Vzdajte sa slobody a budete sa môcť zaradiť do paranoidnej elity

Sunday, 9 August 2015 | Zošity humanistov č. 105

George Monbiot

Vzdajte sa slobody, vyhýbajte sa dennému svetlu, žite len pre prácu a aj vy sa bude môcť zaradiť do otrávenej, paranoidnej elity.

Uvažovať o alternatíve je ošklivé, a možno preto presviedčame sami seba, že tí, čo majú moc, vedia, čo robia. Vierou v riadiacu inteligenciu je ťažko otriasť.

Vieme, že naše životné podmienky sa zhoršujú. Väčšina mladých ľudí má malé vyhliadky na majiteľstvo domu, ba aj na prenajatie niečoho slušného. Zaujímavé práce sa digitálnym taylorizmom (sústava vedeckej organizácie práce, autorom ktorej je F. W. Taylor a podstatu ktorej tvorí rozloženie pracovných postupov na jednotlivé úkony, ich skúmanie a racionalizovanie pomocou časových a pohybových štúdií a ich spojenie so zvyšovaním pracovných výkonov stimulačnými prémiami) podelia na dávky nezmyselnej driny. Ohromnou rýchlosťou sa z nášho povedomia vytráca prírodný svet, ktorého zázraky obohacujú náš život a od ktorých závisí naše prežitie. Tí vo vláde a medzi ekonomickou elitou, od ktorých očakávame dozor nad udalosťami, nezastavia úpadok, oni ho ešte urýchľujú.

Politický systém, ktorý produkuje tieto východiská, žije z nádeje: z viery, že ak budeme dosť tvrdo pracovať, dostaneme sa medzi elitu, aj keď sa životný štandard zhorší a sociálna nehybnosť bude vrytá do skaly. Po čom vlastne túžime? Po lepšom živote ako je náš, či po horšom?

Minulý týždeň unikla z analýz Barclays Global Poweru poznámka, adresovaná študentom o začiatku letných prázdninových zamestnaní, ktorá umožňuje letmý pohľad na toxickú kultúru budúcnosti našich vysokoškolských študentov.

„Chcel som vás uviesť do 10 Prikázaní sily… Deväť týždňov im budete žiť a za ne mrieť… Očakávame, že budete poslední, čo večer odídete z práce, nech sa deje čokoľvek… Odporúčam vám doniesť si do kancelárie vankúš… prázdninový zácvik je naozaj 9-týždňové pripútanie k pracovnému stolu… Jeden stážista si pýtal víkendové voľno na rodinné stretnutie a dostal odpoveď, že môže ísť. Žiadali po ňom, aby im vydal svoj mobil a usporiadal svoj pracovný stôl. …Takže čas hier sa skončil a je tu čas pripútať sa.“

Čas hier sa skončil, ale existoval niekedy? Ak mali títo študenti rodičov, akých nedávno opísal Financial Times, asi nič im nespríjemní spanie pod pracovným stolom. Článok opisuje nový druh zamestnania: poradca pre jasle a škôlky. Títo ľudia účtujú za hodinu 290 £ a nájdu vám jasle, ktoré navedú vaše batoliatko na správnu cestu na niektorú elitnú univerzitu. Hovorí sa o rodičoch, ktorí už rozhodli, že ich 6-mesačný syn pôjde do Cambridge a potom do Deutsche Bank; alebo že ich dvojročná dcérka má vychovávateľa pre dve odpoludnia v týždni (aby sa udržala na hornej priečke rebríčka v matematike a literatúre) ako aj týždenné hodiny vo vyslovovaní a čítaní, v dráme a hudbe na piane, francúzštine pre začiatočníkov a v plávaní. Uvažovali vraj o tom, kedy pridajú mandarínsku čínštinu a španielčinu. Dievčatko bolo také prestrašené a na konci síl, že sa bálo otvoriť ústa.

V New Yorku pôsobia organizátori termínov pre zábavné hry pre deti, účtujúci 450 $ na hodinu, ktorí trénujú malé deti v sociálnych schopnostiach, aby sa im zvýšili predpoklady prijatia na najprestížnejšiu súkromnú školu. Učia sa aj, ako zakryť črty, ktoré by mohli naznačovať blízkosť autistického spektra a tak znížiť ich šance cielenej selekcie.

