Antropoinžinierstvo a klimatické zmeny

Tuesday, 12 November 2013 | Zošity humanistov č. 98

S. Matthew Liao, Anders Sandberg a Rebecca Roache

Antropogénne klimatické zmeny sú pravdepodobne najväčším problémom súčasného ľudstva. Nepriaznivo ovplyvnia početné aspekty života všetkých ľudí na svete. Existujúce riešenia typu geoinžinierstva môžu byť riskantné a bežné ľudské a trhové zmeny nebudú stačiť na oslabenie účinku klimatických zmien.

Autori preto uvažujú o novom druhu odpovede človeka na klimatické zmeny; volajú ju antropoinžinierstvom, resp. génovým inžinierstvom, čo znamená biomedikálnu zmenu ľudskej povahy a organizmu, ktorá zmierni účinok klimatických zmien, resp. človeka na ne adaptuje. Tvrdia, že génové inžinierstvo je menej riskantné ako geoinžinierstvo a že pomôže trhovým mechanizmom oslabiť účinky klimatických zmien. Uvažujú aj o niektorých možných etických otázkach génového inžinierstva, ako je jeho bezpečnosť a vplyv na naše deti a celú spoločnosť. Tvrdia, že o tom sa dá hovoriť. Ich záver je, že pri debate o klimatických zmenách si antropoinžinierstvo zaslúži záujem.

I. Úvod

Výsledkom globálneho oteplenia môže byť hlad miliónov ľudí, nedostatok vody a zatopenie pobreží. Najhoršie účinky klimatických zmien sa dajú oslabiť redukciou a stabilizáciou obsahu skleníkových plynov v atmosfére. Na tento účel boli navrhnuté početné riešenia od tých najjednoduchších: menej riadiť auto a recyklovať zdroje, naviesť priemysel na čistú energiu, teplo a transporty, až po veľmi komplexné geoinžinierstvo: obnova lesov, zrkadlá vo vesmíre na zmenu odrazu planetárneho albeda, resp. fertilizácia oceánov pridaním železa.

Nenavrhujeme, aby sa robili opatrenia antropoinžinierstva; na to treba viac priestoru. Chceme však ukázať, že antropoinžinierstvo si zaslúži miesto v diskusii; že vždy to má byť dobrovoľná činnosť, možno podporovaná daňovými úľavami alebo sponzorovanou zdravotnou starostlivosťou.

II. Príklady génového inžinierstva, navrhované pre klimatické zmeny

I. Farmakologická intolerancia mäsa

Často citovaná správa FAO odhaduje, že 18 % skleníkových plynov má pôvod v chove dobytka, čo je viac, ako spôsobuje doprava. Novší údaj hovorí dokonca o najmenej 51 % svetovej emisie skleníkových plynov chovom dobytka. 9 % ľudských emisií CO2 zapríčiňuje deforestácia za účelom expanzie pastvín, 65 % kysličníka dusného má pôvod v hnoji a 37 % antropogénneho metánu pochádza priamo alebo nepriamo z dobytka. Sú údaje, že každá z 1,5 miliardy kráv na svete produkuje denne 100 – 500 litrov metánu. Očakáva sa, že emisie z dobytka dramaticky stúpnu.

Keďže väčšina kráv a iných pasúcich sa zvierat je určená na konzumáciu, malo by zníženie spotreby ich červeného mäsa výrazne priaznivý účinok na oslabenie klimatických zmien. Hoci teoreticky by sa zníženie konzumácie červeného mäsa dalo dosiahnuť sociálnymi a kultúrnymi cestami, ľuďom často chýba motivácia alebo chuť vzdať sa jedenia červeného mäsa. Antropoinžinierstvo tu môže pomôcť. Jesť niečo, čo vyvolá nutkanie na zvracanie , môže vyvolať dlhodobú averziu voči tomuto jedlu. Averzia sa dá vyvolať podaním jedla s emetikom (látkou, ktorá vyvolá zvracanie), no na to treba pevnú vôľu vzdať sa červeného mäsa. Úspešnejšie sa zdá byť vyvolanie miernej intolerancie typu neznášanlivosti mlieka. Hoci intolerancia mäsa je veľmi zriedkavá, dá sa vyvolať stimuláciou imunitného systému proti bežným bovínnym proteínom. Potenciálne bezpečný a praktický spôsob indukcie by boli „mäsové náplaste“ (ako sú nikotínové) proti mäsu tých zvierat, ktoré v danej oblasti najviac prispievajú k emisiám skleníkových plynov.

