Ako sa človek stane ateistom?

Saturday, 28 September 2013 | Zošity humanistov č. 97

Ralf Schöppner

Americkí kognitívni psychológovia zaoberajúci sa štúdiom vedomých a nevedomých poznávacích procesov Ara Norenzayanová a Will M. Gervais našli štyri pôvodné typy vzniku ateizmu a k tomu patriace štyri typy ateistov. Ich nálezy protirečia bežnému predsudku, že náboženstvo má evolučné výhody proti ateizmu, ktorý je len neužitočným poblúdením v ľudských záležitostiach.

Štyri kvety

Pre svoju štúdiu The origins of religious disbelief (Pôvod náboženskej neviery) hľadali v empirických vyšetrovaniach religióznej viery a ateizmu faktory, ktoré pripúšťajú závery o vzniku ateizmu. Kognitívne a evolučné teórie často tvrdia, že ľudia sa intuitívne prikláňajú k viere a ateizmus teda vyžaduje tvrdú kognitívnu prácu. Norenzayanová a Gervais navrhujú širší teoretický rámec. No kým budete čítať ďalej, mohli by ste si – pokiaľ ste ateista alebo agnostik – položiť krátku otázku: Ako som sa ním vlastne stal?

Menovaní autori zastávajú stanovisko, že obidva javy – nábožnosť aj ateizmus – vznikajú v dôsledku kombinácie kognitívnych, motivačných a kultúrnych procesov učenia, ktoré sa dajú vysvetliť biologickou a kultúrnou evolúciou. Východiskom sú pre nich štyri podmienky, ktoré musia byť splnené, aby sa niekto stal nábožným. Človek musí 1. byť vstave vytvárať si intuitívne mentálne reprezentácie nadprirodzených bytostí (supernatural agents); 2. musí mať z viery v také bytosti nejaký úžitok (zmysel, prednosť, útecha); 3. musí mať kultúrne predpoklady, aby na také bytosti veril a prikladal im význam; 4. musí zavrhnúť akúkoľvek ďalšiu racionálnu analýzu. Ateizmus vzniká vtedy, keď sa pri týchto podmienkach niečo mení. To viedlo autorov k identifikácii štyroch skupín neveriacich, resp. ľudí bez vyznania.

1. typ – Autistický ateista

Autizmus je vývojová porucha, ktorú charakterizujú deficity v oblasti komunikácie, sociálnej interakcie a predstavivosti. Vzniká u málo empatických ľudí, ktorým ťažko padne interpretovať vlastné a cudzie konanie (mentalizáciu). Kto sa nevie venovať vlastným a cudzím prianiam, úmyslom a myšlienkam, kto sa nevie vžiť do druhého, ten si ťažšie vytvorí mentálnu predstavu nadprirodzených bytostí. U takého človeka je intuitívny sklon vyvinúť náboženské pocity silne redukovaný. Preto vraj inklinujú autisti a muži skôr k ateizmu. Kto sa cíti oslovený, môže sa hnevať. Ale pochopte: Autori nevyhlasujú ateizmus principiálne za psychologický hendikep, ale len za jednu z jeho možností.

2. typ – Spokojný ateista

Autori sú toho názoru, že ateizmus vzniká najskôr u ľudí, ktorí žijú v relatívnej existenciálnej istote. Naproti tomu blízkosť smrti, choroba, trápenie, chudoba, nedostatok, samota, náhody a bezmocnosť motivujú skôr nábožnosť. Dlhodobé štúdie potvrdzujú, že v oblastiach postihovaných prírodnými katastrofami, nábožnosť stúpa, ale len u tých, ktorí bývajú priamo postihnutí. A v severnej Európe, najmä v Škandinávii, sa nábožnosť vyskytuje najmenej. Ide tu o ateizmus na podklade materiálnej a duchovnej spokojnosti, ktorej je náboženstvo ľahostajné.

3. typ – Ľahostajný ateista

Empirický materiál vraj dosvedčuje, že ateizmus vzniká v kultúrach, ktoré náboženstvo neprežívajú a normatívne nepropagujú; teda v kultúrach, v ktorých sa dá nábožnosťou nahromadiť len malý sociálny a kultúrny kapitál. Pritom je všeobecná kultúra dôležitejšia ako rodinné zmýšľanie: deti z nábožných rodín v Škandinávii často nenasledujú predobraz svojich rodičov, pretože ich kultúrne prostredie málo honoruje náboženstvo. Zaujímavý je poukaz na to, že spoľahlivé sekulárne inštitúcie – politika, súdy a polícia – sa často vnímajú ako inštancie, ktoré vo veciach stability a ovládnutia životných situácií nahradzujú náboženstvo. Ateizmus teda nevzniká jednoducho tam, kde je náboženstvo neprítomné, ale tam, kde spoločenské inštitúcie sekulárnym spôsobom preberajú dôležité funkcie náboženstva. Pri treťom type ide teda o ateizmus na podklade existujúcich kultúrnych alternatív, ktorým je náboženstvo ľahostajné.