Od detstva až do pracovného veku platí v určitých kruhoch postoj odmietajúci bežný život a každý druh lásky. Vedie k nemu nie radosť alebo spokojnosť, ale ambícia, ktorá je zúfalá aj bezcieľna, pretože nemôže dať náhradu za to, čo berie: detstvo, rodinný život, radosti leta, zmysluplnú produktívnu prácu, cit pre dosiahnutie niečoho a život pre práve túto chvíľu. Pre existenciu hore spomenutej toxickej kultúry sa prebudováva ekonomika, prepisuje sociálny kontrakt, elite sa odpúšťajú dane, regulácia a iné obmedzenia, ktoré ukladá demokracia.

Kamkoľvek mieri elita, vedú nás tam, aby sme ich sledovali. A ako keby navrhované režimy neboli dosť prísne, oznámil minister vzdelávania nový test pre štvorročné deti a základná škola v Cambridge urobila ďalší krok: diriguje štvorročiakov do tried podľa zistených schopností. Zákon, ktorý ohlásila kráľovná v trónnej reči, utiahne skrutku ešte pevnejšie. Pomôže to deťom, alebo im to uškodí?

Kto vie? Vláda kedysi preverovala mentálne zdravie detí každých 5 rokov, ale to sa v roku 2004 skončilo. Predstavte si, že od roku 2004 nemáme údaje o, povedzme, detskej rakovine a začnete chápať rozsah toho, čo sa postupné vlády rozhodli nesledovať a nechcú to vedieť.

Ale už sú tu náznaky. Medzi rokmi 1999 a 2014 sa v Anglicku počet postelí pre deti s mentálnymi chorobami zvýšil o 50 % a napriek tomu nestačí. Takéto deti sa ukladajú na izbách pre dospelých alebo aj v policajných celách – vžite sa do ich postavenia.

Počet detí hospitalizovaných pre samoublíženie sa za 10 rokov zvýšil o 68 % a počet detí s poruchami jedenia sa za tri roky temer zdvojnásobil. Bez dobrých údajov nemáme jasný obraz o tom, aké to môže mať príčiny, ale hodno spomenúť aj to, že počet detí hľadajúcich radu pri skúškových stresoch sa tiež strojnásobil.

Medzinárodný prehľad o spokojnosti detí vykazuje Spojené kráľovstvo na 13. mieste medzi 15 štátmi. To isté umiestnenie platí po otázke, či žiak rád chodí do školy. Na 14. mieste je spokojnosť s vlastným telom a na 15. mieste je umiestnenie podľa sebadôvery. Takže načo boli všetky tie tlaky, všetko to prepchávanie schopnosťami a povzbudzovanie? Pomohlo to?

Chcú po nás, aby sme pre vlastné napredovanie obetovali svoj voľný čas, svoje radosti, svoj čas s partnerom a deťmi, aby sme išli cez telá našich súperov a aby sme sa postavili proti spoločným záujmom ľudstva. A potom? Zistíme, že sme nedosiahli väčšiu satisfakciu ako bola tá, s ktorou sme začali. V roku 1653 opísal Izaac Walton osud „chudobných boháčov“, ktorí najprv zhŕňali a potom starostlivo opatrovali svoje bohatstvo; boli odsúdení byť bohatí a z toho boli stále zamestnaní alebo nespokojní. Dnes sa tento stav vydáva a považuje za spásu.

Skončite domáce úlohy, spravte skúšky, prežite dvadsiate roky vyhýbaním sa svetlu a aj vy môžete žiť ako toxická paranoidná elita. Ale kto so zdravou mysľou by to chcel?

Prameň: George Monbiot, Work-Force, Guardian, 10. 6. 2015.

tags , , ,

Zatiaľ bez komentárov.

Pridaj komentár

Rubriky

Hľadaj

Nové komentáre

O Zošitoch humanistov

Všetky preklady sú dielom Rastislava Škodu, ak nie je poznamenané inakšie.

Radi uverejníme originálny článok slovenského autora alebo preklad zaujímavého článku z oblasti humanizmu a preľudnenia.

Staršie čísla Zošitov humanistov, ako aj knihy bývalého vydavateľstva Rastislav Škoda, si možno zakúpiť na stránke humanistického kníhkupectva Váš antikvariát.
Adresa:
Vladislav Marušic – ALTERNATÍVA
Za hradbami 18
902 01 Pezinok
Telefónne číslo: 0903 266 221
E-mail: info@vasantikvariat.sk

Vydáva:
Rastislav Škoda
J. Stanislava 8/73
841 05 Bratislava
Telefónne číslo: 0940 346 296
E-mail: rastskoda2@gmail.com

Technická spolupráca: Ján Parada

Archív podľa dátumu