Ako Európa dobyla svet

Thursday, 19 November 2015 | Zošity humanistov č. 106

Philip T. Hoffman

Medzi rokmi 1492 a 1914 dobyli Európania 84 % povrchu Zeme, vytvoriac kolónie a rozšíriac svoj vplyv na všetky obývané kontinenty. To nebolo nevyhnutné. Už desaťročia sa historici, sociálni vedci a biológovia čudujú: Ako to, že sa Európa vyškriabala hore, hoci ázijské a stredovýchodné spoločnosti boli oveľa pokročilejšie?

Uspokojivé odpovede sú doteraz vyhýbavé. Otázky sú však nanajvýš dôležité, pretože sila Európy určovala priebeh všetkého od toho, kto viedol v otrokárstve po to, kto zbohatol a kto ostal trčať v chudobe.

Dalo by sa povedať, že príčiny, ktoré viedli k dominancii Európy, sú zrejmé: Európania sa prví industrializovali a boli imúnni voči chorobám ako kiahne, ktoré decimovali domorodcov. Toto nevysvetlí dobytie Amerík, keďže mnohí mladí bojovníci natívnych Američanov epidémie prežili. Nevysvetlí to ani európsku kolonizáciu Indie, pretože Indovia mali podobnú imunitu ako Európania. Aj industrializácia zlyhá ako vysvetlenie: Európania prevzali kontrolu 35 % povrchu planéty ešte skôr, ako sa začali industrializovať. Samozrejme, vedenie Európanov v rozvoji technológií pušiek, ozbrojených lodí a stavby opevnení bolo rozhodujúce. Ale všetky veľké civilizácie v Ázii už mali tú istú technológiu pušného prachu a mnohé z nich už bojovali s puškami.

Čo teda prispelo k úspechu Európanov? Vyplývalo to predovšetkým z podnetov, ktoré dostávali politickí vodcovia v Európe – z podnetov, ktoré ich nabádali nielen viesť vojny, ale aj investovať do nich obrovské sumy. Iste, európski monarchovia budovali paláce, ale aj ohromný Versailleský zámok stál kráľa Ľudovíta XIV. menej ako dve percentá jeho daňových príjmov. Ostatok išiel na vedenie vojen. On sám a iní európski králi boli od detstva vychovávaní hľadať slávu na bojiskách a nestarať sa o vynaložené náklady – nezavážilo ani riziko, že po porážke stratia trón. Iní vodcovia čelili celkom iným výzvam., ktoré mnohých z nich vojensky citeľne oslabovali. Napríklad v Číne vládli cisári pod tlakom vyberať nízke dane a starať sa skôr o blahobyt svojich občanov, ako hľadať vojenskú slávu, čím boli európski králi posadnutí.

Z týchto a iných dôvodov sa nemohli mimoeurópski vodcovia merať s európskymi vo veci vojenských inovácií. Nehorázne sumy, vynaložené na vojenské účely v Európe, dali vojenským vodcom flexibilitu nakupovať nové zbrane a nové vojnové lode, skúšať nové taktiky, opevnenia a spôsoby dopravy dodávok. Postupom času sa učili z omylov a zlepšovali technológie. A pretože európske krajiny sú malé a zemepisne uzavreté, ľahko sa mohli učiť od svojich blízkych protivníkov kopírovať ich zlepšenia. Keď švédsky kráľ Gustáv Adolf postavil v roku 1628 jednu z prvých dvojpalubových bojových lodí, potopila sa táto skoro na to, ako napla plachty. No švédske námorníctvo a iné loďstvá v Európe sa rýchlo poučili z tohto neúspechu a v 18. storočí stavali vojnové lode s dvomi aj viacerými palubami, ktoré boli nielen stabilné, ale mali dlhší dostrel a boli hbitejšie ako vojnové lode 17. storočia.

Bez zamerania sa výlučne na vojnu a neobyčajnej schopnosti vyberať dane by nebolo nikdy vzniklo žiadne európske impérium.

V oblastiach mimo Európy nepodporovali politické a vojenské podmienky rozvoj bojových noviniek v takej miere ako v Európe. Napríklad Čína mala k dispozícii na vojenské výdavky vždy oveľa menej daní ako európski monarchovia. Na konci 18. storočia boli dane na hlavu občana vo Francúzsku 15-krát vyššie ako v Číne a v Anglicku dokonca 40-krát. Okrem toho v Číne sa nevydávala väčšina vybraných daní na modernizáciu bojovej techniky, ale na pomoc lučištníkom na konských chrbtoch, čo bola proti nomádom, odvekým hlavným nepriateľom Číny, oveľa menej efektívna metóda boja ako nastupujúce muškety. Okrem toho Čína bola temer stále dominujúcou mocou vo východnej Ázii a málo rivalov sa opovážilo napadnúť ju, takže mala málo dôvodov zväčšovať svoju vojenskú moc. Výsledkom bola malá potreba nových strelných zbraní vo východnej Ázii. Opačne to bolo v Európe, kde chýbala taká dominujúca mocnosť. A keď raz vzala západná Európa do svojich rúk vedenie v zdokonaľovaní strených zbraní, Čína sa jej ťažko vyrovnávala. Centrum technologického pokroku bolo pre ňu o svetadiel ďalej. Európa si udržala prvenstvo v zbraniach aj v 19. storočí. Daňové príjmy rástli úmerne k industrializácii a inováciám priemyselnej revolúcie – aplikovaným vedám a technológiám. Európania sa mohli púšťať naraz do vojen aj výskumu, ako ťažiť ešte viac z poučiek na bojiskách.