4. typ – Osvietený ateista

Samozrejme nie naostatok vzniká ateizmus aj racionálnym premýšľaním a analýzou, ktoré kognitívnou prácou prekonajú intuitívny sklon k nábožnosti. Intuitívne orientovaní ľudia sú podľa toho zameraní skôr na vieru ako na ateizmus. Keď sú veriacimi racionálnejšie povahy, prepadajú skôr intelektualizovaným náboženským koncepciám, napríklad deizmu alebo panteizmu. V rozličných pokusoch sa okrem toho zreteľne ukázalo, že aktivácia analytických procesov navádza rastúcu skepsu voči viere v nadprirodzeno. Na to stačí už nechať pokusným osobám rozlúštiť ťažko čitateľné písmo alebo pozorovať obrazy ako Rodinovu sochu Mysliteľ. Nie je pritom potrebná – ako sa často tvrdí – ohromná kognitívna námaha; stačí jemný situačný popud.

Rad príčin

Štvrtý typ ateizmu je teda jediný, ktorý predstavuje ozajstný protiklad k nábožnosti a odmieta ju. Typ 1 zodpovedá skôr psychologickej nespôsobilosti k nábožnosti a varianty 2 a 3 sú prejavy ľahostajnosti voči všetkým náboženstvám.

Vcelku sa ateizmus javí ako mnohostranný jav. Podľa názoru autorov sú jeho štyri pramene v reálnom svete zväčša navzájom prepletené. Tým vysvetľujú multikauzálne, prečo, napríklad, vo vedeckom prostredí a v škandinávskych krajinách sa dá nájsť len tak málo religiozity. Rozhodujúca je práve zmes existenciálnej istoty, stabilnej vlády a sociálneho zabezpečenia v prostredí bez náboženských prezentácií, popri sekulárnych inštitúciách podporujúcich spoluprácu a pri vysokej úrovni vedeckého vzdelania.

Prv než dočítate, zadržte ešte raz dych a porovnajte tieto nálezy so svojou prvotnou osobnou odpoveďou: Tak prečo ste sa stali ateistom? Uvítame Vašu odpoveď v podobe komentára.

Téza o evolučných prednostiach náboženstva je vedecky oveľa spornejšia ako často radostne tvrdievajú zástancovia náboženstiev. Nie je ani isté, či nábožnosť ako celok predstavuje vôbec nejaké vydarené evolučné prispôsobenie. Možno sú len jednotlivé znaky nábožnosti – ovládnutie možností, posilnenie spolupráce – evolučnými výhodami; nábožnosť je možno len vedľajší produkt iných prispôsobení bez priamej evolučnej prednosti. A možno je len brzdiacim javom niečoho a postupom evolúcie zmizne.

Svojím vyhodnotením mnohých empirických štúdií vyvrátili Norenzayanová a Gervais tvrdenia, že ateizmus je psychologicky povrchná, namáhavá a neznesiteľná nemiestna opovážlivosť, neudržateľná pre ľudskú intuíciu a kultúru. No ateizmus nevyžaduje viac vysvetľovania ako nábožnosť. Nie je to jednoducho nedostatok mentálnej kompetencie. Nie je vždy výsledkom nákladného kognitívneho sporu o údajne prirodzenú náboženskú intuíciu. Ateistické svetonázory a inštitúcie umožňujú rovnako úspešnú spoluprácu a ovládnutie možností.

Na konci článku predpovedajú autori historický proces prechodu ľudstva k budúcej hegemónii ateistických spoločenstiev.

Záver pre humanizmus

Humanizmus by sa nemal stavať nepriateľsky voči náboženstvu, pretože je rovnako málo ako ono poblúdením ľudských ciest. K tomu malé odbočenie: Prakticky je otázka, ako sa staviame k supernatural agents, často len druhoradá. Potom ide o humanizmus a nie natoľko o ateizmus. Rada nemeckých evanjelických cirkví (EKD) vydala v júni 2013 160-stranovú orientačnú pomôcku Rodinu treba posilniť ako spoľahlivé spoločenstvo. Rodina sa v nej rozumie v širokom humanistickom zmysle, pretože sa berú do úvahy aj patchworkové a homosexuálne partnerstvá.