II. Urobiť ľudí menšími

Ekologická stopa človeka je čiastočne úmerná veľkosti jeho postavy. Na udržanie každého kilogramu hmoty tela potrebujeme určité množstvo potravy a živín, takže čím je človek väčší, tým viac potravy a energie potrebuje. Okrem toho, že potrebujú viac jesť, spotrebujú väčší ľudia viac energie aj menej viditeľným spôsobom: Potrebujú viac látky na odevy, skôr opotrebujú topánky, koberce aj nábytok.

Na zmenšenie ekologickej stopy treba teda zmenšiť veľkosť. Keďže hmotnosť rastie so štvorcom výšky, má aj malé zmenšenie výšky výrazný efekt na veľkosť, resp. hmotnosť. Zmenšenie priemernej výšky o 15 centimetrov by znamenalo zmenšenie telesnej hmoty o 23 % a u žien o 25 %. Ako by sa to dalo dosiahnuť? Výšku určujú čiastočne genetické faktory a čiastočne strava a stresy. Kým genetická kontrola je polygenetická, t. j. mnoho génov prispieva každý po troške, samotný rast je riadený rastovým hormónom somatotropínom. Máme teda niekoľko možností na redukciu výšky dospelej osoby.

Prvá je predimplantačná diagnóza – PDG. Hoci genetické modifikácie na kontrolu výšky budú asi veľmi zložité a naše dnešné kapacity na ne nestačia, dá sa počítať, že to raz bude možné. Nebude to vyžadovať zmenu genetického materiálu, ale len určiť kritériá na výber embrya pre implantáciu.

Inou metódou je hormonálna liečba. Na redukciu rastu nadmernej výšky detí sa používa ako bezpečná alternatíva hormón somatostatín, inhibítor rastového hormónu.

Špekulatívna a kontroverzná metóda znižovania výšky dospelých je znižovanie hmotnosti novorodenca. Dieťa na spodnej priečke priemernej hmotnosti novorodencov má predpoklad, že bude menšie o asi 5 centimetrov. A ak je na spodnej priečke stupnice výšky, má predpoklady, že bude ako dospelá osoba až o 15 cm nižší.

Veľkosť novorodenca ovplyvňuje aj imprint génov, konkurencia medzi otcovskými a materskými génmi. Lieky alebo živiny, ktoré redukujú otcovské gény alebo podporujú prejavy materských génov, môžu regulovať veľkosť dieťaťa pri narodení.

Zníženie pôrodnosti zvýšením vzdelania. V roku 2008 upozornili prof. Guillebaud a Hayes, že každé dieťa, narodené v Spojenom kráľovstve, bude zodpovedné za emisiu 160-krát viac skleníkových plynov ako dieťa, narodené v Etiópii. Vyzval Britov, aby nemali viac ako dve deti. Nepovedal, ako to dosiahnuť. Zdôraznil len, že ženy o tom majú všetko vedieť a že majú mať ľahký prístup k antikoncepcii.

Existuje mnoho metód na zníženie plodnosti, ale je presvedčivo dokázané, že plodnosť je nepriamo úmerná úrovni vzdelania žien. Takže kým primárnym poslaním podpory vzdelávania a zvyšovania životnej úrovne sú základné ľudské práva, zníženie plodnosti sa stáva pozitívnym vedľajším účinkom aj z hľadiska ovplyvnenia klimatických zmien.

