Čínska tianxia: Potrebuje všetko pod nebom rozhodcu?

Thursday, 4 December 2014 | Zošity humanistov č. 102

June Teufel Dreyerová

Niektorí čínski vedci poukazujú na 5. storočie pred n. l. ako možný model pre predstavu, že „pod vládou cnostnej Číny by sa svet mohol vrátiť do zlatého veku“, vysvetľuje June Teufel Dreyerová, profesorka politických vied, v excerpte z dlhšieho článku, ktorý vyjde v The Journal of Contemporary China. Ako povedal Konfucius, dokonalá cnosť je môcť praktizovať všade pod nebom päť vecí: príťažlivosť, štedrosť, vážnosť, úprimnosť a láskavosť. Už krátky prehľad histórie svedčí, že príchod moreplavcov zo západu s ich vykorisťujúcim kapitalizmom, komercializmom a expanzionizmom ruinoval potenciálne idylický spoločenský systém. Aj prezident Xi sa v niektorých rečiach odvolal na tianxiu, keď spomenul, že najvyšší benevolentný rozhodca by mohol dať rozvadenému svetu, alebo aspoň Číne, harmóniu. Dreyerová uzatvára, že prívrženci obnovy tianxie ako modelu pre dnešný svet v skutočnosti zle vysvetľujú minulosť, aby upravili budúcnosť, skresľujúc všetko, aby predložili politickú agendu, ktorá je v najlepšom prípade falošná a v najhoršom prípade nebezpečná. – YaleGlobal

Niektorí čínski odborníci/vedci predpokladajú rozmach Číny a jej možnú rolu ako rozhodca v rozbúrenom svete.

Z Číny sa stáva dominujúca ekonomická a vojenská mocnosť. Pri tej príležitosti pripomínajú niektorí čínski vedci dávnu éru asi v 5. storočí pred n. l., keď pod vládou umierneného konfuciánskeho cisára všetko pod nebom bolo v poriadku. V tejto historickej retrospektíve sa implicitne skrýva myšlienka, že pod vládou cnostnej Číny by sa aj dnešný svet mohol vrátiť do zlatého veku.

Podľa tejto povesti umiernený cisár dodržoval pax sinica a vládol podľa hesla tianxia, všetko pod nebom. Symbolizoval to systémom tribútov, pri ktorom vládcovia štátov okolo Nebeskej ríše prichádzali na cisársky dvor, urobili ketou, poklonu poslušnosti a odovzdali dary svojich miestnych výrobkov. Na oplátku im bola potvrdená legitimita ich vlády. Boli zaradení do kalendára dynastie a dostali cenné dary symbolizujúce vysokú čínsku civilizáciu. Výsledkom bol spoločenský datong, veľká harmónia.

Toto idylické usporiadanie vraj zničil príchod pažravých kapitalistických mocností, chtivých expanzie svojich obchodných impérií, ktorí Číne nanútili svoje obchodné systémy a westfálsky pojem suverenity, založený na rovnosti národných štátov bez zodpovednosti nejakej vyššej autorite. Keďže toto dáva jednotlivým štátom slobodu konať podľa ich ponímania vlastných záujmov, výsledkom bola Hobbesovská vojna všetkých proti všetkým a úpadok štátu. Ako riešenie tejto neblahej situácie navrhujú odborníci ako Zhao Tingyang vrátiť sa k tianxii, pravdepodobne pod čínskym vedením, ktoré preberie rolu rozhodcu vo všetkých záležitostiach pod nebom.

