiel jedenásty september. Pre neokonov, nových konzervatívcov, jastrabích členov počítačovej generácie (wimpov), sa stal pretextom na veľkú vojnu. Pentagón zapaľoval konflikty, pretože vzhľadom na nedostatok nepriateľov potreboval odôvodnenie svojej existencie. Vznikajúce vojny s nadšením podporovali evanjelikáli, sionisti, pomätení vlastenci, imperialisti, vojenský priemysel a všetci, čo jednoducho chceli zabiť pár Arabov a nakoniec všetkých Arabov. Správnym mužom na to všetko bol prezident W. Bush s jeho večným marciálnym priapizmom (stoporenou bojachtivosťou) a smoliarskymi snahami. Ročný vojenský rozpočet dosiahol sumu asi trilióna USD v štáte, ktorý dlhuje viac, ako bude môcť kedy splatiť.

Vedľa vecí sa zmenilo od tých čias, ako prišiel Kolumbus a s ním kiahne. Američania si ešte stále o sebe myslia, že sú ako Chlapík Marlboro, drsný individualista, hoci mnohí v skutočnosti živého koňa ani len nevideli. Krajina sa stala spoločnosťou hromadného konformistického konzumizmu a jej záľuby určuje predstavenstvo. Amerika je aj naďalej krajinou možností, ak máte univerzitný diplom a IQ nad 180, ale každý iný je tam poriadne žmýkaný. Väčšina ľudí žije v zamatovom nevoľníctve, ale v strachu pred šéfom, a sú uväznení v systéme dôchodkov. Veľmi málo mladých mužov zodpovie fyzikálnym požiadavkám na odvod, no vojsko tak uľahčilo výcvik, že prejdú. Toľko o Davidovi Crockettovi, americkom hrdinovi, pionierovi, vojakovi a štátnikovi.

Američania sa stali vystrašeným národom; boja sa teroru, moslimov, vonkajšieho sveta, ktorý nevedia nájsť alebo, často, ani opísať. Vláda využila tento dar neba na ospravedlnenie rýchlej eliminácie občianskych slobôd, vraviac verejnosti, že sa to deje pre jej ochranu. Ešte stále sa pýšia svojou demokraciou, hoci dávno už ju nemajú, a že sú svetlom pre svet, ktorý ich nenávidí. „Celý svet nás nenávidí. Čo sa deje so svetom?“ kladú si otázku a sú z toho veľmi zmätení.

A tu prišli lotri. V minulosti panovalo heslo noblesse oblige, šľachtictvo zaväzuje; horné vrstvy mali vtedy pocit, že musia dbať, aby sa krajine darilo a oni si mohli vypichovať z koláča na rozdelenie hrozienka. To sa zmenilo. Nášmu štátu dnes vládnu úzko na seba napojené direktoráty Wall Streetu, Kongresu, horných vrstiev vládnucej triedy a veľkých priemyselných korporácií, z ktorých ani jeden človek neodpracoval nočnú smenu vo Wal-Marte, žijúc v prenajatej maringotke. To najhoršie prišlo do Harvardu a potom sa prelialo do internetového bankovníctva. Bolo z toho dobrodružstvo druhotriednych obligácií. Hoci to bola katastrofa, považovala sa za potrebnú cyklickú korektúru – miesto toho, aby sa spoznala ako prvé zazvonenie umieračika.

V súčasnosti dosiahol náš štát prívlastky Tretieho sveta. Beztrestnosť: finančníci nejdú do väzenia za finančné zločiny, ani generáli za vojnové zločiny, ani poslanci za všeličo. Národná neschopnosť: vláda narábala s prírodnými katastrofami so šikovnosťou, s akou by sa dalo počítať v Burundi. Neovládateľné slumy zožierajú dreň našich veľkých miest. Za nami je vek, keď Amerika dosahovala veľa a dávala svetu veľa obdivuhodného, ale aj takého, čo nebolo obdivuhodné. No dnes, na vrchole jej rozvoja, keď ešte stále je presvedčená o svojich zázračných cnostiach, hrozí jej nebezpečenstvo, že padne na tvár.

Prameň: Fred Reed, A Brief History of the United States (As only Fred Reed can tell it), Lewrockwell.com, 23. marca 2011.

Preložil Rastislav Škoda.

tags ,

2 Comments to Stručná história Spojených štátov

dement
June 13, 2011

Z tohto clanku mam velmi rozporuplny dojem. Niekolko zaujimavych a trefnych postrehov sa tu miesa s niekolkymi tendencnymi nezmyslami. Mnohe neduhy, ktore autor pripisuje Spojenym statom, sa daju skor pripisat ludstvu vseobecne a niektore veci su zas podane velmi ciernobielo. Summa summarum: autor bol asi prilis nahnevany, ked toto pisal. Asi si pred publikaciou clanku mal dat radsej slofika a potom, uz v lepsom rozpolozeni, trosku ho zeditovat :)

[...] V ZH č. 48 sme uverejnili esej Freda Reeda o veľkom úpadku školstva v USA – Znovuobjavenie divocha, v č. 57 esej o nespokojnom turistovi v Taliansku – Frfloš v raji a v č. 88 článok Stručná história Spojených štátov.) [...]

Pridaj komentár

Rubriky

Hľadaj

O Zošitoch humanistov

Všetky preklady sú dielom Rastislava Škodu, ak nie je poznamenané inakšie.

Radi uverejníme originálny článok slovenského autora alebo preklad zaujímavého článku z oblasti humanizmu a preľudnenia.

Staršie čísla Zošitov humanistov, ako aj knihy bývalého vydavateľstva Rastislav Škoda, si možno zakúpiť na stránke humanistického kníhkupectva Váš antikvariát.
Adresa:
Vladislav Marušic – ALTERNATÍVA
Za hradbami 18
902 01 Pezinok
Telefónne číslo: 0903 266 221
E-mail: info@vasantikvariat.sk

Vydáva:
Rastislav Škoda
J. Stanislava 8/73
841 05 Bratislava
Telefónne číslo: 0940 346 296
E-mail: rastskoda2@gmail.com

Technická spolupráca: Ján Parada

Archív podľa dátumu