Rozpadne sa katolicizmus na troje?

Friday, 16 October 2015 | Zošity humanistov č. 106

Dwight Longenecker

V nedávnom liste čitateľov v New York Times predpovedal teológ Daniel Maguire rozpad katolíckej cirkvi na tri schizmy:

Katolicizmus ide cestou svojho predka, judaizmu, v ktorom sa vytvorili tri smery: reformovaní, konzervatívni a ortodoxní židia. V katolicizme táto formalizácia prebieha… Kým konzervatívni a ortodoxní katolíci tento ústup Vatikánu vítajú, reformovaní ho nepotrebujú; ich svedomie je ich Vatikánom. Ich počet narastá a mnohí ostávajú naviazaní na cirkev, ale nie na rímsku kúriu.

Miesto nepresnej židovskej terminológie používam výrazy „tradicionalisti“ pre „ortodoxných“, „magisteriálni“ pre „konzervatívnych“ a „progresívni“ pre skupinu „reformovaných“.

Tri v jednom a jeden v troch

Miesto toho, proti čomu sú, pozrime sa na to, za čo sú tieto skupiny.

„Tradicionalisti“ trvajú na neobyčajne slávnostnej a latinskej forme omše, baltimorskom katolíckom katechizme z roku 1885 a učení cirkvi pred 2. vatikánskym koncilom. Sú pozitívne za-život, podporujú tradičné rodinné štruktúry a povzbudzujú k vážnej hudbe, vykrášlenej liturgii, umeniam a architektúre. Schvaľujú celibát, len mužské kňazstvo, obnovu uzatvorených náboženských komunít a podporu celému radu tradičných predmetov náboženskej viery.

„Magisteriálni“ katolíci kladú na prvé miesto lojálnosť voči autorite pápeža a magisteriálnemu učeniu. Sú šťastní s princípmi 2. vatikánskeho koncilu, ale pomýšľajú aj na „reformu reformy“. Chcú slúžiť omšu „nového poriadku“ slávnostne, s obradnou poklonou a vážnou hudbou. Nadchýna ich apologetika, evanjelizácia a veľa ohnísk za-život. Používajú nové médiá a spájajú sa s mladou generáciou, ale obracajú sa na pápeža a na cirkevné učenie, aby im pomohli robiť všetko ako dobrí veriaci. Dodŕžajú tradičné katolícke učenie o viere a morálke, ale chcú komunikovať s inými a prežívať s nimi svoje viery a pravdy moderným spôsobom. G. Weigel ich nazval „evanjelikálnymi katolíkmi“.

„Progresívni“ katolíci sa živelne zaujímajú o mier a spravodlivosť. Nadchýna ich služba odsunutým a zabudnutým a boj za inštitucionálne zmeny. Majú radi voľnejšie formy zbožnosti, styk s alternatívnym spiritualizmom a snažia sa urobiť katolícku vieru relevantnou a praktickou. Sú presvedčení, že cirkev sa musí adaptovať na moderný život. Sú citliví na ekumenické a „pastorálne“ témy a radi by videli katolícke doktríny a morálne príkazy ako „smernice“, ktoré sa majú používať flexibilne podľa individuálnych okolností. Podľa Maguira progresívni katolíci nepotrebujú Vatikán. Ich svedomie im je Vatikánom.

Súhlasím s Maguirom, že v americkom katolicizme možno rozlíšiť tieto tri prúdy. Nesúhlasím však, že ich možno formálne charakterizovať. Existujú v rámci katolíckej cirkvi ako nesnadné aliancie a tak by to malo ostať. Prekvapuje ma, že pre teológa Maguirovej váhy nie je bežný výraz „schizma, rozkol“, pretože každá skupina, ktorá sa oddelí od katolíckej cirkvi, prestáva byť katolícka – aj keď sa sami nazývajú katolíkmi.