V tejto súvislosti sa evanjelickí a iní biblickí fundamentalisti celoštátnej protestnej iniciatívy obávajú, že tradičné manželstvo medzi mužom a ženou sa takto znehodnotí a ekuména sťaží. Teológ a kňaz Hans-Gerd Krabbe zdôrazňuje, že protest prichádza zo stredu spoločnosti. Na začudovanie uvádza ako dôkazy mená ako Albrecht knieža v Castell-Castell, knieža Christian z Bentheimu a zo Steinfurtu, ako aj niekoľko bývalých biskupov. Listinu podpísali skutočne predovšetkým šľachtici, lekári, právnici a profesori teológie. Ale z takého „stredu“ nevzíde pluralistická rodinná politika, berúca naozaj na vedomie, ako ľudia žijú, alebo by chceli žiť. Môže vzísť tak z ateizmu ako z náboženstva a mal by to byť moderný humanizmus, ktorý sa nezastaví ani pred osvietenými cirkevnými kruhmi.

Aj keby to bolo tak, že náboženstvo je úspešný produkt ľudského vývoja, neznamená to predsa, že rovnako úspešným produktom nie je, alebo by sa ním nemohol stať, aj ateizmus. Humanizmus sa môže bez obáv spoľahnúť na evolučné teorémy k vzniku náboženstiev, pretože tieto podrývajú nielen nárok na absolútnu pravdu jednotlivých náboženstiev, ale možno narážajú na evolučné výhody humanizmu a ateizmu. Evolučné prednosti sa často prisudzujú náboženstvu, no v sekulárnej spoločnosti ich môžu sprostredkovať humanistické hodnoty a praktiky. A keďže je to tak, diskutuje sa o otázke vzdania sa náboženstva vo verejnom priestore aj kontroverzne, a to až do Spolkovej centrály pre politické vzdelávanie. Kým Nikolaus Schneider, predseda evanjelickej EKD, sa zastáva nepostrádateľnej prítomnosti náboženstva vo verejnom priestore, rakúsky publicista Robert Misik považuje náboženstvo za principiálne zbytočné, pretože jeho užitočnosť nijako nevyváži škody, ktoré zapríčiňuje.

Pretože je to najmä premýšľanie a analýza, ktoré oslabujú nábožnosť a vedú k presvedčivej skepse – nie k ľahostajnosti – voči viere na nadprirodzené bytosti, potrebuje organizovaný humanizmus nielen sociálne, ale aj vedecky podložené vzdelávacie sídla.

Prameň: Ralf Schöppner, Wie wird man Atheist, Diesseits.de, humanistický on-line magazín 25. 9. 2013; Wie wird man Atheist?

*

Poznámka prekladateľa:

Zachoval som paralelné používanie výrazov ateizmus a humanizmus, hoci mám k nemu výhrady. Podotýkam, že v indexe 406-stranovej knihy Richarda Dawkinsa The God Delusion sa výraz humanizmus nevyskytuje; hovorí sa len o ateizme; nie je ani v českom preklade Boží blud. V nemeckom preklade Der Gotteswahn je v indexe, pretože je v textoch vo vete: „Tým netvrdím, že ateizmus posilňuje morálku, ale pravdepodobne to platí o humanizme – etickom systéme, ktorý sa často spája s ateizmom.“ Druhé použitie je jednoslovná otázka „Humanizmus?“ bez odpovedi.

Našiel som aj pravý opak Dawkinsa. V obsiahlom internetovom texte Jána Čipkára Humanizmus, pluralizmus a demokracia ako sociokultúrne princípy tvorby a uplatnenia práva v európskom priestore sa nevyskytuje výraz „ateizmus“. Tento čarodejník premenil aj Platóna, Aristotela a Marxa na humanistov, čo sa nedá čítať.

Preložil Rastislav Škoda

tags , , ,

30 Comments to Ako sa človek stane ateistom?

Viliam Búr
September 29, 2013

Naozaj je to prepletené. Dnes by som sa označil za ten štvrtý typ. Ale že som dnes tam, kde som, vďačím aj tomu, že som sa v minulosti nikdy nedostal do situácie, ktorá by mi dôkladne “zablokovala” mozog (napríklad tak, že by mi celý život boli vštepované nezmysly plus silné pocity viny keby som o tých nezmysloch začal pochybovať). Sú ľudia, ktorí dokážu prelomiť aj silnú indoktrináciu, ale mám tú výhodu, že som s ničím podobným bojovať nemusel. V detstve som nebol k ničomu nútený (čo je tretí typ podľa tejto kategórie) a v puberte som ľahšie odolával manipulácii okolia (plusmínus ten prvý typ).

