Zošity humanistov

Ale ateizmus je ozaj “kultúrou smrti” - pre náboženstvá.
Ako “socialistický” učiteľ som určite priležitostne hovoril aj o svojej ateistickej orientácii, no o vnucovaní sa ani v náznakoch nedá hovoriť. Ale zažil som počas Slovenského štátu bitku od kňaza ak som sa nezúčastnil na omši či poobedňajších litániách. Pre mňa je toto, tá katolícka “kultúra života”.

Humanista… Porozprávajte nám o potláčaní náboženskej nauky na základných školách.

Autorovi.
Na protesty samozrejme máte právo a to je dobre.
Citujem:
Nie som učiteľ, ale si myslím, že väčšina postarších učiteľov zaprotestuje proti údaju, že boli zneužití na vnucovanie ateizmu deťom.
Učitelia museli hlásiť religiozitu na školách, ateizmus bol vyslovene vnucovaný, deti pochádzajúce z kresťanských rodín zosmiešňované a nezriedka bola podporovaná šikana spolužiakov voči nim. Z treidnych samospráv boli vyhadzované tie deti,ktoré chodili na náboženstvo. Koncoročné odmeny za prospech neboli určené pre deti navštevujúce náboženstvo.
Jediné, čo aspoň trošku ospravedlňuje váš postoj vzdialený pravde je práve to, že nie ste učiteľ a zjavne ani svedok tých udalostí a preto nemôžete svedčiť o tom, ako bolo deckám bránené v štúdiu. Deti z kresťanských rodín mali perspektívu učňovky. Taká je pravda. A pravda je tiež taká, že mnohí učitelia toto obchádzali a hlásenia k posudku detí dávali neúplné alebo informáciu o návšteve hodín náboženstva dali až na vyžiadanie. Argumentácia Čarnogurským je falošná a pripomína mi popieračov holokaustu, ktorí ho budú spochybňovať i jediným zachráneným židom. Prípadne dvomi.

Súhlasím s viacerými Vašimi konštatovaniami, ale: 1. Som rád, že uznávate, že sa okrem ateizmu vyučovalo aj náboženstvo. Podobne by sa mal dnes okrem náboženstva vyučovať aj ateizmus! Som istý, že raz k tomu dôjde. – 2. Dúfam, že keď sa nad tým zamyslíte, odvoláte propagandistickú vetu, že „deti z kresťanských rodín mali perspektívu učňovky“. Keby taká bola pravda, potom by rodičia státisícov stredo- a vysokoškolákov neboli kresťania a Slovensko kresťanské – ale (hlavne podľa vás) bolo také. – 3. Pripomeňme si, že ani umiernené klérofašistické Slovensko nepopieralo holokaust, ale ho spáchalo. – 4. Obchádzate jadro môjho protestu, že ateizmus nie je zlo, ale platný svetonázor. K tomu by som rád niečo počul.

Ďakujem sa reakciu, pán Rastislav!
Ateizmus ako slovo žiaľ nemá ustálený význam ani medzi ateistami a preto sa vždy snažím pochopiť význam tohoto slova u každého tzv. ateistu -lebo je vždy iné.
Ateizmus ja osobne považujem len za postoj k jednej veci - existencii nadprirodzena. Je reakciou na iný postoj - teizmus.
Z tohoto pohľadu nie je čo vyučovať na ateizme. A ani na teizme. Je to len konštatovanie : bohov niet.
*
Pre korektnosť dodám, že mnohí ateizmus chápu vo význame ateizmu filozofického, už nejakej filozofie alebo spektra svetonázorov. Toto má mať svoj priestor na hodinách filozofie. No nie ako samostatný predmet v povinnej ponuke učebných osnov ZDŠ. Podobne ako náboženstvo, na požiadanie minimálneho počtu veriacich v neexistenciu v bohov.
Keďže ateizmus je len spochybňovaním, natíska sa otázka, či pre spravodlivosť by nemal mať potom priestor na školách aj antiateizmus - spochybňovanie ateizmu. Pokiaľ sa teda má dostať do škôl predmet spochybňujúci a znevažujúci iný, mal by mať rovnaké šance aj aj predmet spochybňujúci spochybňovanie. Ak si to rodičia a deti budú želať. Niečo na úrovni krúžku pre nešikovné deti.
*
Aj jediný prípad krivdy na deťoch pochádzajúcich z kresťanských rodín by bol hanebný. Lenže on nebol jeden. UV KSČ onoho času prijala dokument, ktorí bol programom ateizácie.Tento program prijal koncept postupného vymierania starej veriacej generácie a ateizácie generácie mladej - sám som toto trpko zažil. Tá veta je osobným svedectvom.
*
Ateizmus je len konštatovanie, na úrovni iných charakteristík. Biela, zelená, hmotnosť, dĺžka, ateizmus … z ničoho tohoto nevyplýva zlo - nemá to nárok na morálku.
*
Ja mám ateistov rád a mám medzi nimi veľa priateľov.