Farmakologické zvýšenie altruizmu a empatie. Ďalší nepriamy spôsob zmiernenia klimatických zmien je zlepšenie našich morálnych rozhodnutí na základe zvýšeného altruizmu a empatie. V mnohých prípadoch má účasť jednotlivca na riešení environmentálneho problému nepatrný vplyv, ale spolupráca veľkého počtu ľudí môže vyvolať ohromný účinok. Zvýšenie altruizmu a empatie zvyšuje šancu, že sa tak stane. Je pravdepodobné, že keby si ľudia uvedomovali utrpenie iných skupín ľudí a zvierat ako výsledok environmentálnych problémov, skôr by ich pomohli riešiť.

Hoci altruizmus a empatia majú hlboké kultúrne komponenty, je dokázané, že majú aj biologické korene a ich antropoinžinierstvo môže byť sľubnou cestou. Osoby, ktoré v testoch dostali prosociálny hormón oxytocín, skôr si podelili peniaze s cudzincami a správali sa vierohodnejšie. Aj spätné vychytanie inhibítora noradrenalínu zvýšilo sociálnu angažovanosť a spoluprácu a redukovalo egoizmus v motivačných hrách. Podobný účinok mal v pokusoch na ľuďoch a zvieratách SSRI (selektívny inhibítor vychytania serotonínu). Oxytocín zlepšuje aj schopnosť chápať emocionálny stav iných ľudí, čo je kľúč pre empatiu. Naopak, testosterón znižuje prejavy empatie a najmä vedomé spoznávanie výstražných znamení.

Uvedené príklady naznačujú možnosť intervencií na ovplyvnenie citlivosti a ochoty k spolupráci na sociálnych pravidlách a cieľoch metódami antropoinžinierstva. Iné môžu zvyšovať našu odolnosť voči teplu a tropickým chorobám, resp. znižovať našu potrebu potravy a vody.

III. Berme génové inžinierstvo vážne

Treba povedať, že bežné behaviorálne riešenia ako menej jazdiť a viac recyklovať plus trhové riešenia ako daňové úľavy a vydávanie poukazov na emisie nepovažujeme za dostatočné na oslabenie klimatických zmien. Keby stačili, nebolo by potrebné zaoberať sa seriózne geoinžiniestvom. Sú aspoň dva dôvody zaoberať sa seriózne antropoinžinierstvom. Prvý je, že antropoinžinierstvo je potenciálne menej riskantné ako geoinžinierstvo. Druhý je, že antropoinžinierstvo robí trhové riešenia pravdepodobne úspešnými. Pozrime sa na ne zblízka.

Proti niektorým geoinžinierskym opatreniam sa namieta, že sú príliš riskantné, napríklad vesmírne zrkadlá na zmenu albeda planéty. Predpokladajú novú technológiu, o účinkoch ktorej sa vie len málo.

Naproti tomu návrhy antropoinžinierstva sa zakladajú na vyskúšanej technológii, ktorej riziká sú aspoň na osobnej úrovni malé a dobre známe. Napríklad PGD, prichádzajúca do úvahy na selekciu malých detí, čo je bežná prax (s iným cieľom) na mnohých klinikách. Alebo oxytocín, kandidát na zvýšenie empatie v budúcnosti, sa dnes bežne predpisuje. Vzhľadom na to, že antropoinžinierstvo sa týka jednotlivcov, dá sa očakávať, že jeho riziká sa budú dať ľahšie ovládnuť ako riziká geoinžinierstva, pôsobiaceho v oveľa širšom, globálnom rozsahu. Ak sa bude antropoinžinierstvo používať paralelne s behaviorálnymi a trhovými incentívami, podporí slobodu jednotlivcov. Predstavme si situáciu, že rodina môže mať dve deti, ako navrhli Guillebaud a Hayes, a má fixnú alokáciu emisií skleníkových plynov. Ak sa jej podarí zmenšiť výšku svojich členov, pri nepresiahnutej alokácii skleníkových plynov môže mať viac ako dve deti; môže voliť viac menších alebo menej väčších detí.