Vladimír Buzáš
September 30, 2013

Ja sa, podľa tejto kategorizácie, môžem jednoznačne označiť za 4. typ. Vyrastal som v relatívne silnom náboženskom prostredí, indoktrinovaný katolíckou vierou…v prostredí, ktoré bolo (a dodnes je) úplne netolerantné k akýmkoľvek pochybnostiam o náboženskom svetonázore - ten je považovaný za daný, jediný pravdivý, o ktorom sa nediskutuje/nepochybuje… Nebolo to jednoduché a trvalo mi to skutočne dlho (na môj vkus až pridlho), ale podarilo sa mi preraziť ten pomyslený múr k oslobodeniu sa od náboženskej ideológie, dogiem a pod. Priviedlo ma k tomu mnoho vecí - pochybnosti, nelogické tvrdenia, nezodpovedané otázky, pre mňa nepochopiteľne hrozné veci písané v biblii, škandály v cirkvi (áno, aj tie, lebo som presvedčený, že ak niekto koná ohavné činy a hlási sa zároveň k ideológii, podľa ktorej nadprirodzená bytosť našu hriešnosť trestá, potom takýto človek v skutočnosti neverí, že je táto ideológia pravdivá…vidina tak strašného trestu by snáď mala zastaviť od zlých činov - tu nehovorím o drobných prehreškoch - snáď aspoň tých najpovolanejších…či?) a iné.

vlaha
September 30, 2013

Ja som veriaci ateista:http://hano.blog.sme.sk/c/220852/veriaci-ateista.html

Johny
September 30, 2013

Nerozumiem prečo sa v článku rieši problematika ako sa človek stane ateistom… Veď predsa každý novorodenec je ateista kým mu nezačnú rodičia či okolie vymývať mozog. Skôr by sme sa mali zamyslieť prečo ľudia podliehajú nezmyselnostiam v náboženstvach :-(

palo
September 30, 2013

Hmmm, zaujimave…
Neviem, ci patrim do nejakej skupiny. Zrejme nie.
Lebo ja som sa ateistom nestal - vo vyzname, ze predtym vo svojom vedomom zivote by som nim nebol. Pretoze pred narodenim som nebol vobec (nicim, nikym, neexistoval som), tak som rodeny ateista.

Ale ak by som “veril”, zrejme by to dopadlo ako s rozpravkami z detstva. Vtedy som veril, ze ziju jezibaby a lietaju na metlach. Bez urazky - tak mi pripadaju veriaci (v akehokolvek boha).

Lemmy
September 30, 2013

Vlaha, čo znamená veriaci ateista? Lebo slovo veriaci sa zvyčajne chápe ako veriaci v boha.

Lemmy
September 30, 2013

Johny, mne sa nevidí, že by novorodenec mal byť ateistom, nakoľko novorodenec nevie nič o náboženstvách sveta. A ešte si nevytvára názor, aspoň nie taký, aby si novorodenec mohol povedať, že je ateista. Ateistom sa človek stáva až po tom, ako zistí (a pochopí), že existujú vôbec nejaké náboženstvá, že sa vôbec niečo dozvie o bohoch.

vinco
September 30, 2013

nie, ateistom sa clovek nestáva … ateistom sa clovek uz rodí !
clovek sa stava nabozenskym fanatikom pocas zivota, vplyvom rodiny, okolia, vlastnou hlupostou …

pavol
September 30, 2013

@vinco:
Ked sa narodis, tak je tvojim Bohom tvoja matka. Veris jej na slovo a je ti celym svetom.
Az postupom zivota si tvoris svoju osobnost. A zistujes ako svet funguje. Ateizmus je jedno z mnohych vyusteni procesu ucenia, nie je to alfa a omega. Pretoze z tvojho prispevku citim, ze ateizmus sa stava tvojim nabozenstvom ;)

rudooo
September 30, 2013

moji rodicia boli ateisti, a ja som v detstve nebol nijak indoktrinovany. /ked neberiem do uvahy clenstvo v pionieri a szm, co ma vcas preslo/takze do -neviem?- 12 roku som netusil, ze existuju nejake rozdiely v tejto oblasti. ked som zacal uvazovat nad vierou, nepochopil som zmysel a dovody, preco by som mal verit.

J.V. Dubois
September 30, 2013

Ja tu mám skôr pochybnosti či je možné prvé tri typy ľudí označiť za ateistov. Tieto typy ateistov môžu byť znepokojivé z pohľadu cirkvi, ale úprimne povedané sú znepokojivé aj pre mňa. Pre mňa nie je ateizmus len o tom že boh je mi ľahostajný a neriešim ho. Je to viac o tom akým spôsobom rozmýšľam o svete, ako získavam a overujem pravdivosť poznatkov. To že som bol doteraz lenivý premýšľať o bohu je pre Ateizmus podľa mňa málo.

Takže iba pár praktických príkladov aby bolo jasné o čom hovorím:

- Asi sa zhodneme že by bolo čudné prehlásiť že človek s neteistickou vierou (Budhista, Šintoista, prívrženec Šamanizmu, prívrženec uctievania predkov atď.)

- Otázne je ako to je s ľuďmi ktorí veria v iné nadprirodzené veci: veštenie, numerológia atď.