Prekvapuje ma, že preberáte táraniny (povedali druhí) Edka-Vševedka (pokrstil ho druhý) o bezobsažnosti prívlastku ateista pre veľkých ľudí už pri brieždení civilizácií, vlastne paralelne s vývojom pojmu teista. (Pozri Eduard Chmelár, „Poznanie oslobodzuje“, prednáška na Dni humanistov 16. 6. 2012; http://www.zosity-humanistov.sk/2012/10/vrenie-medzi-humanistami-po-dni-humanistov-2012/#more-2160).
Ak pripustím Váš výklad pojmu „veriaci v neexistenciu bohov“, sme v jednom člne – spolu neveríme v existenciu gréckych ani slovanských bohov a na jednom nezáleží, takže tak sa ďalej nedostaneme. Ak je však ateizmus len spochybňovaním, potom je teizmus len navrhovaním – ani pre jedno niet dôkazov. Lenže ateizmus dôkazy nepotrebuje, ale teizmus áno, najmä keď príde reč na božiu vševedúcnosť, všemohúcnosť a dobrotivosť/lásku. Ani vtedy nezapochybujete?
Ak do radu Biela, zelená atď. pridáte teizmus, som ochotný podmienečne súhlasiť, že z tých pojmov nemusí vyplývať zlo. No pozrite sa na čiernu, fialovú a žltú katolíkov, červenú komunistov a socialistov, hnedú nacistov, modrú amerických demokratov atď. a už to všetko veľmi úzko súvisí s morálkou. Verte mi, že nielen teizmus, ale aj ateizmus. Na prekvapenie svetovej verejnosti, no najmä KBS, to povedal aj pápež František.
Uznávam, že neraz sa diali (aj veľké) krivdy na deťoch. Odmietal som spôsob komunistickej ateizácie v školách aj vo verejnosti, ktorá veru skutočnému ateizmu viac škodila, ako osožila. Presviedča až nadchýna ma ateizácia sveta od Osvietenstva.

Dôkazy potrebuje každý, kto sa usiluje o zmenu stavu vecí. Teda aj filozofický ateizmus.
Dohodnime sa teda, že pre potreby našej diskusie budeme pod pojmom ateizmus mať na mysli práve to široké spektrum filozofií, kde je základom predpokladanie neexistencie nadprirodzena.
Osvietenstvo zaiste bolo v mnohom prínosom pre zmeny spoločnosti. No nadchýňať sa ateizáciou založenou na prenasledovaní kresťanov je dosť nehumanistické - lebo prehliada gigantické násilie spáchané v tej dobe. Dejiny osvietenstva sú dejiny krvi, bolesti, bezprávia, egoizmu. Ani nasledujúce svetové vojny nepriniesli toľko obetí vyjadrených percentami z celkového počtu obyvateľov ako časy osvietenstva. Nie, nepopieram význam osvietenstva, no neprehliadam ani tie tienisté stránky.

Ateizmus i kresťanstvo môžu mať niektoré styčné plochy svojich filozofií spoločné a na nich by mohli postaviť perspektívu tolerantného súžitia a pokojného presviedčania. Tými východiskami sú pravda, poznanie a úcta k životu.

Tu oba navonok protichodné svetonázory môžu využívať na svoj rast tie isté nástroje - internet čo by najväčší vynález ľudstva, masovokomunikačné prostriedky a množstvo všakovakých elektronických vynálezov. Tieto nástroje prispeli k mieru, k evanjelizácii i k ateizácii podstatne väčšou mierou ako osvietenstvo alebo komunizmus.

Budúcnosť nebude patriť stretu militantných ateistov s fundamentálnymi veriacimi. Kultúrnosť budúcich spoločností bude charakterizovaná schopnosťou viesť vzájomný dialóg. Pokiaľ ovšemže sa niekto nebude snažiť vybudovať totalitu v takej či onakej farbe.

Dôkazy o vesmíre poskytuje veda.