Niektoré riešenia antropoinžinierstva môžu byť výhrou v každom prípade a bez ohľadu na to, či zmiernili klimatické zmeny. Ak zvýšená vzdelanosť zníži pôrodnosť, môže Čína obmedziť alebo až zrušiť svoju kontroverznú politiku jedného dieťaťa. Podobné je to s farmakologickou intoleranciou mäsa. Ak zníži produkciu skleníkových plynov, zníži taxáciu neželaného správania sa (konzumácie škodlivých produktov). No aj ak bude vplyv na skleníkové plyny neuspokojivý, zaznamená sa pozitívny zdravotný výsledok v dôsledku poklesu spotreby červeného mäsa a zníženie utrpenia zvierat vo veľkochovoch.

IV. Potenciálne obavy z antropoinžinierstva

Pri obrane antropoinžinierstva sa pozrime na niektoré obavy z neho.

Bezpečnosť

Tak ako všetky biomedikálne liečby, aj antropoinžinierstvo nesie so sebou niektoré riziká. Ak sa deťom podávajú hormóny, aby boli menšie, môže to mať vedľajšie účinky. Steroidné preparáty môžu vyvolať skorý nástup puberty a iné hormonálne poruchy. Somatostatín zvyšuje riziko žlčových kameňov. Oxytocín robí celú spoločnosť zraniteľnou tými, čo chcú využiť dôveru a veľkodušnosť väčšiny. Riziká antropoinžinierstva musia byť minimalizované.

Ak behaviorálne a trhové opatrenia nestačia na zmiernenie klimatických zmien, treba siahnuť po antropoinžinierstve napriek jeho slabinám. Spoločnosť robí biomedikálne zákroky napriek ich rizikám. Ľudia sa očkujú proti infekčným chorobám, aby chránili seba a svoje okolie, hoci zákrok niekedy končí smrťou. Klimatické zmeny sú aspoň také nebezpečné ako uvedené problémy a preto ich treba brať vážne.

Vzťah k ľudskej prirodzenosti

Keďže antropoinžinierstvo patrí do veľkej skupiny biomedikálnych technológií, ktorých cieľom je zmena, resp. zlepšenie situácie ľudí, budí podobné etické dilemy ako biomedikálne zákroky vo všeobecnosti.

Michael Sandel vyslovil už v roku 2004 námietku, že antropoinžinierstvo predstavuje „prometeovskú ašpiráciu na premenu prírody vrátane ľudskej prirodzenosti, čo má slúžiť naším cieľom a uspokojiť naše túžby“. Viacerí environmentalisti sú toho názoru, že to bolo práve naše pôsobenie, čo vyvolalo klimatické zmeny. Vytýkajú antropoinžinierstvu, že tiež sa mieša do záležitostí prírody. Hlásajú, že je morálne neprípustné pôsobiť na ľudskú prirodzenosť, pretože je to pôsobenie na prírodu a pôsobenie na prírodu je morálne neprípustné. Tento názor – aspoň vo svojej nekvalifikovanej forme – by znamenal, že očkovanie, úľava bolestí u rodičky atď. sú neprípustné, lebo pôsobia na prírodu.

Sandel má námietky proti zlepšovaniu situácie ľudí čiastočne preto, lebo mnohí ľudia „chcú, aby to slúžilo ich cieľom a uspokojilo ich túžby“. Je pravda, že je to v mnohých prípadoch osobné želanie, ale klimatické zmeny poškodzujú množstvo ľudí a živočíchov, ktorí sú na ne citliví.

Premena našich detí

Hoci niektoré z riešení antropoinžinierstva sa týkajú jednotlivcov, autonómne sa rozhodujúcich pre svoju zmenu, iné sa týkajú inžinierstva detí. Je etické, aby rodičia robili voľbu, ktorá nezmeniteľne zasiahne životy ich detí? Je to dôležitá otázka, ale hodno pripomenúť, že nie všetky opatrenia antropoinžinierstva, týkajúce sa detí, sú nutne kontroverzné. Mali by sme ako rodičia námietky proti vzdelávaniu našich detí ako prostriedku na zníženie ich neskoršej pôrodnosti? Sú dôkazy, že mnohí rodičia sú šťastní, keď sa ich deti vzdelávajú. Niektorí rodičia dokonca úmyselne dávajú svojim zdravým deťom Ritalin, aby sa vedeli koncentrovať a dosiahli v škole lepšie výsledky, hoci tento preparát je pre deti s ADHD (hyperaktivita s poruchou pozornosti) a iste má vedľajšie účinky.