V roku 1914 dosiahla Európa nielen globálnu vojenskú dominanciu, ale skladala sa z mocných štátov, vyberajúcich obrovské sumy daní, slúžiacich na vedenie vojen. Za ostatné dve storočia vzrástli dane na hlavu občana vo Francúzsku a Nemecku 15-krát a viac. Industrializácia dala Európe oveľa viac ako len obrovskú daňovú kapacitu a zvýšený príjem štátu na hlavu občana. Bol to výsledok toho istého rastu učenia sa ako pri raste pokrokovej strelnej technológie. Jediný rozdiel bol v tom, že išlo o ekonomickú a nie vojenskú technológiu. Odmenu žali politickí vodcovia vo forme úspešných dohovorov s elitami, ako ešte zvýšiť daňové príjmy. Vodcovia vítali pridané dane a investovali ich do zväčšenia výzbroje armád a loďstva.

Schopnosť Európy zdaňovať nebola maličkosť. Čína nevedela dosiahnuť rovnocenné daňové príjmy ani v 19. storočí a štáty subsaharskej Afriky nemajú túto kapacitu ani dnes. To im bráni zabezpečiť pre svojich občanov bezpečnosť a iné občianske práva.

Na čom sa teda zakladá úspech Európy? Hlavne na výzvach, ktorým čelili politickí vodcovia v Európe: výzvam, ktoré ich nútili nielen viesť vojny, ale aj vydávať na ne obrovské sumy peňazí.

Európa mala aj ďalšiu výhodu. Jej podnikatelia mali možnosť použiť strelnú technológiu na dobyvateľských výpravách, pri kolonizácii a pri militarizovanom obchode. Hoci spravidla potrebovali povolenie vydať sa na cesty, často ich k tomu povzbudzovala vrchnosť, chtivá cudzokrajných bohatstiev. A nebolo im ťažké obstarať si zbrane a nájsť boja skúsených veteránov na zacvičenie nováčikov, pripájajúcich sa k ich podujatiam. Už v 17. storočí sa zrodili gigantické podniky, ktoré na vznikajúcom európskom finančnom trhu pozháňali obrovské sumy na financovanie zámorských výprav. Jednou z nich bola Holandská východoindická spoločnosť, ktorá bola nielen súkromným ramenom holandskej zahraničnej politiky, ale aj prvou bankou, ktorá vydávala obchodovateľné akcie.

Konečný rozdiel medzi Európou a ostatkom sveta leží v politickej histórii. Od roku 221 pred n. l. bola Čína prevažne zjednotená do rozsiahleho cisárstva. V tejto ríši sa skoro zahniezdila centralizovaná byrokracia, ktorá priťahovala miestne elity do vládnych služieb a zaisťovala im pevné postavenie v prežívajúcom impériu. Odmeny za služby vláde pomáhali držať ríšu pohromade a kým bola ríša pevná a zjednotená, váhali iné východoázijské mocnosti napadnúť ju. A Čína mala málo pohnútok hľadať si nových nepriateľov alebo nové možnosti spoločenského usporiadania.

Po páde Rímskej ríše sa podobný prípad dlhodobého zjednotenia veľkej ríše nevyskytol. Miesto toho prišli storočia bojov s bandami bojovníkov, ktorých vodcovia sa podobali na dnešných varlordov/vojnových zbojníkov. Neprestávajúce boje vyprodukovali veliteľov, ktorí vedeli vyhrávať bitky. No konflikt dal vznik aj trvalým nepriateľstvám veliteľov a ich stúpencov, čo sa potom prenášalo do politických oblastí. Zvyčajne to bola zlá vôľa a nie zemepisná poloha v Európe, čo bránilo jednotlivým veliteľom konečne sa zjednotiť. V západnej Európe to vyhrali nakoniec vojenskí velitelia, ktorí sa naučili, ako treba občanov zdaňovať, aby mohli financovať svoje vojny. Ako výsledok skončila Európa s kráľmi, ktorí vyhadzovali faraónske sumy na vojny a ktorí slovami Machiavelliho nemali „predmet, predstavu ani pomyslenie na niečo iné ako vojnu.“

Bez výlučného zamerania sa na vojnu a neobyčajnej schopnosti vyberať dane by nebolo žiadnej európskej ríše. Vojny a na ne napojené dane dali Európanom vedenie vo vojenskej technológii. Toto umožnilo ich výboje a dovolilo im držať natívne obyvateľstvo pod kontrolou bez potreby veľkých zahraničných posádok. Iste, aj bez týchto výhod mohli Európania rásť – a možno sa aj už skoro industrializovať – ale neboli by už v roku 1914 vládli svetu.

Prameň: Philip T. Hoffman, How Europe Conquered the World (Ako Európa dobyla svet), Foreign Affairs, 7. 10. 2015.

Články pre ZH prekladá Rastislav Škoda.

tags , , , , ,

Zatiaľ bez komentárov.

Pridaj komentár

Rubriky

Hľadaj

O Zošitoch humanistov

Všetky preklady sú dielom Rastislava Škodu, ak nie je poznamenané inakšie.

Radi uverejníme originálny článok slovenského autora alebo preklad zaujímavého článku z oblasti humanizmu a preľudnenia.

Staršie čísla Zošitov humanistov, ako aj knihy bývalého vydavateľstva Rastislav Škoda, si možno zakúpiť na stránke humanistického kníhkupectva Váš antikvariát.
Adresa:
Vladislav Marušic – ALTERNATÍVA
Za hradbami 18
902 01 Pezinok
Telefónne číslo: 0903 266 221
E-mail: info@vasantikvariat.sk

Vydáva:
Rastislav Škoda
J. Stanislava 8/73
841 05 Bratislava
Telefónne číslo: 0940 346 296
E-mail: rastskoda2@gmail.com

Technická spolupráca: Ján Parada

Archív podľa dátumu