Amerika nie je kresťanský národ

Friday, 6 November 2015 | Zošity humanistov č. 106

Robert Crawford

V poslednom čase som videl a čítal veľa o tom, ako sa Amerika vracia ku svojim koreňom a ako to bolo voľakedy lepšie, keď bola Amerika pri porovnaní s dneškom kresťanskejšia. Nuž, ja milujem Ameriku, aká je. Hlavne pretože som sa náhodou narodil tu a je to moja domovina. Som vlastencom do tej miery, že jej viem drukovať, chcem vidieť náš úspech a nápravu omylov pri niektorých podnikaniach, aby ostala miestom, kde by mnohí radi žili. Čo som povedal, neznamená, že tvrdím, že naša krajina je dokonalá, alebo že má úžasnú históriu, alebo že sme veľký kresťanský národ. Uvediem teraz niekoľko historických faktov, ktoré sú od nedávna na pretrase. Mali by u vás vyvolať konštatovanie:

„Ak takto vyzerá kresťanský národ, potom moja predstava kresťanstva je iná, ako by mala byť.“

Veľa z toho, čo si predstavujeme pod americkou históriou, má do činenia s Krištofom Kolumbom. Bol to muž, ktorý po objavení „nového sveta“ vzal do zajatia a pozabíjal tisíce domorodcov. Hoci Boh možno prikázal Izraelitom, aby sa zmocnili územia, ktoré naplánoval im dať, pochybujem, že mnohí čitatelia budú považovať Kolumbove činy za kresťanské. V nasledujúcich storočiach Veľká Británia pokračovala v obsadzovaní krajiny, prinášajúc choroby, odvážajúc a vraždiac.

Až do roku 1808 sa Amerika zapájala do transatlantického obchodu s otrokmi. Podrobnosti tejto praxe nemusím uvádzať, ani ju dosť odsudzovať. Dúfam, že sa zhodneme na tom, že to bolo niečo hrôzostrašné. O otroctve sa síce v Biblii hovorí, ale dnešní kresťania zdôrazňujú, že to bolo iné, ako čo robili Američania. Z kresťanského stanoviska nebolo to, čo vtedy Amerika robila, kresťanské, hoci vtedy to mnohí za kresťanské považovali.

Pre založenie nášho veľkého národa bol obchod s otrokmi nevyhnutne potrebný; kto vie, čo by sa bez neho bolo stalo s kolóniami? Po zrušení zámorského obchodovania s otrokmi pretrvalo otrokárstvo v Amerike ešte asi 57 ďalších rokov. Neboli to vtedy kresťanské hodnoty, ktoré ja uznávam a hodno spomenúť, že kým jedni kresťania sa odvolávali na Bibliu pre ich odôvodnenie, vznikali už cirkvi, ktoré odsudzovali otrokárstvo na podklade kresťanských ideí. Mali cirkvi, existujúce v čase zakladania Ameriky, pocit, že sa to deje na kresťanských zásadách?

Zmeňme tému a pozrime sa na ďalší dôležitý prvok základov nášho štátu, na ideu slobody náboženstva. Dávno predtým, než bol napísaný Prvý dodatok k ústave, boli v jednotlivých kolóniách (už v roku 1634) vydané vyhlásenia, že ľud má právo praktizovať také náboženstvo, aké sa mu páči. Ja som teda čítal Bibliu a som si celkom istý, že táto NEUČÍ, že ľudia majú byť voľní vybrať si náboženstvo, ktoré chcú. V Starom zákone čítame, že izraelský národ (ktorý sa celkom ISTE zakladal na náboženstve), vydá na smrť každého, kto neuposlúchne božie zákony. A to nie sú len veci, za ktoré sa dnes dáva trest smrti, napríklad vražda, ale aj rad malicherných náboženských predpisov. Národ, postavený na biblických zásadách, nikdy nevydá zákony, ktoré by dali ľuďom slobodu vzývať iných ako vlastných bohov (vlastného Boha). Myslím si, že Biblia jasne hlása, že kresťanský národ je taký, čo dodržuje božie zákony a nestrpí modly a falošné náboženstvá. V dnešnom svete sa na kresťanské národy najviac podobajú cirkvi. Sú to cirkvi a ich členovia, ktorí majú pravidlá, ako treba poslúchať boží zákon. Predpokladám, že nebo bude niečo ako kresťanský národ, ale nie som si celkom istý, či ešte aj tam budú potrebné zákony, aby ľudia poslúchali Boha.