Iste bude problém s kontroverzným antropoinžinierstvom u detí – napríklad robiť ich menšími – a s autonómiou a hranicami rodičovskej autority. Rozsah sa bude meniť od prípadu k prípadu. Mali by sme sa pripraviť na to, že na pretras prídu aj ďalšie kontroverzné témy. Je pravdepodobné, že súčasné riešenia problému zmiernenia dôsledkov klimatických zmien neuspejú v predpokladanom rozsahu a milióny ľudí budú trpieť hladom, nedostatkom vody, chorobami a pobrežnými povodňami. V lekárskej literatúre nachádzame autorov, ktorí sú toho názoru, že aj keď je nejaká technológia kontroverzná, majú rodičia právo sociálne a biologicky modifikovať svoje deti do tých čias, kým to deťom osoží a kým neexistuje lepší spôsob na dosiahnutie takého cieľa. Nie každý podpíše tento spôsob uvažovania, ale nemáme viac miesta na jeho analýzu. Sme presvedčení, že máme pravdu, ak nevylučujeme kontroverzné riešenia antropoinžinierstva, ale meriame ich inými opciami.

Antropoinžinierstvo a spoločnosť

Antropoinžinierstvo môže byť v poriadku pre jednotlivca, ale škodlivé pre spoločnosť ako celok. Niektorým ľuďom sa môže nepáčiť, že snaha urobiť ľudí menšími prenesie ťarchu (a riziko) podujatia na ochranu prostredia na najväčšmi znevýhodnených členov spoločnosti, ktorí už aj tak sú menšej postavy.

Najlepšie využívanie zdrojov

Za predpokladu, že zdroje potrebné na zmiernenie klimatických zmien – čas, peniaze, mozgová sila/ľudské zdroje atď. – sú obmedzené, vedie pridelenie zdrojov na rozvoj antropoinžinierstva k ich nedostatku pri štúdiu iných typov riešenia. Už to môže byť dôvod na zastavenie rozvoja antropoinžinierstva. Tento argument sa používal aj proti klimatickej adaptácii, aj proti geoinžinierstvu. Niektorí vedci namietajú, že pri porovnaní s inými riešeniami prináša antropoinžinierstvo za veľké náklady relatívne málo úžitku Táto námietka sa týka predovšetkým riešení typu znižovania fertility zlepšením vzdelania alebo zvyšovaním altruizmu a empatie pomocou oxytocínu, čo sú pomerne nepriame prostriedky na zmiernenie klimatických zmien, lebo vyžadujú veľa krokov v príčinnej reťazi, kým zapôsobia. Záverom môže byť názor, že použitie antropoinžinierstva na zmiernenie klimatických zmien je slabé využívanie zdrojov.

Môže sa teda ukázať, že antropoinžinierstvo nie je najlepší spôsob prístupu k problému klimatických zmien, ako sa to stalo v početných iných prípadoch. Pripustiť to však už teraz by znamenalo ignorovať uznávaný fakt, že klimatické zmeny sú veľmi vážny súčasný problém a nevieme, ktoré riešenie bude najúčinnejšie. Zistiť, do akej miery je antropoinžinierstvo – alebo iné do úvahy prichádzajúce riešenia – hodné ďalšieho sledovania, je v podstate empirická výzva pre otvorené mozgy.

Obmedzený záujem

Nakoniec a možno najzrejmejšia námietka proti nášmu návrhu antropoinžinierstva je, že je to absurdná idea: kto so zdravým rozumom môže chcieť robiť svoje deti menšími? Sme si dobre vedomí toho, že je to na prvý pohľad bizarná idea, navrhovať nižší, ale pre životné prostredie vyhovujúcejší vzrast, no nevyhýbali sme sa možnosti vyvolať diskusiu.