- Najlepšie príkladu rozporu je napríklad viera v UFO a to vo všetkých formách. Od bežného “The Truth Is Out There” typu “Američania a Rusi už desaťročia konšpirujú a taja haváriu ufónov na zemi” až po prepracované (a menejprepracované) kvázivedecké náboženstvá ako Scientológia až po uletených “Vesmírnych Lidí”

Existuje iba jedna kategória ateistu ktorý by mal byť odolný voči týmto náboženským a polonáboženským hnutiam - Racionálny ateista (typ 4 v článku).

Marvinn
September 30, 2013

Ak vyššia bytosť nejestvuje, je to v pohode.
Ak jestvuje vyššia bytosť - náš stvoriteľ a je taká prízemná a malicherná, že ma pošle do pekla lebo sa každý večer riadne nemodlím, tak by som v tom jej pekle skončil tak či tak. Takže prečo v ňu veriť a jej celý život slúžiť?
Ak všemocná vyššia bytosť jestvuje, prečo by jej malo záležať na tom, či ju nejaké oveľa nižšie bytosti dostatočne silno vzývajú a vykonávajú smiešne rituály? Z toho všetkého mi vyšlo, že mi môže byť úplne ľahostajné, či nejaké vyššie bytosti, ovplyvňujúce a riadiace náš život jestvujú, alebo nie. Nie boh je to, v čo neverím, boh mi môže byť ukradnutý. Cudzia je mi predovšetkým predstava akéhosi raja, kde budem navždy prebývať v dostatku a hojnosti.

Lemmy
September 30, 2013

J.V. Dubois, ako by sa dal pomenovať jedným slovom veriaci v mimozemšťanov? Lebo ufonista len verí, že existujú akési neidentifikovateľné lietajúce objekty (UFO), z toho hneď nevyplýva, že za tým musia byť mimozemšťania.

vskiper
September 30, 2013

V teto otazce mam problem se zjednodusovanim a bezstarostnym pohazovanim pojmy a terminy. Samotny puvodni (nemecky) clanek zjednodusuje, vy z nej pak udelate “vypisek” o ctyrech odrazkach coz jako vychodisko samozrejme povede jen k nekorektni strkanici, ktera nepovede k zadnemu uzitecnemu zaveru. Uz prvni odrazka je sama o sobe demagogicka karikatura. Ucebnice psychiatrie samozrejme nabizi mnohem vic postizeni a diagnoz jejichz dusledkem je jaksi z podstaty ateismus. Je oligofrenik s IQ<20, ktereho naucite na povel si kleknout a po tydnu treningu se pokrizovat verici? Mozna by mel byt blahoslaveny, ale nikdy nebude “verici”.
Z ceho vazne rostu je vase lehkost s jakou jen tak zamenujete slovo humanista s ateistou. Proc sakra michate jabka s hruskama a jeste jste na to hrdej a hodlate z toho neco vyvozovat? Matka Tereza podle vas nebyla humanistka? Jeho svatost Dalajlama neni humanista? K certu se vsemi slovniky vsak, zacneme zamenovat slovo ateista treba za cyklista, nebo sangvinik a mame o zabavu postarano. Pristich 200 let stravime v zakopech hadek a neporozumeni staci kdyz se par prekladatelu nebude umet vymacknout.
Ja jsem podle katolickych meritek (nepokrteny) ateista, ale v otazkach humanismu dam pred vasimi zkratkami vzdycky prednost (podle vas) nehumanistickemu Tomasi Halikovi. http://halik.cz/cs/tvorba/clanky-eseje/clanek/45/

J.V. Dubois
September 30, 2013

Lemmy: Práve UFO je krásny príklad rozporu medzi Ateistom ktorý je trénovaný v kritickom myslení a pozná trochu Baesovksú logiku od človeka ktorý bol len lenivý myslieť.
.
Jedno zo základných baesovských pravidiel je to, že ak čelíme takej neistote kedy formulovanie hypotézy nemá vyššiu pravdepodobnosť ako jednoduché “neviem”, tak treba jednoducho to “neviem” povedať. A toto je pre ľudí veľmi ťažké.
.
Takže ak na nočnej oblohe vidíte poletovať “neidentifikované” svetlá a neviete či to nie je odraz silného reflektoru od mraku, či nepozorujete guľový blesk, lietadlo na diaľkové ovládanie, meteorologický balón a tisíce ďalších možností tak proste musíte prísť k záveru že vidíte neidentifikovaný objekt - čo je inými slovami to isté ako povedať “netuším čo to tam poletuje”. Ešte som nevidel človeka ktorý by veril že UFO je vždy nejaký predmet a tí čo ho pozorujú majú bujnú fantáziu a zabudli použiť Occamovu britvu a hneď tam vidia mimozemšťanov.
.
Len musím ešte raz zdôrazniť že toto myslenie sa netýka len náboženských vecí. Racionálny človek (ateista typu 4) je nielen menej náchylný veriť v boha, v duchov, vo veštenie ale aj v to že je fakt milióntym návštevníkom webu a po kliknutí na banner vyhrá dovolenku na Havaj.

korund
September 30, 2013

Nuž pre ateistov len jednu malú otázočku - viete si predstaviť že tento pre človeka mimoriadne komplikovaný ale čarovný a dômyselný svet (zem i vesmír)stvoril NIKTO ?