Maguire má na mysli tri rozličné „katolícke“ skupiny ako osobitné jednoty, ale prečo práve tri? V skutočnosti už celý rad skupín sa oddelil od katolíckej cirkvi a založil svoj krám ako „nezávislé katolícke cirkvi“. Rýchle prebehnutie webom odhalí úžasný zoznam alternatívnych katolíckych denominácií, ktoré (v zmysle Maguirovej frázy) „nepotrebujú Vatikán. Ich svedomie je ich Vatikán.“

Patrí k nim zaujímavý rad excentrických charakterov vlastnej výroby v krajine cirkevných fantázií. Samozvaní biskupi, arcibiskupi, patriarchovia, eparchovia a pápeži sú raz ultratradicionalisti, inokedy ultraprogresívni. Žijú v suteréne matky cirkvi ako jej mládež so svojimi videohrami, snívajúc že sú futbaloví hrdinovia. Sledovať ich alternatívny svet je ako návšteva kostolného múzea pod heslom „Je na tebe, či a čomu uveríš“.

Pápež František ponúkol olivovú ratolesť mieru ženám, ktoré potratili a členom tradicionalistických organizácií.

Tradicionalisti

Rozhodcovská jury stále váha, či je Spoločnosť sv. Pia X. formálne v schizme, ale keďže odmietajú nový poriadok omše a autoritu 2. vatikánskeho koncilu, sú vysoko na zozname pravdepodobných rozkolníkov. Ich vodcovia flirtujú s vatikánskou hierarchiou a pápež František priznal ich kňazom právo spovedať, takže zblíženie je možné.

Schizmatickí tradicionalisti sa delia na dve hlavné skupiny. Sedevakantisti (od Sede vacante, stolec je prázdny) zastávajú názor, že nemáme platného pápeža a konklavisti, ktorí zašli o stupeň ďalej a zvolili si vlastného pápeža. Spoločnosť sv. Pia X. sú sedevakantisti v New Yorku a vedie ich biskup Joseph Santay. Tradicionalistickú rímskokatolícku cirkev založil jeho lordstvo Sherman R. Pius Mosly v susednom New Jersey. Iná sedevakantistická skupina sú Kongregácia nepoškvrnenej kráľovnej Márie; v roku 2006 ju založil Francis Konrad Schuckardt na podklade fatimského posolstva a ako súčasť svojej Katolíckej cirkvi tridentského latinského obradu.

Konklávisti sa vyznamenávajú tým, že majú vlastných pápežov. Palmarínska katolícka cirkev v Andalúzii v Španielsku má pápeža Gregora XVIII. Známi americkí protipápeži sú pápež Michal, žijúci so svojimi rodičmi v Kansase, reverend Lucian Pulvermacher ako Pius XIII. a bývalý episkopálny kňaz Chester Olszewski v Pennsylvánii pod menom Peter II. Juhoafrický Victor von Pentz žije ako pápež Linus II. v anglickom Hertforshire a argentínsky Alejandro Tomás Greico je pápež Alexander IX. Na svete žije asi tucet iných cirkevných hodnostárov, nárokujúcich si titul pápeža, ktorých „svedomie je ich Vatikánom“. Patrí medzi nich aj odsúdený sexuálny delikvent William Kamm, ktorého pápežským sídlom je väzenská cela v Nemecku.

Medzi tradicionalistami existujú čudesné skupiny s rysmi rozličných nielen katolíckych a anglikánskych tradícií, ale aj východnej ortodoxie, napríklad sýrskeho, koptského a keltského kresťanstva, ako napríklad nedávno Jeho eminenciou Rutherfordom kardinálom Johnsonom, patriarchom anglikánskeho rítu založená anglikánsko-rímsko-katolícka cirkev. Jeho eminencia tvrdí, že jeho ARRCC korení v katolicizme Toskánska v 16. storočí a v starodávnom anglickom katolíckom ríte. Culdeeska cirkev (jej vodcom je nanajvýš ctihodný Ivan MacKillop) obnovuje stredoveké anglo-írske kláštory a Keltská ortodoxná cirkev oživila koptsko-keltskú tradíciu Brittany, Írska a západnej Británie.

Progresívni katolíci

Progresívnych katolíkov nenadchýnali pápeži ani za najlepších čias. Nevysviacali vlastných protipápežov, ale vytvorili viac ako 20 „nezávislých katolíckych cirkví“ s vlastnými biskupmi a arcibiskupmi. Delia sa na nezávislých. starých a alternatívnych katolíkov. Väčšina z nich sa dovoláva apoštolského pôvodu od Starej katolíckej cirkvi Utrechtu – ktorá bola založená okolo roku 1870 pre spor o definíciu pápežskej neomylnosti.