Chceme zdôrazniť, že riešenie zdanlivo absurdných a drastických ideí môže byť dôležitým učebným procesom a nevenovať sa mu by mohlo znamenať stratu možnosti riešiť nejaký problém, najmä ak sa stane akútnym. História je plná príkladov ideí, ktoré sú dnes bežné až neoceniteľné, ale boli zosmiešňované a zavrhované pri prvom vyslovení. V roku 1872 nazval Pierre Pachet, profesor fyziológie v Toulouse, Pasteurovu teóriu infekčných zárodkov „smiešnou fikciou“. Western Union vytýkala v roku 1876 tzv. „telefónu“ toľko technických ťažkostí, že sa ním nemienila zaoberať ako prostriedkom komunikácie. Lord Kelvin, prezident Kráľovskej spoločnosti, tvrdil ešte v roku 1895, že stroje ťažšie ako vzduch predsa nemôžu lietať. A Thomas Watson, šéf IBM, v roku 1943 pochyboval, že svet bude raz potrebovať viac ako päť počítačov. Mnohí, čo ešte pred pár desaťročiami neverili na klimatické zmeny, dnes ich považujú za najvážnejší problém súčasnosti; kedysi boli odmietaní ako „ochranári“. Z toho plynie poučenie, že hoci spravidla správne posudzujeme, ktoré myšlienky si nezasluhujú našu pozornosť, občas zanedbáme užitočné a hodnotné návrhy.

Z tu navrhovaných riešení v prospech planéty je zmenšovanie detí najkontroverznejšie. Nejde o to, že by sa pochybovalo o jeho účinnosti; pochybuje sa o tom, či sa podarí presvedčiť mnohých, aby to robili. Príčina, prečo sa mnohí ľudia (absolútna väčšina, pozn. prekl.) stavajú k tejto idei negatívne, nie je to, že pochybujú o jej účinnosti na klimatické zmeny, keby sa realizovala, ale že pochybujú, či sa mnohí budú dať presvedčiť, aby ju realizovali. Niečo z toho má povahu viery: výška sa v našej spoločnosti považuje za výhodu. Vysokí chlapci sú pre ženy atraktívnejší ako nízki (Kurzban and Weeden 2005) a v živote dosahujú úspešnejšiu kariéru (Judge and Cable 2004). Z toho vyplýva prijateľný záver, že ľudia nebudú chcieť robiť seba alebo svoje deti menšími.

Prvá odpoveď na to je, že ak je niektorý postup antropoinžinierstva pre niektorých ľudí nepríťažlivý, neznamená to, že nemá byť k dispozícii pre iných. Mnoho bežne prístupných vecí budí záujem len u málo jednotlivcov, napr. tetovanie, skoky na lane alebo maratón. V prípade osobitného antropoinžinierstva, vzbudzujúceho len obmedzený záujem, sa zdá, že je lepšie, ak je určité riešenie k dispozícii pre tých málo záujemcov, než by nemalo vôbec existovať.

Po druhé, čo nie je atraktívne dnes, nemusí byť také zajtra, pretože ľudské chute a postoje sa môžu meniť a menia sa. Napríklad vzťah ľudí k vegetariánstvu sa zmenil v dôsledku jeho etickej hodnoty. Nedávna štúdia ukázala, že tí, ktorým záleží na ich telesnej váhe, skôr stučnejú medzi ľuďmi s nadváhou ako v prostredí priemerných (Blanchflower, Oswald et al., 2008).

Ak aj čo len pomerne malý počet ľudí urobí svoje deti menšími, môže to viesť po čase k redukcii do tej miery, akú výšku považujú ostatní za minimálnu. Pri správnej podpore, napr. daňovej úľave, aj iní pristúpia na menšie vlastné deti.