Som, ktorý som...
September 30, 2013

Pre Korunda: Ja mám hlavný problém uveriť, že tento čarovný a dômyselný svet stvoril NIEKTO, kto sa zároveň venoval podobným vtákovinám ako posielaniu Ducha Svätého či voľákeho anjela, aby oplodnil nejakú Máriu.
Keď na tento účel dávnejšie stvoril penis, načo by do toho miešal tých anjelíčkov….

František
September 30, 2013

Niekedy je dobre držať sa metódy Keep it simple.
Myslím, že bývalý pastor, dnes humanista Jerry deWitt svojim vyjadrením dáva presnú odpoveď na všetky “filozofické” dišputy na túto tému keď hovorí sám o sebe (http://jerrydewitt.net/):

-Skepticizmus – je moja prirodzenosť
-Voľnomyšlienkárstvo – je moja metodológia
-Agnosticizmus – je môj záver
-Ateizmus – je moja názor
-Humanizmus – je moja motivácia

Samozrejme, že je dobré ak sa robia fundované, odborné analýzy, výskumy, porovnávania… To je užitočné pre potreby vedy.

Ale pre bežnú komunikáciu je deWittov prístup presný, zrozumiteľný a užitočný pre tých, čo sa chcú rozumne na niečom dohodnúť.

My však vieme, že sa nájdu vždy “odborníci”, ktorí sa v tom budú štúrať na spôsob hašterivej ženy, ktorej muž po návrate od holiča povedal, že je oholený a ona tvrdila že je ostrihaný tak dlho, až ju hodil do rieky. Už sa beznádejne topila, ale jej ruka nad hladinou ukazovala dvoma prstami nožnice - ostrihaný!

findo
September 30, 2013

My ateisti zas poznáme jednu jedinú príčinu nábožnosti. Naivitu.

Marvinn
September 30, 2013

Korundovi: ja si to nepredstavujem. Je to pre môj život nepodstatné.
Ale to, čo je pre vás argumentom potvrdzujúcim nadprirodzenú entitu - teda komplikovanosť nášho sveta - je pre mňa skôr indíciou vylučujúcou existenciu nadprirodzenej entity.

student
September 30, 2013

Problem u niektorych ateistov je, ze aby sa mohli tvarit, ze patria do skupiny “tych rozmyslajucich”, tak zacnu robit cokolvek, aby ten dojem nebol pokazeny. Napriklad popierat sami seba, ignorovat logiku alebo mi zacnu nadavat, ze mi rozbiju moje okuliare….

Marvinn: Komplikovanost praveze prispieva k pravdepodobnosti existencie nadprirodzenej entity; na druhu stranu veci nie su az take komplikovane. Normalne je totiz vo svete tendencia bez vonkajsej energie zvysovat entropiu (”neporiadok”), nie usporiadavat bielkoviny tak, aby bol z toho velky poriadok, ktory umozni nahodou prezitie nejakej bakterie.

Jolaus
September 30, 2013

Zase až také komplikované to nie je. A otázka neznie tak že, ako som sa stal ateistom, ale prečo som zostal ateistom, prečo som zaviazol na polceste k hľadaniu pravdy. Keď sa deťom vykladá o viere, tak sa volí zjednodušený, pre dieťa zrozumiteľný model. Práve ten s nadprirodzenými bytosťami, ako sa spomína v článku. S dospievaním ale prichádza rozvoj rozumu a myslenia a ten detský spôsob viery už nestačí, dochádza zákonite ku kríze viery. Vtedy sa z každého stane vlastne ateista. Žiaľ pre mnohých to aj tak zostáva, a všimnite si že, i veľké ateistické kapacity, keď kritizujú náboženskú vieru tak kritizujú práve ten zjednodušený detský model náboženstva. I v článku je ten nezmysel “4. musí zavrhnúť akúkoľvek ďalšiu racionálnu analýzu. ” . Jasné, ten detský model viery je s racionálnou analýzou nezlučiteľný. Ale existuje i ozajstná viera, viera dospelého človeka, ku ktorej človek dospeje po zrelej úvahe, po osvojení si vyššej úrovne myslenia, po otvorení srdca a mysle bohu. A s tou vierou určite nemusíš zavrhnúť racionálnu analýzu, práve naopak, racionálna analýza je prirodzenou súčaťou myslenia veriaceho človeka. Podobne ako s vierou jedného človeka, je to i s rozvojom náboženského myslenia ľudského spoločenstva. Preto je i sväté písmo, starý, nový zákon, písaný tak že, začína zjednodušeným modelom. Veď prvé knihy Genezis vznikli pred nejakými 3500 rokmi, museli byť formulované tak aby oslovili aj vtedajších súčastnikov. A napísané sú tak, geniálne že majú čo povedať i dnešnému človeku. Svojim obsahom ďaleko previšili myslenie tej doby. Napríklad to že, vesmír vznikol v nejakom okamihu je plne v súlade i s dnešnými modernými poznatkami. Moderná veda to objavila pred nejakými 60 rokmi a tam to stojí napísané už 3500 rokov. A o samotnom mechanizme žiaľ nevieme oveľa viac ako pred tými 3500 rokmi. Niekto tvrdí že v tom okamihu vznikol i čas. Bibliju ale treba vedieť čítať. A práve s prihliadnutím na to že bola kompletovaná nejakých 1500 rokov, možno i viac ako 100 ľuďmi. Ateisti žiaľ ostali iba na povrchu, nevošli do hlbokej králičej nory, aby videli čo je vo pod povrchom.