Nie som si istý, nakoľko bola dôležitá osobná náboženská viera pre tých, čo pomáhali založiť tento náš štát. Myslím tým, že oddaný kresťan môže ísť a založiť štát bez toho, žeby zamýšľal založiť ho kresťanským. Aj s tou možnosťou sa treba zaoberať, lebo sa dosť často spomína. Nemôžeme odtajiť, že mnohí zo zakladajúcich otcov boli kresťania (podľa nášho vedomia, pretože len Boh pozná vnútro človeka), ale mnohí iní neboli. James Madison, náš štvrtý prezident a otec ústavy, vôbec nemal rád náboženstvo. Povedal:

„Náboženské ustanovizne vedú k veľkým nevedomostiam a uľahčujú uskutočniť aj škodlivé projekty. Náboženské záväzky oslabujú a sputnávajú myseľ, činiac ju neschopnou ušľachtilého činu a rozsiahleho projektu.“

Mal veľkú zbierku výrokov o nebezpečenstvách, ak sa vláda zúčastní akýchkoľvek náboženských podujatí. Thomas Jefferson, náš tretí prezident a tvorca Deklarácie nezávislosti, bol unitarián (neakceptoval učenie o sv. trojici). Benjamin Franklin mal vo veľkej úcte učenie Ježiša Krista, ale nezbožňoval ho ako Boha. Tak to ide ďalej.

Čo si mysleli o ústave kresťania vtedy, keď sa písala? Tí konzervatívnejší na ňu útočili, že jej chýba kresťanstvo. V roku 1793 ju kritizoval reverend John M. Mason ako vyslovene bezbožnú a predpovedal, že Boh nás zato potrestá rozpadom štátu. V roku 1811 veštil to isté reverend Samuel Austin. Títo ľudia si otvorene priali teokraciu a netajili sa tým. Ústava pripúšťala najväčší zo všetkých hriechov, jediný, od ktorého závisela spása: po zapretí falošných bohov zaprieť Krista.

Čo na Ústave bolo pri jej vyhlásení kresťanské? Čo povedať k trojpätinovému kompromisu? Nezabúdajme, že Ústava vyhlasovala, že otroci nie sú úplní ľudia a že pri súpise obyvateľstva sa majú počítať len za tri pätiny osoby občana. Mne to vôbec neznie biblicky. Samozrejme to bolo anulované Trinástym dodatkom k ústave, ale to bolo o roky neskôr. A aj keď sa otroctvo po občianskej vojne skončilo (veru tak, srdcia niektorých Američanov boli také skazené, že na skoncovanie s otroctvom bola potrebná hrozná vojna), ešte sto rokov sa s čiernymi ľuďmi ďalej zaobchádzalo ako s podľuďmi. Jim Crowove (rasistické) zákony, ktoré veľmi ubližovali čiernym Američanom, platili až do roku 1965 – to bolo pred 50 rokmi! Ak ste starší ako 25 rokov, potom za vášho života bolo viac ako polovica Američanov natoľko rasistických, že považovali medzirasové manželstvá za zlo. Desaťročia po tom, ako rozsudok Loving v. Virginia (1967) vyhlásil medzirasové manželstvá za legálne, viac ako polovice obyvateľstva s tým nesúhlasilo. Toto je ďalšia z pochybných vecí, ktorých podporu nájdete v Biblii, ale ktoré dnešní kresťania interpretujú po svojom. Znie to ako vlastnosť kresťanského národa?

Aké sú ďalšie dôležité zásady, považované za americké? Sloboda. Nezávislosť. Súhlasíte? Ak si zalistujete vo svojej Biblii, zistíte, že nezávislosť má veľmi ďaleko od biblickej zásady. Boh nás stvoril tak špecifických, že sme od neho závislí. Stvoril nás, aby sme ho zbožňovali, aby sme ho potrebovali. Národ, ktorý vyhlasuje, že každý je osobitné indivíduum a môže robiť, čo chce, nie je národ idúci po božej ceste. A nezabúdajme na Tripoliskú dohodu, jednohlasne ratifikovanú americkým senátom a podpísanú v roku 1797 prezidentom Johnom Adamsom, ktorá jasne vyhlasuje:

„Vláda Spojených štátov amerických sa v nijakom zmysle nezakladá na kresťanskom náboženstve.“

Koktal?