Problém je v tom, že zlatý vek nikdy neexistoval a pravdepodobne by ani v modernej ére nefungoval. Zosnulý harvardský sinológ Yang Lien-sheng sucho konštatoval: „Sinocentrický svet bol mýtus, za ktorým bola kolísajúca skutočnosť, neraz sa rovnajúca nule.“ Bola potrebná veľká sila, aby jednak udržala impérium pohromade, jednak ho chránila pred vonkajšími nepriateľmi. Vo formulácii Wang Gungwua malo impérium tvrdé jadro, wei alebo silu, obalenú miernou dužinou wu, alebo cnosťou. Šikovné štátnictvo spočívalo v nájdení správnej rovnováhy medzi nimi. Hoci súdne rozsudky vychvaľujú konfuciánsku múdrosť cisárov, v skutočnosti sa títo správali ako legalisti, zdôrazňujúci, že usporiadaná spoločnosť závisí od jasných pravidiel a skôr trestov pre porušovateľov zákonov, ako od benevolencie. Iní poznamenávajú, že nadradenosť čínskeho modelu prevencie vojen je smiešna pre každého, čo pozná podrobnosti čínskych dejín, nabitých konfliktmi.

Úpadok sveta? Treba obnoviť tianxiu? Môže Čína prevziať rolu rozhodcu pre všetko pod nebom?

Konfucianizmus nie je vzorom pre kozmopolitný svet. Veľký múr, jedna z pých starodávnej čínskej civilizácie, je aj symbolom izolacionizmu cisárstva. Bol postavený, aby chránil pred barbarmi. Niet čínskeho zákona, ktorý by väzbu na cudzích prikazoval tak silno ako väzbu na príbuzenstvo. Konfuciova koncepcia dobre usporiadaného kráľovstva predpisuje vzťahy, ktorých intenzita slabne navonok od rodinných členov. Koncepcia synovskej oddanosti neznamená veľa, ak s každým treba zaobchádzať ako s príbuzným. Aj Konfuciove názory na podriadenosť ženy a zneváženie spoločenského postavenia podnikateľa by v dnešnom svete našli len malý ohlas.

Je aj iný nesúzvuk medzi teóriou a skutočnosťou. Tí, čo akceptovali štatút vazala voči čínskemu cisárovi, neakceptovali vždy pojem nerovnosti a vyjednávali neraz na podklade rovnosti. V 15. storočí vládca Ayudhye odmietol vyslancovi Mingovej dynastie požiadavku ketou ako rešpektu voči cisárovi.

Rozdiely sily medzi vládcami Číny a okolím viedli aj k obráteniu rolí. V roku 1138 súhlasil zakladateľ juhočínskej dynastie Sung s vazalským štatútom svojej dynastie voči barbarskej dynastii Jin. V 18. storočí poslali ostrovy Riukiu na nátlak Japonska svoj tribút do japonského shogunu Tokugawa aj do Pekingu. A Kórejci, najvernejší poplatníci sľubu tianxie, opakovane odmietali poslať mingskému cisárovi Hongwu kone, zrejme z obavy pred možným konfliktom v Mandžusku. Za Qingovej dynastie jej síce platili tribút, ale zaviedli kalendár dynastie Ming.

Dávno pred príchodom západniarov boli pravidlá uvoľnené od tribútového smerom k obchodnému systému. Za dynastie Ming existovali obchodné transakcie medzi ostrovmi Riukiu a štátmi juhovýchodnej Ázie. Medzi Čínou a Japonskom existoval súkromný obchod dokonca aj v čase tzv. sakoku, keď bolo Japonsko voči zahraničnému obchodu teoreticky zatvorené. Čínske súdne záznamy z konca rokov 1400 svedčia o záujme o rast obchodných stykov. Hoci to mávalo vážne dôsledky vrátane sťatia, v 15. storočí sa rozvinul obchodný systém, zahŕňajúci juhovýchodnú a severnú Áziu. Keďže prvá západná veľmoc, Portugalci, prišla do Číny až v roku 1524, vyvracia to tvrdenie, že obchodovanie nanútil Číňanom západ.

Existencia najvyššieho rozhodcu môže byť užitočná pri urovnávaní sporov, bude málo tých, čo túto rolu priznajú Pekingu.