Maros
October 1, 2013

K teme je v clanku napisane velmi, velmi malo aj ked “mentalne a kognitivne procesy” znie velmi dobre… Pravdou je, ze zavery analyz a vyskumov sa tvoria po nahromadeni dostatocneho mnozstva informacii zaujemcu-citatela. Ak napisem, ze mam empiricku skusenost “Boha” napriek lahostajnosti, racionalite, ci presvedceniu o jeho nepotrebnosti, neuzitocnosti pre akukolvek entitu mne znamu vratane mna, zaradite ma medzi blaznov. Kognitivna a behavioralna veda, pochopenie neuralnych procesov, izolovanie emocii, vyhodnocovanie vnemov okolia, ktorych vysledok nevyhnutne musi ustit v entropii(no predsa musi!). Ked HOLIZMUS ako jedina zachrana nesmie byt vsugerovany a z hladiska ateizmu samozrejme zamietnuty.
Ked napriek tomu vnem nachadza koherenciu v sprostredkovanom priebehu…
Nazvem to tradicne: Boh.
Takuto skusenost inak neviem vyhodnotit. Boh tu teda je aj bez nabozenstva.
Zneuziva nabozenstvo pritomnost Boha?

feri
October 1, 2013

ateistom sa clovek nestava ateistom sa clovek rodi vsetkym ostatnym sa stat moze ale ateistom urcite nie

Humanista
October 1, 2013

Jolaus,skús si prečítať môj názor.
Každý zdravý človek je sugestibilný, to znamená, že je schopný nekriticky prijímať informácie ako pravdivé, ak ich dostáva od osoby, ktorú považuje za autoritu a podľa nich sa správať, či konať.
Je teda prirodzené, že sme ochotní prijať ako pravdivú informáciu o kauzalite – príčinnosti vecí a z nej vydedukovať, že vesmír a všetko v ňom má nejakú počiatočnú príčinu. Tak vznikla hypotéza, domnienka, že tou príčinou by mohol byť akýsi boh. Ak by tento názor ostal len v polohe názoru, nič by sa nedialo, ale určití jedinci, v našom prostredí: Abrahám, Mojžiš, Kristus, Mohamed, sa chopili príležitosti a začali vymýšľať: kto je boh?, aké má vlastnosti?, čo si želá?, čo treba konať?, ako nás bude trestať?, ako odmeňovať? A súčasne sa títo chytráci pasovali za vodcov, prorokov, synov božích, mesiášov a pod.. V súčasnosti túto funkciu prevzali na seba jednotlivé cirkvi a ich predstavitelia, cirkevná hierarchia. Vypracovali náboženské učenia, dogmy, rôzne magické obrady, pričom nik na svete nemôže mať relevantný kontakt s akousi hypotetickou postavou – bohom, bohmi a teda všetky náboženstvá predstavujú nehorázny podvod a klamstvo, podporované štátnou mocou. A to je hrozná a nepochopiteľná skutočnosť.
Ak si toto všetko rozumný človek uvedomí, nemôže byť nábožensky veriacim človekom.