Po tretie, treba sa mať na pozore pred devízou status quo. Je bežné, že ľudia dávajú prednosť súčasnej situácii pred novou, ktorá je neznáma, ba niekedy aj pred takou, ktorá je merateľne lepšia (Bostrom a Ord). Robiť vlastné deti menšími môže byť nepríťažlivé, ale taký môže byť aj výhľad na život detí v spoločnosti ochromenej zvykmi a environmentálnymi dôsledkami spôsobu života svojich predkov. Pokúsme sa však obísť preferenciu pre status quo a predstavme si, že naši predindustriálni predkovia mali možnosť voľby medzi a) svetom s deviatimi miliardami ľudí, ktorí pôsobili na vlastnú biológiu, takže teraz je väčšina z nich menšia ako by boli bývali, ktorí však v dôsledku toho žijú v udržateľnom svete; b) medzi svetom tiež s deviatimi miliardami ľudí, ktorí však nič nerobili, aby zmenšili svoju výšku a v dôsledku toho žijú v neudržateľnom svete; a c) medzi svetom so šiestimi miliardami ľudí, ktorí neintervenovali, aby ovplyvnili svoju výšku a žijú v udržateľnom svete. Nie je samozrejmé, že pre našich predindustriálnych predkov muselo byť najneprijateľnejšie riešenie a). Zdá sa plauzibilným, že uprednostnili a) pred b) alebo c), pretože umožnilo žiť viac ľudom v udržateľnom prostredí.

Nakoniec treba pripomenúť, že napriek pokušeniu zamerať sa na najprovokatívnejší spôsob ľudského inžinierstva, ktoré je v tomto prípade náhodou aj najmenej príťažlivým, antropoinžinierstvo nie synonymum nedostatku príťažlivosti.

Ako sme už povedali, jednou z ciest zníženia veľkosti uhlíkovej stopy je zníženie výšky. Druhou cestou je zníženie hmotnosti, ktoré bude asi menej kontroverzné. Zásadne nie je dôvod, prečo by sa nemalo vynájsť také antropoinžinierstvo, ktoré bude aj potláčať klimatické zmeny, aj bude atraktívne pre jednotlivcov. Zvýšenie vzdelanosti a farmakologicky navodené odmietanie mäsa sa pravdepodobne bude páčiť mnohým ľuďom, pretože vzdelanosť a zdravotné výhody vegetariánstva sú dobré samy osebe.

Záver

Dúfame, že sme poskytli obraz toho, čo môže pre klimatické zmeny znamenať antropoinžinierstvo. Sme toho názoru, že antropoinžinierstvo je potenciálne menej riskantné ako geoinžiniertsvo a s trhovými a behaviorálnymi riešeniami má vyhliadky na úspech. Iste sa dá veľa povedať pre a proti nemu a dúfame že sa v súvislosti s klimatickými zmenami rozvinie široká diskusia.

Keďže klimatické zmeny ovplyvnia mnohé aspekty života všetkých ľudí na celej Zemi a behaviorálne a trhové zmeny nebudú stačiť na ich oslabenie, sme si istí, že antropoinžinierstvo treba brať do úvahy a intenzívne študovať.

Prameň: S. Matthew Liao a i., Human Engineering and Climate Change, Ethics, Policy and the Environment, 2. 2. 2012.

tags , ,

Zatiaľ bez komentárov.

Pridaj komentár

Rubriky

Hľadaj

O Zošitoch humanistov

Všetky preklady sú dielom Rastislava Škodu, ak nie je poznamenané inakšie.

Radi uverejníme originálny článok slovenského autora alebo preklad zaujímavého článku z oblasti humanizmu a preľudnenia.

Staršie čísla Zošitov humanistov, ako aj knihy bývalého vydavateľstva Rastislav Škoda, si možno zakúpiť na stránke humanistického kníhkupectva Váš antikvariát.
Adresa:
Vladislav Marušic – ALTERNATÍVA
Za hradbami 18
902 01 Pezinok
Telefónne číslo: 0903 266 221
E-mail: info@vasantikvariat.sk

Vydáva:
Rastislav Škoda
J. Stanislava 8/73
841 05 Bratislava
Telefónne číslo: 0940 346 296
E-mail: rastskoda2@gmail.com

Technická spolupráca: Ján Parada

Archív podľa dátumu