Typickými príkladmi progresívnych katolíckych skupín sú Reformovaná katolícka cirkev a Svetová ekumenická katolícka cirkev, vedená arcibiskupom Karlom Rodigom. Potom je tu Ekumenická katolícka cirkev a nesmieme zabudnúť Ekumenickú katolícku komunitu ani Americkú národnú katolícku cirkev. Väčšina progresívnych skupín pripúšťa nové manželstvo po rozvode, kňažky, ženbu kňazov, rovnakopohlavné manželstvá a umelú antikoncepciu. Iné vylučujú kňažky, ale tí, „ktorých svedomie je ich Vatikánom,“ môžu vstúpiť do Asociácie rímskokatolíckych kňažiek.

Neobyčajné progresívne schizmy sú malá Antiochijská cirkev v Tennessee alebo Afro-americká katolícka kongregácia Imanského chrámu, zložená v roku 1989 bývalým kňazom Georgeom Augustinom Stallingom ml. a Tradicionalistická mexicko-americká katolícka cirkev, známa pe svoje uctievanie Santa muerte a pašovanie drog. Jej súčasný arcibiskup David Romo Guillén si odsluhuje 66-ročné väzenie za únos a pranie špinavých peňazí. Kým niektorí progresívni katolíci nachádzajú útočisko v Nezávislých katolíckych cirkvách, iní ho hľadajú v hlavných protestantských cirkvách so známou progresívnou agendou a prísnejšou infraštruktúrou, ako sú episkopálne, luteránske a metodistické cirkvi. Ostávajú viazaní na cirkev, ale nie na rímsku kúriu.

Kaviarenskí katolíci

Dá sa povedať, že katolíci, ktorých „svedomie je ich Vatikán“, prestávajú byť pokrytcami, držia sa svojho svedomia a pridávajú sa k tým, s ktorými súhlasia. Ak si progresívny katolík praje ženatých kňazov, duchovnosť Nového veku, kňažky, umelú antikoncepciu, rovnopohlavné manželstvá a interrupcie, nebude šťastnejší s tými kresťanmi, s ktorými súhlasí?

Ak podobne tradicionalistického katolíka rozčuľuje, že pápež František je príliš „ľavičiarsky“, nová omša úplne neformálna a hnevá ho pokrytectvo „liberálnych“ katolíkov, zbabelosť biskupov, slabé vyučovanie náboženstva, povoľné duchovenstvo a poblúdené vedenie, nemá nechať „svoje svedomie byť jeho Vatikánom“ a alebo sa poponáhľať pripojiť sa k jednej z tradicionalistických schiziem, alebo naštartovať vlastnú?

Odpoveď je „Nie.“

Katolícka cirkev potrebuje rozličnosť názorov. Je zdravé, ak sa veriaci nezhodnú a debata je jedna z ciest, ako Duch svätý vedie cirkev. Aj progresívni aj tradicionalisti musia stále merať svoj osobný názor s učením cirkvi a jej autoritou. Ani kaviarenskí katolíci nemajú opúšťať cirkev.

Pochopiteľne, autor je rímskokatolícky kňaz – poznámka prekladateľa.

Dwight Longenecker, Is Catholicism about to break into three? Crux, 6. 10. 2015.

tags , , , , , , , ,

Zatiaľ bez komentárov.

Pridaj komentár

Rubriky

Hľadaj

O Zošitoch humanistov

Všetky preklady sú dielom Rastislava Škodu, ak nie je poznamenané inakšie.

Radi uverejníme originálny článok slovenského autora alebo preklad zaujímavého článku z oblasti humanizmu a preľudnenia.

Staršie čísla Zošitov humanistov, ako aj knihy bývalého vydavateľstva Rastislav Škoda, si možno zakúpiť na stránke humanistického kníhkupectva Váš antikvariát.
Adresa:
Vladislav Marušic – ALTERNATÍVA
Za hradbami 18
902 01 Pezinok
Telefónne číslo: 0903 266 221
E-mail: info@vasantikvariat.sk

Vydáva:
Rastislav Škoda
J. Stanislava 8/73
841 05 Bratislava
Telefónne číslo: 0940 346 296
E-mail: rastskoda2@gmail.com

Technická spolupráca: Ján Parada

Archív podľa dátumu