J.V. Dubois
October 1, 2013

Jolaus: “Ale existuje i ozajstná viera, viera dospelého človeka, ku ktorej človek dospeje po zrelej úvahe, po osvojení si vyššej úrovne myslenia, po otvorení srdca a mysle bohu. A s tou vierou určite nemusíš zavrhnúť racionálnu analýzu, práve naopak, racionálna analýza je prirodzenou súčaťou myslenia veriaceho človeka.”
.
Tak toto je pekný príklad toho ako viera nie je nikdy racionálna. Neviem či existuje nejaká iná oblasť poznania, kde by bolo nutné “otvoriť srdce a myseľ bohu”
.
Súhlasím že veriaci sú schopní racionálneho myslenia, avšak z nejakého dôvodu ho vždy keď dôjde na debatu o bohu vypnú. Toto nie je nezvyčajné, skúsim jeden príklad. Poznám veľmi váženú profesorku na vysokej škole ktorá učí študentov materiálovú fyziku, ale to jej nebráni veriť že niekde v Indii sú ľudia čo levitujú silou mysle.
.
Teraz si predstavte že by za ňou prišiel doktorand a povedal by že by od nej chcel podpis pod článok ktorý chce podlať do odborného časopisu o teoórii ktorá umožňuje výrobu materiálu s úžasnou vlastnosťou že len tak levituje v gravitačnom poli a je možné ho ovládať myšlienkami. Pochybujem že by to len tak spravila. Však predsa veda má svoje postup, vedecké časopisy nezverejňujú len tak hocičo. Vedecká teória by mala mať nejaké vlastnosti, mala by byť napríklad falzifikovateľná, mala by vysvetlovať javy a mala by dávať aj predikcie - čím špecifickejšie tým lepšie atď.
.
Avšak tu leží aj kameň úrazu. Pani profesorka zrejme nerozumie prečo tomu tak je. Nerozumie prečo by poznanie malo byť získavané takýmto spôsobom. Ak by tomu rozumela, nemohla by veriť v levitáciu nejakého inda. Vedecká metóda je pre ňu iba akýsi rituál ktorý praktikuje v kontexte školy a študentov. Niečo ako keď kňaz pri oltári zamrmle posvätnú formulku a zmení víno na Krv kristovu, tak formulka “štatistická signifikantnosť” urobí z náhodného čláku publikovateľný článok.
.
Ale toto nie je ani veda a ani dôkaz o tom že nejaký človek je racionálny. Takisto ako nemôže byť dobrý kresťanom ten kto celý týždeň zbožný a cez víkend sa z neho stane zver, tak nemôže byť dobrým racionálnym človekom ten, kto kritické myslenie uplatňuje iba v cez táždeň v práci ale nedeľu ho vypne a zapaluje obety nadprirodzenej bytosti aby na konci roka dostal zvýšenie platu.

Cyprian Cibrinka
May 25, 2016

Ak sa každý rodí ako ateista, potom každý ateista je od narodenia amorálny.

Rastislav
May 26, 2016

Povedali ste: Ak sa každý rodí ako ateista, potom každý ateista je od narodenia amorálny. Tejto vete chýba logika. Mala by zmysel len vtedy, keby ste najprv povedali premisu: Každý ateista je amorálny. No nato nemáte odvahu, a to je dobre.

Cyprian Cibrinka
May 27, 2016

Tej vete nechýba logika a vysvetlím ju. Poniektorí ateisti tvrdia, že predpona “a-” v slovách znamená popretie prítomnosti nasledujúceho významu. Teda ateizmus je neprítomnosť viery v boha. Teda nie opak k teizmu ako uvedomelý postoj.
Iste poznáte slovo amorálny. Použitím rovnakej logiky poniektorých ateistov je potom amorálnosť iba neprítomnosť morálky. Morálku novorodeniatka nemajú. Ak sú všetky novorodeniatka ateistami, potom sú aj amorálne (vo význame neprítomnosti morálky).

Je každý ateista amorálny? Ja si to nemyslím, lebo každý ateista má zaiste nejaké normy správania, ktoré nazýva zasadami alebo svojim osobným kódexom morálky. Ja osobne ateistov za amorálnych nepovažujem a ani z pohľadu nastavenia svojej morálky.

Myslím si, že uznáte, že niektoré postoje niektorých ateistov sú absurdné. Ak sa všetci rodia ako ateisti, tak potom cirkev je najväčším obrancom ateistov - lebo je proti potratom. A najviac konverzií zaznamenáva ateizmus, lebo od neho uteká cez 90% všetkých ateistov, ktorí sa ako “ateisti” narodili.

Pridaj komentár

Rubriky

Hľadaj

O Zošitoch humanistov

Všetky preklady sú dielom Rastislava Škodu, ak nie je poznamenané inakšie.

Radi uverejníme originálny článok slovenského autora alebo preklad zaujímavého článku z oblasti humanizmu a preľudnenia.

Staršie čísla Zošitov humanistov, ako aj knihy bývalého vydavateľstva Rastislav Škoda, si možno zakúpiť na stránke humanistického kníhkupectva Váš antikvariát.
Adresa:
Vladislav Marušic – ALTERNATÍVA
Za hradbami 18
902 01 Pezinok
Telefónne číslo: 0903 266 221
E-mail: info@vasantikvariat.sk

Vydáva:
Rastislav Škoda
J. Stanislava 8/73
841 05 Bratislava
Telefónne číslo: 0940 346 296
E-mail: rastskoda2@gmail.com

Technická spolupráca: Ján Parada

Archív podľa dátumu