Okrem toho zavedenie zmluvného obchodu nemusí zhoršiť majetkovú situáciu štátov, pomyselne alebo skutočne začlenených do systému tianxie. Výskumy Hamašitu Takešiho ukazujú, že Číňania ani zďaleka neboli pasívnymi obeťami hrabivých cudzích mocností, pretože príchod západniarov im priniesol nové možnosti. Ani doteraz neboli vo svojom systéme bezmocní, no teraz posilnili svoju autonómiu. V roku 1884 povedal vyslanec Guandongu siamskému konzulovi, že zastavenie jeho tribútu voči Číne cestou vyslanectva nepripúšťa medzinárodné právo, čím sa dovolával aj tribútového aj obchodného systému. Obidve strany videli svoje štáty v tribútovom vzťahu a súčasne pripravovali dohodu medzi rovnými. Podobne sa správali aj Kórejci.

Ak existujú problémy pri tianxii, ako je to s westfálskou suverenitou? Samozrejme nie sú všetky štáty rovné čo do rozlohy a moci a existencia najvyššieho rozhodcu môže byť užitočná pri urovnávaní sporov, no málokto bude ochotný postúpiť túto rolu Pekingu. Mýtus o rovnosti je pre väčšinu tých, čo rozhodujú v mene štátov, príťažlivejší ako mýtus o podriadenosti voči dobrotivému vládcovi. Otázne je aj, nakoľko benevolentným vládcom by Čína bola. Ťažko vidieť v tejto roli Xi Jimpinga, jeho predchodcov alebo možných nástupcov. Možnosť, žeby pekinská vláda vydala zákony na zaistenie globálneho pax sinica, vyvoláva obavy vyslovené už v 1. storočí rímskym satirikom Juvenalom: „Quis custodiet ipso custodes?“ (Kto ustráži strážcov?).

Prívrženci myšlienky oživenia tianxie ako modelu pre dnešný svet v skutočnosti zle vysvetľujú minulosť, aby upravili budúcnosť, skresľujúc všetko a predkladajúc politickú agendu, ktorá je v najlepšom prípade neúprimná a v najhoršom prípade nebezpečná. Pre všetky jej nedostatky dá väčšina štátov prednosť bežnej suverenite. Parafrázujúc slová Winstona Churchilla o demokracii, suverenita je najhoršia forma svetovej vlády, okrem tých ostatných foriem.

(V Číne je všetko gigantické. Elity majú gigantickú politickú moc, giganticky vykorisťujú gigantické masy, gigantické bohatstvo vedie ku gigantickej politickej moci. Masy giganticky trpia, ale elity sú giganticky ľahostajné. Gigantická moc vyžaduje gigantickú ideológiu alebo gigantickú lož. Problém Číny spočíva v tom, že ľud neverí ničomu okrem gigantických klamstiev. – komentár čitateľa)

Prameň: June Teufel Dreyer, China’s Tianxia: Do All Under Heaven Need One Arbiter?, YaleGlobal, 30. 10. 2014

tags , ,

Zatiaľ bez komentárov.

Pridaj komentár

Rubriky

Hľadaj

Nové komentáre

O Zošitoch humanistov

Všetky preklady sú dielom Rastislava Škodu, ak nie je poznamenané inakšie.

Radi uverejníme originálny článok slovenského autora alebo preklad zaujímavého článku z oblasti humanizmu a preľudnenia.

Staršie čísla Zošitov humanistov, ako aj knihy bývalého vydavateľstva Rastislav Škoda, si možno zakúpiť na stránke humanistického kníhkupectva Váš antikvariát.
Adresa:
Vladislav Marušic – ALTERNATÍVA
Za hradbami 18
902 01 Pezinok
Telefónne číslo: 0903 266 221
E-mail: info@vasantikvariat.sk

Vydáva:
Rastislav Škoda
J. Stanislava 8/73
841 05 Bratislava
Telefónne číslo: 0940 346 296
E-mail: rastskoda2@gmail.com

Technická spolupráca: Ján Parada

Archív podľa dátumu