Niektorí teraz poukážu na naše mince, na ktorých stojí „Veríme v Boha“ a na sľub vernosti slovami „Byť jeden národ pred Bohom“. Ak to už neviete, vedzte, že tieto dva výroky nemajú nič spoločné so zakladaním nášho štátu. Hoci spomenuté heslo sa vyskytlo na niektorých našich minciach už v roku 1864, na papierových bankovkách sa objavilo až v roku 1956. Sľub vernosti bol napísaný v roku 1892 bez prívlastku „pred Bohom“, ktorý bol pridaný až v roku 1954. Nie je tu nič spoločného so zakladaním nášho štátu.

Takže kedy boli tie „dobré staré“ časy? Boli to roky okolo 1600, keď sme vo veľkom dobýjali, lúpili a vraždili domorodé obyvateľstvo? Bolo to tých nasledujúcich pár storočí, keď sme zotročovali milióny ľudí na podklade farby ich pokožky? Bolo to na prelome 20. storočia, keď ešte ženy nemali hlasovacie právo a deti museli pracovať za nebezpečných pracovných podmienok? Alebo to boli 1950-te roky, keď čierni boli občanmi druhej triedy a väčšina ľudí chodila do kostola len preto, lebo to vyžadovala kultúra tých čias?

Vráťme sa k otázke v prvom odseku: Ak sú Spojené štáty kresťanský národ, čo je potom kresťanstvo? Teda toto nijako nie je moja vetva kresťanstva. Národ, založený na dnešných kresťanských zásadách a hodnotách by nebol dopustil také veci. Nakoniec musím povedať, že nie sme kresťanský národ. Nie sme národ založený na kresťanských zásadách. Sme národ, založený na mnohých zlých javoch, ako je napríklad otroctvo. Máme celý rad nekresťanských princípov, napríklad slobodu zbožňovať kohokoľvek, kto sa nám zapáči. Nezbavili sme sa svojich „kresťanských“ koreňov. Jednoducho pomaly sa zbavujeme všeobecných znakov kresťanskej kultúry ako normy, a to je dobre. „Kultúrne kresťanstvo“ sa stáva vecou minulosti. Ak ste kresťan, tešte sa tomu, pretože to pomohlo mnohým nespoznať nášho Pána.

Prameň: Robert Crawford, America Is Not a Christian Nation, Huffpost Religion, 8. 7. 2015.

tags , , , , ,

2 Comments to Amerika nie je kresťanský národ

Cyprian Cibrinka
November 9, 2015

USA sú subjektom medzinárodného práva, štát. A nie národ. Pánovi autorovi by mal niekto tiež vysvetliť, že biblický nie je to isté ako kresťanský. Najmä ak časť Biblie v podobe Tóry majú za svoje posvätné texty aj iné spoločenstvá. Ach jaj, dolu vodou to ide s tými sekulárnymi huimanistíkmi… dolu vodou…

Cyprian Cibrinka
November 9, 2015

Kde Biblia zakazuje medzirasové manželstvá? Konkrétne.

Pridaj komentár

Rubriky

Hľadaj

O Zošitoch humanistov

Všetky preklady sú dielom Rastislava Škodu, ak nie je poznamenané inakšie.

Radi uverejníme originálny článok slovenského autora alebo preklad zaujímavého článku z oblasti humanizmu a preľudnenia.

Staršie čísla Zošitov humanistov, ako aj knihy bývalého vydavateľstva Rastislav Škoda, si možno zakúpiť na stránke humanistického kníhkupectva Váš antikvariát.
Adresa:
Vladislav Marušic – ALTERNATÍVA
Za hradbami 18
902 01 Pezinok
Telefónne číslo: 0903 266 221
E-mail: info@vasantikvariat.sk

Vydáva:
Rastislav Škoda
J. Stanislava 8/73
841 05 Bratislava
Telefónne číslo: 0940 346 296
E-mail: rastskoda2@gmail.com

Technická spolupráca: Ján Parada

Archív podľa dátumu